Ľutujete rodičovstvo? Potrebujem povzbudiť
Máme dve deti, tretie na ceste. Robím vo firme kde pracuje cca 40 ľudí vo veku 25-36 rokov. Väčšina je slobodných a bezdetných. Keď vidím ich životy, ráno vstanú kedy chcú, v práci stíhajú všetky svoje povinnosti lebo tam môžu byť koľko potrebujú, cez týždeň masáže, raz mesačne kaderník, nechty, každý druhý týždeň lyžovačka,trikrát za rok zahraničie. Keď sú chorí ostanú celý deň v posteli.. Ja mám 32, dve deti, ráno vstávam o piatej, zobudiť, nachystať desiatku, raňajky, odviezť do školy do škôlky. Robím na skrátený úväzok na vedúcej pozícii.. to znamená, že si musím splniť všetky povinnosti len za kratší čas a nižší plat... Potom po deti, učiť sa s nimi, krúžky, večer spať a ráno to isté. Stále choré, vybavovať si zástupy, chodiť s deťmi do roboty... Za chvíľku sa narodí tretie, neplánované ale nemohla som inak ako si ho nechať.
Nesťažujem si na deti, sú veľmi šikovné, rozumné, muža mám skvelého aj keď musí zarábať tak sa nemôže toľko starať,moja práca ma veľmi baví. Len keď sa rozhliadnem okolo seba, aký môže byť život jednoduchý a príjemný, rozmýšľam načo to všetko je, ocením to vôbec niekedy, že sme sa na to dali???
Dnes ma v duchu pobavila moja 30 ročná kolegyňa, že si musela dať tabletku na spanie, lebo mala "ťažký" víkend aby sa konečne dobre vyspala....
Ospravedlňujem sa za preklepy 😇
Mam 32 rokov aa 4 deti. A ano, je to občas naročne vyčerpávajuce, najmä teraz v tomto období chrípok a točiacich sa chorôb. Jedna vec je ta, že si uvedomujem, že to čo mi do života dali deti by mi nedalo nikdy nič na svete, druhá vec. že viem, že si to nikdy neuvedomím tak ako ženy, ktoré neotehotneli bezproblemovo ako ja. Som sa tak rozprávala s kamaratkou, ktorej sa dlho nedarilo a ver, že tie pocity su tak silne, že si ich my nedokažeme predsttaviť. Mať deti je neporovnatelne väčšia potreba, absolutne primarna, vychadzajuce z našej podstaty (lebo ved mať potomstvo je základným predpokladom zachovania druhu), že ak toto človek nemôže mať, strada niečo, čo sa neda nijako nahradiť. LEbo ten hnací motor, ktorý v sebe máme, musí byť tak silný, aby sa zachoval druh. Predstava najluxusnejších dovoleniek, života v megaluxusnej vile so všetkým čo si len vieš priať, týmto ženam nepokryje ani desatinu z toho čo predstava toho, že si najdu na teste dve čiarky. Tomu ver a na to si vždy spomen, ked ti pride ťažko. Tato kamaratka mi povedala, že ked po rokoch snaženia otehotnela, tak si konečne spomenula čo je to mať bezprostrednu radosť. Radosť bez toho aby ťa kdesi hlboko stále v šťastí brzdila ta ťarcha, že ti chýba niečo tak dôležité ako dieťa
@optive taka unava citit z tvojich slov. Preco nejde na OCR obcas muz ked to mas take blbe v praci.
A co takto ist na ten wellnes len s manzelom? Alebo len nejaky predlzeny vikend niekde? Este kym nemate tretie, trosku si oddychnut, uzit. Decka aj tak nejake masaze a prechadzka historickym centrom dakeho mesta vonkoncom nezaujma, tym sa zavdacite viac obycajnou opekackou v hore
Trochu si dopriat, zvolnit. Nemusia mat vsetci vsetko. Nemusite vsetky peniaze delit rovnym dielom medzi vsetkych clenov domacnosti.
Trochu sebeckosti pre vas rodicov nezaskodi, ved celkovo tym detom davate vsetko, nielen financne.
To ze su slobodni,este neznamena,ze sI to uzivaju,ani nevies kolko z nich tuzi mat co ty len nemaju pri sebe partnera alebo sa im nedari pocat babatko. Pisem z vlastnej skusenosti,o par dni oslavim 28 rokov a som bezdetna,resp. Som mamickou dvoch anjelikov,cakala som dvojicky,predcasne som porodila a deticky po par dnoch zomreli a mna zachranili v hodine dvanastej. Ver,ze by som sa vzdala vsetkeho,len aby som sa mohla zobudzat na ich plac,prebalovat ich,krmit. Netesia ma dovolenky,,manikura,kadernicka....ale. patri to k zivotu. Z pohladutoho nezainteresovanych ludi mam vsetko,
dom bez hypoteky,dobreho manzelama s ktorym cestujeme po svete...a tuzim len po jednom.... bud vdacna,ze mas zdrave deti,dobreho manzela... Mam dve kamaratky v mojom veku,slobodne,bezdetne zato uspesne,prave si obidve kupili byt,....a hadaj co im chyba ku stastiu. Materstvo je dar,uzivaj si ho a neporovnavaj sa s inymi lebo casto za za velkym usmevom skryva trapenie.
Akože jasné, sú takí, čo sú so svojim bezdetným životom spokojní a nič im nechýba. Ja tu uvediem pár príkladov z mojho okolia, tých šťastných bezdetných a bezstarostných...
Kolegyna v práci (pred 40kou), čo ma poučala, že na deti mám čas aj v 35-ke, že najprv kariéra, cestovanie, s deckom sa nikam nepozrem a spácham spoločenskú samovraždu. Zničím si život. Keď sa mi narodilo dieťa, splietala mi na facebooku akési čudné správy, akože ona to pozná tú radosť, keď si minulý rok zaobstarala novú čivavu... a napokon mi písala úplne evidentne ožraté ukrivdené správy, ako som si dovolila mať dieťa. v štýle "no haha, teraz sa nevyspíš, a vyzeráš po pôrode vyčerpane, počkaj, to je len začiatok". Asi tak šťastná nebude.
Známa (tiež okolo 40), čo ma tiež poučala, ako mám na deti more času a pretože mám psa, mala silné reči ako sa mám venovať radšej psovi ako mať decko, lebo chudák pes pôjde na druhú koľaj. Napokon priznala, že keby má chlapa, tak už asi aj ona má dieťa. Zaobstarala si chovnú stanicu a sama vraví, že si šteniatkami kompenzuje materinské pudy.
Ďalšia, čo deti nechcela a odkladala, lebo nie je vhodná doba... snúbenec jej nakoniec ušiel za inou, ktorá s ním tie deti mať bude. Stala sa z nej zakysnutá, zatrpknutá stará dievka. V bare utápa svoju samotu v alkohole, no vydáva to za bezstarostný slobodný život a ako niekto iba spomenie, že musí z baru domov, lebo má decka a opatrovanie končí, je vzteklá ako grizzly.
Všetky majú bohatý facebookový život plný radosti, dovoleniek, a neváhajú sa chváliť ako sa vyspinkajú a nemusia utierať rite.
Teda isto nemáš čoho ľutovať. Rodina je hodnota, ktorá časom iba narastie.
Dobre, len sa zastanem druhej strany, pretoze sa to tu uz dost prehana - som bezdetna (zatial), z vlastnej vole, mam po 30tke a vobec mat deti netuzim - nehovorim, mozno sa to zmeni, ale zivot mam naplneny az pozehnane a vobec nemam na dusi ani malicky mracik a neplacem vecer do vankusa. Nechodim na luxusne dovolenky, kariera ma nezaujima a nechty ci diskoteky uz vobec nie. Moj zivot je napriklad naplneny pracou pre tzv. 'komunitu' 😃 Viete, ked sa hladaju dobrovolnici na hocico a nikdy nema (vraj) nikto cas, lebo kazdy ma 'rodinu (myslia sa deti)', ktora ma vzdy prednost (aj ked uz deti doma nebyvaju, hmmm), tak ja to nemam a mozem si dovolit bez problemov ist a pomahat tym, co to potrebuju - ano, aj rodinam s detmi napriklad. Utulkom, bezdomovcom, roznym aktivitam v meste. Som programator, vo volnom case napriklad robim zadarmo weby pre vsetky mozne OZtka. Zabera mi to kvantum volneho casu a naplna a aj vycerpava ma to kvalitne - vzdy som taka bola a som rada, ze v tom mozem pokracovat, vidim v tom obrovsky zmysel, aktualne pre mna o dost vacsi ako materstvo, pretoze ludi, co robia nieco aj mimo svojej 'zahradky' je zalostne malo.. Nie je to z nudy, ani z nudze cnost, ani z dakej chorej frustracie, bol to moj prvotny vyber... Mam harmonicky vztah s muzom aj so zvyskom rodiny, vela dobrych priatelov, zijeme si stastne, kazdy robi to, po com tuzi. Tieto prispevky sa tu povacsine snazia presvedcit, ake sme chudery, nestastne, s dierou v srdci, nenormalne, topiace sa v luxusnych kravinach pre efekt, raz ostaneme same... 🙂 Ako keby len mamicky boli zosobnenim nesebectva a jedine, ktorych zivot ma zmysel... trochu silne tvrdenie, dovolim si povedat. Myslim, ze ak je clovek so svojim zivotom spokojny, nepotrebuje ostatnym davat najavo alebo och presviedcat, o kolko od nich je on samotny spokojnejsi a aki su ostatni, co si vybrali inu cestu, uboziaci.
@dorottka jeej, krasa, drzim palce 🙂 ja som vzdy vravela, ze deti nechcem, nakoniec, ze ved skusim, mam dcerenku, ale no nejaky vacsi zmysel zivota mi to nedalo, ak mam byt uprimna 🙂 je uzasne, ze robis, co ta naplna a pomahas pri tom inym. Podla mna je to vsetko individualne, aj clovek a dietatom dokaze mat prazdny zivot. A to, ze mame deti nam este nezarucuje, ze nezostaneme na starost same, ja si radsej iluzie nerobim, manzel o 16r starsi, surodencov nemam a co sa vykluje z dcerenky, uvidime, mame kadejake divoke geny v rodine :D
@dorottka netvrdím, že neexistuju ludia, ktorí nechcu deti. Je to v poriadku a ak ich nechcu tak nech ich nemaju. Ale tvrdím, že takých nieje vela, logicky, evolučne, na to ab živočíšny druh prežil, musí sa rozmnožovaať. Aby sa rozmnožoval, musí byť pohananí určitými mechanizmami a týmito mechanizmami je vybavená väčšia časť ludstva. Pre človeka, ktorý je týmito mechanizmami vybavený, je jednoducho velmi bolestné ak nemôže naplniť niečo, čo mu je tak silno a pôvodne biologicky dané. Ale... Ano.... všade su výnimky a najdu sa aj ludia, ktorí deti nechcu, netužia po nic, ako napr ty... a je to ok
@katrinka8 Tvoj dlhý príspevok je ako balzam pre moju dušu. Vystihla si presne môj život skoro do bodky (okrem tých kamarátiek, lebo moje sú vydaté a s deťmi). A možno, životy väčšiny z nás.
ja ti napisem takto. ked som bola slobodna, bezstarostna, nemyslela som na ine len ake by to bolo mat super mat muza a deti. teraz ked to mam, casto myslim na to ake by bolo super nebyt nikym a nicim obmedzovana,byt zase slobodna....ked som chodila do skoly, chcela som pracovat. teraz pracujem a vzdycham ,,stare dobre skolske casy,, Ked mam dennu, chcem nocnu. ked mam nocnu, poviem si radsej denna....to sme my zeny. vecne nespokojne :P
a potom si poviem, hlavne nech sme zdravi!
@z_schmidt77 - ja mám tiež veľa vydatých s deťmi, akurát tieto 2 nie sú - ale asi preto je to také "markantnejšie" ...
@lujza123 -no nerobím nič zložité, len chystám dcére desiatu (je strašne slabý jedák, takže ovocie jej krájam do krabičky, ak hrozno - tak aj sušiť jej to musím, aby sa jej to nezaparilo...) + v zime čaj - to tiež chvíľku trvá, sebe do roboty raňajky + obed balím, mám na to + čo idem na WC-ko cca polhoďku, 40 minút, potom budím deti, chystám im raňajky, oni jedia (dcéra po mne, veľmi ťažko sa jej ráno je hneď po zobudení, je schopná vypiť len kakao, aj to ju treba "nútiť" - lebo by nejedla vôbec nič až do 9:30, to je moc o hlade byť. Keď ho vypije príliš rýchlo, tak zase ju z toho napína... no čo Ti poviem... ), obliekajú sa, umývajú, ja medzitým chystám seba, potom dcéru učesať (dlhé, husté vlasy). A musíme stihnúť najprv do škôlky, potom do školy... Už je trošku lepšie, keď chodí s kamoškami do školy, to sa nemusíme tak ponáhľať (lebo do škôlky by sme stíhali, len tá škola potom....) - to idem ráno len do škôlky a potom do roboty, dcéru odprevádzame iba ku kamoškám.
@dorottka - ale nie, vidíš to čierno 😉 Zakladateľka chcela povzbudiť, že aj my s deťmi máme občas stavy ako ona. A okrem iného, ona opísala kolegyne trochu "inak" - ako osoby, ktoré si vyslovene užívajú život v zmysle žúrky, dovolenky... Je treba uznať, že aj takéto osoby existujú, sú ľudia, ktorým to vyhovuje (taký životný štýl, že len toto ich napĺňa). Ale sú aj ľudia, ktorí tak žijú, lebo inak sa im nedá (zakrývajú v kútiku duše túžbu po rodine, ktorá z akéhokoľvek dôvodu nie je). Ja poznám aj takých, aj onakých. Jedni sú spokojní (zatiaľ), iní sa trápia - niektorí o zakrývajú, iní sa tým netaja.
To nemala byť debata o plnohodnotnosti a naplnení života len s deťmi - ale na mamičkovskom fóre sa len ťažko nájde žena, ktorá ľutuje, že má deti a ktorá uzná, že by bez nich bola šťastnejšia a spokojnejšia. Aj keď, určite sa nájdu aj také, o tom niet pochýb, ale je ich určite menej ako tých šťastných.
O tom asi rodicovstvo je...lahke to nebude nikdy, no neviem ci by som sa lakomila na bezduchy a prazdny zivot tych slobodnych,alebo bezdetnych kolegov.. nie je vsetko zlato co sa na povrchu blisti..
@cervenaruza123 krásne napisane. Čiastočne sa v tvojom prispevku nachadzam. Mame tri deti (zatiaľ), najstarsia dcera ma 16 a najmladší drobec rok a pol a tiez to vnímam ako pozitívne, doma mame takpovediac vsetky vekove vzorky a je to nesmierne obohacujuce, nie je to take jednostranne ako ked mas trebárs len dve batoľatá. Dcera prinesie uz domov "novy vietor",da sa s nou podebatovat, ist nakupovať i len tak sa zasmiať, prostredny je zatial v nekomplikovanom skolskom veku a najmladší je čerešnička na torte🙂 A teda my, ale aj ludia okolo nas vravia, ze nas to omladzuje, udrziava vo forme. Plus, ked potrebujem, najstarsia s prostrednym bez problemov postrazia/pobavia najmensieho. Rovnako sa mi doteraz darilo prestriedat pracu s MD, tak snad nevyhorim ani v jednej oblasti. A to podotýkam, vobec nemame starych rodicov, zaciatky boli tazke a vydrete, ale stoji za to budovat si svoju rodinu.
A nad babickami inymi pribuznymi ste neuvazovali ak mate dat na par dni a vy si uzit bez deti niekam vyrazit s muzom na veceru welnes? A takto aspon raz za 2 mesiace a garanrujem vam ze depky zo stereotypu uz nebudu.
@dorottka tych stran je podstatne viac ako len bezdetni a "detni".. nie len dve..
existuju ludia co maju deti a su nestastni a menili by, existuju stastni rodicia co by nemenili, potom su stastni rodicia co maju obcas splin ako autorka otazky,..
potom existuju bezdetni nestastni ludia, bezdetni stastni ale ich zivot naozaj nenaplna nic zmysluplne a potom existuju stastni bezdetni, ktori si zivot vyplnaju zmysluplne, napriklad ako ty..
vsetko je uplne normalne.. zivot je farebny a rozmanity...
úprimne, dnes som mala zase deň, keď som sa musela rozdýchať...ja som na materskú odišla z vysokej manažerskej pozície na ktorú sa už nikdy nevratim, nechcem povedať kvôli rodine, lebo človek sa cely život posúva a presúva inam a inam. Ale bohužial je to tak, to materstvo je obmedzujuce a žena sa s ním musí vyrovnať, ja som svoj život milovala, samozrejme že keby sa ma niekto opytal že či vymením to čo bolo za to čo mám, tak nikdy, ale podstatne väčší tlak ako riadoť 150 ľudí a obrovskú firmu je celé rodičovstvo - aby doma všetko klapalo ako má a to bez nedostatku spánku...v každom prípade ja ďalšie dieťa neplánujem - poklona matkám ktoré maju 3 deti, mňa napĺňa život každým iným spôsobom a som nekonečne šťastná že som von z toho kolotoča plienok a varenia, lebo v tomto som sa nenašla a nikdy nenajdem. Myslím že veľa žien si to svoje rodičovstvo idealizuje, aj to štastie svojich detí, ja doprajem dcére veľmi veľa zážitkov, v lete 3-4x dovolenku, pri mori sme stravili mesiac, v zime zase hory, toto sú veci ktoré aj mňa napĺňajú šťastím, proste si to užívať. A viem že keby ideme mať ďalšie deti, tak ani toto nemám. Dcéra vyrastie, osamostatní sa, ale moje kolegyne ktore tie deti mali v 20tke majú dnes svoj život a ja mam malé dieťa 😀 niekedy si hovorim, že som si mala pohnúť 😀
@inspiration2 tak ale to by sa dalo povedat aj o praci, ze niektore zeny si idealizuju karieru, ked to vravis o stastnych matkach..
ja si skor myslim, ze proste ma kazdy inu povahu a niekto. sa najde v materstve a niekto v praci.. ja mam odpracovanych takmer 10rokov pred detmi, mala som viac prac - jednoduchsich na zaciatku a vypracovala som sa vyssie.. a sice tie posledne ma celkom bavili aj som zarobila celkom dobre na ten cas, tak som nikdy nebola nejako karierne naladena.. rodicovstvo je nieco co ma naozaj bavi a nemyslim si, ze si to idealizujem, cez den zazijem x situacii ked ma nieco nastve, ale napriek tomu som stastna.. predpokladam, ze ked si bola na vysokej pozicii tiez si zazivala vypate situacie a predsa ta to bavilo.. je to nieco podobne len kazdu z nas bavi nieco ine a je to tak v poriadku.. ja som si taku "veducejsiu" poziciu vyskusala len raz a bolo toho. na mna jednoducho vela..
@jana_eyre ano, na materskej s tak malym dieťaťom nijaké vypäté situacie nezažívam, je to totalny stereotyp a akokoľvek si to idealizujem a to som ja extremne tvorivý typ a teda moja mama učiteľka hovori že matky ako ja by mali mať detí 10 😀 aj tak to bolo pre mňa akokeby som stála na mieste, teraz je to iné-dcéra je väčšia, aj tie spoločné aktivity sú už iné-ale s ročným bábätkom som sa cítila ako kucharka, upratovačka a slúžka. Moja práca nebola o nijakej kariére, bola to tvorivá činnosť pre mozog a teraz uplne chapem všetky tie vyskumy ktorym som nikdy neverila, že človek keď netvorí akokeby nebol, tak na mne sa to uplne odzrkadlilo-ja som sa stracala, nemala som čas na seba, aj ked som si ho našla hlava bola doma, telo vonku. Uplne som porozumela tomu že moje šťastie nieje závislé na nikom, každá matka rozprava o tom ako je materstvo ta najlepšia vec čo sa im prihodila...kokos moja dcera nespavala 3 roky, dnes ma 4 a do dnešneho dna neprespala jedinú noc, cez deň nespáva od zhruba roka 😀 na neurologii nam povedali iba to že ma zvýšenú vnímavosť a mozgovú činnosť že mám byt vďačná za take dieťa 😀 keby mam možno doma spachtoša čo drichme 15 hodin a ja válam šunky tak by som si možno prikývla, ale je aj rozdiel mať dieťa a dieťa. Ja som riadila firmu, posuvala sa sa stale dalej, ani tie deti pri nas nebudu na veky vekov, preto som sa rozhodla venovat sa jej naplno teraz ked ma potrebuje, ale ja si proste neviem predstavit že by som toto žila vkuse 10 rokov...proste robila ženu v domacnosti, ja mam pocit že som sa zasekla na mieste, chvalabohu že aspon muž zaraba dostatočne že nemusím obmedzovat naše aktivity. Takže len som chcela ponuknut nazor matky ktorá v tom nevidi nekonečné šťastie. aj keď svoju dcéru by som nedala nikdy za nič, na tento vek kedy budeme spolu aktivne ten čas travit som čakala každy deň 😀
@inspiration2 no vidis.. ja mam tri deti a tvorim s nimi dost, tiez som tvorivy clovek ale s detmi.. a nedokazala by som mat len jedno dieta.. a dokonca to moje posledne je naozaj narocne a stake chorlave, ale nemam tendenciu sa na to prehnane stazovat (aspon dufam) nepisala som to aby som ti nejako odporovala, pisala som to preto, ze som chcela dat vediet, ze kazda sme ina a vidime stastie a napln v niecom inom a je to tak prirodzene..
chcelo by to mozno pochpenie kazdej strany a nie hned pisat, ze koho materstvo. naplna musi mat doma automaticky spachtosa a urcite si len popri tom "vala sunky", preto ho to. bavi.. kazdy je jednoducho iny uz neviem. ako. inak to napisat..
Nečítala som všetko, len napíšem tohto týždňový postreh. Dcéra bude mať 8, syn má 4. Je to akurát rok, čo som sa vrátila do práce. Pomaly sme si aj zvykli na ten režim (šialené tempo oproti materskej teda) - škola, škôlka, robota, krúžky a všetko okolo toho. Na materskú spomínam s nostalgiou, bolo to ozaj čarovné a pohodové obdobie (aj keď, samozrejme, nie vždy som si to myslela aj vtedy 😂, len teraz to už viem naisto) a keby som mala aspoň o nejaké 3 roky menej, dala by som sa ešte na jednu... No, ale nie tom som chcela.
Máme jarné prázdniny a po 8 rokoch boli obe naše deti u mojich rodičoch - spolu sami (dovtedy len dcéra chodila aj spať, malý dlho nechcel) - od pondelka do dnes - 4 celé dni. Syn predtým nechcel spať bez nás - rodičov - nikde. Prvýkrát po tých takmer 8 rokoch som bola doma sama skoro 4 dni. Poviem pravdu - prvý deň som prišla z roboty skôr, aby som konečne v kľude požehlila ten plný kôš prádla. Druhý deň som prišla skôr, aby som si urobila radosť a trochu si skrášlila bývanie 🌹🌹🌹. Včera som akože už nič nerobila, reku, idem si "oddýchnuť ", pozriem si niečo v telke, budem si čítať, popozerám, kam by sme v lete išli na dovolenku, kam pôjdeme na výlet... Mala som ísť pozrieť kamošku, ale ochoreli jej deti, tak nič z toho.
No... zistila som, že ráno môžem ísť v kľude do práce, nemusím vstávať o 5:30 a chystať desiatu, raňajky, budiť deti, dohliadať, aby sme všetci všade prišli včas, robiť rozhodcu, poradcu, utešovačku, policajtku a neviemkoho ešte, môžem spať o hodinu dlhšie a aj tak neprídem do práce neskôr, v pokoji sa nachystať, nemusím si chystať oblečenie večer predtým... Ale to ticho! To strašné ticho! Už na druhý deň som mala pocit, že ani len to zapnuté rádio si neviem vychutnať tak, ako som si predstavovala, stále som mala pocit, že ten prázdny byt je akýsi čudný.
Áno, všetko bolo upratané, na mieste, aj sviečku som si zapálila večer, kyticu naaranžovala, znovu dala na jedálenský stôl obrus, ktorý bol 3 dni v kuse čistý (dnes prišli, obrus môžem asi zase prať, ale kašlem na to, prestieranie to zakryje).. no krásny byt, hovorím si, aké to tu máme pekné, normálne že nafotiť a hodiť na koňa a na FB, nech vidia tú idylku a bytový dizajn 😂😂😂
Včera som volala s mamou, že ako? Zvládajú to? Reku hej, v pohode, ani volať s tebou nechcú... 😨 Reku, a Vy s ocom to ako zvládate, nemáte dosť? (mali byť pôvodne do stredy, potom k druhej starkej, to si sami vymysleli - ale pre chorobu zmena plánov) Ale kdeže, veď nech ešte ostanú do zajtra. Tak som si zobrala aj s mužom na zajtra dovolenku - že ich niekde zoberieme, keď sú už tie prázdniny.
Dnes prišli, z popoludňajšej pohody ma vytrhlo zvonenie, že som si myslela, že prinajmenšom vytápam susedov až o 2 poschodia nižšie alebo že sa mám pre požiar okamžite evakuovať. Ani som nestihla dôjsť ku dverám, otvorili si sami. Nuže, plná chodba tašiek (oco sa ma v pondelok ráno, keď boli po nich, pýtal, či sa ku nim sťahujú natrvalo), do rúk mi podávali svoje kurfíky a vetrovky, čiapky, rukavice, jeden cez druhého hučali, povadili sa, dostrkali pre to, kto si prvý sadne a vyzuje sa... Asi za 25 sekúnd bol môj krásny stôl s krásnym opratým a vyžehleným obrusom zaprataný nákupom a vybalenými kozmetickými potrebami (vari tam hodili aj sáčok s vecami na pranie, akože, detské slipy a ponožky na jedálenskom stole, no to snáď nie! 😨) - ostatok "kufrov" mali hodený na zemi tak, že keď niekto chcel prejsť do zadnej časti bytu - napr. na 30 minút sa zavrieť do záchodu ako môj muž, buď to musel odstrániť, alebo by sa na tom prizabil... Asi 10 minút v tom chaose, čo zrazu nastal (😲 zistila som, že takto nejako tu asi normálne žijeme bežne, dodnes sami to zdalo celkom normálne), som uvažovala, ako mi bolo dobre, aký kľud tu bol, poriadok, nemusela som sa starať o nikoho a nič, len o seba... Nemusela som počúva prekrikovanie, bolo tu ticho.. (áno, TO strašné ticho) A potom prišli. Najprv krpec: Maminka, mňa bolela v noci noha, aj som plakal, tuto ma silno bolela, babina mi musela dať sirup (máva rastové bolesti občas). Nedobre sa mi spalo. Pôjdeš dnes so mnou spať? Potom dcéra, prišla sa pritúliť: Keď Tomino zaspí, prídeš si ku mne ľahnúť?
Nie, neľutujem ani sekundu rodičovstva. Občas mi je akurát ľúto, že nie je až toľko peňazí, aby sme mohli ísť kamkoľvek na dovolenku, napr. 1x do roka aspoň na týždeň do Tatier alebo inde do hôr, a 1x do roka na 2 týždne k moru lietadlom a nejaké víkendy v európskych metropolách - toto fakt nedáme. Na dovolenku k moru ideme, ale musíme si strážiť rozpočet, čiže nie bez obmedzenia lokality (je toľko krásnych miest, ktoré by som deťom chcela ukázať a aj sama vidieť), do Tatier alebo niekde na Slovensko v rámci dovolenky tiež ideme, ale obvykle párkrát do roka na 1-dňový výlet (nemáme to tak ďaleko), alebo nanajvýš na nejaké 3-4 dni v rámci dovolenky. Inak len na výlety, kde máme dostupnosť autom. Chcela by som ísť do Disneylandu, hlavne kvôli deťom. Ale to by sme sa museli vzdať letnej dovolenky.
Ja viem, to sú také totálne somariny, nemáme sa zle, máme sa výborne, lebo sme zdraví a máme všetko to, čo som popísala vyššie. Ale občas viem, že takéto veci doľahnú na každého. V reále my mamy vieme, že sme šťastné tak, ako sme a nemenili by sme. Inak, na mňa takéto stavy doliehajú najmä v zime, keď sa tak dlho ťahá. Mne pomáha vyberať tú letnú dovolenku, vytiahnuť staré fotka z leta a obyčajne snívať (hoci aj o tom Karibiku, o tom, ako by som si prerobila byt, keby som mala neobmedzené konto - jááááj, kde všade som ja už bola, koľko domov, bytov postavila, prerobila... ). Nemenila by som rodinu za žiaden wellness, za žiadne dovolenky, nákupy, bary, kamarátov.. za nič. Mám kolegyňu v mojom veku, slobodná (zadaná), bezdetná - ale chce sa usadi, aj ma deti. Druhá kamoška to isté - dlho, predlho si nemohla nájsť partnera, biologické hodiny jej tikajú, strašne chce deti, rodinu, už mala myšlienky, že pôjde na nejaké umelé oplodnenie alebo čo, Po dlhšej dobe sme sa stretli po Vianociach. Má nového priateľa, viem, aká bola nešťastná z toho, že je sama (v krásnom, prerobenom byte, má 2 psíkov, ktorí jej nahrádzajú deti - chodí s nimi po súťažiach, má akt svojich aktivít milión + náročnú prácu), strašne by som jej priala, aby im to spolu vyšlo. Nie všetko je totiž také, ako sa to môže zdať.