Ako zvládnuť 10 ročné dievča?

@danjelca Ked sa dá, tak sa o to vždy snažím. Ešte jej aj zdôrazňujem, keď sme niekde len my dve spolu, že som rada, že máme na seba čas. Rozprávame sa, zatiaľ som rada, že sa mi aspoň zdôveruje s problémami, ktoré má. Spomínam jej, aké to bolo, keď ona bola malá... Ja neviem ani, ako to vyjadriť. Ona je veľmi zlatá, dobrosrdečná. Len má problém so sebaovládaním. A to mala od malička. Vedela veľmi zúriť, až tak, že si hlavu búchala o zem a na čele mala vkuse modrinu. Vždy sme ju museli zobrať na ruky, aby si neublížila. Neskôr, keď bola staršia a prepadla ju zúrivosť, posielali sme ju do izby, kým sa neupokojí a až v kľude sme potom riešili problémy. Doteraz to tak robí, že keď je zlostná, zavrie sa a potom sa príde ospravedlniť a rozprávame sa. Len sa to stáva aj trikrát za deň a už ma tie rozhovory pomaly pretávajú baviť. Tie jej "prepáč" už nemajú pre mňa žiadnu váhu, lebo viem, že je to len chvíľkové.

@zuzkanik jaj tak to je otázka temperamentu..tak to nie je chyba v tebe ani v nej..to iba vybiť..teda prihlásit ju na nejaký šport tanec...vela pohybu to spraví🙂)))Nepoznám nikoho u koho by nie🙂

@danjelca áno, je veľmi temperamentná... taký taliansky ukričaný typ. Chodí na ľudové tance, na dramatický krúžok... Ja by som od nej len chcela, aby sa krotila... Nedokážem a nechcem tolerovať jej výbuchy voči mne a manželovi, starým rodičom, tetám... Neviete si predstaviť, ako strašne sa hanbím, keď na mňa takto vybuchne na verejnosti.

jedine sa poradit s detskym psychologom, najdi si, chod, porad sa. Uvidis, ci je to normalne, alebo ta nejako usmerni.

@zuzkanik tak ma napadlo (po absolvovani kurzu pre rodicov sa zacinam pozerat na taketo situacie inak), ze ked po tebe zacne kricat, skus sa jej pokojne empaticky prihovorit a opytat sa "vidim, ze sa na nas hnevas. Trapi ta nieco?" alebo nieco na takyto sposob. Takto jej date najavo, ze moze prejavit svoje negativne pocity voci vam a beriete ich vazne a ste ochotni s nimi nieco robit . Treba to robit vtedy, ked sa to deje. Diskusie "o tom potom" su neefektivne. Ide aj o to, ze ste si za dlhe roky vypestovali neefektivny system (fungujuci kratkodobo, nie dlhodobo - myslim to zatvaranie do izby, de facto ste odignorovali jej skutocne pocity, lebo ste nezistovali preco krici. Naucili ste ju, ze s frustraciou sa ma schovat prec...). - to su moje domnienky, neviem podrobnosti, tak prepac, nechcem vas obvinovat, len nadhadzujem moznosti.
Vela sa o tomto pristupe da docitat aj v knihe "Ako hovorit, aby deti pocuvali" ,ale este lepsie vyhladat "Kurz efektivneho rodicovstva", je to akreditovany kurz ministerstvom a robia ho v mnohych mestach a je fakt vyborny.

Popravde ja by som si jednu vychovnu neodpustila. aj ja som bola sem tam drza a raz to orec nevydrzal a jednu ,mi svacol a hned som sa skludnila a uz som nebola drza !!!

@zuzkanik dnes začína puberta skôr, takže "áno, už ste v puberte"- skúsiť výchovne pôsobiť, najskôr rozhovorom, potom aj výchovne po zadku, prečo nie? a dúfať, že to prejde. Ja som učiteľka 2.st. a najmä v tej päťke sú riadne výkvety- prechod na 2.st...potom sa to mierne utlmí. držím palce🙂

@zuzkanik mozno okrem tych tancov, atd, by mohla skusit aj cvicit jogu. Ak je temperamentna, bude mat problemy, ci skor vy, ked pride do puberty...ak to uz nahodou prejavom puberty nie je

nemám také veľké dieťa, ale ak rada čítaš - skús si prečítať knižku Desať najvacsich darov pre moje deti. Prípadne, ak máš menej času - takú utlu brožúročku Tresty vo výchove. Obe sú super.

@grettka psychológa som už zvažovala, len sa bojím, či mi nepovie, že to preháňam. V mojom okolí sú mamičky, ktoré majú s deťmi oveľa väčšie problémy a neriešia to s psychológom. Ale možno by mi aspoň povedal, či je to normálne a prejde to, alebo či treba niečo robiť. Včera napríklad boja dcéra úžasná, prežili sme spolu pekný večer, povedala mi, že ma strašne ľúbi... Opätovne sme sa spolu rozprávali, že jej správanie občas nie je v medziach, chápala to, ale stavím sa, že dnes zase budú výbuchy.
@hradnapani tiež si kladiem za vinu mnohe pochybenia z mojej strany. Len to zatvaranie do izby bola u nas jedina moznost, lebo bola taka zuriva, ze sa s nou debatovat nedalo. Vychadzala som aj z vlastnej skusenosti z detstva. Pamatam si totiz, ako strasne som neznasala, ked sme sa s mamou pre volaco pochytili, ja som bola zlostna a ona do mna este pol hodinu rypala a davala mi prednasky. Preto som u dcery riesila veci az ked sa upokojila a bola ochotna pocuvat. Ale ten postoj, co si mi odporucila, vyskusam, lebo uz som niekedy v koncoch.

@kalianka čítam rada,nerobí mi to problém, akurát som si nie istá, či všeobecné teoretické rady platia aj v individuálnych prípadoch. Možem skúsiť.

Všetkým vám ďakujem za cenné rady. Každý uhol pohľadu je pre mňa významný. Ja mám trochu pochybnosti, či som nespravila chybu vo výchove. U tejto staršej dcérky som totiž bola vždy striktná (presne ako odporúčali v odborných príručkách), mali sme presný režim, zaspávať musela sama, hoci sa jej to nepáčilo a často večer plakávala. Teraz, pri mladšej dcére všetko robím inak, intuitívnejšie, nerobí mi problém každý večer si k nej ľahnúť, aby cítila moju prítomnosť. Je mi strašne ľúto, že som tak nerobila aj pri staršej dcérke. Lásku im dávam najavo úplne rovnako, rovnako ich stískam, rovnako ich ľúbim, ale mám pocit, že práve ten odlišný prvotný prístup k obom je tak trochu aj príčinou súčasného správania staršej dcérky. Neviem... Je mi to veľmi, veľmi ľúto, čas už však nevrátim späť. Snažím sa však čo najviac času tráviť s dcérkou osamote, naozaj sa veľa rozprávame fakt na rôzne témy, ale aj tak mám pocit, že má väčší dištanc, ako mladšia dcérka. Nie vždy má náladu na to, keď ju prídem objať, pohladiť a ja sa jej nechcem vnucovať. Na druhej strane, keď sa mojkám s mladšou, mám pocit, že o niečo ochudobňujem staršiu. Je to hrozné, asi fakt potrebujem psychológa. Môj muž hovorí, že preháňam, že si to nemám tak pripúšťať, ale ja som už raz taká. Deti sú pre mňa všetkým a chcem,aby sme si babami rozumeli aj v dospelom veku. Nechcem ich stratiť.

@zuzkanik ten pocit poznám, s tým rozdielom, že moja má ešte len 9 a mladší je 5-ročný syn, ale to správanie presne ako u nás. Niekedy som už fakt v koncoch.....hádam sa to raz poddá....držme si palce.... 😉

@zuzkanik radsej nech ti psychol. povie, ze to prehanas, nez by si si o par rokov mala nieco vycitat.
ale skus, co radi hradnapani, za pokus to stoji

@zuzkanik jooj, to mamine rypanie velmi dobre poznam, to je ako za trest 😝 to tiez nie je spravna cesta... To, co som ti odporucila, je uplne ine a na tom kurze som zistila, ze v mojom zivote sa vlastne nikto ku mne nepristupoval, takze som sa to musela naucit. A mnohe veci som zacala aplikovat nielen u dietata, ale vseobecne a vyborne na to reaguju aj dospeli, takze je to vseobecne prospesne 🙂
Drzte sa, zvladnete to, ked ste ochotni...

@evala777 Som rada, že v tom nie som sama. Ja by som vlastne len potrebovala vedieť, či môj spôsob výchovy je správny, aby som si v budúcnosti nič nemusela vyčítať. Keby som vedela, že vychovám šikovných, zdravo sebavedomých a dobrosrdečných ľudí, tak tie dcérine výbuchy nejak prežijem. Pokladala by som ich za nejaký prejav osobnosti, ktorý treba usmerňovať a krotiť. V tejto chvíli len dúfam, že naše rozhovory s dcérou nie sú len hádzaním hrachu na stenu a vryjú sa jej niekde hlboko do podvedomia a bude z nich čerpať v dospelosti. Chápete, aby som sa nemusela hanbiť, že čo za neznesiteľného človeka som to vychovala... Bože, keby toto čítal môj muž, asi by mi vybavil voľný lístok k psychológovi. 🙂

@zuzkanik ja niečo podobné riešim s mojou osemročnou dcérou , viem, že sa takto nedá dlho žiť, momentálne som v štádiu že sa objednávam k psychologičke, najprv tam idem len sama, a potom tam pôjdem aj dcérou. Hádam jej to pomôže, tak skús aj ty vyhľadať s ňou pomoc ako ti radia baby. Tým určite nič nepokazíš. Prajem veľa nervov a hlavne veľa šťastia 🙂

@zuzkanik hm, ta prva - desať darov je také všeobecnejšie. Tá druhá, hoci má ledva 40 strán tak tá je ozaj fajn. Nie je ani tak o dieťati, ako o rodičovi.

@ejka3 No, ako vidím, dnešné deti nejako skôr dospievajú. Ja si to asi tiež nechcem pripustiť, zdá sa mi to všetko veľmi skoro a som smutná, lebo vidím, že nejak rýchlo prichádzajú o detstvo. Keď si predstavím, že ja som sa ešte v osmičke hrala s bábikou a kočíkom.... Bože, to už robí iba moja 3 a pol ročná dcéra. Tejto staršej by také niečo ani nenapadlo. Mrzí ma to, lebo by som chcela, aby ešte bola dieťa (vzhľadom na vek má na to plné právo).
Ďakujem za povzbudivé slová.

@ejka3 To si teda riadne vystihla. Tiež sa snažím riešiť to podobne, asi si musím uvedomiť v mojej vlastnej hlave, že mi nejako rýchlo rastie to moje malé dievčatko. Osobne mám niekedy pocit, že tie jej výbuchy voči nám sú možno len nejakým obranným mechaniznom na kritiku voči nej samej. Hoci u nás sa nielen kritizuje, ale aj sa chváli, keď je za čo. Už len nejaké brnenie zaobstarať, nech sa tie slovné útoky odo mňa nejak odrážajú. 😉

http://www.martinus.sk/?uItem=70678 .. velmi, velmi, velmi odporucam ! ten nazov knihy ma najskor odradil, ale stoji za precitanie, okrem toho tento autor je proste odbornik a ma podla mna skvely sposob pisania, u nas doma to funguje ale vyzaduje si to samozrejme zo strany rodica pevnu volu a doslednost ... (co byva, priznajme si to na rovinu, to najtahsie pri vychove ...) Citala som od neho viac knih aj co sa tyka partnerstva a tak... mooooc dobre ! 🙂

tu je vidiet ako rodic chce aby sa dieta spravalo ako on chce.... myslim to v dobrom.
treba sa naucit chapat dieta ako individualitu, nikdy nebude robit a spravat sa ako my chceme....
ma 10 rokov, je pred pubertou... mas poslednu moznost udrzat si s nou pekny vztah, pomaly sa prelad na rolu kamaratky, vysvetli jej ako si na nu hrda, ako ju lubis, ze jej doverujes v rozhodnutiach ...ale ze ti je luto ked sa k tebe sprava zle, ci by nemohla to skusit ovladat....ked pises, ze je vybusnej povahy... ona to mozno tak nevidi, mozno ty si skor tichsia a ona je ohnivejsia a ty to vnimas ako prejav neucty k tebe....
naozaj skus robit rozdiely ona uz nieje mala, treba na vztahu pracovat inak .... drzim palce a vela trpezlivosti prajem...

Tak podobny problem riesime teraz doma skoro s 5r. dcerkou, od malicka vela vysvetlujeme, fyzicke tresty u nas neprichdzaju do uvahy, dcerka je velmi zlata, velmi komunikativna, vesela, plna energie ale tiez od malicka zapasime s obrovskymi navalmi zlosti,vnutornou nervozitou.od malicka som ju vychovavala intuitivne, kojena bola do samoodstavenia, snazili sme sa nerobit vo vychove nic nasilu,bola vela nosena,spavala s nami v postely, davali sme jej pocit bezpecia a lasky ale mala stanovene aj hranice, neviem kde sme spravili chybu a tiez sa uz chystsme za psycglogickou, niekedy si myslim ze je to mozno dedicne kedze manzelova mama je neuveritelne az nekontrolovatelne vybusna a manzel sice nie je prave flegmatik ale velmi sa pred detmi ovlada

ja to pri mojich detoch vnimam ako "8 rocna puberta". teda u mojich sa to objavilo v 8 rokoch. a z okolia mi to mnohe mamicky potvrdzuju, ze vtedy na ich deti prichadza take prve predpubertalne obdobie. deti chytaju rozne nalady, zmeny z minuty na minutu, pripisujem to takemu narazovemu vyvoju. u mojich islo skor o neustale oduvanie sa. teraz je v tom obdobi dcera a vacsinu dna je ofucana a casto ani nevie preco a ked zachadzam do detailov, tak zistujem, ze ani nema realny dovod, len je proste ofucana a neprijemna. takze s manzelom sa neustale povzbudzujeme v trpezlivosti a snazime sa nachadzat taku spravnu hranicu, kedy ostro davame nespokojnost (slovne) s jej spravanim a ignorovanim jej stavov. u syna to za 1-2 roky preslo, tak dufam, ze prejde aj toto a budeme aj ako rodicia lepsie pripraveni na tu ozajstnu pubertu 🙂

@bets uff toto mam doma a fakt sa kazde rano snazim, ze budem ku nej vludna, dycham zhlboka ( ja som dost nervny taliansky typ ) ale stacia 3vety mam tlak 200... a pritom ide o nic, naserie ju aj vzduch v izbe
To mate fajn ze sa podporujete, lebo moj muz je presvedceny ze nasa dcera je svata ... a ja som hysterka.
A tiez zvazujem odstahovanie/ rozpravanie/nerozpravanie/lekara/lieky? len nevienm komu, ci mne ci jej 😀 😀 😀 a to ma len 8. a mladsia vyzera ze bude este horsia ( po dedovi)

@zuzkanik ja ta chcem upokojit 😉, podla mna to nebude tym, ze si bola na nu prisna, ked bola mala. Moja dcera nemala rezim, nikdy sama nezaspavala, vzdy som ju uspavala, spavala s nami v posteli do 4 rokov, nikdy som ju nenechavala vyplakat, venovala som sa jej nonstop, do nicoho som ju nasilne nenutila, netrestala, nebila, bola dojcena na poziadanie, cize nonstop 😝, bola nosena pol roka vylucne v satke.....hranice som urcovala doslednostou, ked som raz nieco povedala, tak to platilo a nepovolila som. A teraz mame podobne problemy, ako vy. Moja ma 8 rokov a tiez je velmi temperamentna, nevie este kontrolovat emocie a casto ju to prevalcuje. Je ofucana, zvysuje hlas na nas, je negativna, na vsetko len 'nieee', vsetko chce robit po svojom...proste jasna 'puberta' 😀. A pritom je to uzasne dievcatko, v skole ju len chvalia, nikdy ziaden problem s nou nebol, je fakt super vychovana, slusna, empaticka, vsetkym pomaha...len doma ma sem tam potrebu prejavit svoje 'ego'. A tiez neviem, co s tym, mama ma kritizuje, ze krikom nic nevyriesim, ale ja fakt neviem, ako na nu...a tiez sa mi potom ospravedlnuje, ze nevie, preco sa tak spravala, ide to mimo nej, nevie to kontrolovat, takze podla mna ide o nastup puberty (u nas predpuberty) a chce to asi len vela rozpravat a najst sposob, ako ten rozhovor bude aj efektivny. Krik a bitka je najlepsi spsosob, ako dietatu totalne ubit sebavedomie a pokazit vztah a doveru medzi rodicom a dietatom. ANo, dieta bude sice posluchat, ale nie preto, ze by si to same uvedomovalo, ale zo strachu a ja nechcem, aby moje deti mali zo mna strach. Takze tiez vyskusam to, co tu spominala @hradnapani. A prestan si vycitat, pocit viny je to najhorsie, co moze byt. Co bolo, bolo, neda sa to vratit, takze je zbytocne sa za to obvinovat, robila si najlepsie, ako si vedela a treba si seba vazit. Ja mam tiez velky rozdiel, vyse 5 rokov a tiez sa mi niekedy zda, ze syna viacej objimame a laskame, ako ju, ale on je este kvazi babo, ona uz je vyspelostou niekde inde a vzdy si uvedomim, ze ona mala vylucnu pozornost tych 5 a pol roka, to uz maly mat nikdy nebude. Mozno preto sa im tak tazko prisposobuje, boli zvyknute na 100% pozornost a lasku, o nic sa nedelili. Ja som bola 10 rokov jedinacik a ked prisiel brat, spravala som sa rovnako. Moja sa uz tiez nie vzdy da mojkat, ale to je normalne, uz nie je male babo, starsie deti maju narok na svoju sukromnu zonu a my by sme ju uz nemali svojvolne prekracovat. Raz som to videla v jednej supernannny, kde posadili rodica do kruhu a boli nakreslene zony sukromia na zemi a ta supernanny sa priblizovala a postavila rodicovi do tej zony, blizko k nemu a on sa necitil pohodlne, bolo mu to neprijemne a tak pochopil, ze kazdy mame okolo seba urcite pole sukromia, ktore treba respektovat a vyzadovanie si mojkania a objimania je vlastne zasah do dietata. Dieta ked citi, pride sa pomojkat aj same. Ja sa moje vzdy spytam, ci ju mozem objat a ked povie, ze nie, tak poviem len OK. Takze si zbytocne robis starosti, zbytocne si vycitas, mala to citi a mozno preto sa tak sprava.

@eeffka ja si kazdy vecer davam zavazok, ze tie stavy budem zvladat s lahkostou, trpezlivostou, vludnostou, laskavostou 🙂 aj ked nie som taliansky typ, niekedy sa mi jej stav nepodari predychat 🙂
niekedy sa vyplace v izbe a ked sa poriadne vyplace, tak sa pride mojkat a zrazu sa zmeni na najlepsie dieta 🙂

@aliza u nas tak isto, v skole obe deti bezproblemove, slusne, rozumne, sikovne a ked po dceru pridem zrazu otoci o 180 stupnov (tak bolo aj pri synovi) a najlepsie ked syn zahlasi, aj ja som taky bol, to je puberta a vtedy to dceru este viac vytoci a do vecera po nalade....

zo zaciatku som to zvykla s nou preberat, co ju nahnevalo, ci mala nejaky problem v skole a pod. a nejak sa mi neoplati do toho teraz vrtat, pretoze som zacala mat pocit, ze len hlada zamienku, a cim viac sa v tom vrtame, tym sa aj skutocne nabudi a nasrdi viac ako bola a z niecoho co nebol problem zrazu vyrobime velku kauzu na dlhsi cas....
takze zatial som vo vyckavacej taktike, ze to prejde a ked to zachadza moc do extremov, tak s manzelom musime raznejsie zakrocit. len casto to je tak, ze ja sa nenecham vytocit a vtedy to vytoci muza alebo naopak... ale riadime sa zasadou, ze ked uz jeden z nas cisti detom zaludok, druhy mu nepodkopava autoritu, ze pred detmi zastane stranu deti... skor potom medzi 4 ocami si povieme, ze sme to prehnali, ze takto sme nemali reagovat....
teraz su deti na prazdninach, takze momentalne mame oddych a ja dufam, ze po prazdninach to budu zase ine deti, ze aj mne sa to viac ulezi v hlave, nadobudnem novu energiu. len mam obavu, ze jednemu skonci predpubertalne obdobie a druhemu nastupi skutocna puberta. a dufam, ze taketo stavy nebudu mat obaja naraz...