Ľutujete rodičovstvo? Potrebujem povzbudiť
Máme dve deti, tretie na ceste. Robím vo firme kde pracuje cca 40 ľudí vo veku 25-36 rokov. Väčšina je slobodných a bezdetných. Keď vidím ich životy, ráno vstanú kedy chcú, v práci stíhajú všetky svoje povinnosti lebo tam môžu byť koľko potrebujú, cez týždeň masáže, raz mesačne kaderník, nechty, každý druhý týždeň lyžovačka,trikrát za rok zahraničie. Keď sú chorí ostanú celý deň v posteli.. Ja mám 32, dve deti, ráno vstávam o piatej, zobudiť, nachystať desiatku, raňajky, odviezť do školy do škôlky. Robím na skrátený úväzok na vedúcej pozícii.. to znamená, že si musím splniť všetky povinnosti len za kratší čas a nižší plat... Potom po deti, učiť sa s nimi, krúžky, večer spať a ráno to isté. Stále choré, vybavovať si zástupy, chodiť s deťmi do roboty... Za chvíľku sa narodí tretie, neplánované ale nemohla som inak ako si ho nechať.
Nesťažujem si na deti, sú veľmi šikovné, rozumné, muža mám skvelého aj keď musí zarábať tak sa nemôže toľko starať,moja práca ma veľmi baví. Len keď sa rozhliadnem okolo seba, aký môže byť život jednoduchý a príjemný, rozmýšľam načo to všetko je, ocením to vôbec niekedy, že sme sa na to dali???
Dnes ma v duchu pobavila moja 30 ročná kolegyňa, že si musela dať tabletku na spanie, lebo mala "ťažký" víkend aby sa konečne dobre vyspala....
@optive Nie nelutujem a nikdy nebudem, mam vysoku skolu , ale vsetok svoj cas obetujem detom, ziadna kariera a som velmi spokojna 🙂 praveze ja takym typom ako su tvoji kolegovia nerozumiem a nechcela by som taky zivot. Mam skveleho manzela a dve krasne deticky. Ked ja budem v ich veku ku 40 tak budem mat skoro dospelé deti 🙂 O com ma byt ten zivot,zit sam pre seba? Potom sa spamataju a uz je neskoro.
veľmi pekné príspevky som si tu prečítala, pri niektorých aj slza vyhŕkla. čo sa týka rodiny, nesťažujem sa,muž je mi veľkou oporou. my sme sa proste našli už na vysokej škole a naša láska trvá dodnes a stále radi sami niekam vypadneme, vždy keď sa dá.
áno s jedným dieťaťom sa to dalo, aj dovolenka bola aj wellness aj všetko, potom ale nám prišlo že my si užívame ale naše dieťa sa trošku nudí, tak sme sa rozhodli pre druhé dieťa nech sa majú navzájom. tam už dovolenky a iné aktivity menej, lebo menej peňazí, viac výdavkov na deti ale prežijeme bude lepšie.no a teraz nečakane tretie. ja som tehotenstvo zistila dosť neskoro a keď som videla to srdiečko na monitore... no poznáte tie pocity...s mužom sme to brali ako ďalší dôkaz, že sme pre seba stvorení. ale je mi jasné že dovolenky a kaderník a nechty to už skončí úplne. a preto je mi v práci občas trošku smutno keď vidím tých mladých ako riešia iba samých seba. prídem si menejcenná, dve moje podriadené 26 ročné baby dali kvôli mne výpoveď, lebo však tehotná vedúca s dvomi chorými deťmi je málo v práci a museli za mňa robiť veci. čo povedať na to svojmu šéfovi, ktorý je tiež slobodný a bezdetný. len si ticho poplakať v kancli... mám pocit že som tolerovaná len kvôli tomu že mám kvalifikáciu ktorá sa ťažko hľadá. a tiež si tak poviem, že čo mi matky, tiež chceme ísť na wellness a masáž ale čo keď dva platy treba rozdeliť medzi piatich a nie medzi dvoch. že o čo sme my horšie že nič takéto si nemôžeme dovoliť. ale zase moje deti sú skvelé a veľmi ich milujem, sú šikovné, bezproblémové a nadané a mám z nich radosť. je len je toho niekedy naozaj veľmi veľa a nie je jednoduché odísť z tohto kolotoča
Deti sú ten najväčší dar, aký sme dostali v živote. Nikdy som nelutovala, že mám dieťa. Skôr som presvedčená, že som ho mala mať skôr. Pretože som zistila, že som ovela prichádzala. A to som hodne cestovala a starala sa len o seba dlhé roky..
@optive nemyslim ze to vsetko skonci, ved deti podrastu. Ja mam stale pred ocami svagrinu. 3 deti, podnikaju, dovolenky- aj bez deti, napriklad poznavacky, lebo tam by sa deti nudili tak idu sami. Deti "rozdaju starkym". Ja mam jedno dieta a na druhe sa strasne odhodlavam, lebo uz mam 36 a muz 43. Jednoducho sa uz bojim a strasne obdivujem zeny matky s viac detmi. Keby som mohla vratit cas tak asi by som si druhe dieta "zariadila" hned. Obcas si tiez pospominam na cas bezdetnosti, neviazanost, cas len pre seba, precestovali sme pol sveta, kupili si co chceli. Ale potom si predstavim, ze by som syna nemala a nikdy by som uz nechcela vratit cas na ten bezdetny. Ten zivot bol de facto prazdny. Castokrat si spomeniem na kolegynu, ktora ma 58 rokov, "stara dievka", bezdetna, bez partnera, lebo nikdy to tak v zivote necitila ze by chcela mat muza a deti. Potom ochorela a nemal jej kto ani vodu podat. Nemyslim to tak, ze deti treba mat na to, aby nam sluzili. Ale je to proste prvok ktory zapada do sukolia zivota. Casto ta kolegyna povie, ze keby mohla vratit cas 20-30 rokov dozadu, dala by si spravit aspon dieta.
@optive ja ta chapem, ja mam napriklad len jedno dieta. Dneska som musela ist so sebou necakane na pohotovost, dieta tahat so sebou cez cele mesto, v horuckach som to dala len tak tak. Dieta je velka obeta, to je pravda. Ked je chori on napriklad, v lekarni bezne neche aj 50 eur. Na vylety chodime teraz menej - muz stale v praci, ja cez tyzden takisto, cez vikend obriadim domacnost, navarim a sup v pondelok odznova. Uz by sme aj prijali surodenca, ale ked si zase predstavim co s dvoma detmi, aj chcem, aj nie. Teraz mam fajn pracu, ked odidem hned sa to miesto obsadi, 3 roky mi tam nikto miesto drzat nebude, max toho pol roka. Kde si potom najdem pracu s dvomi detmi, neviem.
@zara0201 Ja som mala prvé dieťa v 35 rokoch a druhé v 38 r. Vydávala som sa v 33. A hovorte si, čo chcete, je to naozaj neskoro.
@z_schmidt77 preco si myslis , ze je to neskoro?
@optive Ja ti úplne rozumiem. Prežívam podobné obdobie. Mám štyri zdravé deti, šikovné deti, dobrého muža, dobrú prácu a som strašne unavená, vyhoretá. Oveľa viac, ako keď som bola na materskej s tromi deťmi (novorodencom, ročnou a dvojročným). Bola som zvyknutá cestovať, byť každý víkend niekde, počas týždňa bicykel, korčule, divadlo, kultúrne akcie. Teraz je to len práca, úlohy, logopédia, krúžky, cez víkend domácnosť, nákupy, projekty, detské zápasy, vystúpenia. Ja som však zažila obdobie v mojom živote, keď som nemala prečo žiť. Mala som všetko to, čo tvoji kolegovia - kariéru, peniaze, vlastný byt, voľné víkendy, 20 dní dovolenky sama pre seba. Ale pamätám si, aký mi môj život pripadal prázdny a nezmyselný. Najviac zo všetkého som sa tešila na týždeň v roku, ktorý som robila tábor pre deti, ktorým osud veľa nedoprial. Boli to najzbytočnejšie roky môjho života a príchod detí ma urobil veľmi šťastnou. Už mi však dochádza vnútorná energia. Keď ma prepadne taká tá závisť voči svojim kolegom bez záväzkov, spomeniem, si na tie smutné roky, keď som mala presne to čo oni, a som rada zato, čo mám. Ty všetko to, čo majú oni ešte niekedy mať môžeš. Ale rodina sa kúpiť nedá, pri tom, ako strašne klesá plodnosť, tak čoskoro bude možnosť bez problémov počať a porodiť tri zdravé deti považovaná za výnimočnú výhru v lotérii - aspoň tu na západe. V dnešnom našom svete je strašne veľa samoty a prázdnoty. Často sa zakrýva hustým profilom na Facebooku.
Pocity by sme si nikdy nemali vyčítať. Iba prijať, pochopiť, prečo k nám prichádzajú. Sú predsa naše. Podstatné sú skutky. Ty robíš pre svoju rodinu to najlepšie. Máš úplne právo cítiť sa unavená, otrávená stereotypom, aj dočasne sklamaná. Je dobré, že príde zmena do tvojho života. Tretie deti prinášajú veľmi často veľmi veľa radosti. Najčastejšie deti, ktoré sa nenarodia kvôli interrupcii na Slovensku, sú tretie deti v rodine. Aj tie čo sa narodia, tak často po zvažovaní, že či áno. Tak sú potom akoby vďačné za tú šancu... Držte sa.
@optive mam kamaratku, ktora ked sa rozhodla skor vratit do prace z materskej, sef sa vobec nepotesil, vravel jej ze rodina je dolezitejsia. A ked po roku oznamila, ze caka druhe, sef jej kupil kvetiny a velmi sa potesil. Toto su take svetle vynimky, ktore sa velmi nedeju ale sem-tam sa k nam dostanu 🙂 Citala som nedavno rozhovor z pani z personalnej agentury a ano, uznala, zeny to nemaju jednoduche nikdy: bud su cerstve absolventky bez praxe, ked pride svadba automaticky padaju stavky o termine porodu, potom je cerstvo po materskej s malym dietatom.. a tak sa da pokracovat.. Ja sa s tebou tesim z tretieho prirastku (ja sa na to bojim i pomysliet), a pracu si urcite najdes, vies sa predat a najdes si svoj balans medzi rodinou, povinnostami no i 'svojim casom'.. bude to lepsie 🙂 Drzim palce!
Aka som rada,ze nie som v tom sama,uz som si myslela,ze som najhorsia matka na svete ked mam taketo cudne myslienky😂aj som chcela nieco napisat ale ked tu citam tie prispevky tak uz ani neviem co....trosku ma to povzbudilo🙂 to mame podla mna vsetky z toho jedneho kolotoca,ale este mi bude raz smutno,ze musim chodit do prace😂sice bude mozno konecne na dovolenku ale aj tak no🙂 bude mi luto,ze budem pol dna bez deti🙂
@ema234 aj s fyziologickeho hladiska zenskeho tela, aj z psychickeho.
@optive neboj nic, pride aj lepsie obdobie.Dieta je dar, potrat nezmysel -je spravne, ze si sa rozhodla pre zivot, si skvela. My mame doma tiez tri slecny, posledna neplanovana a tazkom obdobi nasho zivota. Uz ma skoro rok a aj ked je to narocne vsetci sa z nej tesime. Kym ste vsetci zdravi a spolu, neboj zvladnete to, ved co vzacnejsie na tomto svete je ako mat niekoho kto ta bezhranicne miluje (vztah matka dieta). PS dnes sa nosi prirodzena krasa - nefarbene dlhe vlasky,takze kadernika nam netreba (naposledy som tam bola pred rokom 😜😜😜 ). Praca?? Do 70 je na katieru more casu.
Ja by som nemenila za nic na svete...ok tiez mi chyba sa vyspat niekedy a vyzerat ako clovek opat🤣🙈ale casom bude aj to. .Mas urcite krasnu rodinu a zdrave krasne deticky milujuceho manzela co by niektore za to dali....ale si to len myslia ale nepovedia nahlas.
Podla mna.... potrebujete na niecom usetrit nech sa vam lahsie dycha financne. Znizte si hypo splatky uver pausaly na mobily oblecenie z druhej ruky cokolvek.... nasledne ak nemas mamu svokru rodinu co ti pomoze tak usetrene peniaze vraz donopatrovatelky/pestunky/upratovacky. Hotovo 🙂 a rozdel si s muzom a s detmi!!! Povinnosti okolo domacnosti. To das. Ja mam 31 dovolenky v exotike peniaze cas spanok a dieta nie...
@z_schmidt77 ja som sa vydavala ako 32 rocna, prve dieta som mala v 33 a druhe v 35 r., teraz mam 42. Vobec to nie je neskoro, vsetky moje kamaratky rovesnicky uvazuju nad tretim dietatom. Na druhej strane presne chapem autorku temy, vo veku 30 rokov som si tiez radsej uzivala a po vikende sa potrebovala vyspat, v praci som bola vecer aj do desiatej. Potom prisli deti, dozrela som, aj ked pracujem v kolektive slobodnych mladych bab, v praci o piatej zavriem dvere a som stastna, ze sa mozem venovat detom, behat s prachovkou a zehlit do noci ich saticky. Kazdy si musi uvedomit, kde su jeho priority, ak ma deti zatazuju a chcem si uzivat, obstaram si ich neskor. A ak ich mam a chcem si napriek tomu uzivat ako bezdetna, treba si zadelit cas a aspon raz za mesiac zaobstarat ich strazenie tak, aby aj dusa pookriala..
@optive neboj nic vsetci mame rovnake stavy - raz si hore a raz dole
@optive bezdetným ľuďom absolútne nič nezávidím. Práve naopak, skôr mi ich je ľúto. Či už sú v tej pozícii cielene, alebo nechcene. Moje deti sú moje všetko a až po narodení dcéry som mala prvýkrát pocit, že môj život má zmysel. Po dvoch potratoch a vymodlenom synčekovi som si tieto moje dary začala vážiť ešte viac. Je to ťažké, zožerie nám to mladosť, energiu aj krásu 😉 ale stojí to za to. Všetko, čo má skutočný význam je náročné a ťažko vybojované 🙂
@montemotherone krasne napísane, ti ludia su dost ochudobneny.
Je to kazdeho osobna vec ci ma deti, alebo nie, ci ich chce, alebo nie. Je maximalne pokrytecke tvrdit, ze och bezdetni to trpko olutuju, ziju prazdne zivoty, zomru sami, su sebecki, rovnako ako tvrdit, ze rodiny s detmi maju na krku balvany, je to rutina a podobne. Zial, nik nevie posudit situaciu toho druheho a uz vobec nie jeho buducnost. Naplnene zivoty mozu mat obe strany, rovnako ako aj prazdne. Umriet sam moze bezdetny clovek, rovnako ako aj clovek s 10 detmi, atd atd atd. Jedine, co je podla mna hlupost, je lutovat situaciu, v ktorej sa clovek nachadza, lutost nepomaha vobec v nicom a je rovnako blbost aj zavidiet ci niekym pohrdat - nik nevie, co sa deje v zivote druheho a ma sa sustredit na seba, situaciu, v akej je a z nej vytazit to najlepsie. Nie stale riesit, co by bolo keby, lebo len to je priama cesta do pekla.
Tak ja som bola velmi dlho sama.. A navonok som posobila ako tvoji kolegovia, sama zabava, party, nakupy, kozmetika, nechty.. Moja vydata kamaratka-matka mi stale hovorila ako mi zavidi ten zivot.. a pritom ani netusila ze ja po veceroch ked som doma sama, placem do vankusa.. lebo napriek tomu vsetkemu to bol zivot prazdny.. Teraz uz mam dieta a je to neporovnatelne - jasne, na jednej strane narocne a obmedZujuce, ale na druhej strane je to zivot naplneny az po okraj! Neda sa to porovnat! Verim ti, ze si asi z toho vsetkeho unavena a zivot bez deti sa ti moze zdat viacej cool, ale to co mas ty je viac, nez vsetky tie pozlatka.. Nie pekne nechty ci vlasy, ale radost v srdci a pokoj v dusi, to je to, co cloveka robi naozaj stastnym!
@optive Ty zijes pre rodinu, oni pre seba. O tom to je, rodicovstvom sa meni cely svet cloveka, jeho pohlad, uz nie som ja na prvom mieste, ale dieta (na isty cas). Ja mam 3 male deti, obcas je to o hubu, ale nikdy som nelutovala, tesim sa ze ich mame, manzel je tiez skvely. Teraz to vidis, ze maju vyhodu, tiez by som take asi zavidela, ale nemenila, lebo rodina je moj zivot.
Ja nelutujem, ze mam 2 deti, prave naopak. Ale ani nelutujem, ani nezavidim tym, co nemaju deti. Mozno bych som niektore veci v zivote urobila inak, skor, alebo neskor, ale si myslim, ze v zivote sa veci poskladaju tak, ako maju. Aj ja mam rada karieru, mam svoje zaluby, hobby, veci ktore mam rada. Ale, tiez rada stravim cas aj s rodinou. Tak sa snazime, aby sme nasli nejaky balans v zivote: kazdy den, kazdy tyzden, kazdy mesiac. Takze: cas pre seba kazdy den (kavicka, kniha, nalakujem si nechty, pozeram film... cokolvek), kazdy tyzden (napriklad raz, dvakrat do tyzdna beh, kino, yoga, kava s kamoskou...), kazdy mesiac (napriklad kadernik), a takto aj manzel.Cestaovat sa da aj s detmi. Nemusi to byt daleko, moze byt aj nejaky vikend alebo vylet v okoli, Slovensko, Cesko... To su pekne spolocne chvile, ktore budete pamatat, a budujete vztah aj s detmi. Ale nikdy nezabudaj na seba. Proste, nikdy. Nie len kvoli seba, ale aj kvoli detom. Lebo budu ta respektovat viac, a viac mat radi, ked vidi, ze sa mas rada, a ze si uzijes aj sama sem tam.
@optive ako keby si o mne v niecom pisala🙂. 2 deti do dvoch rokov a chceme este tretie🙂 a homeoffice pocas celeho obdobia co ich mam. aj pocas materskej. riesila som to operkou v urcite hodiny cez den, aby som mohla v klude robit. 5 rokov som neprespala celu noc, ked som 3 hodky dakde sama bez deti, tak sa z toho vytesujem normalne a uzivam si to🙂. dakedy som total brutal unavena, hlavne ak su chori, ale snazim sa spat cez obed aspon hodku. mam pocit sem tam, ze nemam ani 10 minut volno v daktore dni. aaale...ked sa na ne pozriem ked spinkaju vecer konecne, nemenila by som to. a tesim sa, ze o 5-10 rokov, to uz bude lazo plazo a partaci na kavicku do restiky a hlavne sa rano vyspim a nebude to take narocne. neboj, bude to lepsie, ked budu vacsi. neda sa ti cast prace robit z domu, prip.vyuzit operku na zopar hodin do tyzdna, aby si si urobila do prace co mala? este dakoho sem tam na vypomoc v domacnosti. tie sluzby nie su az take drahe a tebe usetria kopu casu. zelam vela energie a zdravie vsetkym u vas doma.-)
Jooooj, presne tieto pocity a uvahy mavam aj ja 🙂 Mam tri deti- malinka bude mat dva, chalani 6 a 4 a uz sa strasne tesim ked dokojim a budem ich moct vsetkych pichnut babke a ja pojdem na dva dni do wellnessu apod. A potom dalsi den mi pride luto ze uz su taki velki a za chvilu budu samostatni.
Tiez zavidim mladym a hovorim si ze sme si mali viac uzivat. Len vtedy nebolo za co a teraz nie je kedy 😀 Treba to prezit a bude dobre. A naozaj by s tebou urcite mnohe kolegyne menili, len sa tvaria ze nie... Mat po 30-ke a nemat ani len adepta na otca svojich deti musi byt dost frustrujuce- len minimum zien naozaj neplanuje deti a chcu si len "uzivat".
Kazde ma svoje, musime sa snazit vnimat hlavne to pekne (aj ked je to niekedy fest tazke...😉).
Super tema. Som rada, ze si ju zalozila. Tiez mi je niekedy tazko. Deticky som brala ako "samozrejmost" co k zivotu/ manzelstvu patri a nejako som sa nezamyslala preco ich chcem. Ale 5ty zub hned po sebe, caste ockovania a o pozornost bojujuca starsia, veru tiez si povzdychnem, ze preco vlastne som ich chcela...ale mam ich rada...
Tvoji kolegovia su ešte mladí, tak si užívajú života. Ale časom ich možno dobehne samota. Moja sestra ma 38 rokov, na chlapov vždy mala smolu, síce s jedným žije, ale on sa viazať nechce a keďže už má po 50, tak ani deti nechce. Sestra si tak zvykla na svoj život samotára,že ma už problém prispôsobiť sa, keď príde k našim na sviatky. Zmierila sa s tým, že deti už asi nechce, alebo ani sama nevie ci chce, keďže aj tak nema partnera, ktorý by chcel deti. Najhoršie je, že pracuje ako psychologička v nemocnici, kde vidí staré babky, ktoré tam chcú zomriet, keďže žijú samotársky a doma ich nik nečaká. Nemá im kto ani kocúra nakŕmiť, ani postu zo schránky vybrať. Pracuje vo Viedni a tam už je takýto osamelý život bežný. Keď to vidí, tak ju chytá depresia, že aj ju takáto samota čaká.