Prečo sú predavačky arogantné?
Ja neviem čo sme to sa mentalitu, ale nikde okrem Slovenska A chorvátska samozrejme, nestretavam takých arigantnych nepríjemných protivnych ľudí v službách. Či je to predajňa, úrad, zdravotníctvo...
Nech sa ozvem akokoľvek milo, vždy ma čaká nejaká uštipačná poznámka. Nedajbože sa niečo opýtať!
Pýtam sa vás/ak si niekto dokáže nastaviť zrkadlo - byť príjemný je tak ťažké? Idú vám na nervy zákazníci, ľudia? Prečo sme k sebe takí odporní? Niekedy stačí ton v hlase aby som pochopila že už mám ísť preč. Dávno som nevidela obchod z ktorého by sršala dobrá atmosféra. Všade cítiť napätie, nervozitu a dusno. Prave dnes mám čerstvú skúsenosť keď zo mňa predavačka urobila úplne debilnu lebo som nevedela použiť aplikáciu. Za mnou nebol nikto, nikoho som nedržiavala, bol prázdny obchod a tržbu som urobila cez 200e. Odchádzala som s pocitom že som totálna sprostá a dutá a až doma som si uvedomila že je to hrozné čo dokáže urobiť jedna predavačka len preto, že mi to nešlo otvoriť v telefóne.
@anonym_autor Za mňa je všetko v poriadku, až na sestričky. Za svoj život som ešte nestretla normálnu sestričku, robia sa, že sú doktorky, a asi tomu už aj začínajú veriť. Naposledy som tiež zažila prístup, že som išla podať papier sestričke na stôl a ona na mňa začala kričať, či nevidím, že niečo robí :DD
Ja som slusna k vsetkym a usmievam sa na kazdeho, aj na toho , co akurat nema na mna naladu, lebo sa zle vyspal. Ale mne to nevadi, ja sa usmievam dalej a on sa vytoci do vyvrtky a veru mi to nevadi, lebo slusnost a usmev sa ma oplacat rovnako, maximalne profesionalne neutralne, ked uz niekto nevie co so sebou. Neviem, preco by som sa mala dat nastvat.
JA ked mam zly den, neprenasam ho na svoje okolie. Tak to iste ocakavam od ostatnych.
Myslím, že sa to značne zlepšilo oproti minulosti a väčšina mojich skúsenosti je pozitívna, ale mám aj negatívne a určite to nebolo nastavením zákazníka.
V dedinskej jednote sa stará pani postavila k zavretej pokladni a predavačka po nej ziapala , či nevidí, že tá pokladňa je zavretá. Stará pani sa ticho odšuchtala k druhej. Iná pani sa pýtala na nejaké mäso a tam iná predavačka na ňu zrúkla, či nevie, že je utorok, mäso vozia vo štvrtok… Syn s bratrancom pobehoval pred stánkom, v ktorom sme kupovali občerstvenie a predavačka na nich ziapala, že sú hluční a nech nebehajú (podotýkam boli vonku, nekričali iba sa smiali, mali okolo 5-6 rokov)…
Moja mama býva často hospitalizovaná, je tichšej povahy, rozhodne nie arogantná a tá má také skúsenosti, že ja len čumim, keď mi rozpráva ako sa správajú niektorí doktori či sestry.
Tiež som zažila pár nevrlých čašníkov, ale aj to sa už zlepšilo, niekedy to už ale prechádza do druhého extrému - pekný dník, čo budete dneska papkať? Máme polievočku dňa, obedík chutil? Dáte si ešte nejaký dezertík? takéto infantilné správanie je mi vyslovene odporné.