Moje deti v jednom kuse plačú

@dominikamacakova Ja ta poznam z februaroviek 2020 a ten malicky vekovy rozdiel sposobil tieto problemy, ktory poznaju maminy, ktore maju maly rozdiel - podobne veci mi popisuju kamosky, co maju rozdiel 1.5 roka medzi detmi. Proste, dieta do 3 rokov este dost potrebuje maminu. Teda, nie dost, ale na 100%. Prvorodeny byva prirodzene narocnejsi. Ja mam rozdiel presne 2 roky a podarilo sa nam to preklenut len tak , ze mladsia bola super povaha, co len lezala, kukala, spokojna bola, nervy v tuku obalene, palcek si cumlala, ked na nu prisiel nejaky nerv - dodnes to robi. Starsej som sa mohla 200% venovat, lebo ona to proste vyzadovala. Az ked mala skoro 4 roky, tak zacala vymyslat vselijake koncepcne a samostatne hry, zapoji aj mladsiu, alebo sa jeduje, ze mladsia jej robi zle,t.j. musim mladsiu od nej nejako oddelit... casom sa to fakt vylepsilo.

V tom, ako si popisala, co sa u vas doma deje, vidim problem v tvojich nevyrovnanych reakciach. Ja chapem, ze si z toho na prasky, ale treba zacat od seba, seba dostat do stavu pokoja akokeby. Potom sa prida i dieta. Rodic musi byt ten, kto reaguje prevazne pokojne, predvidatelne, logicky. Ziadne dieta nereve len tak, ale nieco tym chce alebo vysiela nejaky signal. Mladsia ti zrkadli starsiu. Mne sa tiez dakedy naraz rozrevu, pricom jedna reve s dovodom a druha sa len tak prida. Oni asi vidia revom, ze ta dostanu do nejakeho stavu akcie, pohotovosti, ze si ich vsimas. Dostanu negativnu pozornost, ale aj to je pozornost. Treba im venovat cas, kedy venujes 100% pozornost a oni ta potom nechaju 5 min na tu kavu. Neskor to bude 10 min. A neskor aj 30, ale musia vyrast. Skus zacat menit veci a sleduj, co sa bude diat. Skus presunut pozitivnu pozornost na nich. A tej televizie maju kolko % dna? Lebo to neprispieva k vyrovnanej psychike dietata. Skor upokojuje pobyt vonku, v prirode idealne.

@vetthy
@nika3136 Podľa vás stále plačú kvôli všetkému lebo ich kŕmim a nejdia samé? Pre mňa to je najväčší úspech, že konečne začali niečo jesť, keďže ako som už napísala, samé nezjedli nič. A tiež revali. Revali či som ich dala za stôl, dala im mlieko, nedala mlieko, či ich kŕmim zo stolíka, zo stola... Revali by aj keby jedli u anglickej kráľovnej....Montessori mám naštudované od predu od zadu. Moja 2,5 ročná nevie krájať ani strihať. Každé dieťa má inú motoriku. A varím s nimi, samozrejme, že robí so mnou raňajky, polievky (teda so staršia)....

@basska_b ja som tiež len človek a nedá sa pol roka v kuse počúvať rev a byť zakaždým v každej situácii v pohode. Proste nie. Musela by som brať nejaké silné lieky, ktoré by mi urobili z mozgu šalát 😀

@basska_b a ešte, ja sa im venujem, resp snažím venovať. Ale ako sa mám normálne venovať deťom, ktoré stále revú a nič sa im nepáči

@dominikamacakova
Prepac mi za tieto slova, ale deti nie su na vine. Placu, lebo sa inak vyjadrit nevedia. Same sa na svete nezjavili, takyto vekovy rozdiel ste im zariadili s muzom. Si unavena, nastvana a nevyrovnana. Zacni pracovat na svojej psychike. Nie je hanbou poziadat o pomoc, ked to sama nezvladas. Ked sa das do poriadku, mnohe veci sa zmenia.

@dominikamacakova zistili že plačom si získajú pozornosť záujem hoci aj hnev. Ale vždy keď plaču sa urobi nejaké opatrne z vašej strany. Nejaká reakcia je na ten plač. Keď na nich kričíš tak za ten okač tak to vyvolá v nich zase plač. Vraj v Rumunsku po Čaučeskovej politike zákazu antikoncepcie a potratov ostali olné detské domovy malých detičiek ktorým sa mimo jedenia nikto nevenoval. Keď tam prišli ľudia zo zapadu vošli do miestnosti plnej postielok s deťmi a ani jedno neplakalo. Pretože zistilo že na jeho plač nik nereaguje. Hrozné. Ani nie to ticho ale vedomie že tie deti prežívajú depriváciou a po nejakom čase takého stavu ostáva ich vývoj nenávratne poškodený.

@dominikamacakova
Podľa mňa, tvoj jediný problém je, že máš dve malé deti s minimálnym vekovým rozdielom. Každé z nich má akurát vek, že nevedia, čo so sebou a ešte aj po sebe opakujú ako opice, to je celé. Nič neporiešiš, nič nevymyslíš, musíš proste vydržať a oni musia z toho vyrásť. Mám tri deti, a čo vie niekedy dorábať 3,5 ročná s 5 ročnou, tak to je na lexaurin. Nerieš deti, rieš seba. Na nejaký čas sa s tým musíš naučiť žiť. Fakt, iná rada nie je.

@dominikamacakova
Deti neplacu z rozmaru alebo naschval. Snazia sa ti nieco povedat a ty musis pocuvat. Za detskym placom nie su vzdy tak silne negativne emocie ako za placom dospelych. Deti velakrat srdcervuco placu ale nekrvaca im srdce. Je to pre nich iba komunikacia. Nepripustaj si ich plac citovo. V tom veku maju deti problem so zmenou tak je uplne bezne ze zacnu plakat iba preto ze ste isli von, aj ked von chceli ist. Riesila by som to tak ze urobim dni s pevnym harmonogramom (ako je v skolke) a rano im dam prehlad dna ze co sa bude robit. Mam dojem ze vela problemov si vytvaras sama, lebo ich viac ignorujes ako pocuvas. Uz aj v takych mometoch kedy idete na kone a oni zacnu plakat ze chcu ist prec. Tak skusim mozno minutu ci si to dieta nerozmysli, ale ak stale chce ist prec, tak ideme prec. Vcera dieta chcelo byt s konom a dnes nechce. No a co? Su prilis male... maju na to pravo. To iste s kupanim v bazene. Tiez prezliekanie mokrych siat. Chceli sa zamocit, lebo si mysleli ze to bude sranda, ale potom zistili ze sa im to nepaci a tak potrebuju preziect.
Ked uz placu, urcite by som ich neignorovala a neposielala prec. Mozno sa ti podari v tej chvili venovat sa iba jednej placucej dcere, ale aj to je lepsie ako nic. Starsie dieta ma podla mna problemy so ziarlivostou a viac by som sa zamerala na nu. Ak na tom popracujes, ona sa podla mna skor nauci spracovat svoje emocie a reagovat inak ako placom.
Starsia vyzaduje krmenie, lebo chce aby si sa o nu starala tak ako sa staras o mladsiu, lebo ziarli. To ze by chceli jest tak ze ich obe krmis zo svojho taniera je fajn. Posad ich kazdu vedla seba a krm raz jednu a raz druhu. "Kavu" urob aj im a ked si budes chlipkat svoju, davaj chlipkat aj im z tej ich "kavy".

@dominikamacakova no my to mame doma podobne,ale uz nastastie mam vatsie deti 5 a dve 3,5.No nepomozem ti maju taku urevanu ,nespokojnu povahu asi,vyrastu alw z toho.
Inak tie rukavniky a kon,pri takychto urevancoch musis pomaly,lebo aj u nas vsetko nove je na rev ale o ze nie,cize pomaly s tym,rukavniky praveze u nas tiez neboli oblibene dako,kona sa tiez bali ale postupne uz sa vozia.
Uplne ta chapem,musis asi si to nevsimat alebo skus to ignorovat ten rev ako sa da,u nas ani nebol dovod a sa z rano ako otvorila jedna oci revalo.No asi s tym nic neurobis len to odignorovat a vydrzat,zialbohu.:(

@dominikamacakova skus filialnu terapiu hrou absolvovat s nimi

Pevny rezim. ;) Mne nerevu casto. Ani teraz v obdobi vzdoru. Cez vikend sme vsak popustili od rezimu a bolo to citelne na podrazdenosti a vylevov bolo viac..

@dominikamacakova ...az tak dlho, ale zo dna na den... az som nechapala kto mi decko vymenil 😁

@euie ...ja mam este starsiu dceru, ta bola uplne zlaticko... keby bol syn prvy tak je jedinacik 😂 ...my sme cela rodina nechapali odkial sa to uvrestane protivne decko u nas vzalo, syn rozlozil nasu pokojnu rodinu hned ako dosiel z porodnice 😁 a skoncilo to nastupom do skoly. To bol fakt teror, kazdy od neho utekal. Ja som bola zrela na psychiatriu, ruky sa mi triasli, bolel ma zaludok, zavraty. A plus som bola uplne nestastna z toho co mu moze byt. 6 rokov, den co den, obcas bol lepsi. Nastup do skolky bol pre mna vykupenie, on bol mudry, rozumny, spolocensky ale z minuty na minutu si nieco zmyslel a rev aj dve hodiny. Aj zo skolky mi volali ze nech idem po neho lebo nevedia co s nim, a ja ze ani ja 😁...on nevystrajal, on proste rucal hodinu dve. Pokazil naladu kazdemu okolo.

@dominikamacakova Ja chapem, mne tiez kolkokrat nervy prasknu a to mam to stastie, ze nemam deti, ktore revu cely den... ale chapes, ked nieco pusti z ruky a reve, ze to padlo, tak sucho skonstatovat, "padlo to, lebo si to pustila. Drz to pevne". A nechat trochu povrieskat - "placom" sa niekedy prejavuje aj vyvojova frustracia. Place,lebo nechce ist na kona... ytak povedat, ok, nechcete ist na kona... s usmevom poprosit o vratenie penazi, lebo deti sa zlakli/boja vysadnut (moja sa inak strasne boji zvierat, aj robot.vysavaca, lebo su nepredvidatelne).

Februarovka 2020 ide teraz do obdobia vzdoru a februarovka 2018 len teraz prestala. Takze zacala mi reagovat revom na veci, ktore predtym s nou ani nehli. Nejde jej otvorit jogurt, dvere... vresk, jak keby ju rezali. Kamoska ma narocneho, uz 5 rocneho, ale ked mal 2 roky, vrestal, lebo jablko bolo osupane,vrestal,lebo nebolo osupane, vrestal,ze nechce jogurt... zobrali jogurt prec... vrestal ze ho chce...a takto asi 3x... strasne musela na sebe makat, aby to bolo aspon trochu znesitelne. Velmi je panovacny, vsetko krikom vynucuje. V skolke je jak med. Tam takym spravanim nedocieli nic...

A postupne si musis vypracovat "tie spravne" reakcie na kazdu vypatu situaciu. Mne to tiez trvalo roky, vychova je umenie, ktoremu ta nauci len zivot.

Treba skúsiť im nedávať toľko podnetov, sú to malinke deti, treba mať len ritualy, ktoré dávajú dieťaťu pocit istoty. Rano vstať , možno plačú ak ťa nevidia, normálne to je. Zobrať ich hned, tulkať v posteli, potom papať, robiť jedlo pri nich, ja som mala dva roky rozdiel, ale všade, všade boli so mnou. A chlap na týždňovke, tam pomoc žiadna. Ak plačú , mať vždy niečo , čo ich zabavi. Nie nosiť všetci, ale ty , možno im chýbaš, treba byť stááále s nimi. Nikde sa neponáhľať, proste robiť veci, ako na dovolenke, voľno, nikde nebehať, ihriska, len spolu pekne, na prechádzku. Ten kôň, sorry, to bol asi nápad pre teba, ako pre takéto mini deti. 🙂

@dominikamacakova ja som mala starsieho syna uplakaneho. Nebolo to take silne ako u vas, ale bolo to dost zle. Ked mal 3 roky a vodila som ho do skolky, tak cestou VZDY plakal. Do skolky chcel chodit, doma rano sa tesil, len vysli sme z domu a vtedy to zacalo. Susedia si na to zvykli - ako tvoji, uz sa ani nepytali co sa stalo, jednoducho od domu po skolku plakal, tam to prestalo. Nereagovala som na to, Aj ja som si zvykla, ani som sa mu uz neprihovarala. Skoncilo to same, vyrastol z toho. Poradila by som ti skor sustredit sa na seba, obrnit sa, spravila si vsetko aby neplakali - nepomohlo, tak sa venuj hlavne svojej psychike aby si to zvladla a nezblaznila sa. Ak mas moznost deti u niekoho nechat na chvilu postrazit, vyuzi to, zatial sa povenuj sebe. Verim ze je to zaberak na nervy, ale urcite z toho vyrastu. Zatial ich objimaj, aby citili ze si tu pre nich a ze si ich oporou a ono to raz prestane. Prajem vela trpezlivosti a pevne nervy.

@dominikamacakova aj ja si myslím,že máš medzi deťmi malý vekový rozdiel. O to náročnejšie je to aj pre Teba, aj pre deti. No ale to uz nezmenis, je to tak ako je. Veľa trpezlivosti prajem!

@dominikamacakova mám 2 dcéry, takmer 3 roky a 4 mesiace a mám rovnaký pocit, manžel aj rozmýšľal, či má vôbec brať dovolenku, keď je to doma také, sústavne nespokojné deti, staršia panika z ľudí, mladšia plače pri každom okrem rodičov, doma sa nedá spraviť nič pri nich, nonstop na rukách, náročné sú obe.. myslím, že je to jednoducho povaha, moderným slovníkom povedané "vysoko citlivé deti" 🙄😀 prejde to, budú staršie, tak sa aj spolu pohrajú, budú parťáčky, len treba vydržať teda nejakú dobu..😌

@dominikamacakova nič nerobíš zle. Proste mas malé, uplakane deti, ktoré z toho musia vyrast. A Ty pri takých malých deťoch si o to viac unavená a nervózna, všetko vnímaš citlivejšie. Chápem Ta, že si z toho na prášky, a obdivujem, že to dávaš tak, ako to dávaš. Asi neostáva iné, len sa obrnit trpezlivosťou a vydržať ešte nejaký čas, kým trochu podrastu. Ak sa dá, aspoň z času na čas ich daj rodičom alebo svokrovcom a užite si s manželom chvíľu pre seba.

Prvá vec je malý vekový rozdiel. V podstate ani jedno nie je úplne samostatné, obe žiadajú ešte pomoc, opateru a podobne.
Druhá vec je, že sú jednoducho deti, ktoré sú "uplakane". Mali sme u svokry v susedstve chlapčeka, čo visel len na mame, neexistovalo, aby ho vzal dalto iný, nič nechcel, nič ho nezaujímalo, len pri nej a inak rev plač vresk. Keď su také deti obe, je to fakt na slučku.
Tretia vec je to, že pochopiteľne ty už si permanentne ohucana, zničená a na dne psychicky A, ste v podstate v bludnom kruhu.
Chápem, že si unavená, vyčerpaná, skúste s mužom dat ich raz do týždňa k rodičom, nie obe k jedným, rozdeľte ich. Im to vôbec neublíži, a rodičia skôr vydržia s jednou uplakanou, ako dvoma.
Bohužiaľ, tu zrejme jedine čas. Pokiaľ nemajú nejaký, reálny problém (pripadne diagnózu) to len čisto píšem teoreticky, tak musia vyrásť z revu
Nic iné

Ty to stale beries tak utocne, ako by sme ti vycitali ze nerobis nieco a pritom mas pocit, ze ty robis maximum... ano,mozno robis maximum... ALE ty robis veci, ktore tie deti nepotrebuju a naopak, asi potrebuju nieco ine, co ty nerobis! Chapes ten rozdiel? Mozes dietatu ponuknut 100 druhov ovocia, exoticke,dovezene vcera priamo z mexika, ked to decko chce obycajnu mrkvu! Proste skus sa zamysliet, kolko z tych veci, co okolo deti robis aj naozaj tie deti potrebuju! Nie CHCU ale POTREBUJU. a zacni robit tie

@taga perfektne si to zhrnula!!! 👍

@basska_b v škôlke je ako med, tam týmto správaním nedocieli nič - v tejto vete je obsiahnutá minimálne polovica problému. Stačí ak jeden jediný raz rodičom prasknú nervy a nechcú počúvať ten rev, ustúpia a dieťa si to zapamätá

Inac dovod preco dieta place sa moze zmenit aj v preibehu toho placu a rodic tu zmenu nema sancu postrehnut lebo je to stale plac. A potom sa rodicovi zda ze dieta place pol hodinu koli jednej blbej veci.
Mna ked syn udrie, alebo urobi nieco zle, tak sa nahnevam a bud skoncim hru, alebo idem prec. On samozrejme pride a mnou. Jeho prva reakcia je plac z toho ze som isla prec, ale o minutu place koli tomu ze mu je to luto ze ma udrel a tym placom vravi "Prepac mami" a prosi ma aby som sa nehnevala. Ale toto som pochopila az ovela neskor... aj ked vedel uz dlho rozpravat, to slovko prepac nevedel v tom placi vyslovit. Proste ta emocia bola prisilna na slova. Som rada ze som ho neposielala do izby sa vyplakat a dala som mu moznost sa ospravedlnit.

Autorka...a skusala si uz nechat tie deti jednoducho zit? Podla toho co som si precitala to vyzera tak,ze mas nabitu a naplanovanu kazdu sekundu celeho dna.Davas detom tolko podnetov,aktivit ze su z toho cele domotane uz.Behas im za zadkom aj ked revu aj ked nerevu,reagujes na vsetko a miesto ukludnenia situacie im len zase strkas pod nos dalsie podnety.Ja som unavena frustrovana tiez,este som len precitala vsetky tvoje prispevky.Niekedy plati,ze menej je niekedy viac.

@dominikamacakova a nechcú len pozornosť? Skús si ich pritúliť proste pomojkať. Skús a uvidíš možno to zaberie. U nás 100 pro 😉

@taga no ono to je lahke radit,ked mozno si taku situaciu nezazila,aj s tym jedenim,tiebdeti raz ak su nejedaci,darmo,nebudu jest,budu sa s jedlom hrat a vymyslat,trusit,pokial nebyrastu a nedostanu appetit,to tak okolo puberty byva.Ja naprilad mne tak deti vymyslaju ale neriesim to tak nejedia,raz ich to orejde naozaj ako moj svagor spomenul,ze od hladu v eu este ziadne dieta neumreli.Inak este @dominikamakacova mna napadlo,ze ak im rano das mlieko,potom ranajky asi nebudu chciet,bud teda ich nechas len na mlieku a potom obed,alebo ak chces aby rano sa naranajkovali inak ,tak im rano mlieko nedavaj a skus dat one,kase,pecivo alwbo kadeco ine.Mne ked boli na mlieku deti,tiez mechceli ranajkovat,naprilad.

@dominikamacakova vypni telku, ani jedna ešte nemá čo pozerať telku, určite nie ročne babo

Ja si teda naozaj nemyslím, že stále revú, lebo sú rozmaznané. Moja má 4,5, okolo zadku jej nikto neskáče, sama si chystá raňajky, keď je hladná, vezme si jedlo, vodu, chystá si oblečenie, špinavé zanáša, plní práčku, pomáha vešať, skladať, odkladať, dokonca sa naučila obliecť si periny... Skrátka, od 1,5 roka je v období "ja sama" a fakt robí sama všetko, čo jej dovolím. Hádam aj obed by si navarila, keby som dovolila 😅 napriek tomu reve viac, ako všetci rovesníci v okolí. Z mojej skúsenosti deti "robia cirkus", keď majú nejaký problém, trápenie, ktoré nevedia slovne vysvetliť, lebo ich kognitívne schopnosti nie sú na tej úrovni, hoci všetky slová už ovládajú. Je možnosť pristúpiť k tomu behavioralne, ako ti aj vo veľa komentároch radili, čiže "vidím neželané správanie = zruším neželané správanie" a koniec. Pošlem dieťa revať preč, ignorujem, potrestam. Áno, je možné, že postupne to správanie ustane, takže želaný výsledok sa dostaví, akurát nie preto, že sa vyrieši skutočný dôvod, ale dieťa to utne, aby sa vyhli trestu. Druhá možnosť je prísť na dôvod toho správania, lebo ten dôvod tam vždy je a vždy je to nejaká nenaplnená potreba. Neželané správanie je len spôsob komunikovania tej potreby. Čo si budeme, toto je oveľa ťažšia možnosť, lebo mať na to nervy, čas, trpezlivosť a poznatky, čo je ktorému veku primerané, je proste náročné. Pozor, v žiadnom prípade to ale neznamená deťom ustupovať, všetko dovoliť alebo rozmaznávať. Práve naopak, ich nenaplnená potreba môže byť napríklad aj nedostatok jasných a nemenných hraníc. Môže to byť potreba vyrovnanej matky, ktorá sa musí prestať snažiť roztrhať a musí dať seba na prvé miesto. Môže to byť žiarlivosť, hoci ju navonok inak nevidno, môže to byť nedostávanie lásky želaným spôsobom (napríklad môj mladší potrebuje dotyky a fyzickú blízkosť, staršia zas potrebuje nerušenú pozornosť bez dotykov), môže to byť veľmi veľa vecí a nie vždy sa na to dá prísť rýchlo, je to často pokus - omyl, ale pre mňa je to oveľa príjemnejšia a zmysluplnejšia cesta, než snaha potlačiť a zrušiť len to správanie.