Mám mesačné bábo. Aj vy si občas poplačete?

@katarinka89 odlahlo ti?

ahojte baby. velmi vam vsetkym dakujem ze ste to so mnou zdielali. klobuk dole co ste zvladli prezit.
vcera sa mi este aj urobil zapal prsnika. bola som u lekarky... rano rozhodne ci mi treba aj antibiotika alebo len paralen a obklady. boli to... a plus mala teraz spi a ja neviem zaspat. pritom som unavena a slaba... v takychto chvilach mam vazne obavy ci to dam... tak velmi ju milujem a zalezi mi na nej. zaroven citim uzkost a stres ak place. vtedy sa citim ako zla nedostatocna mama. bojim sa ze skoncim v depresii na tabletkach. bojim sa ze nezvladnem kojit... je to tazke.... gratulujem vam vsetkym co ste toto dali v psychickom a fyzickom zdravi. ak mate zaxitok ze ste neschopne spat aj ked babo spi alebo so zapalom prsnika napiste

@ecko80 co ti pomohlo vytvorit babu rezim??

@lauriema prepac 3deti ci dietama 3 mesiace ci 3 roky? ako ti bola fiagmostikovana depka? ako si vedela ze ju mas? kojila si? ako prebiehalo loecenie? bola by som vdacna ked by si mi napisala viac dakujem

@tatianaba dakujem.moc za pochopenie a prajem pokojnejsie noci. mne teraz mala spi a ja uz neviem zaspat

@zuzkavladko dakujem. presne toto vymodlene babo po ivf
prosim ta a co ti najviac pomohlo prezit tie prve 4narocne mesiace?? preco to potom bolo lahsie? ako je mozne ze z takych tazkych nevyspaty h moci si nedostala az depresie? stalo sa ti ze maly zaspal ale ty uz si od vycerpania zaspat nevedela? to mam momentalne ja a desi ma to..gratulujem kuzdravemu chlapcekovi. a dakujem za podporu

@sickynickyobsadene a kojis? a kolko sa ti dari pospat v noci? som rada ze neprezivas to co mas tazko.

@katkaba1 ahojki gratulujem k dvojickam. manzel je z dvojiciek. presne ked nevladzem tak myslim na ludi s dvojickami predcasne narodenymi co ty mas aj aj kombo nad slobodnymi mamami ze ako toto davaju?? co tebe pomaha prezit tieti tyzdne? prajem vela zdravicka

@81anina presne ti rozumiem. drsim palce nech spinka!!!

Aj mne teraz maly spi. Muz sa chysta do prace. Vyvencila som psa a skusim este zalahnut. Skus aj ty. 🙂

Presne to isté som zažívala keď som prišla z pôrodnice malý spal ja unavená ako kôň a nedokázala som ísť spať vždy som niečo robila.A keď už som si ľahla tak som nedokázala zaspať.Mam to tak doteraz malý chodí spať po 19.00 ja okolo 21,30 a veľa krát mi dlho trvá kým konečne zaspím 😱

Tak isto. Nikdy sa mi nedalo spat, ked spalo dieta. Pri krmeni som aj par kraj zaspala (take tie minispanky ked vam hlava spadne na zlomok sekundy) a ked som ho prelozila do postielky, lahla som si do postele a len som tam lezala. Ked sa zobudil, bola som cela nastvana ze som stale nevyspata a kopa veci ktore som mohla urobit kym spal na mna stale caka.

Presne ako u teba, ked aj v noci konecne po hodinach placu na rukach zaspal, ja som uz zaspat nedokazala. Dala som ho do postielky a do pol hodiny bol hore zase, no ja som za tu pol hodinu nedokazala ani len zadriemat. Ciste zufalstvo. Prve tyzdne spaval len vonku v kociku a nemal mi ho kto kocikovat, takze taka nevyspata som sla este na 3-4 h von. Vtedy som si myslela, ze sa uz nikdy v zivote nevyspim 😀 Poviem ti co mne pomohlo. Ja som mala problem s kojenim, mozno to bolo psychikou, unavou, mozno to bolo technikou, neviem. Tu kde zijem laktacne poradkyne nie su, kamosky, sestry, babky stovky kilometrov od nas. Odvsadial som pocuvala ako MUSIM kojit, dokonca suseda ktorej meno doteraz neviem mi davala rozumy ake to je zivotne dolezite. Kojila som, odsavala (resp. odkvapkavala), pila caje na mlieko, co ta len napadne....a furt som mala pocit, ze toho mlieka je malo, ze on je hladny. A v momentoch zufalstva som mu dala UM a cuduj sa svete, on sa ukludnil a zaspal. Davala som mu ho coraz castejsie, moje mlieko prirodzene odislo uplne, ale mala som zrazu pokojne babatko, ktore zacalo spinkat a ja s nim! Vtedy som sa dala konecne do poriadku. Od 4 mesiacov mi spi celucku noc, 8-10 hodin (na vynimky ked je chory). Tym ale samozrejme nechcem povedat, ze mas prestat kojit a davat UM. Len som chcela zdielat, co pomohlo u nas, lebo ja uz som si vtedy seriozne myslela, ze mi hrabe, ze mi preskocilo...v najhorsich jeho placoch som uz na neho zvysila hlas, ze neviem ako mu mam pomoct, nech mi to povie 😀 Zatvarala som sa do kupelne, nech ten plac nepocujem...No cista schiza...Fakt s tebou sucitim, ale ver, ze raz to naozaj prejde, aj ked sa ti to teraz mozno nezda 😉

Vieš čo, úprimne, občas sama neviem ako je možné, že ešte stále vládzem. Naozaj. Keďže počúvame doma nie len 'mono' ale aj 'stereo' tak niekedy neviem ktorého z nich vziať na ruky skôr a mám ruky už tak preťažené občas, že sa bojim, že ich aj od tej unavy proste neudržim pritom až teraz po 6 týždnoch dosiahli váhu nad 3kg. Ale tá rezerva energie sa jednoducho vždy niekde nájde. Lebo sme mamy❤ Pomáha mi hlavne myšlienka, že je toto naozaj len obdobie, keď im dozrejú brušká aj nervový systém tak sa to zlepší, verím tomu a dufam v to🙏 Nemôže to predsa trvať večne. A keď ich nebolí nič sú takí zlatí.. milujem ich aj keď je to občas naozaj extremne náročné.
A Ty nepočuvaj ako nie je normálne, že plačeš a že to nezvládaš. Že máš pomoc a aj tak sa sťažuješ..Vieš, každé dieťa je iné. Aj hormóny má každá žena iné. To, že na jedno dieťa zaberá niečo neznamená, že to funguje aj na druhé. To, že s jednou hormóny nezamávali neznamená, že s druhou zamávať nebudú. Ja si myslím už teraz ako mama, dvojmama, že nech toto obdobie žena akokoľvek prežíva je to v poriadku a je to normálne lebo každá sme iná. Ja som plakala raz a nehanbím sa za to. Uľavilo sa mi a nemyslím si, že by som trpela depresiami alebo že by som bola neschopná ako matka alebo žena.
Jednoducho sa snaž tieto dni, toto obdobie prežiť zo dňa na deň, davaj si krátkodobé ciele. Aj ja to tak mám, prežívam s nimi zo dňa na deň a aktuálne je pre mňa dôležite prežit a zvládnuť s nimi dnešný deň, na zajtrajšok nemyslím lebo každý deň je iný.
Veľmi Ti držim palce a súcitim s Tebou. Si dobrá mama, zvládaš to super a nedovoľ aby Ti niekto zdeptal hlavu tým, že bude tvrdiť, že to tak nie je❤

Ja som dosť plačlivy typ, mám dve deti, tri a pol a ročné a veru aspoň raz do týždňa plačem. Je to náročne s tými detmi.

pre tie co citate po anglicky mam dojem ze toto do velkej miery vystihuje moj problem a mozno aj niektorej z vas

@sickynickyobsadene ahoj. mozem sa spytat. ak dietatko nespi (je bdele) ako pri nom zvladas domace prace? mas ho na rukach? v nosici? v ohradke? kolko ma? a co robis ak place a vyzaduje si tboju pritomnost/pozornost. ako dlho sa zvykne kojit aky ma vek? mala sa koji aj 30-45min. potom dok9la vymenit plienku odgrgnut uspavat. a ak pospi hodku sem tam dve su0er mam cas sa najest napit ukyt ucesat upratat oprat. ale na prse je dokopy aj 10-12hodin denne teda za 24hodin.plus uspavanie.prebalovanie dalsie hodiny
ja niekedy nemam cas zjest napeceny kolac od mamy nie ze upiect preto ma zaujima tv9j navod ako hento vsetlo zvladnut pri babatku/,viacerych detoch dakujem

uprimne? zvyknes si na to...a postupne budes citit taku ulavu, ked prespi prvýkrát celu noc, potom ked sa prvýkrát sam naje, prvýkrát sam oblecie, vykaka prvýkrát do zachodu...tym vsetkym ziskavas znova svoju slobodu 🙂 aspon ja to tak citim...ono ked dieta toto vsetko zvladne, bude lepsie, ale potom pride skolka, skola, ucenie a ine problemy...stale proste nieco...mat dieta je krasne, ale je to masaker obeta.

To sa zlepší má len mesiac.Podla mňa sa koji veľmi dlho casovo, ale tak asi si aj dudka.Babatko by malo byť najedene za 10-15 minút.Moj vždy pri kojeni zaspal a spal dlho, takže sme fungovali normálne ráno v posteli kojit do postieľky či lehátka, hygiena raňajky dať prať, 2 t mi varila mama a potom sme už fungovali.Cez den som nevedela spat veľa sme boli vonku mne nebolo doma dobre bolo mi dlho.Ale tak prvé týždne to je len o kojeni, prezliekaní povracaneho babatka, prebalovani...a zase odsávať kojit....buď rada, že Ti celé dni neplace.Samozrejme, že občas som si išla kúpiť jesť menucko, lebo som bola rada, že sedím a nie ešte variť.do pol roka treba načerpať sily potom už prídu zuby, varenie prikrmov, dieťa bude živšie...napríklad moja kamarátka si cez víkend navarí a zamrazí a len vyťahuje jedlo pre seba každý si nájde svoj systém.Ked bol bdely pozeral sa okolo, na hrazdicku pri jednom je to pohoda pokým to nie je kolikove, uplakané bábätko.
Bude lepšie😊

Deti plaču nič si nevycitaj.Mas obrovskú pomoc mamy a muza, máš mlieko, vytúžené dieťa všetko sa to poddá.len sa neboj😀deň odo dňa to bude lepšie budeš vedieť čo dieťa chce.Ak by si aj dostala depresiu budeš sa liečiť svet nekončí.Nepoznam ženu, ktorá by si nepoplakala z únavy, bezradnosti či len tak.Neupratovat iba nutné a ležať, oddychovať ja som to nerobila a nočné odsávanie a všetko ma položilo po 2 m.V živote nezabudnem ako som na Silvestra cez deň v hmle kocikovala vonku muž v práci a ako mi bolo tazko, že som celé dni sama na všetko a predstavovala som si to inac.Ja som až po pol roku "ožila" dovtedy som fungovala ako robot

Ten rezim som zacala zavadzat uz po prichode z porodnice, samozrejme, ze spociatku asi prvy mesiac to este bolo take skusanie, co najviac vyhovuje, aj to spanie babatka bolo take vseliake, ale potom uz to celkom islo. Rano sa mala napapa, potom sa trochu pohrame, ideme von, znova papanie, znova sa pohrame alebo ju trochu nosim po byte a ukazujem obrazky v detskej na stene, alebo ju polozim na postel a skladam vedla nej pradlo zo susicky a rozpravam jej (ona pozera na to pradlo, pacia sa jej pasiky, bodky na obleceni😃), potom zasa spanok, a tak do vecera. Kazdy vecer ju kupem, snazim sa v tu istu hodinu, potom sa napapa a ulozim ju na nocny spanok. Takto som ten rezim dodrziavala a dodrziavam aj u starsieho (samozrejme, s ohladom na vek, teraz ma 4 roky). Takto si viem zadelit cas tak, aby som sa povenovala aj starsiemu aj malej a zaroven stihla aj co-to upratat, navarit a tak. Jasne, ze sa stane, ze nejde vsetko podla planu - ked je dieta chore, ked sa stane hocico neocakavane...ale tym sa netreba dat znechutit. A takisto kazde dieta je ine, ale tie pravidelne ritualy podla mna treba, cloveku to ulahci zivot.
Inak pises, ze mas zapal prsnika. To som zazila aj pri starsom, to som ale bojovala za dojcenie dva mesiace, viac som nevladala. Lebo ten plac maleho na prsniku, nevedel/nechcel sa prisat, bol spavy, mal silnu zltacku, plakala som s nim, aj od bolesti aj od zufalstva, plus nekonecne odsavanie aj po nociach... Vzdala som to a dala UM. Zrazu som mala spokojne babo. Mna to sice trapilo, citila som sa hrozna mater, ale postupne to preslo. Teraz pri malej ten isty scenar, zapal prsnika uz v porodnici, bolesti, antibiotika a zase problem s dojcenim. Poucena od maleho, povedala som si dost. Prisla som domov z porodnice, vytiahla flasu a pohoda.
Este Ta chcem povzbudit, nic si prosim nevycitaj. Robis co je v Tvojich silach a najlepsie ako vies, aj napriek unave a vycerpanosti. Neboj, bude lepsie🙂

Kľud ☺️☺️ ja mám 6,5 ročnú a 3mesacneho...Teraz už je to lepšie,no mám nervy iba v noci,keď sa mrvi a ja neviem spať..Ale pri dcére 🤦🤣🤣🤣 chcela som ju vrátiť do pôrodnice,volala som manželovi,že je zbalena a môže prísť pre ňu,že jej nájdu lepší domov.. Úplný zahul..Ja som revala hádam 20hodin z 24..Ona plakala tiez.,lebo reflux,koliky...Ja som myslela,že zosaliem, že to ani není možné,že byť mamou je tak strašne ťažké..Teraz má skoro 7 a je úžasná ❤️❤️❤️🥰 no a môj malý 3mesacny,on je taký smejo...Ale to preto, že už presne viem,čo a kedy a ako mám robiť..Pri prvej som to nevedela a všetko bolo nové,pre mňa najhoršie 4mesiace v živote 🤷🤣🤣🤣

@zoeazari a co ti pomohlo prezot tie 4mesiace? co sa v 4mesiacoch zmenilo? dakujem

No nič...Len som prežívala zo dňa na deň...A potom sa úplne otočila a bola už fajn,aj spala,bruško nebolelo,reflux prešiel...Ale ja som mala takú depku,že si tie štyri mesiace ani poriadne nepamätám..Mladá,prvorodička s depkou..Katastrofálna kombinácia..Obal sa pevnými nervami a poviem ti najhoršiu frázu na toto obdobie:Ono to naozaj prejde..Aj keď teraz sa ti to zdá nekonečný čas,ani sa nenazdas a budeš si bábätko užívať ✊✊

@zoeazari dakujem

Áno, je to normálne. Ja mám 2-mesacne bábo a až teraz môžem povedať že to začína byť jednoduchšie. Prvé týždne s ním boli úplne brutalita, psychicky aj fyzicky. Tiež mi bolo často do plaču. Skrývala som svoj smútok a ľutujem, že som to robila. Je to veľká zmena v živote. Mám však dobrú správu - je to dočasne a postupne sa to zlepší.

Ahoj, ja som bola po 1ivf úspešnom, mala som sekciu, a potom prišli depky, plakala som, skrátka absolútne som nebola v pohode. Potom prišla strata blízkeho človeka v rodine, tak o to horšie to bolo ...Čas vylieči, no nezabudnem ako som sa cítila. Aj dnes mi je ľúto ze som bola taka smutná a placliva, ale žena za to nemôže... Teš sa ze ta manžel podporuje a niesi sama. Všetko len to najlepšie nech Ťa životom sprevádza.