Capnutie po zadku
Moj syn je vtakzvanej faze vzdoru...občas mi prejde trpezlivost,hlavne ked ma bije a capnem mu pozadku...niekde som čitala članok,že dvojročne dieta si to zapamäta na cely život a je to pre neho velmi ponižujuce...ked ma udrie a ja som nahnevana alebo smutna tak sa mi ospravedlnuje a udobruje si ma....ale napriek tomu to robi stale znova...ked ho zato udriem aj ja tak to zaberie a posluchne ,ale vidim na nom že je smutny ztoho a večer sa stažuje manželovi....aky mate nazor na to vy ?
@miska22200 ahoj jeden a pol..ale to mam v pase u nas na akekolvek neziaduce spravanie zabera zmena pozormosti...proste urobim nieco necakane..no finty..minule som zachytila nozky pri prebalovani ked zacal kopat.a zacala ratat prstiky na nohach to bolo smiechu..hadze sa o zem??? ok...minule som doniesla deku ze ked ides haji haji na zemi tak ok..my ideme do detskej...a bolo ticho..pricupital sam aj s dekou za nami..a tak veselo je...halvne ked sa mi zacnu bit..som dospela tak si musim poradit...
@vejinka Napíšem len za seba, čo pomáha udržať nervy na uzde.
1.U nás to bola hrozná životná skúsenosť. Po 13 mesačnej chorobe nám zomrelo prvorodené vytúžené dieťa. To ťa zmení, či chceš , či nie. Mnohé veci berieš úplne inak. Pre mňa sú deti zázrak a všetkým.
2. Pracujem pár hodín týždenne počas celej materskej. Čiže som v kontakte s inými luďmi, robím prácu, ktorú milujem, kde si "oddýchnem" a ešte ma aj dobre platia.
3. Viem, že tie ťažké chvíle trvajú len chvílinku a detičky vyrastú rýchlejšie, ako by sme si pomysleli.
4. Neďaleko nás je detské rehabilitačné centrum, čiže každučký deň vidím maminky s nádhernými, ale imobilnými detičkami, i v hrozných stavoch. Vtedy ďakujem za svoje krásne dcérky a vážim si, že môžem byť s nimi. Možno to znie ako klišé, ale naozaj vtedy pozabudnem na únavu a podráždenie, zasa ich pomojkám a idem s chuťou ďalej.
5. Väčšinu vecí v súvislosti s deťmi, hlavne tou malou, beriem tak ako idú. Čiže neriešim, že by mala spať a ona o 3 v noci nespí, že neje podľa tabuľky, že zaspala zarýpaná až za ušami,...že nemám upratané. U nás musí byť nakúpené, navarené a spokojné deti.Neporiadok prehliadam, žehlím,len keď je nutné. A to som kedysi žehlievala i spodné prádlo a utierky.
6.Robím si radosť i z maličkostí. Z nákupu potravín, zastávky na ihrisku,...Snažím sa robiť veci, ktoré som robila pred deťmi. Čiže chodíme do múzeí, na výstavy, akcie v meste, snažime sa cestovať. Iste, prispôsobíme to deťom. Ale hlavné je, nezostať v izolácii.
7. Mne pomáha mať rovnaké priateľky, či známych. To znamená, neporovnávať sa so super maminkami, ktoré majú vždy spokojne sediace deti v kočíku, vždy upratané a super manželov,...Proste radšej si pokecám, či vyžalujem rovnako omylnej, občas vyšťavenej žene s rovnako občas umňiavkanými deťmi.
@dusika11 osobne by som dieťa tiež nedala do nejakej alternativnej školy ani škôly. Nie preto, že by v tom niečo bolo zle, podla mna myšlienka je dobra, ale celkovo my sme naučený žiť inak.
A podla mna celkovo dieťa ma možno zdravší pohlad na seba, ked od malička je k nemu pristupovane tak individualne a ponechana väčšia sloboda, bez zbytočnych zauživanych metod, ktore sa tu použivaju... Ale tu u nas, by sa to dieťa proste odlišovalo a malo podla mna väčší problem sa zaradiť. Nehovoriac o tom, že je od veci dať dieťa na zakladnu alternativnu školu, ked stredne take už niesu, podla mna to dieťa by potom malo velky problem sa zaradiť a prispôsobiť tym pravidlam, ktore funguju na klasickych školach
@vejinka my hovor niečo, ja teraz začinam byť čim viac nervoznejšia. Včera som mala take nervy, že až. Môj maly ma teraz fakt "super" obdobie.... Začíname chodiť bez kočíka bo maly je už velky a z kočika sa pýta preč a to su 2 extremy. Maly sa bud rozbehne tak že musim bežať s ním vedla neho, lebo on je inak schopný zabočiť do cesty, alebo trucuje, že chce isť na ruky, ked ho nezoberem, lebo teraz ho proste už nevladzem vlačiť, tak ma nechce držať za ruku a chce odbiehať do cesty, ked ho nasilu držim za ručičku, tak sa spušťa z nôh, proste nechce chodiť, sadne si na chodnik (najhoršie je to teraz ked je popršane) Ale to všetko sa da ešte ako tak zvladnuť. Ale včera ma tak dožral, lebo sme boli v auparku, kedže je škaredo, vonku sa neda, no a on si tam pobehuje chodi na tie autička čo su na mince (ale bez minci, len tak si tam sedi a šoferuje) su tam nejake preliezačky, nejake lego. Tam sa moc zdržať nemôžeme, lebo jeho najväčšia zabavka jwe rozhadzivať to lego kade tade a ja len chodim a upratujem to za nim, aby na nejake dieťa neskočilo a neubližlilo si (lebo tam sa chodi bez topanok) Dohovaranie nepomaha, robi to stale. Tak sme už pomaly šli, ešte som chcela malemu kupiť vodičku, lebo nemal a plakal že je smadny, takže nech ide somnou kupiť vodičku, lebo už nam pôjde autobus aby sme to stihli. Vôbec ma nepočuval, behal lietal, ja za nim on sa mi nenechal chytiť, schovaval sa mi potom sa točil okolo rôznych kvetov vyklenkov, proste nemohla som ho nijako dohnať aby šiel somnou do toho obchodu. Tak som skusila taky triť, že som mu povedala, dobre tak ahoj, maminka ide do obchodu sama, rob si čo chceš, som sa otočila a akože idem teda sama, som si myslela, že sa rozbehne automaticky za mnou. Po 3 sekundach som sa obzrela či teda beži za mnou, a jeho nikde. Tak som ho začala hladať behala som ako blazniva asi 5 minut, ked som ho zbadala, on ma ale nevidel, videla som, že sa obzera, tak si v duchu hovorim, no tak asi sa aj on boji, že ma stratil, tak už bude posluchať, tak som šla za nim, s tym, že snad sa poučil, a on ako ma zbadal, otočil sa na päte a zas mi začal utekať a skryvať, sa. To mi už fakt praskli nervy, a centrum necentrum naziapala som na neho aj ho capla po ritke. Ako viem, dobre, moje zlyhanie, ale.... Ale ja som proste už nevladala, uplne najhoršie načasovanie, zrovna, ked ja už mam menej sily energie rastuce bruško, tak jeho chytaju taketo blbosti do rozumu. Niekedy važne nevladzem
pokracujem, omylom som to odoslala...
vyber predmetov mal svoje podmienky, cize musi si ziak vybrat jednen vedny predmet (fyzika, chemia, biologia), matiku musi, english musi, a potom vybera este podla dalsich podmienok ostatne. a predmety z roznych urovni. asi 11 roznych stupnov matematik od najslabsich po vymakane IB 1 az IB 4. telesna tiez bola povinna, dala sa prisposobit - plavanie, basket, atd... ja som si okrem matiky, fyziky, vybrala aj nauku strojopisu (co mimochodom kazdy american ovlada), a z umeleckych predmetov som si nevedela vybrat, dala by som si vsetko, nakoniec som vybrala malovanie. bolo to uuuuzasne. boli tam predmety ako divadlo, hudobne (decka hrali v kapele), fotografovanie, no parada.. a ta fyzika, mali sme ju kazdy den (vlastne cele to tam fungovalo ze kazdy den rovnaky rozvrh, cize rovnake predmety) tam sme robili takeee pokusy o ktorych sa na nasich skolach iba hovori a uci teoreticky... a neexistovali triedy ako tu, decka chodili na kazdy predmet do inej triedy, kazdy ucitel bol "vlastnikom" svojej triedy, za ktorym chodili ziaci na konkretny predmet.
na skolu ale chodilo tusim 1400 ziakov. snad nie som velmi od temy, reagovala som na prispevok🙂.
jo a aby som ešte dokončila, po celom dni tychto nahanačiek za malym, vlačení na rukach pripadne za sebou, ked odmieta chodiť, alebo behanim za nim, ešte večer o desiatej maly hore, a pride manžel a povie mi, že ho nedobre vychovavam, ked ešte večer o desiatej nespi a ja mu už fakt od unavy pustim rozpravku.... Ta ma potom vie chytiť pekny rapel ale na manžela 😠
@vejula tieto situacie presne poznam, mam dvoch synov, 4 a 1 a pol.. riesievam tiez obcas hlavne zvysenym hlasom. raz som doma v hneve tri krat buchla do stola niecim, doteraz su tam tri dierky, ktore starsi syn komentuje. to maminka trepla do stola ked sa hnevala... bolo by super keby tu bola nejaka psychologicka a poradila co na konkretne situacie zabera a ako idealne reagovat v takychto situaciach, ked su uz deti take pojasene a roztopasne ze sa snad nedaju zastavit🙂.
@jankavl no tak môj teraz prave nemal vôbec čas, lebo pride z prace a uči sa, lebo zajtra ma skušky na školu kvôli atestacii. Takže ked sa vrati domov, tak sa zavrie do izby uči sa, najelpšie je ked vypadnem, z domu aby mal pokoj, ked nie tak aj tak je to na mne. No včera už mm nevladal sa tolko učiť, tak mi čo to s malym aj pomohol. Ale proste poslednu dobu je to važne na slučku 😖 jo asi by som potrebovala niečo na hlavu, lebo niekedy už ma normalne tika z toho všetkeho
No zeny dnes som na fb videla video po ktorom mi tiekli slzy prudom.ciganka mlatila babo asi rocne mobilom vankusom pastami po celom tele.mala som to bez zvuku ale pocula som to babo tak nariekat az ma srdce neskutocne bolelo.take video neprajem vidiet nikomu.tep som mala taky rychly ako blesk auticko na pretekoch. Povedala som
si ze uz im nedam ani t
u vychovnu po zadku.spali vtedy vedla mna a musela som im dat pusu. Nikdy uz nepolozim ruku na svoje deti.
Nikdy
@vejula mozno je to prave to co som videla.tu matku by som dala sterilizovat a do vezenia do konca zivota. S takou nenavistou mu sposobovala bolest..malinke pozbieralo vsetky sily a pokusalo sa doplazit k nej a ona mu mobilom a pastami do hlavicky udierala..proste cez slzy som to horko tazko dopozerala. Stale som cakala ze ju zacne bit druhe dieta ktore na tu hruzu pozeralo asi 4 rocne. Proste ta matka si nezasluzi ziadne dieta!
@abbey1 uz som si myslela ze som v tom sama. aj ja sa snazim brat materstvo s nadhladom a hoci je jasne ze som sa vela veci musela vzdat, neznamena to ze uplne a ze vsetkych. mam 4 mesacne dievcatko a stiham tiez trosku pracovat ked dietatko vecer zaspi, dojst si pravidelne ku kadernikovi, na masaz, vyjst si s kamaradkami ktore som mala aj pred tehotenstvom...ano, otecko u nas musi byt aktivny, vediet dietatko prebalit, okupat, ist na prechadzku, utisit ho, zahrat sa s nim...ale ja som to vzdy takto chcela a povazovala za normalne, asi preto ze moj otec sa nikdy nestitil sa mne a mojmu bratovi venovat...este by so chcela poznamenat ze to nebolo samo sebou...vtlkala som to partnerovi do hlavy uz pred otehotnenim a pripominam mu to obcas aj teraz 🙂
@vejula neviem kto to nahraval mozno to mala len polozene na stole..neviem mozno muz...tazko povedat ale je mi z toho zle..tak velmi ublizit vlastnemu dietatu a este ked ono sa pokusalo o zmierenie..ono rocne dieta islo k nej aj ked vedelo ze este mu prilozi zopar uderov...je to zavrhnutia hodna osoba ktora takto ubije svoje dieta!
@vejinka ešteže som to nevidela, mna tieto veci vždy vedia strrrašne vytočiť... Ale zrejme ta matka je človek, ktory zažival to iste ako dieťa, alebo niečo podobne, inak by toho nebola schopna. Teda podla mna. Ma zrejme zlosť niekde v sebe z detstva, vtedy sa nemohla branniť, a teraz to prenaša dalej, a takto to ide.... Je to prostechoroba, ktora ide ako prekliatie stale dalej a dalej
Neprispievam do mk casto, ale tentoraz mi z toho, co tu citam fakt doslo zle... Nevidela som to video a ani ho nechcem vidiet, ale nemam slov, chudatko male, ked si predstavim, ze este z poslednych sil sa plazi za tou uchylnou spinou, ach jaj, to je cele chore! Ako to este mohol niekto nahravat, namiesto toho, aby hentu spacifikoval??? Nerozumiem :(((
@kutlicka zjavne cela rodina uz bola slahnuta...aj to dieta co sa na tu hruzu pozeralo aj ten co to natacal..verim ze toto video mi otvorilo oci..mozno je to tvrde ale asi som to potrebovala...od vcera som ako vymenena stale deti bozkavat objimam az nechapem samu seba 😅 ..aj doteraz som to robila ale nie tak casto..hlavne ked to male co mlatila sa velmi podobalo na moje mladsie dieta ..tie udery co mu davala ako keby davala mojmu vilkovi...vo mne sa nieco zlomilo totalne. alebo si to len nahovaram lebo mi konci mrcha? 😀 no v kazdom pripade sa tesim na sex 😀 😀 😀
@abbey1 pekne zhrnute a suhlasim ja som dnes hodne napisala do svojej "predstavovacej temy".a tu len dodam ze som ocakavala a este stale verim na nejake zdielanie svojich lepsich skusenosti-daju sa vyuzit ale aj horsich-cllovek sa tym trochu ocisti,najde podporu.
Co sa tyka capnutia tak hrda nemozem byt ani dnes, vecer som tomu dala krikom korunu.A jak inak potvrdila somsi ze cim viac tym horsie a cim horsie cim viac.ze je to zacarovany kruh a uz sa vidim ako mamina v parku tu, mam ju pred ocami jak ziape Elisko? kde si...cosi...nerob...nesmies...no dnes som si prisla snad i o kuscik horsia☹☹☹
no zienky...ja sa teda nestacim cudovat za co vsetko sa tu dokazete pohadat..alebo teda vyprovokovat jedna druhu..skusme sa s kludom porozpravat bez negativnych emocii...paci sa mi ze tu bolo vela spomenuteho plus nejake tie paragrafy...ved to je dolezite ..lenze ja sa mozem snazit kolko chcem ..vzdy zlyham na celej ciare..potom ma to neskutocne mrzi a placem ..neprida mi k pohodliu ani mrcha ani krce a nervy su v tahu...inokedy pocasie bolesti hlavy ..proste vzdy sa niekto alebo nieco najde co ma donuti konat tak ako konam vo velmi napatych situaciach...ktore su casto. presne robim to co vacsina tu ked sa deti biju tak ich zaujmem inou cinnostou ked robia neporiadok tak sa zahrame z bagrom a hravou formou upraceme...niekedy az vecer .no sme len ludia a to ze nam rupnu nervy sa bohuzial stava ...ja by som skor uvitala temu kde mamicky by pisali o nejakej terapii na mozog 😅 lebo asi to tu potrebujeme viacere...je nad slnko jasnejsie ze kazde capnutie je nase zlyhanie...tak sup sup vytvorit temu ako sa naucit zvladat negativne emocie..ako cim? ci si kupit gumennu ancu a zmanglovat ju hned v prvy den alebo gumove kladivo a poprosit manzela nech nam pravidelne "supne" 😀 na toto som ja zvedavaaaa 😉