Ako to zvládate s dieťatom po návrate do práce?
Teraz som s dcérou vlastne 24hod denne. Neviem si predstaviť, že pôjdem ráno do práce a budem mimo tak 10 hodín než sa vrátim. Dieťa v škôlke, potom u babky... To nehovorím v prípade keby som robila na zmeny a neuvidím ju niekedy aj celé dni, alebo by musela prespávať u babky(svokry/. Bojím sa toho ako bude ona reagovať, keď bude viac času mimo domova a s inými ľudmi ako s rodičmi, a bojím sa toho ako to zvládnem ja bez nej. Možno som na malú moc naviazaná, alebo je to normálne, že sa tak cítim? Ako to prebieha s varovaním detí u vás? Uvedomujem si že nemôžem byť s dieťatom non-stop, že musím pracovať a aj ona sa musí osamostatňovať ale mám z toho akúsi depku.
@alenka6 - deti zvladaju viac, ako si myslime. stane sa to pre ne rutina. Proste treba prestrihnut pupocnu snuru, aj ked je to tazke, mame to par mesiacov dozadu tiez za sebou, uz chodim od septembra zasa do prace... pri dcerke som JA v aute revala prve dni, ci je mi to treba ju davat uz prec :( Je to tazke... pre obe strany, ale len ten zaciatok... maly teraz chodi k opatrovatelke vyteseny ako leco. On to akosi neriesi, je to pre neho normalne.
Do prace ist po case proste musis. Kvoli peniazkom, dochodku, kvoli kvalifikacii, kvoli buducnosti svojej a tym padom aj tvojej rodiny.... proste inakadial cesta nevedie... a mozeme byt rady, ze nemusime do prace po par mesiacoch ako spanielky ci francuzky :(
ja som si myslela ze to bude tazsie.Je pravda ze i ked som tvrdila ze nieje mozne aby som cely den nemyslela len na nu tak na nu nemyslim lebo nestiham.Proste je to tak.Prvy mesiac to bolo v pohode,potom uz nie.Nechcela ma pustit do prace a naliehala aby chodil do roboty iba tatko a ja ju mam cakat doma kym pride zo skolky.Ked ma treba odviezt do nocnej tak rabi neskutocne caraty.Ja robim na smeny a najviac som sa bala noci no ziaden problem.Ten nastane az dieta ochorie co u n as znamena minimalne 2 tyzdne bez skolky.Ale nic ine sa neda robit len to neako prezit lebo zo vzduchu sa zit neda ☹
Ja som si to tiež nevedela predstaviť (pracujem už od marca) a nastupovala som s tým pocitom, že ak sa to nebude dať zvládať, končím. Lepíme to ako sa dá a ide to. Robím na smeny, manžel má dvanástky a keď nemôže byť malá s nami, je v škôlke alebo s mojou maminou. Tú keby sme nemali, môžem dať rovno výpoveď. Neskutočne nám pomáha, začo som jej veľmi vďačná. Malá ju zbožňuje a všetko berie úplne v pohode...veď je už veľká škôlkárka 🙂
Deti to zvladaju celkom dobre, je potrebne sa im potom venovat a radsej organizovat do predu, predvarit, nakupit do predu, domacnost nemusi byt dokonala... ja som sa vratila do roboty ked mal syn 11 mesiacov, bol pri babke a od 22 mesiacov chodi do jasiel. no musim pridat, ze nepracujem 40 hodin, ale len polovicku. takze 10 hodin niesom prec. od neakych 2 rokov plus minus uz dieta potrebuje kolektiv, to je moj nazor a vidim to na synovi. jedine co je negativne je, ze po jasliach uz vela neporobis, treba fakt respektovat dieta a venovat sa mu, ja zapajam syna do varenia, aby sme boli spolu a on ma zabavku. neboj zvladnete to, budete si svoj cas velmi vazit!
Život bohužiaľ nezastavíš, ani nespomalíš. Ak si bola s dcérkou non stop, je to ťažšie, no skús si pomôcť tým, že si povieš : v škôlke nájde nových kamarátov (hlavne rovesníkov), naučí sa nové veci, bude mať viacej zážitkov a bude veľmi rada ak ti ich každý deň povie. Je fakt potrebné "prestrihnúť" pupočnú šnúru. O chvíľu pôjde do školy, potom príde puberta a deti sa nám budú viacej vzďalovať. Ja som nastúpila do práce keď mala dcéra 7 mesiacov, ona išla do jaslí (na tie nedám dopustiť). Ak boli prázdniny a ja som si nemohla vziať toľko dovolenky, riešila som to mojou mamou (kde bývala i 2 týždne a ja som ju chodila navštevovať - aký paradox). Neboj sa, deti sa rýchlo prispôsobia (pokiaľ nezačnú citovo vydierať a rodičia tomu podľahnú). Určite to zvládnete, veď nie si ani prvá a ani posledná.
@alenka6, k tomu, čo tu maminky popísali dodám len dosť dôležitú vec. ak budeč mať veľké obavy, tak nimi "nainfikuješ" aj dieťa, bude ustráchané, bude ti robiť ráno scénky...tak začni trošku z iného konca...aj keď pred malou sprvu "nasilu", začni jej tú zmenu popisovať pozitívne, čo malej kúpiš, alebo na aký výlet pôjdete za zarobené peniaze, ako super je v škôlke, hračky, kamoši, prechádzky, spev, hry a šport...lebo inak to bude začarovaný kruh: ustráchaná mama - dieťa v strese - a ty sa budeš len trápiť a vyčítať si to
...jediná istota v živote je tá, že vždy príde zmena, tak svoje deti na zmeny v živote musíme pripraviť ako na niečo, čo je v živote bežné, nie ako niečo, čoho sa máme báť
Malu som dala so skolky ako 2,5rocnu... vecer predtym som mala hrozne pocity 😒 😒 😒 Ani dcerka mi to prvy mesiac v skolke neulahcovala 😖 pri luceni plakala, velmi chcela ist zo skolky prec... ale zvladli sme to, teraz sa dcerka na skolku tesi, ja som v robote spokojna, stastna 🙂 🙂 u mna bol navrat do prace ziadany, doma som si pripadala taka "neuzitocna" 😅 😅 neboj , zvladnete 🙂 😉
ja som si nasla teraz taku robotu, co mi zoberie len ten cas kym je mala v skolke, takze rano ju tam zanesiem a poobede pre nu pridem, potom sme spolu, ale niekedy sa mi zda, ze ten cas kym sme spolu rychlo utecie ☹ ale vzdy je to lepsie ako praca, ktoru som mala pred tym, pracovala som na dvanast hod. smeny (denna/nocna), ked som mala dennu, tak som ju cely den nevidela a ked nocnu, tak dcerka prespavala u babky a na dalsi den som bola tak vycerpana, ze aj ked som mala volno nevedela som sa jej naplno venovat. Uz je to lepsie a zvykli sme si, no zo zaciatku za mnou plakala a aj ja za nou, ale uz aj v skolke sa jej celkom paci 🙂
Ahoj Alenka 🙂 -ja mam podobne pocity ako mas Ty..Mam syna,ktory bude mat v apr uz 3 rocky,a chcem ho dat do skolky...Tiez ma napadaju taketo otazky ako Teba,tiez sme na sebe zavisli,on len stale mama- mamka,a nikto iny...tiez neviem ako to zvladneme 😒