Problémový prváčik
Ahojte, obraciam sa na Vás s prosbou o skúsenosti, prípadne riešenia. Syn (7) konči prvú triedu. Jeho správanie v škole je jedna velká katastrofa. Do terajšej školy chodí od decembra 2014, prehlasovali sme mu školu kvoli bydlisku. V "prvej" škole nemal žiadne problémy so správaním, aj učenie mu šlo celkom dobre. Ale odkedy chodí do tejto školy, je to poznámka na poznámke. Učenie mu sice ide, ale jeho správanie je hroza. Je nepozorný, nesústredený a hlavne...bije deti. Keď sa ho ja alebo pani učitelka opýtame prečo to robí, povie len že nevie a tvári sa, ako keby si ani neuvedomoval, že niečo spravil. Napríklad včera udrel dievča z vedlajšej triedy a vyhodil jej pero z okna. Dokonca mi pani učitelka povedala, že v triede nieje ani jedno dieta, ktoré by od mojho syna nemalo nejké poranenie. Som s nervami v koncoch, nezvládam to psychicky, každý deň sa bojím, čo ma zase čaká, keď pojdem po neho do školy. Stále len samé sťažnosti. Pani učitelka mi povedala, že jeho správanie v škole je celkovo nevhodné, ale viac mi k tomu nepovedala. Dokonca ma pred školou zastavujú rodičia jeho spolužaikov a sťažujú sa...úplne ich chápem. Ale čo mám robiť ? Doma taký nieje, ani nikdy taký nebol ! V školke ani v tej prvej škole takéto problémy vobec neboli a ani vo sne by ma nenapadlo, že dokáže byť takýto zlý. On v podstate totiž není zlý. Je milý a citlivý. Preto toto jeho chovanie vobec nechápem. U psychologa sme samozrejme boli, ale dokopy nám zatial nič nepovedal, máme prísť za 2 týždne znovu. Bojím sa o syna, bojím sa že z neho vyrastie nejaký zločinec, nechápem čo sa s ním deje... Prosím, čo by ste robili vy na mojom mieste ? Už som vyskúšala snáď všetko. Nepomáhajú zákazy, vyhrožovanie, nejde to po dobrom ani po zlom, nejde to s ním nijako. Na všetko má odpoveď " neviem" , alebo "ja som to neurobil". Okrem tohoto jeho vyčíňania v škole riešime aj ďalšie jeho problémy, například jeho hyperaktivitu a to, že má problémy s rečou. Stále šaškuje a robí grimasy, úplne pre všetko sa rozplače (aj keď to nieje niekedy plač, ale proste sa mazní), je hrozne úzkostlivý, vonku sa od neho nemožem vzdialiť ani na meter, aby nezačal hystericky kričať "maminkaa". Nikdy neutrpel žiadnu traumu, nikdy sa mu nestalo nič zlé, kvoli čomu by mohlo mať takýto strach a podobne. Kvoli tomu jako sa správa nemá ani moc kamarátov. Lepšie povedané, nemá žiadnych kamarátov, len dve kamarádky. Jedna je z jeho triedy, má ju velmi rád a druhú už nevída, pretože sa odsťahovali do zahraničia. Prosí, napíšte mi vaše názory, prípadne skúsenosti, budem rada za každú odpoveď. Ďakujem. 
@natalym ano, školskú psychologičku majú a niekedy sňou majú aj Preventívny program v triede. Rozrávala som sa s ňou minulý týždeň, ale u syna si vraj nevšimla nič neobvyklého, vraj je to len typický divoký chlapec. Povedala, že celkovo má vztah so spolužiakmi v normále, len sa NEKAMARÁTI S NIEKTORÝMI DIEVČATAMI. ani mi nemusela vravieť s kterými, bolo mi to hneď jasné...
ahoj, tak som citala aj dalsie prispevky a komentare -
je Tvoj syn fesak? mozno sa len tym dievcatam zapacil a ony takto putaju jeho pozornost a on chudak sa iba brani, zial nespravnym sposobom, ktory mu neviete vy doma vysvetlit a aani on chuda si s tym nevie poradit.
jednoznacne skolska psychologicka, ale aj s tymi dievcatami!!!! nielen "agresora" ale aj "provokatera" treba riesit. A stoj si pri svojom synovi a vysvetli to aj manzelovi . dieta ma predsa iba Vas ako oporny a pomocny bod, ma mat vo Vas oporu, hlavne, ak citi krivdu v okolitom svete.
A urcite zapoj aj riaditelku, dotycna ucitelka je mlada, mala by mat nad sebou "superviziu" - aj na to je tam myslim ta raiditelka.
@ada22222 potom je to jasné. Tak sa s ňou porozprávaj, zober aj syna a dohodnite stratégiu ako sa treba k tomu stavať. Aj syn uvidí, že to chceš riešiť, že mu veríš a chceš mu pomôcť. Nech Vám poradí ako by sa mal zachovať v takých situáciách, príp. ignorovať a pod. V živote sa stretne s rôznymi ľudmi, čím skôr sa to naučí, tým pre neho lepšie.
@cailinevelyn noo, je to modrooky blonďáčik, možo sa niektorým dievčatám páči 
Tie dievčatá, ktoré na neho žalujú nemajú radi ani tú jeho naj kamarádku. Syn je s ňou stále, píšu si dopisy a chodia spolu von. Ona jediná si ho dokáže zastať..
A čo tak sa s nimi skamošiť?
a este mi napadlo - nielen sport,
ale sla by som cestou jogy (spolu s tebou,) alebo nieco, co ma spolocne s meditaciami a pokojom - ziska vnutornu rozvahu a vyrovnanost a nauci sa vyrovnat sa s provokaciami, resp na nich vobec nereagovat.
Určite by som to poriešila s tou psychologičkou v škole, predsa pozná tie deti, môže sa porozprávať aj s triednou atď.
@cailinevelyn s jógou nemám žiadne skúsenosti, takže nedokážem posúdiť, či by to bolo pre nás to pravé, ale pouvažujem nad tým 
Držím palce. Páči sa mi, že to chceš riešiť, ja tiež vždy takto špekulujem. Môj muž by tiež len scápal a bodka. Lenže teda on by nescápal, ale čakal by, že scápem ja. No to určite.
no so spravanim okolia jedinec sam neurobi nic, ale so sebou sam, to moze.
takze nemozes zmenit okolie, okolnosti, ci prostredie. Mozes zmenit to, ako tieto podnety spracovat a ako na ne reagovat.
podla toho, co pises, Tvoj syn (zatial) nevie spracovat provokacie, reaguje agresiou, a ani Ty si s tym tiez zatial nevies poradit, ani s tym, ako synovi pomoct.
ako som pisala, prostredie vies zmenit len minimalne, resp. vobec (ucitelka ina nebude, ani tie deti), cize mas este cestu, ako to ovplyvnit u vas dom a u syna. Dusevnu rovnovahu, sposob ako spracovat provokacie, to zmenit VIES a da sa to, a zrejme aj musis. A to co najskor. Mozno nie joga, ale dobre su aj karate a ine vychodne "umenia", kde okrem sportu cvicia aj SEBAOVLADANIE.
a ked tie dievcata zistia, ze ich provokacie nemaju odozvu, tak s tym prestanu, lebo uz to nebude ZAUJIMAVE.
Moja dcéra keď mala problémy v škole a keď videla, že jej chceme pomôcť tak sa tiež začala snažiť, lebo nás nechcela sklamať. Tak aj to pomohlo. Niekedy sa problém vyrieši už len tou myšlienkou na riešenie.
Ale zas nechápem, prečo sa doma ovládať vie, len v škole nie. Keď mu dcerka (22mesiacov) niečo vezme, buchne ho alebo mu proste niečo spraví, len ju napomenie, pohladí a je klud. Velakrat sa až divím akú má trpezlivosť. Niekedy mu malá len robí napriek a napríklad 10 minút do neho strká. Nikdy jej to nevrátil, radšej odišiel do inej izby.
@ada22222 S tym "vyhodenim" na chodbu by som to nebrala tragicky. V skole, kde chodia moje deti je pocas testov deti plna chodba. Moj syn pise pravidelne testy v nejakom kumbaliku, zborovni, v miestnosti psychologicky aj v sklade na lopty a sportove nacinie uz pisal. Riesia sa tak deti, ktore sa maju problem sustredit, potrebuju pokoj, alebo im dlhsie trva vypracovanie testu a zbytok triedy s odovzdanymi pisomkami by ich rusil. Nikto to neberie tragicky, deti sa ucia najst si svoj sposob, ako podat co najlepsi vykon, rozumiet si. Mozno to bolo "vychovne opatrenie", ale nepride mi to hrozne.
Z toho, co som si precitala, si viem uplne verne predstavit, co sa v triede deje. Je tam manipulatorka(y), ktore vcas zistili, ze tvoj syn je labilna (ty to volas citliva) povaha, ma slaby nervovy system a implulzivne reakcie. Tak sa bavia a dokazuju si svoju prevahu. Su sikovne, dokazu to robit tak, aby pricina zostala ucitelke neviditelna a o zverejnenie jeho protireakcie sa patricne postaraju.
Moja kamaratka ma syna aspergera, je to najlepsi kamarat mojho syna. Tam to funguje na 99% ako u vas v triede - niektori "lidri" ho sikovne provokuju, on hryzie, kope a skrti. Rodicia sa neustale stazuju. Poznam toho chlapca velmi dobre a nie je to vobec zle a zakerne dieta. Len ma velmi nevyzretu nervovu sustavu a je velmi nervozny z veci, ktorym ako asperger nerozumie. Zmeny, zvlast ked su neocakavane, ho dokazu rozhodit totalne. Mama sa ho snazila chranit, poukazovat na priciny, ale nefungovalo to. Ono totiz vseobecne malokedy funguje snaha o zmenu inych ludi. Najlepsie je zmenit seba. V com bol velky rozdiel u nas v triede, bola ucitelka. Ta bola vacsinu prestavok v triede, ma notebook, pripravuje sa na hodiny v triede. A mala skusenosti s detmi, ktore su ine - mimoriadne nadane, ADHD, auticticke... a vedela si dat rady tam, kde si vacsina ucitelov bola zufala.
Poviem ti, co pomohlo tomu chlapcekovi. Mama sa prestaa sustredit na druhych a obhajovat jeho reakcie. Kazdy den s nim v klude presla, modelove situacie ako sa ma chovat, ked sa deje nieco, co mu je neprijemne. Typu, ked ho niekto provokuje a posmieva sa, naucila ho vety, ktore ma opakovat. A opakovat aj 10% to iste na snahu o provokaciu. Hrali si to doma, ako divadielko - sestra hrala manipulatora, syn opakoval: "Nechcem sa stebou o tom bavit." Do zblbnutia. Pomohol aj moj syn, ktoreho som naucila, ze ked sa nieco deje a jeho kamarat je na najlepsej ceste vybuchnut a blbo reagovat, ma prist k nemu a povedat mu: "Kasli na nich, pod hrat piskorky, lego, pozerat si lego katalog... " Trvalo to do tretieho rocnika, kym sa to dalo do poriadku, tteraz su "incidenty" velmi ojedinele - hlavne ked sa stane nieco neocakavane, na co ho mama dopredu nepripravila: napr. Ma prezentovat projekt, miesto toho ide trieda na zmrzlinu apodobne. Ale uz ani rodicia netlacia na jeho vylucenie. Nedavno sa etse striedala cela rodina, aby mu robila v skole asistenta a tlmila jeho vykyvy. Dieta sa uci celkom dobre, vynika v matematike. Robi pokroky.
Ja by som si na tvojom tmieste nasla dobreho psychologa, obrnila sa trpezlivostou a ucila svoje dieta spravne reagovat. Neobhajovala by som ho, tym ze je provokovany. Daj mu jasne najavo, ze je zodpovedny za svoje spravanie a udriet smie len ak sa brani silnemu fyzickemu utoku. Moj syn tiez zvykol reagovat fyzickym utokom, on mlatil aj svoje setry doma. Naucila som ho, ze ak sa nevie ovladnut, ma sa ist niekde vykricat a vyzurit a konflikt riesit potom. Funguje to a ucitelka ho bezne pusti na vecko vyziapat sa (maju take neverbalne znamenie, ktorym si to odkomunikuju).Ma tam aj taku oblozenu stenu, do ktorej moze kopat. Uz vyse roka sa mi nanho nestazovali so spravanim....
@rutie Len to "vyhodenie" na chodbu je u vás bežné, tak to deti nejako neriešia. No podľa toho, ako to napísala autorka...učiteľka to oznámila pred písomkou, bez nejakého ďalšieho vysvetľovania a diskusie. A tam to asi nie je štandard. Tak si viem úplne predstaviť, že ho to muselo vykoľajiť. Keby sa to stalo mojej dcére, nechcem ani vidieť aké následky by to malo. Tiež bola veľmi úzkostlivá v 1. tr. až prehnane. Pritom predtým 6 rokov sa prejavovala úplne inak, ale s nástupom do školy nastala totálna zmena. Takže viem si úplne prestaviť, čo by to s ňou spravilo a ako to asi vníma aj chlapec...
@rutie na toto sa da napisat uz len AMEN
jednym z dovodov prehnanej citlivosti je urcite aj to, ze mnohe matky k nej deti proste vedu. vsetko sa riesi, ofukuje, nafukuje...co by robili vase deti, kebyze musia ostt po skole ?? to byvalo kedysi bezne, nieked to je bezne stale. asi by sa im zdvojunasobiol pocet sedeni u psychológa.
pardon ze to pisem takto ostro, ale ja ma proste pocvit, ze namierto toho, aby ste riesili svoj rpioblem s dietatom len hladate vysvetlenie a vyhovorky, preco ten problem proste je.
mozno by naozaj chlapcovi stacilo fuknut dve po zadku a bol by klud, mozno, neviem urcitre.
alebo preco stale chcete, aby nieco po vyucova riesla ucitelka, ucitelky teraz radsej neriesia nic. a viete preco ?
lebo vzdy sa najde x iniciatívnych rodicov, ktori nebudu akceptovat to, ze ich dieta v skole nie je taky anjelik, ako je doma. kedysi mali ucitelia respekt, autoritu,. teraz sa boja cokolvek povedat, lebo budu mat problem
s rodicmi, co nedokazu spracovat fakt, ze niekde nieco zle spravili.
to tak ale byva, nase deti su doma ine, ako v kolektive, treba to prijat. aj ja som niekolko dni rodychavala, ked nase zlaticko nasypalo v skolke spoluziacke piesok do oci, proste bola zuriva. a je jedno, ze ju ta druha k tomu vyprovokovala, to sa proste nerobi.
Čítam len tak zbežne nie všetko, ale tá škola, resp. ucitelka nebude koser. Za tú písomku na chodbe a dohovaranie rodičov bez mojej prítomnosti by sa mi vôbec nepáčili. A čo na to riaditeľ? Vieš čo, tvoj syn určite nebude až taký agresor,pes bude zakopaný v tom, že iné deti si niečo vymyslia, prikraslia situáciu a taktiež to referuju učiteľke. A ak môžem ešte jeden názor, ten výlet by som tiež zvážila , to nem dopadne dobre 
Veľa šťastia. 
@ada22222
@nyusika Lenže to, čo popisuje rutie je iný prípad. Za prvé...to, že u ich dei bežne píšu písomky niekde inde jako v tirde, je u nich asi bežné. Ale jako píšem, synovi sa kvoli tomu posmievali spolužaičky a potom doma plakal. A za druhé. Náš syn doma agresívny není. A to, žeby dostal po zadku by mu nijak nepomohlo. Nebudem mu predsa ešte ukazovať, že bitie je normalne. Ja netvrdim, že syn je anjelik, to vobec nie. Len vravím, že na prvej škole tieto problémy neboli. Tak prečo až teraz ? Vobec nikto tu nič nenafukuje, nepoznám matku ktorá by chcela takto ubližovať svojmu dieťatu. je tu proste ten problém, že syn sa nevie ovládať. Čo nafukujem ? Podla toho čo píšeš...mam tomu akože nechať volný priebeh a len preflaskať syna ? a čo sa týka toho, žeby ostal po škole..možno je to este aj dnes normálne ale nie u prvákov ! A ešte čo sa týka prehnanej citlivosti u mojho syna...Je taký odmalička, už jako mimino a batola nezvládal to, keď som sa vzdialila. Nikto ho to neučil, proste také deti sú. a jako myslíte to, že "prečo stále chcem, aby aby to riešila učitelka" ? No asi že preto, že v šole je za neho zodpovedná ona a ak učitelka by mala vedieť trochu zaobchádzať s dětmi. Nie, že príde jej do triedy nový žiak, ona ho asi bere jako príťaž alebo čo, tak s ním bude zaobchádzať jako s handrou a ponižovať ho před spolužiakmi ?? To sa vám zdá normálne ? Asi áno...však čo, dám synovi po zadku, a snáď sa to vyrieši...
@vintage_lady to si myslím aj ja. Keby bol agresor, bol by taký vždy a všade. S kolektívom sa nestretáva len v škole, takže názor, že v kolektíve je iný, je mimo. Cez deň sa hráva aj napr. so susedovimi synmi, je ich 5 a ešte susedove dve dcéri. Ani s nimi nebol nikdy žiadny problém. problém je len v škole s niekolkými dievčatami, to je všetko. Agresor by mlátil aj ostatné deti...
@ada22222 nie je normalne, ze ho niekto ponizuje. ale ovela nenormalnejsi mi pride sposob, ako sa s tym vyspotriadal. to tu niektore piseme. a jasne,z e je agresivny, preboha, to je jedno, ze doma je anjelik. ved vacsina deti je doma iných, ako v kolektive., upresnim, v kolektiove bez dohladu svojho rodica
nemaj pocit, ze na teba utocim, nie ! len si proste treba vyriesit syna, nie hladat ospraverdlnenie pre jeho spravanie.
deti sa BEZNE podpichuju, robia si naprieky, ale to neznanema, ze sa to bude riesit kopnutim, stuchnutim...nie je to klasicka chlapcenska sarvatka, ked sa dvaja a viaceri poklbcia.
a stale si budete hsut dokola,l ze ucitelka nespravodliva, deti nespravodlive...svet nie je spravodlivy, ved sme uz velke a vieme to. treba deti pripravit do takéhoto sveta, nie do vysnivaneho a ideálneho, ako by to malo fungovat.
dieta proste nemam mat co traumu z toho, ze nieco sa nedeje podla jeho predstav, to, ze ucitelka niekoho vyhodi za dvere je neprijemne, ale len tak z pleziru to nerobi, isto bol voptred upozorneny.
a ak nie, urcote je vas viac rodicvov, co sa na tuto ucotelku stazuju...alebvo si to len zabudla napisat ?
@nyusika to ano, v živote na neho čaká ovela viac nástrah ako zákerné spolužiačky, ale je v prvej triede a už má mať takéto skúsenosti ? dieta v prvej triede má mať radost zo školy a má mať radost z učenia. A nie, aby mal strach z každej ďalšej písomky, lebo sa bojí že ho učitelka zase vysadí na chodbu a budú sa mu deti smiať ? a čo je nenormálne na tom, ako sa vysporiadal s tým, že je ponižovaný učitelkou ? Ani dospelí ludia sa nevedia vyrovnať s tým, keď sú na verejnosti ponižovaní. Syn sa s tým stretol prvý krát, nevedel ako má reagovať a proste sa zahanbil. Dám príklad..představte si, že máte 7 rokov, prídete do zaběhnutého kolektívu jako nová, rada by ste sa začlenila a našla si kamarátov, ale učitelka vám podrážala nohy například tým, že vás ponižuje pred tými dětmi. Ako by ste sa vysporiadala s tým, že sam vám deti smejú poza chrbát ? Najlepšie e posudzovať niečo, čo si člověk nezažije a nemá ani len predstavu čo to s tým dietatom robí...
@nyusika súhlasim s tebou v tom, že dnešní rodičia naozaj často krát prehnane riešia vecí okolo svojich detí a predovšetkým tvrdia svätosväte, že toto by ich dieťa nikdy neurobilo. Nepatrím k týmto rodičom, prešli sme si škôlkou, končíme I. stupeň ZŠ a teda situácií už bolo všelijakých habadej. Tvrdím presne to, že dieťa je v kolektíve iné ako doma a preto sa naozaj nedá 100% tvrdiť, že toho nie je schopné.
Syn mi pomaly denne rozprával, že čo mu kto povedal, že ho ten sotil, tamten mu nadával a všeličo iné. A bolo mi jasné, že on teda isto nie je úplne bez viny. O dva dni už ale boli kamaráti a videla som na synovi, že sú to proste bežné socializačné zážitky a nič to s jeho psychikou nerobí. Určite som nebežala s každou chrastičkou za učiteľkou a žiadala nápravu
Ale.....toto je iný prípad, mamička tohto chlapca mi teda nepríde žiadna precitlivelá možno hysterka a evidentne chce problém riešiť- dohováranie, psychológ, účasť na vyučovaní. Ale prečo by mala nechať neskúsenú pani učiteľku a iné deti, aby sa takto chovali? Ona predsa vie, že jej syn nie je úplne bez viny, ale tiež že nie je jediný vinník. A pani učiteľku treba riešiť, aby takto nepokračovala ďalej, nielen v jeho prípade, ale aj do budúcna, možno pri iných deťoch.
@ada22222 ahoj, necitam cele, len pridam postreh. Syn, predskolak, dostal do triedy noveho spoluziaka uprostred roka. Postupne vyslo najavo, ze novy je agresivny, udiera ostatnych a pod. Samozrejme sa mi to nepacilo. Pytali sme sa maleho viac a vyslo to najavo - zohrana partia ho vobec neprijala - oni, stara banda, sa mu kedy tedy v niecom vysmiali, nechceli sa hrat, niekto ho capol pre nieco - a chlapec, plny stresu zo zmeny a sokovany takym "prijatim" sa zacal branit. Nadaval, udieral, bral hracky. A vsetky tie slusne deticky zrazu mohli povedat, ze on robi zle. On je agresor. Provokateri boli nenapadni, ved zohrana partia....
Toto by ucitelka mala ustrazit, sadnut si s nou a diskutovat. Kludne ist do skoly s nim a byt tam a pozerat sa. Deti zial vedia byt krute. A ked ma super kamosku a niektore babenky ziarlia, tak ho zial aj budu provokovat.
@nyusika v podstate máš aj pravdu, je veľa rodičov s názorom, že ich decká sú naj a rozmaznaju, a v škole je to celé zle. Zdá sa mi, že si až veľmi negatívna. Ja nehovorím, že Adin syn má nejakú diagnózu, poruchu, alebo dačo, a kazde dieťa je iné. Prečo by mal držať hubu a krok, keď mu robia zle. Bráni sa. Nie je to dobré, že tak reaguje, ale vidím to na mojom. Diagnózu má, chodí ešte len do škôlky, ale. Je tu to ALE. Myslím si, že s pomocou možno aj špeciálneho pedagóga to zvládnu. A takisto jeho spolužiaci by tiež potrebovali malú vychovnu.
No ja by som "Ivetke" (fakt som si to nemohla odpustiť
) asi pri najbližšom sťažovaní sa na syna povedala, že vyjadrenie dievčatiek už nepovažujem za SMERODATNÉ a že ak ona áno, tak asi je niekde problém!!!