Capnutie po zadku
Moj syn je vtakzvanej faze vzdoru...občas mi prejde trpezlivost,hlavne ked ma bije a capnem mu pozadku...niekde som čitala članok,že dvojročne dieta si to zapamäta na cely život a je to pre neho velmi ponižujuce...ked ma udrie a ja som nahnevana alebo smutna tak sa mi ospravedlnuje a udobruje si ma....ale napriek tomu to robi stale znova...ked ho zato udriem aj ja tak to zaberie a posluchne ,ale vidim na nom že je smutny ztoho a večer sa stažuje manželovi....aky mate nazor na to vy ?
@miska22200
Ahoj, neviem ci si dostala odpoved aku si cakala, ja by som ti chcela tiez nieco povedat 😉 😉 .
Pocuvala som jedneho detskeho psychologa a on hovoril, ze dieta sa sprava tak ,ako to on neho ocakavame my dospeli. 😕 , a je to prave preto ze do 5 ci 6 roka veku, dieta nechape ironiu, kazde slovo berie ako FAKT.
Na vysvetlenie: preco ma stale neposluchas - nepocuvas ked ti nieco hovorim.....- dieta to berie ako fakt a potom stale nepocuva, neposlucha..., ked mu povieme ked tam vylezies spadnes..., dieta tam vylezie a spadne....
RADA je ze od mala malinka trebe rozmyslat ako formulujeme vety. Mam doma sidlo 😅 😎 😎 , tiez som jej capla na ritku a dokonca aj bez plienkovu, ano bolo to moje zlyhanie, aj ma to vzdy mrzi, lenze som len clovek co robi chyby. Chcela by som este dodat, ze odkedy formulujem otazky posluchaj , pocuvaj a vysvetlujem dokolecka, tak ani nepamatam kedy som jej supla na ritku 😕 😅 😅 , staci jej pohrozit a je dobre.
Este by som ti chcela povedat ze je dobre pozriet si co je to znakovanie u pocujucich deti. Mna to zaujalo a nejake tie znaky som malu naucila presne vo veku ked este nerozpravala, jeden znak mi pomaha do dnes. Ked sme ukonili nejaku cinnost, ci uz hranie, alebo varenie, papanie ano proste hoc co, zatlieskali sme si a teraz nemam problem ist z ihriska domov. Malu upozornim ze zachvilku pojdeme domov , prejde chvilka ja zatlieskam na odchod a mala nema problem ist domov..... a to podotikam ze nie je poslusna ako psik ale na taketo veci mi to FAKT funguje. 😅 😉 😉
Jožko dá svojej mamičke cukrík. Po chvílke sa jej pýta:
- Mami, chutil ti ten cukrík?
- Áno Jožko.
- No vidíš a náš Dunčo ho vupľul.
... baby, poviem vam, ze sa vsade riesi, co je vhodne pre dieta. Za 4 roky co mam syna, som necitala clanok, preco je pre niektore maminy lepsie nekojit, preco je niekedy lepsie dat malemu rozdrapenemu stvoreniu plnemu popletených myslenok po prdelke, preco je vhodne ked si da maminka raz za rok pauzu na 3 dni v kupeloch...
Vsade je dnes presadzovana bezhranicna oddanost zeny rodine, kojeniu , detom, manželovi, praci...
Pred týzdnom mi hospitalizovali na cvokarni kamosku s dvojrocnými dvojcatami! Uzasna maminka, len toho bolo na nu privela. Výsledok bezhranicnej trpezlivosti a laskaveho pristupu.Myslim, ze je uuuuplne na mieste, ked dieta pozna spravne hranice. Akým sposobom mu ich rodic vysvetli, je uz na nom, ale vidim okolo seba, ze tutuli mutuli pristup nie je aplikovatelný na dnesnu dobu.
PS: v poho do jemne sem tam capni, ked ti to prerasta cez hlavu, je to lepsie ako ostat v sialenom stave bezmocnosti ked ti bejbe skace po hlave. Mne najviac pomaha v krízach statie v kute ;)
@vevesun nic v zlom, ale statie v kute je najvacsie ponizenie pre dieta, ake poznam 😒. A jemne sem tam capnut? to sa da? a aky to ma potom vychovny ucinok? stale sa tocime okolo toho, co je na capnuti vlastne vychovne a stale som tu nedostala odpoved. Logiku ma to, ze capnem silnejsie, ze to dieta zaboli a nabuduce posluchne lebo sa bude bat bitky. Ak capnem symbolicky, na zaklade coho bude potom dieta posluchat? toto si trocha odporuje, nemyslis? bud capnem tak, ze to dieta citi alebo ho potom nebudem zbytocne ponizovat capancekmi, ktore nemaju ziaden vychovny ucinok. Ja deti necapem a neskacu mi po hlave a nie som dokonala matka, ani super trpezliva a neviemaka. Viem, ze to nie je prijemne, ze je to ponizujuce a doteraz si nepamatam, za co som to vlastne ako dieta dostala. A hranice sa daju naozaj urcit aj bez bitky. A urcite to nie je ziadne tutuli mutuli.... 😠 . Ja som velmi prisna matka, co poviem, to plati za kazdych okolnosti a ustupky su len ojedinele, dieta respektujem, respektujem najma jeho pocity a nebudem mu robit to, co by sa ani mne nepacilo. Ak si matka stoji za svojim, nemusi sa uchylit k capaniu, naozaj to funguje.
aliza, kazdy ma svoj nazor, je samozrejme mozne, ze aj ten tvoj je spravny, ja som len chcela povedat, ze sa svet nezruti a ani dieta nebude trvalo poznacené tým, ze mu da mamina po riti ked si to situacia vyzaduje. kazde dieta potrebuje individuálny pristup. ziadny extrem nie je v poriadku;)
@aliza @vevesun myslim ze je velmi individualne aky trest je pre konkretne dieta ponizujuci. moj otec ked sme s bratom nieco vyparatili tak si nas "predvolal" na vysluch, kde sme museli povedat co sa stalo, preco, kto zacal bitku a podobne, potom nam kazal priniest z kuchyne varechu s ktorou sme podla jeho zhodnotenia situacie dostali symbolicky po zadku a potom sme popripade museli ist klacat alebo stat v kuchyni do kuta. pravdou je ze ak mi nieco z toho prislo ponizujuce tak jedine ta varecha aj ked to bolo tak slabo ze to vobec nebolelo, statie v kute sme vacsinou absolvovali s bratom spolu, takze sme sa pri tom potichucky zabavali alebo hrali. proste cele to otcove trestanie sa nieslo v duchu poukazania kedy sme prekrocili hranice. upozornil na to tymto sposobom a zafungovalo to. nikdy som to neriesila, ani nevnimala ako nasilie a k otcovi mam dobry vztah. naproti tomu moja mama nas trestala, ked jej rupli nervy, ked sme nieco nespravili podla jej ocakavani (napriklad zla znamka v skole, alebo som nepozdravila dostatocne nahlad susedku (bola som totiz velmi plache dieta), alebo ked sme isli na pohreb dedkovi a ja som si nedala pod suknu cierne pancuchy ale telove 😒 ) a to boli chvilky ked som v jej pohlade videla nenavist a zlobu. ked moja mama bila varechou tak boli modriny zarucene. a ano, pamatam si velmi presne doteraz momenty kedy som ja alebo moj brat od nej dostali a za co...a ano, toto poznamenalo nas vztah natrvalo a denne sa modlim aby toto nijak neuvplyvnilo moju vychovu dcerky......jaj a este jedna vec, z rodiny ktoru poznam...chlapcek bol od malicka velmi zivy, aj zlostny, robil naprieky...nepomahalo nekonecne dohovaranie, potom prislo na bitky, nepomahalo ani ked z neho isli dusu vymlatit, a aj ked vyrastol stale sa velmi divne choval, preafektovane...zrazu jedneho dna spachal samovrazdu - neuspesne. zistilo sa ze toto dieta trpelo uz bohvie ako dlho depresiami a cele jeho chovanie bolo volanim o pomoc. takze ak si rodic s dietatkom nevie dat rady, navsteva detskeho psychologa stoji za uvazenie skor ako pristupenie k "rucnej-strucnej".
@vevesun svet sa nezruti, to mas pravdu, iba sebavedomie jedneho dietata 😒 . A stale som nedostala odpoved, v com je to capanie vlastne vychovne 😖, co to ma dieta naucit. A ked to situacia vyzaduje? kedy je takato situacia? situacia, ktora podla teba vyzaduje capnutie po riti, pre mna takou situaciou nemusi byt, cize stale sa dostavame k tomu, ze je to len o tom, ako rodic zvlada/nezvlada zatazove situacie, nie je to o detoch a ich 'akoze' neposlusnosti. Inak by sme vsetci capali v tych istych situaciach, boli by na to presne pravidla 😀. Deti su nasim odrazom, zrkadlom nasich hodnot, nasho psychickeho a emocneho rozpolozenia, nasich vztahov s inymi ludmi, su dosledkom nasej vychovy a nasho pristupu. Samozrejme, ze su deti narocnejsie, problematickejsie, ale to neznamena, ze ich budeme capat. take deti potrebuju omnoho viac lasky a trpezlivosti a samozrejme, doslednosti z nasej strany. Mam taku dceru doma, takze velmi dobre viem, co je to mat narocne dieta 😉.
@canama ja ti neviem, ale ja bitku nerozdelujem na opravnenu a neopravnenu. A byt bita a trestana od oboch rodicov....uuuf ☹. Ked tu citam temy o zenach, ktore manzel udrel, tak kazda jej hned radi od neho utiect co najdalej. Taky manzel ma ocividne problem sam so sebou, ale on to nevidi, tiez je podla neho na vine manzelka, ze 'neposlucha' a je presvedceny, ze si bitku zasluzila. Chcem sa len spytat, aky je rozdiel medzi 'trestanim' dietata a trestanim dospelej osoby? dieta sa nemoze branit, nemoze odist, musi to znasat, nema na vyber a to je podla mna jediny rozdiel. Kazda z nas ma pred bitkou velku stopku pred ocami, ale ked ide o vlastne, milovane dieta, tak capeme jedna radost, este si to aj ospravedlnime tym, ze to vlastne vobec neboli a nic to v dietati nezanecha. Ano, neboli a nezanecha, kedze nie sme v kozi toho dietata a nemame ani sajn, co sa v nom odohrava a ako to preziva a ono, bezbranne chuda, to ani nevie povedat. Ja mam skusenost so psychologmi a mozem povedat len jedno, psychologovia liecia prave ubolene detske dusicky v nas. To su veci, ktore si nikto z nas na vedomej stranke nepripusti, popiera to, dokonca vyhlasuje bitku za prospesnu, obhajuje si to tym, ze vdaka bitke je slusny clovek a pod. a to su uplne nezmysly, zial, vacsinou to poukazuje prave na potlacenu bolest z detstva tam niekde vovnutri.
@aliza ja teda neviem kde si zila ty, ja som vyrastala na sidlisku, tam vies o rodinach velmi, vela, tenke steny, vela sa neutaji a viem ze drviva vacsina rodicov nasej generacie deti bila. ci uz to bolo len capnutie, alebo facka, ci uz to bolo obcas alebo na dennom poriadku, telesne tresty boli bezne a cielom vychovy bola poslusnost...takisto ako aj po generacie predtym. tymto to vobec neospravedlnujem a vobec sa s tym nestotoznujem a vobec nehovorim ze mi to POMOHLO, to praveze urcite nie!! a v tych rodinach kde boli fyzicke tresty vynimocne zase casto fungovalo citove vydieranie zo strany rodicov, manipulacia s detmi....vidim to dodnes na svojom kamaratovi zo skolskych cias, ze co jeho mamicka neschvali to nespravi a to ma cez 30. 😒 ja len ze to uuuuf si si mohla odpustit, lebo do takej spolocnosti sme sa narodili vsetci. ja som chovanie svojich rodicov nijak neobhajovala, moj prispevok bol o inom a to o tom ze som ako dieta klacanie v kute ako trest ani nevnimala, zatial co jediny pohlad mojej mamy ma dokazal zaboliet ovela viac...nikde v svojom prispevku nevidim ze by som hovorila o tom ze bitka dietata sa da klasifikovat ako OPRAVNENA, to si teda nemyslim a ako matka chcem svoje dieta vychovavat nie k poslusnosti prikazmi a zakazmi. dufajme ze sa mi to podari, ale som len clovek. tie mamicky ktore dietatku capnu nedokazem odsudzovat, nakolko som este ziadne dieta nevychovala, takze by to bolo odo mna pokrytecke. tato tema by sa mala zvrtnut a malo by tu byt viac rad ako predychat krizove situacie vo vychove a poradit si s detickami aj ked s nimi siju vsetci certi.
@vevesun ja si v celku dokazem predstavit v akom stave bola tvoja kamaratka...mam dve male deti a to dost tesne po sebe...akoze niej to brutal,ale je to dost maly rozdiel 18 mesiacov...a stalo s abohuzial aj mne ze som obcas capla...niekedy su proste situacie ked ma zen a dve malinke deti,ze proste s aneda vsetko len a len vysvetlovat...napriklad ked jedno dieta visi na prsniku a snazi sa napapat a zrazu pride druhe malinke dietatko ktore este nechape ze kojaciemu dietatu sa nesmie davat piesok do tvare!ako mu to mam vysvetlovat?napriklad pocas toho ako uz chrstlo piesok do tvare a ja musim to dvojtyzdnove utierat a umyvat placuce dieta ktore ma plne oci piesku?alebo pocas tho ako nahanam s tym placucim dietatom to druhe ktore sa chysta na dlasiu varku?tak capnutie po ruke je najrychlejsim riesenim bohuzial...nie som na to hrda a trapilo ma to a ked bol cas hned som sa dcere ospravedlnila a snazila som s ajej vysvetlit ze to s anerobi a ze ma to mrzi a bla bla bla...nechem povedat ze je dobre deti capat zakazdym a stale!ale nehnevaj sa @alize ty tu robis kovbojku z toho ze niekto CAPOL dieta...my tu nehovorime o bitkach kazdodennych a nekonciacich...a bohuzial mas v niecom pravdu ...su to nase zlyhania..no tie obcas prichadzaju prave vtedy ked od nas aj okolie ocakava ze s abudem chovat ako knizkove podklady...sme ludia a robime chyby je dobre si ich uvedomit...a neopakovat ich...no kazdy sme aj jedinecny a nie sme dokonali,ja svoje deti nebijem!!!ale varovne capnutie po rucke aby som vyrazila malej piesok z ruky hadam nikoho neponizilo...podme sa teda teraz zase tocit do kolecka v tom ze ...a ja hovorim a za svojim si stojim ze su situacie ktore treba riesit individualne a hlavne z respektom...no nic...na vsteko treba mat aj pohlad z inej strany nie len z tej svojej...dobru noc...
tak toho capnutia sa aj ja velmi obavam... myslim ze moja malinka pre vychovu to obcas bude potrebovat...pretoze je uz teraz velmi hyperaktivna..ale dufam ze to tak nebude.no sama mam z toho strach ze ako to mam riesit, a bojim sa ze laskavym slovkom to nebude stacit... no ani capnutie po zadocku sa mi nepaci... bo ja sama som bola velmi bita... nie doslovne tyrana, som myslim dobre vychovana, ale ta bitka od mala az do dospelosti stala zato, teda nebolo to len take capnutie, a vzdy som si hovorila ze ja svoje dieta nebudem byt, a tu v UK je to zakazane, bo ma mozu zavret... sama neviem ako to mam potom riesit a ako spravne vychovavat ... sme kazde ine, a nase deticxky tiez no dufam ze si to deticky nebudu pamatat to capnutie ako ublizovanie... ☹
velmi zaujimava debata i ked ja az cumim, ake ste tu niektore extremistky ....
Takze podla mna v prvom rade vychovne pacnutie po zadku nerovna sa tyranie zverenej osoby, pre ludi, ktori v tomto nevidia (alebo len z principu nechcu?)vidiet rozdiel je naozaj lepsie, ked tuto formu trestania nepouzivaju.
Ja osobne sem tam pouzivam, velmi malo a nemam z toho ziadne vycitky svedomia, ani si nemyslim, ze tym zrujnujem detom zivot. Drzim sa mnohymi generaciami overenym : Ohybaj ma mamko pokial som ja Janko, ked raz budem Jano, neohnes ma mamo ....
Ved sa len tak spatne pozrieme do minulosti - za poslednych 50 rokov prislo k dost dramatickym zmenam, co sa tyka vychovy deti. Od cias, ked deti dostavali bitku i za male prehresky, bozky sa davali iba na dobru noc a laska sa vyznavala na smrtelnej posteli (tento opis doby som nasla na internete, veelmi vystizny) az po dnesnu dobu, kedy rodicia su vkuse usmernovani "expertmi" na vychovu, ktori tvrdia, ze bite deti budu agresivne, kritika znici ich sebavedomie, deti, ktore sa budu citit milovane (treba im to hovorit a pripominat aspon 200x krat za den, keby nahodou na to pozabudli) budu milsie k druhym ludom...atd..A ake su vysledky? Su dnesne deti naozaj menej agresivne? Laskavejsie, stastnejsie? Kde su vysledky tychto modernych pristupov vo vychove? Preco stale stupa detska depresia, rastie pocet samovrazd u deti, coraz viac deti je nezvladnutelnych, nevyrovnanych, maju problemy zo spravanim? Preco je generaciami overena metoda, ktora funguje a starocia fungovala zrazu spochybnovana? Preco je z toho zrazu fyzicke nasilie, tyranie a neviem co este a z rodicov , ktori sem tam capnu po zadku su robeni nasilnici kriminalnici, nevyrovnane osobnosti, ktore by mali skoncit za mrezami a deti by sa im mali odobrat? Kam to spejeme!?
No ale k veci.
Kedze uz vyrastli prve generacie deti, ktore nikdy nedostali od rodicov je mozne robit vyskum a uz sa aj robi. Podarilo sa mi najst jeden a hned so zaujimavymi vysledkami. Deti, ktore dostali po zadku vo veku 2-6 rokov boli na tom lepsie v teenegerskom veku takmer po kazdej skumanej stranke, ako teenageri, ktori nikdy nedostali. deti, ktore dostali vo veku 6-11 rokov boli na tom tiez velmi dobre, problemy vykazovali len teenageri, ktori dostavali bitku aj v teenegerskom veku. Vyskumom taktiez dokazali, ze v kulture, kde potrestanie dietata pacnutim po zadku je akceptovane, ako forma potrestania neakceptovatelneho spravania nezanechalo toto trestanie na detoch ziadne! nasledky (ak bolo samozrejme trestanie opravnene) - to koniec koncov potvrdzuju aj vyjadrenia mnohych zien, ktore sem prispeli.
Co sa tyka zakonov. V Kanade mame nastastie ludi este stale pri rozume a nehadzu vychovnu po zadku do jedneho vreca s tyranim, takze zatial to u nas nie je trestne mame tu ale urcite vymedzenia: pouztie u deti od 2-12 rokov (osobne si myslim, ze tak do tych 5-6 rokov, by uplne stacilo), len primeranu silu tak, aby dietatu nebolo ublizene a trestanie nesmie byt v hneve.
Takze rada pre zakladatelku temy. Ak mas pocit, ze si vycerpala ine metody, alebo sa ti zda, ze v danej situacii je capnutie po zadku ta najspravnejsia a najucinnejsia metoda urob to, bez vycitiek svedomia, dieta tym urcite nebude do smrti psychicky poznacene, prave naopak, mozno z neho vyrastie slusny clovek.
Vzdavam sa tejto debaty.myslim ze este chvilku a začne sa tu riešiť socialka;) Držím palce veetkym mamičkám,ktore vychovávajú neposedne detičky,chdia do prace,ich manžel sa z nej vracia o 9tej ked uz deti spia a vykendy trávia pri zehlicke a hrncoch.Vzdavam hopd vsetkym slovenským mamičkám;)
Baby, ja si tiež myslim, že ked sme boli mi deti, tak sa uplne inak vychovavalo, bolo to normalne, a nikto to nepovažoval, za tyranie... Ja si pamatam, že ako malej, ked som bola zla, tak mi naši hovorili, že taketo zle deti beru koškari do auta. Jaaaaj, len raz som zo srandy povedala vonku malemu, lebo vrieskal bez dôvodu, že tichučko, lebo take ukričane deti beru koškari, no započula to jedna pani, ta mi dala take kazanie, že čo to tomu decku hovorím a bla bla. PRitom maly ani nevedel, kto su koškarim kedže tu po meste ani nechodia. No ale mi to pripadalo vtipne, ako sa tí ludia už do všetkeho staraju, robia zo seba neviem čo, myslia si, že maju pravo, len tak sa pustiť do rozhovoru a rozdavať rozumy. Mne osobne to leze na nervy. Navyše viem, že malemu som tym žiadnu traumu nespôsobila, bože ani my z toho traumy nemame, ani sme nemali ako deti.
...mne na toto pomáha jedna vec - keď som unavená, netrpezlivá = dieťa vtedy nutne vyvádza, tak prestanem čítať diskusie, články,knižky,rady a riadim sa len tým čo cítim a funguje to - my sme teraz tak strašne zmagorené milionmi informácií,ktorá sa denno denne na nás valia,že pomaly ani neotvoríme oči bez toho,aby sme si niekde neprečítali či otvorenie očí je ráno naozaj to prvé čo máme urobiť 😒 sem tam sa naozaj stačí zastaviť a zamyslieť a precítiť... nič viac.
@sue a nie je nahodou prave citanie a hladanie informacii prave to, co nas posuva vpred, co nam rozsiruje obzory, co nas nuti prekonat zauzivane postupy a modely? ved kazda oblast ide vpred, ako by to bolo, keby sa lekari niekde zasekli a povedali by si, ze stop, uz nejdem nic citat, budem sa riadit len pocitmi 😖, asi by sme k takemu lekarovi nesli, ci? Ja osobne povazujem za nevyhnutnost rozsirovat si svoje poznatky napriklad o detskej psychike, o vyvine deti, viedla som kurz Zvladania spravania u deti, absolvovala som kurz o Pozitivnom rodicovstve, plus kopec inych doplnkovych kurzov a nevidim na tom nic zle, hladat nove sposoby, ako vychovavat vlastne deti co najlepsie. A teda bitka tam urcite nepatrila. Vychova nie je o pocitoch, kedze nase pocity su postavene na vlastnych skusenostiach z detstva, kedy sme informacie netriedili kriticky, proste sme ich len nasavali od rodicov ako spongia, povazovali sme to za jedine spravne. Ak som bola bita, povazujem bitku za vychovny prostriedok a bijem aj svoje deti.
@aliza A nie su to prave zazitky z detstva ktore nam pomahaju triedit si ako chceme, aby si nase deti detstvo pamatali (a robit to, co robili nasi rodicia a nam sa to pacilo), alebo naopak nechceme (a nebudeme robit to, co vtedy robili nasi rodicia)?
Ja suhlasim so @sue, pretoze tu nehovorime o odbornych medicinskych clankoch, ale o detskej dusi, ktoru najlepsie citi a pozna kto? No prekvapivo nie lekar, ani lektorka kurzu (nechcem devalvovat, len uvadzam ako priklad), ale cuduj sa svete - rodicia...
@dedenini - moja na slovensku je to tiez zakazane, rovnako ako v uk... len v uk to nikto netoleruje, zato na slovensku ano 😖 A teda fakt, ako mozes vediet pri 2 mesacnom dietati, ze ho bude "nutne" usmrnovat buchnutim po zadocku fakt nechapem 😕
@dedenini ????? tak tomuto vobec nerozumiem 😢
pre mna je capnutie, capnutie,nieco co nesposobi bolest,ale upozorni,ze dieta prekrocilo urcitu hranicu......... nechapem, ako sa moze pozriet do oci dietata,ked ho bil,,,, ja by som to nedokazala, zniest ten pocit.... rovnako ako je to s ockovanim, nedokazem mu dat pichnut to svinstvo,ked viem co to moze sposobit v jeho krehkom telicku,,,,,,ten pocit,ze mu dovolis ublizit,len preto,ze sa bojis lekara,,,,, ale ked ste v &UK, tak to riesit nemusite, tam je to dobrovolne,,,, tu nie,,,
ako čítam, je tu vážne veľa názorov a vlastne človek nevie čomu sa prikloniť. Ja som so synčekom sama, je to poklad..musím uznať, že podľa mňa je v každom názore kúsoček pravdy, ja si spomínam, že ako dieťa som dostala i bitku neprávom, len preto, že moja mamina mala ťažký deň v práci, odpustila som jej to, no nezabudla. Vtedy som sa zaprisahala, že NIKDY dieťatko neudriem bez dôvodu a to som dodržala...tiež keď je to už moooc nahnuté tak sa radšej odoberie do vedľajšej izby. A obdobie vzdoru bolo presne ako píšete, skúšal koľko sa dá a koľko sa do mňa zmestí..ale ja som našťastie viac tvrdohlavejšia a trpezlivejšia ako môj synček a dokážem mu vysvetlovať do nekonečna prečo sa to nerobí, prečo sa niečo musí, prečo sa niečo nepatrí...Snažím sa mu povedať, že keď ma udrie tak ma to bolí ako keď hapá a urobí si bobo..že ho ľúbim a že keď ma udrie tak som moc smutná a nahnevaná, že nechcem aby sme sa hnevali..a museli sme kričať. Od malinka som ho o veci pekne prosila a poďakovala a pochválila..akosi sa to čiastočne na neho nalepilo. Ale musím povedať, že i po prdelke dostal, ale keď ešte nosil plienky, i po rúčke,tiež s tým, že som ho najskôr pár krát upozornila, že ak to urobí ešte raz, alebo nepočúvne, že dostane po zadku..a keď sa tak nestalo skutočne dostal..možno nerozumejú všetko ale vedia v nás čítať a ty musíš dieťatko naučiť že to čo povieš aj urobíš inak budeš stratená. I trest obyčajná hlúposť, že pred spinkaním nebudeme čítať alebo pozerať rozprávku dodržím, aj keď ma veľa krát tie jeho smutné očká skoro presvedčia ale išla by som proti sebe a v ňom zničila to čo už vie.. 😉 hlavne veľa trpezlivosti a lásky..aj po zadku sa dá dať s láskou..a nie je to bitka..