• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa ovládať pred hnevom pri bábätku?

20. septembra 2014 
ahojte chcem sa poradit,mam malu dcerku ktora ma dokaze niekedy strasne rozculit,az tak ze sa bojim,ze sa jedneho dna neovladnem.Neviem ci je to hormonmi,ale stavalo sa mi to aj ked bola este male babatko,v noci nechcela spat a cez den tiez,ja som byvala strasne unavena a nervozna,a stalo sa mi par krat ze som jej aj "capla" po plienke,alebo som na nu zvysila hlas,alebo som jej dala niekedy nasilu dudlik do pusy ked jej stale padal a ona sa na to rozculovala.Vtedy tomu este nerozuemla,ale urcite so mna tu nervozitu citila.Ja som chcela strasne spat a ona stale plakala a nie a nie prestat.Pytatm sa preto,ze mame na ceste babatko.Lubim svoje deti,ale zaroven sa bojim co vsetko dokaze clovek v amoku,ked je pod srtresom a vycerpany :unamused:
21. jan 2008 o 07:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nonni,to by som potrebovala aj ja vediet ako byt v psychickej pohode,mam za sebou dalsiu rusnu noc a rano :unamused:
21. jan 2008 o 08:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nie si jediná. Aj mne sa to stáva. Potom to ľutujem, ale nikdy nie pre deťmi. Tier potvorky to vedia využiť(poznám prípad z okolia). Veľakrát sa ovládnem, jednoducho to predýcham. Málokedy capnem. Najčastejšie kričím. Syn aj tak príde odprosiť. :slight_smile: Všetko závisí od Tvojej povahy. Ak si cholerik a vieš, že to nezvládneš, tak odíď z miestnosti a potom sa vykrič, alebo podobne. Neboj sa, zvládneš to.
21. jan 2008 o 08:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elinka, pri jednom dieťati som si ešte mohla dovoliť po prebdenej noci mať cez deň vyložené nohy a nič nerobiť :grinning: Pri dvoch som už išla na zotrvačník. :wink:
21. jan 2008 o 09:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nonni, neboj nevykonas nic v amoku, pretoze si matka, a ak ta aj naval hnevu chyti a dovedie k "capnutiu" na plienku, ver mi nepusti ta dalej...slovne si isto ulahcis :slight_smile: aj ja som unavena ako slak..niekedy ma teda chytia poriadne nervy...ale tak to uz raz chodi...s mojou svagrinou sa na tom iba zasmejeme...ona ma dvojrocneho syna a nechci vediet, co ju niekedy napada :sweat_smile: dakedy om si myslela, ze to iba ja som takato blba matka...ale ako vidim nie...este aj tie navonok kludne ukazkove hyper super mamicky su obcas uz s nervami v koncoch...Inac unava dokaze poriadne zametat s clovekom...ved aj my mame narok na oddych, aspon v noci :unamused:
21. jan 2008 o 09:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mima,len keby mi to ten moj prcek aspon dovolil si nohy vylozit.Dnes v noci bol 2hodky hore po krmeni a nie a nie spat,teraz je hore od 5.30 a aj teraz ho mam na rukach.Najedeny,prebaleny,odgrgnuty fakt neviwm co chce.On jedniducho jaci asi ze ho to bavi,alebo co :unamused:
21. jan 2008 o 09:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaaaj, nonni, sice neviem, co ti poradit, ale som rada, ze nie som sama :slight_smile:)) uz som si myslela, ze som divna, ale asi je to normalne :slight_smile:)) podla mna to chce cas, casom dieta vyrastie a bude klud :slight_smile:
21. jan 2008 o 09:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja som rada,ze som v tom neni sama, som si aj poplakala,ze aka som na neho niekedy hnusna
21. jan 2008 o 09:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
naši drobci nás vedia dobre vytočiť pretože skúšajú naše hranice, ja malého ked vidím a počujem ten plač čo skúša nechávam ho vyplakať a nereagujem naňho iba ho sledujem aby si neublížil. a zaberá to super aj v obchode ked sa hodil na zem a jačal som ho tak chvílu nechala po minúte sa upokojil lebo zistil že neustúpim. aj ked ste mali počuť to okolie až krkavčou matkou ma nazvalo a že či sa nehambím ked mi dieťa takto plače....netreba im jednoducho ustúpiť a ked som vyčerpaná a napríklad zúrim tak malého nechám večer manželovi a idem do vane. určite by som malému neublýžiila nikdy. ked nechce spinkať večer tak ho chodím iba kontrolovať do postielky ale nepribehnem hned do 15 minút zaspinká.a raz som bola taká vytočená, malý v kuse reval tváril sa že bohvie čo mu je ja som toho mala vten den veľa, manžel v práci tak som malého zobrala na ruky pustila CD a tancovali sme, tým toto zabralo a malý sa ukludnil aj aja som sa ukludnila. a ešte u nás zaberá objatie aj ked sa myká ja hov objatí pevne a nežne držím a hovorím mu ako ho veľmi ľúbim, vždy sa upokojí. :wink:
21. jan 2008 o 09:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elise,to je super,ale skus vysvetlit tomu mojmu ze ho lubim,aby sa ukludnil :grinning: :grinning:
21. jan 2008 o 09:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pridávam sa do "klubu", aj mňa dokážu deti, aj keď ešte malé poriadne vytočiť :unamused:
21. jan 2008 o 09:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte.Dalli tak to sa ti pri dvoch ani neni co cudovat :grinning: Mna maly obcas tiez vitoci hlavne zo spankom ked ho dam spinkat a on po pol hodinke vstane.Ale ked na mna hodi ten sladky usmev a ocka sa mu smeju tak ma to hned prejde :slight_smile: Uplne zmeknem ved na takeho drobca sa neda hnevat :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
21. jan 2008 o 10:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja sa pridávam. Keď mi prasknú nervy, tak naňho nakričím a on to chudáčik vôbec nechápe a je ešte horší. On si vie vybrať vždy plač ak niečo robím, nemôžem pri ňom ani navariť, automaticky ako vchádzam do kuchyne spustí plač. Ináč je to veľmi dobré bábatko, ale vždy keď chcem niečo robiť je jak čertík. No a potom mi to je strááášne ľúto a nadávam si, že robota neutečie, že prednejší je môj drobček, tak si ho zoberiem na ruky a rozprávam mu, ako ho neskutočne milijem a že on je moje najvačšie šťastie.
Ale snažím sa trošku "liečiť" a dávam si pozor, ale niekedy sa pozabudnem.
21. jan 2008 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je fajn vediet, ze existuju aj normalne maminy, nie iba super mamy, co vsetko zvladaju s usmevom :wink: tiez sa mi stalo, ze uz som toho mala dost, to som musela normalne na chvilku odist vedla do izby a ukludnit sa. ale podla mna je to uplne normalne. treba si najst len nejaku metodu na ukludnenie :slight_smile:
21. jan 2008 o 11:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pri Zuzke mojej prvej mi vadilo keď plakala aj keď plakala len veľmi málo... Vždy som mala strach že som niečo spravila zle a preto plače... a keď som nevedela čo robiť a bola som aj zlostná aj zúfalá, tiež ako WALI som odišla do inej miestnosti, alebo na balkón.
Pri Mišiačikovi mi to vôbec ale vôbec nevadí... či plače v noci, či plače cez deň... však nech si plače :slight_smile: niekedy som až prekvapená aká som kľudná... viem že je o neho super postarané, nie je hladný, nie je smädný, nechýba mu láska...veď aj on sa potrebuje nejako prejaviť...
Hlavu hore maminky a pevné nervy :wink: :slight_smile:
21. jan 2008 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nonni kazda z nas mava slabe chvilky, mne pomaha ked mozem mat chvilku pre seba, mozem ist sama na nakup alebo si zacvicit alebo sastretnut sa s kamaratkou. Hlava sa mi precisti, naberiem energiu a som kludnejsia. Ine ti neporadim, ked je clovek vycerpany, treba aby pomohol manzel {rodina, priatelia}.
21. jan 2008 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No baby, to mi hovorte, mne rupajú nervy niekedy dosť často, ale snažím sa to hneď riešiť, staršiu papuľnatú pošlem do kúta, ona tam vrieska aj 20min a ja si to už nevšímam a ke´d cítim, že mám už nervy úplne v kýbli, tak idem pred chalupu, alebo na záchod, jednoducho niekam, kde ju nevidím. Marianka teraz začína vystrkovať rožky, bojuje so mnou snáď pri všetkom, začína provokovať, ale zatiaľ sa držím, len občas zvýšim hlas, hlavne, ak má celý zadok od hovienka a začne sa mi vypínať a tancovať na chrbrte a začne mi tým mazať koberec, seba, pchá si doňho ruky a pod...to mám chuť kričať"pomóóóc!!!!" :grinning:
21. jan 2008 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
súhlasím s vami kočky :slight_smile: ako hovorí vali, je fajn vedieť, že sme normálne maminy aj ked sa vieme na svoje deti nahnevať i strácať nervy. Myslím, že je to ľudské a v tomto kolotoči starostlivosti o bábätká to niekedy na človeka príde, že už má dosť a je vyčerpaný. :astonished: :astonished:
21. jan 2008 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hovorí sa, že všetci občas zlyhávajú, ale len niektorí si to priznáme. niet sa prečo trápiť. určite neexistuje človek, ktorý by nikdy nebol od únavy nervózny a nesekli mu nervy. Hlavne po niekoľkých prebdených nociach s boľavými rukami..:sweat_smile:
21. jan 2008 o 16:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som na tom ako zuzka, pri prvom mi vadilo všetko, teraz aj keď mám toho asi 5 x toľko som kľuďas, ale starší 3 ročný ma vie vytočiť niekedy až do nepríčetnosti. Tiež zaberá kút, po 5 minútach plaču príde odprosiť a o pol hoďku už zase robí zle :angry: a tak dookola. V škôlke sa naučil biť, niekedy normálne udrie mňa alebo manžela, a keď to spraví v okamihu keď som už aj tak dosť vytočená tak mi ruka ujde. Keď manžel na mne vidí že už meliem z posledného pošle ma preč (idem sa prejsť) a keď sa vrátim je to ok :wink:
21. jan 2008 o 20:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj maly uz dve noci poriadne nespal a najhorsie ani cez den, a takto mi to robi v niekolkodnovych intervaloch stale dookola, jednoducho sa "nudi" ako povedala doktorka a vyzaduje si moju pozornost viac,kedze je skor narodeny.Tiez mi uz rupli par krat nervy,ale nastastie sa mi podarilo vzdy sa nakoniec ovladnut,aj ked sa strasne bojim,ze jedneho dna svoj hnev proste nezvladnem :unamused: Dnes som ho tak vyhrkala v kociku ked uz plakal asi 3 hodiny a nechcel spat,ze skoro skruty poodletovali,ale zabralo to a zaspal :grinning:
22. jan 2008 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elinka, uplne ta chapem :slight_smile: my mame momentalne problemy s travenim, caka nas vysetrenie u gastroenterologa (ak sa nam podari najst nejakeho, kde nas vezmu), takze dostava zatial to iste mliecko a je to hrozne, len place, grcka a place....ide ma rozhodit....najhorsie je to, ze viem, ze mu nieco je, a nemam mu ako pomoct.....tak som zvedava dkokedy to vydrzim :(
22. jan 2008 o 18:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jahodka, aj mam pocit,ze mame problemy s travenim,kazde krmenie je pre nas nocna mora, vzdy sa vygrcka a ma krce co ho asi boli brucho a preto je asi cely den taky nepokojny,a potom place a ja som uz zufala a obcas mi poriadne rupnu nervy.Viem ze za to nemoze ale ten pocit bezmocnosti ked clovek nic nestihne ani sa najest,vyspat alebo ist na wc.Potom som nervozna a mam co robit,aby som sa ovladala
23. jan 2008 o 21:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
som na tom nejak podobne ako kkatrina,zuzka....pri staršej dcérke ma vytočilo vééľa vecí,hoci malá mi napr.celú noc prespala veľmi skoro :wink: ..No a pri tomto drobcovi som oveľa kľudnejšia,hoci som sa od jej narodenia ešte poriadne nevyspala :confounded: .Dokážu mi nervy prasknúť aj teraz,ale nejak som sa to naučila predýchať a ked už fakt nevládzem,dám ju manželovi,prípadne už ju radšej berie aj sám,ked vidí,jak soptím........a ja sa idem skľudniť na druhý koniec bytu... :unamused: ...a samozrejme,že ma to potom mrzí,že som "zlá"na moje srdiečka.... :frowning2: :cry:
23. jan 2008 o 21:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj moja mala je hrozny nespač a ja hrozny nervač,ale raz sa mi stalo,že som bola psychicky total nadne a poriadne som na nu zhukla a dodnes to lutujem.začala tak hrozne plakat a vzlykat,bolo na nej vidno,že sa strasne zlakla a nevedela som ju upokojit.plakala som potom s nou a povedala som už nikdy viac,radšej sa ja o zem hodim.no a je stale taka ista potvora a ja zatinam zuby.stale si hovorim,že raz bude velka a potom ma už nebude takto potrebovat a byt na mne nalepena,vtedy ju vystiskam a dako to prejde.
ale taka prakticka rada:existuju nejake homeopatika na ukludnenie a lahšie zvladanie mamičkovskych povinnosti
23. jan 2008 o 22:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to homeopatikum sa vola Sativol stoji okolo 150sk
23. jan 2008 o 22:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babenky. Tak ja sa teda pridávam do klubu :confounded: Práve dnes som mala taký deň, že by som najradšej z domu ušla. Malá stále plakala, hneď ako som ju položila začala zasa strašne plakať, nemohla som pomaly ísť ani na WC, no hrúza. Už som myslela, že mi rupnú nervy, tak som ju nechala v detskej izbe a ušla som na druhý koniec domu sa ukľudniť. A ona si tam veselo revala ďalej, vo mne to vrelo, no čo budem rozprávať... tak som sa nejako ukľudnila, ale celý deň ma z tých nervov bolí žalúdok. Najhoršie je, že mám pocit, že takéto situácie zvládam čím ďalej, tým ťažšie :frowning2: Asi si to homeopatikum pre istotu kúpim :wink:
23. jan 2008 o 23:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: alla, daj potom vediet, ci zabralo :wink: ak hej, berem celu krabicu :grinning:
24. jan 2008 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte! A ja som si myslela že som jediná,keď si vás tak čítam :wink: :wink: Niekedy my tiež nervy tiekli až po nohach ale za posledný mesiac je to lepšie klop klop nech to neurieknem skusila som to že ma nič už nevytoči žiadna maličkosť. Niekedy som už vstavala nervozna a možno som to prenasala na neho a cely den horor. Teraz je to lepsie. Ked som bola nervozna tak sa radsej tahal za niekym druhym ako za mnou dost ma to trapilo tak som to riesila trochu kludom. Teraz je aj on lepsi mazname sa, furt za mnou sa taha nemozem povedat ze neni mrchaví ale aj to ma svoju pricinu zuby nieco ho nebavi chce ist von take detske problemy. Viem že to mate ťažké a lahko sa hovorí ako kona ale mne to stým ukludnením aj samej pomohlo. A to som nervak velky :wink:
24. jan 2008 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak babula,pridávam sa do klubu nervóznych kričiacich matiek :grinning: . Starší syn ma pravidelne vytáča už od cca 9-10mes,kedy začal čaprndovať a rozhadzovať a sťahovať čo mu príde do cesty. a neposlúchať.robí to dodnes. :grinning: :grinning: :grinning: .ja sa ,pirznám,niekedy mu capnem,kričím jak besná a on nič.Problém s ušami určite nemá,keďže na "žuvačky" počuje vynikajúco. Najväčšiu nervozitu som cítila v prvý trimester tehu s druhým synom. To som bola ako bosorka,musela som sa ukľudňovať v inej miestnosti-trieskali mnou hormóny ako v puberte. Najhoršie bolo,že Fifko bol "vždy po ruke". nebila som ho,to nie, ale vždy mi prišlo,že ma znervózňuje každý jeho "kúsok" .Navyše on "hučí" celý boží deň doteraz,no už som si tak zvykla,že keď ho nepočujem,už mi je divne. Tento môj druhý syn je taký poklad,že o ňom ani neviem, celý deň "riešim" len toho staršieho. Prekonávame práve "teľacie"obdobie vzdoru, tak mám o nervy postarané. Ešte že si ich obaľujem pravidelne čokoládou,inak by som už bola hádam z neho na psychine. :angry: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
24. jan 2008 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte. Suhlasim s vanilou a vitám v klube :grinning: :grinning: . Aj mne obcas rupnu nervy a maly dostane po ruke. Hlavne,ked zacne dvihat stol v obyvacke. Nevadilo by mi to, keby na nom nebolo sklo. Uz som povedala muzovi, ze musime kupit druhy, cely dreveny. Ja mam este taky problem, ze nemozem spavat /hlavne okolo splnu taky tyzden/. To sa zobudim o druhej a do piatej som hore. Tabletky na spanie nechcem,aby som si anhodou nenavykla. Jasne, ze som cez den unavena ako pes, ale dieta si vyzaduje pozornost, tak musim zatat zuby. Snad to raz dospim :grinning: . Ale uz som sa naucila, ze aj ked som unavena,ten drobec za to nemoze. Ked som nervozna ja, tak je aj on. Ale ked sa postiskame,tak je to uzasne. Ale ta nespavost ma jednu vyhodu. Vzdy si na 1-2 hodiny pustim telku a take zaujimavosti sa dozviem :wink: . Dnes o 3hodine rano davali na national geografic nieco o ponorkach. Nepozerali ste niekto? :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:
24. jan 2008 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok