Môj najtraumatizujúcejší zážitok s deťmi
Ahojte dievcata, este teraz som z toho hotova. Dnes na obed Sara spadla a rozrazila si tak cast tvare nad perou, ze jej bolo cez tu dieru vidiet zuby. Bezali sme rychlo na pohotovost, zasili jej to. Ma pat stichov. Teraz nastastie uz v klude spinka. Takyto stres uz nechcem viac zazivat. Uplne chapem maminy, ktorych deticky su vazne chore alebo si ublizili este vaznejsie. Verim, ze sa to uz v zivote nebude opakovat. Stalo sa vam niekedy nieco podobne? Ako ste sa s tym vysporaduvali? Vopred dakujem za nazory aj podporu.
@modrofuzik11 Inak, čudujem sa, že sa sem ešte nezlietli "superženy", ktorým sa takéto veci nikdy nestávajú 😉
moj najhorsi bol ked som spadla na schodoch s malou a pad bol taky, za ona spadla na kraj schoda s hlavou a ja este na nu. to puklo !!! ale nastastie nic sa nestalo. rtg dopadol dobre. ale asi najhorsi bol ked som ju ako 5 mesacnu nechtiac zabuchla v aute ked bolo vonku 35 stupnov
Mne tiez raz mala spadla na hlavu zo schodov, presnejsie z 2. schodu, ked sa prave zhaslo svetlo na schodisti a ja som sla zasvietit - nepocuvla ma, aby pockala, a asi vykrocila a spadla (dodnes neviem, ako sa to stalo, lebo bola tma) - naraz riadny, ozvena... ale bola naobliekana, lebo to bolo v zime, tak to asi ten naraz stlmilo - parkrat zamrncala a nic. Nastastie.
Potom raz bezala v izbe a nedivala sa pred seba a narazila do steny v rychlosti, som sa bala, ze si to odnesie zub alebo nos, ale nastastie opat nic sa nestalo.
No a vcera zase som bola v chodbe a ona "udajne" narazila do prazdnej krabice od pocitaca rucickou a narazila si ju. (Bola som v druhej izbe, ona pobiehala odo mna do druhej izby, tak som ju nevidela, co sa stalo. Iba mi prisla poveda, ze urobila bumbac do krabice) Prisla s takym placom, ze som nechapala, nedala sa vobec utisit. A to ona je dost odolna, lebo ked spadne, neplace, ani ked sa udrie. Rucicka cervena, ked som ju opatrne ohla, tak este vacsi plac... Bala som sa, ci to nema zlomene. Uz som sa chystala na urazovku, ale po chvilke zacervenanie zmizlo, rucicka v klude prestavala boliet, na dotyk bolela. Dala som studeny obklad, zdalo sa, ze zabralo. Po takej hodine uz nebolela. Asi pri nasej malej stoja vsetci anjeli strazni.
Ale naozaj si myslim, ze clovek nemoze mat oci vsade, ani detom chodit neustale za chrbtom v kazdej sekunde. Jednoducho obcas deti spadnu, udru... Treba asi len zaistit (najviac ako sa da), aby sa nedostali k veciam, ktore su naozaj nebezpecne (okna, noze, chemikalie a pod.... )...
Môj syn mal 2 mesiace bol ešte v perinke po papaní a odgrgnurí som ho položila na sedačku trošku bokom . Vyšplechlo mu a on to vdýchol . Začali mu modrieť pery , otočila som ho dolu hlavou a riadne capla po zavinovačke , tam kde mal chrbátik. Zabehnuté vyšplechlo a začal riadne plakať 😢 mala som čo robiť aby som ho utíšila, strašme som sa rozklepala ale našťastie až po tom všetkom 🙂 A další šok som zažila po takmer 10 rokoch , dcérka mala rok . Bola a teda dodnes je veľmi akčná , neposedí , nepostojí. Sedeli sme v obývačke aj zo synom ( 11 r) ona poskakovala poza naše chbty. Vyskočila na bok sedačky ( trochu vyšší ) a ani som netačila dopovedať dole lebo,,,,,a ona sa odrazila, urobila salto 😢 padla na temeno hlavičky a švihla na zem . Ostala ležať bez pohybu a známky života. Hneď som ju vzala na ruky a začala kriesiť , pozrela som na hod. bolo niečo cez minútu a nič nezaberalao 😢 začali jej modrať pery vtedy mi došlo že má vyrazený dych( spomenula som si na syna keď bol bábo)otočila som si ju dolu tvárou a capla jej riadnu po zadku , vedela som že ak to nezaberie budem musieť po chrbátiku. 😢 Ale zabralo 🙂 nabrala dych a spustila taký rev a ja som bola v tej chvíli najšťastnejší človek na zemi . Zavolala som záchranku , boli u nás do 5 min. bála som sa že nastane opuch . Urobili jej všetky vyšetrenia , neurol. rengen, sono hlavičky našťastie všetko bolo v poriadku a dva dni sme boli na pozorovaní v nemocnici , myslíte že má s toho ponaučenie ,,,,vôbec vždy po tej sedačke poskakuje deti sú nevyspytateľné nie vždy sa dajú ustriehnuť
@modrofuzik11 Nasim detom sa nestal zatial ziadny vazny uraz, nastastie..ale viem si predstavit, ako si sa zlakla :o(( Uff, esteze sa naozaj nestalo nic vaznejsie..Vysporiadat sa s tym mozes prave uvedomenim si, ze je to len 5 stichov, aj ked chapem, ze Teba aj tych "len 5 stichov" bolelo ako 500 ☹ Najradsej by sme to vzali na seba, ze?..Pred maminkami vazne chorych, ci postihnutych deti smekam aj ja..Dufam, ze uz nebudes musiet zazit takyto neprijemny zazitok..ale aj to patri k zivotu, zase si o nieco silnejsia a vdacnejsia za zdravie ako dcerky, tak aj ostatnych Tvojich blizkych ludi 🙂
ono sa nemusi stat uraz na to ,aby sme pisli o 100 rokov zivota-mne na to stacili febrilne krce maleho s bezvedomim,zastavou dychania,zmodranim,ozivovanim,volanim RZPcky,pobytom na Jiske a s predstavou, ze sa to hocikedy moze pri horucke zopakovat uz kludne noci asi do maleho 6 rokov mat nebudem-potom sklon k febrilnym krcom konci-mozog dozreje.To nas cakaju este 4 roky nervov.
A take ze pady to sme tiez mali-ale so starsim synom-cele schodisko ako 3 rocny preletel a rovno na celo-opuchlo mu za 10 sekun z nuly na cca 10cm dlhu,5cm siroku a 3 cm vysoku podliatinu-hojilo sa to pol rok-kym to uplne zmizlo. Jasne ze sme ficali do nemocky,robili mu neurologicke vysetrenia a ze ho mame pozorovat doma no a on sa doma v noci rozgrcal a rozteplotoval-no nebolo to nasledkom urazu,ale chripkou-co sme vsak v tej chvili netusili a tak tie nervy neprajem nikomu.
urazy:
zasivani "pusinky v pusince" - doslova cerna dira po roztrzeni dasnoveho spojeni se rtem, spatne slapla a sjela ze dvou nizkych schodu...
roztristena zlomenina leve ruky..majitel si oplotil parkovaci misto retezem, ktery nebyl videt vecer a mala o nej zakopla
jinak ostatni urazy, za ktere mohla sikana:
zlomena zebra,
vrazena a zlomena tuha v zile prave ruky
jako nasledek pesti do spanku, ztrata zraku (momentalni)
atd..
Z toho vyplyva, ze at se snazime jakkoliv nase dite ochranit v domacim prostredi, staci sekunda 😉 ...a jizvicka je na svete a vycitky mame po kratko-dlouhe obdobi... 😉 ale zustane vzpominkou..
ale venkovni nasili, po kterem vznika hluboka jizva, uz se NIKDY nezaceli..😉 a nestane se vzpominkou, ale soucasti pro cely zivot.. 😎
nasa ma tiez uz sitie za sebou....skakala na posteli, obidvaja sme boli pri nej a tresla sa o roh postele nad pravym okom tak, ze mala dieru az na kost....na pohotovosti bol s nou len mm so svokrou, ja som bola v 7mesiaci s Miskom a stacilo mi nareku tu doma co bolo, nie este toho na pohotovosti....ale mala som aj ja dost vtedy stresu...viem ako sa citis...
@akeber362007 pred mesiacom som bola s najstarším na tréningu-hip hop..prišli sme skoro,tak sa išiel hrať s kamoškou z krúžku do prázdnej telocvične.Predstavte si,že zobrali tie veľké fitlopty,rozbehli sa oproti sebe,že do seba narazia a lopty im vyskočia hore do výšky...čo čert nechcel,dievča sa rozbehlo plnou silou,loptu nepustilo z ruky a celou svojou silou narazilo do Maťka,on vyletel a padol rovno na chrbát a ostal nepohnuto ležať...najprv som si myslela,že žartuje,ale ostal ležať,nehýbal sa,prišla som k nemu,že ho "vykmášem" za vlasy,za takéto žarty,ale keď som videla tú jeho fialovú tvár☹...ešte teraz sa trasiem od tej bezmocnosti...absolútne som nevedela čo robiť-všetko sa to udialo za pár sekúnd,ale v mojej hlave to mám stále a neviem sa toho zbaviť....chvalabohu o chvíľu sa nadýchol-zdvihla som ho a búchala po chrbte....našťastie sa nič nestalo,mám troch chlapcov a tak som sa rozhodla,že si urobím kurz prvej pomoci...človek nikdy nevie 🙂 😉
ono je to s detičkami tak, že keď si myslíme, že sa nič nemôže stať, tak sa stane... Toto leto som bola iba ja s kočkami na chate, nakoľko som silná alergička musela som im ukázať kde je lekárnička s adrenalínovým perom epipen - lebo by mi to museli pichnúť oni ak by ma štipla osa... ale mali inak zákaz ísť do nej. Je večer, robím im na požiadanie palacinky a zrazu rev .... potom maminka mne roztrhne hlavičku, maminka mne vyskočí srdiečko - Lucka vtedy 9 ročná si pichla moje pero do palca!!! Je to obrovská záťaž na srdiečko, okamžite volať úrazku - ale pokiaľ sa dostala do lesa prešla aj pol hodina - najhoršia polhodina v mojom živote, bola biela ako stena a triaška.... A adrenalínové pero nesmie do končatiny, musí do svalu.... Na jiske na kramároch celú noc dostávala infuzku a niečo na rozšírenie ciev- po konzultácií s kardiologom, lebo palček bol úplne biely a ľadový, lebo to úplne stiahlo cievy a nedokrvovalo ho. Lekár povedal, že ak by mala skrytú vadu srdiečka, tak ....... ani to nenapíšem. Ale aby som nezabudla ako k tomu došlo.... tak som robila tie palacinky, ju poštípal komár, tak si chcela vybrať z lekárničky fenistil, lekárnička jej spadla, vysypala sa a pero vypadlo z obalu... a aby som na to neprišla, že išla do nej aj keď to mala zakázané, rýchlo to išla upratať....a ako dávala epipen do púzdra, tak ho aktivovala....a stačilo povedať mami podaj mi fenistil... Takže asi to nekončí predškolským vekom, budeme sa o ne báť celý život, ale môžeme dávať pozor a aj tak vymyslia niečo najnebezpečnejšie ....
syn: prehltnutá minca asi v roku, prehltnutá minca v piatich rokoch, to mi modral v náručí, telefonát zo školy, že spadol z preliezačky, výsledkom bola viacnásobná zlomenina zápästia, asi v troch si rozbil ústa o umývadlo tak, že si prehryzol to meisto pod perou, cez dieru bol ovidno zuby, predtým rozrazené obočie o hranu postele
dcéra, asi najhoršie bolo rozrazené obočie v novembri, skončila na pohotovosti a v obočí má tri stehy a dnes ráno mi skoro skočila do rozpálenej rúry 🙄 🙄 🙄 🙄
ked mala dcera 17mes. nasla som ju ako vyjeda zo sacku farbu na textil.Najprv som skoro odpadla zo soku,vyplachla jej usta a sused nas odviezol na pohotovost.Prijali nas na interne,nik totiz netusil co ta farba obsahuje lebo ani na obale nebolo zlozenie a ani v toxikologickom centre nevedeli....Dali jej infuzky,zakazali jest aj pit a podavali lieky zastavujuce tvorbu zaludocnych kyselin.Mna hned odsudili,pohrozili ze dcera moze mat poleptany hrtan a pazerak a budu ju muset operovat.Od strachu o nu som sa skoro zlozila.Este ze prisla ORL doktorka ktora vylucila poleptanie.Nechali si nas tam este jednu noc,dcerke vobec nic nebolo.Dodnes netusim kde tu farbu zobrala,ani som nevedela ze sa u nas doma take nieco nachadza.
Zienky ked vas tu tak citam tak obcas by som aj ja brala aby maly mal radsej uraz ako DMO 😔 Ale co narobime aj taky je zivot a jeho udely 🙂
@modrofuzik11 deti mozes strazit 24/7 a staci chvilenka a nestastie sa stane.moj maly mal cca rok,uz chodil operajuc sa o nabytok a aj par krokov sam.boli sme spolu v spalni,stal mi pri nohe,ja som popravala postel a behom sekundy tresk,stiahol na seba komodu.teda komoda cela nepadla,supliky sa vyvratili von a napoly padli na neho.no najhorsie bolo,ze televizor co sme mali na komode mu padol vedla hlavy.keby padol cca 10cm vedla,tak ..ani si to predstavit nechcem 😔 .vo mne by sa vtedy krvi nedorezal.proste ta panika,ta hroza co som zazivala,to bolo strasne.s revom som hned volala muzovi,ze musime utekat na pohotovost,maly plakal len trosku a skor nechapavo hladel na mna co hystercim.ja som bola uplne bez seba a tie neuveritelne vycitky..tych sa nezbavim nikdy.nastastie z toho boli len mensie modrinky,nic ine.fakt vsetci svati vtedy asi pri nas stali,lebo toto naozaj velmi zle skoncit mohlo.asi nemusim hovorit,ze tv som hned spakovala prec.isty cas som chodila okolo neho ako keby bol zo skla.bala som sa.postupne ten strach opadal,nejak som si uvedomila,ze uz je dobre,ze maly je v poriadku.ale trvalo mi to.myslim,ze nikdy sa nezbavim pocitu viny,no uz som sa s tym naucila zit.
najhorší zážitok - stal sa mi nie s mojím dieťaťom, ale s cca 4 ročnou neterkou, ja som vtedy deti ešte nemala. Stáli sme na vlakovej stanici, pri nás 2 deti, 2ročná a 4ročná. Ako to občas býva, obe dospelé osoby strážili to jedno najmladšie a každý si myslel, že tá druhá stráži to druhé dieťa. Zrazu prechádzal vlak cez stanicu, veľkou rýchlosťou, tá 4ročná v nadšení, že ide vláčik, vybehla oproti vlaku rovno do koľajiska. Už ani neviem, kto ju v poslednej sekunde schmatol a stiahol späť, o chvíľku na to prefrčal vlak tesne okolo nás. Stačila sekunda a vlak by ju prešiel.... 😒 🤐
a moje adrenalínové zážitky s mojimi deťmi - paradoxne mala som ich viac so svojou mladšou dcérkou, ktorá bola oveľa opatrnejšia a väčší bojko ako tá staršia. 1,5 ročná - stála som pol metra vedľa nej v malej vode na kúpalisku, rozprávala sa s kámoškou. Z ničoho nič vyhročila k malému zábradliu, čo oddeľovalo malý bazén od väčšieho a vhupla do bazénu s veľkou vodou. Bolo to ako v spomalenom filme, videla som ako klesá na dno, úplne som zmeravela, až po pár sekundách som sa prinútila pohnúť, skočila po nej a vytiahla ju. Ani sa nestačila nadýchnuť vody v tom šoku. Na druhé leto - opravovali také tie drevené domčeky so šmýkačkami na ihrisku, ja som si nevšimla, že doska-plošina chýba. Ešte som jej pomáhala hore rebríkom, hore sa zarazila a ja blbá som ju ešte rukou popchla hore na plošinu. Zletela do prázdna dolu tvárou rovno na ten betón dole. 😒. A to isté leto - to už pomaly mizli modriny a odreniny z tváre ďalší adrenalínový zážitok - boli sme s kámoškou a s deťmi v lese na prechádzke, Kajka sa podoprela o drevo a nechtiac siahla rukou do osieho hniezda. Utekali sme všetci pred bzučiacim rojom - Kajka mala asi 10-15 bodnutí, ruku mala opuchnutú ako medvedík 😒.
ahojte dievcata 🙂 🙂
uz som to viac krat spominala moj maly ma 8mesiacov uz lozi po styroch stavia sa na nohy je velmi sikovny no neustale sa mu stane ze ked sa blazni tak spadne zo sedu na hlavicku ani si neviete predstavit co prezivam tiez mam vycitky a vela ludi mi povedalo ze to je este nic neviem si ani predstavit ze bude aj horsie asi zomriem od strachu aj dneska najmenej 4 krat padol na hlavu sice na koberec trosku plakal ale v pohode no ja mam strach ze zostane nejako zaostali alebo ze sa mu stene nieco zle ked su tu nejake mamicky ktore prezivaju alebo prezili co ja nech mi odpisu ci aj ich deti padaju na hlavy 🙂 🙂 🙂 🙂
Najtraumatickejší bol týždňový pobyt s dvojročnou dcérou v nemocnici s horúčkami a vysokým CRP (zápalový faktor v krvi). Ešte k tomu nás doviezla sanitka, lebo dcéra pri vysokých horúčkach išla do mdlôb, mala hypotonický typ febrilných kŕčov, teda nenapínala svaly, ale naopak, odpadávala do bezvedomia, ako handrová bábika. Teploty a CRP neklesali niekoľko dní, ale našťastie sa z nich vykľul relatívne neškodný obojstranný zápal stredného ucha. Tam som zažila, čo je naozajstný STRACH, ktorý som pred tým nepoznala. Prvé večery som ležala pri rozpálenom, vyčerpanom telíčku, najhoršie bolo, že prvé dni nik nevedel, z čoho má tie teploty - ORL najskôr uviedol, že nález v uškách nezodpovedá horúčkam a CRP, tak som si premietala všeličo v hlave. Nikdy viac. Dúfam.
baby, najhorsi je ten strach. ked teraz pocujem, ze nieco niekde buchlo, tak sa bojim, ze sa Sara opat niekde udrela. je az neuveritelne, aky je clovek (rodic) zranitelny, ked ma deti. drzme si palce, aby sa taketo udalosti uz viac nestavali alebo nech su to v najhorsom plane poplachy🙂. a ked sa uz stanu, tak nech sme na to pripravene. je dobry napad s tym kurzom prvej pomoci. tiez nad tym pouvazujem (dakujem trnka77)
@ani3012 ak dieťa niečo prehltne,tak treba kontrolovať či to aj vyšlo von /pokiaľ to nie je nič ostré-tu pohotovosť/ a ako kontrolovať?..no presne tak ako myslíš 🙂 😉 ...veľa nešťastiam sa dá zabrániť,možnosti na to sú- zamykateľné kľučky na okná a balkon.dvere ,ochranu na sporáku,ochranu el.zástrčiek,schované zamknuté chemikálie....
no u nás:ako 3mes.padla zo sedacky na hlavu asi 2cm od rohu nohy na stole,6mes.pád s postele,v roku padla na balkóne o roh múru,rozseknutá pera,odretý nos...potom ešte nejaké nehody boli,ale nič vážnejšie neboli no najnovšie bolo,že bola na šmykľavke a chcela zliesť naspäť po schodoch,šmykla sa jej noha a z vrchu spadla dolu,spravila asi 3 saltá,krk mala úplne vylomení.rukáv si zasekla,ale na treťom schode a ruka úplne vykrlbená.som si myslela,že po nej.no postavila sa chvíľu pomrnčala a bolo ok.mala len odretý nos a buchnuté čelo
v tomto vedie moja svagrina...ked jej maly utiekol, sadol v alpach na sedacku, obsluha akurat pri vleku nebola, nezacvaknuteho ho sedacka vyniesla hore.. pod nim 30m roklina... ona za nim v sedacke, kricala celu cestu, aby sa netrepal, aby sedel a sa nehybal... a ked vystupili, nevedela ci ho stiskat alebo hresit ze co urobil... osedivela by som na jej mieste v tom momente....
Ahoj, náš Riško je typický chlapec s vysokou "náchylnosťou" k úrazom. v angličtine je na to trefný výraz "accident prone". Ktorý jeho úraz bol pre mňa najhorší, neviem povedať, ale asi ten prvý. Mal 2x šitú hlavu a jeden krát mal úraz tak na jeden steh, ale to sme mu šiť nedali, veď je chlapec, tak malá jazvička mu z krásy neuberie. Dúfam, že už žiadne mať nebude, aj keď je to dieťa, ktorému absolútne chýba pud sebazáchovy a má tendenciu najprv konať až potom rozmýšľať, či to náhodou nie je nebezpečné a už vôbec nie potrebu opýtať sa či mu to dovolíme.