Neznášam svoje dieťa
Mám depresiu. Pravdepodobne už od pôrodu a neviem ako sa jej zbaviť. Nemám peniaze na sedenie u psychológa a obvodnej lekárke to povedať nemôžem. Ako mám prežiť a nezabiť pritom vlastné dieťa?
Nechcela som ho. Tie čo máte rady typu - čo by iné ženy za to dali - prídete si ho vziať na vám ho darujem. Teraz sa tu s ním pol roka trápim, lebo musím a on noooonstop reve, na rukách, v postieľke, v kresielku, v kočíku, v nosiči,... vôbec neviem čo mu je. Nič nezaberá. Reve zásadne len keď je so mnou. S ostatnými je to zlaté milé dieťa.
Mám stavy kedy mi je to úplne jedno že mi tu reve a proste ho nechám kým neprestane. Nevládzem k nemu ani vstať, mozog mám úplne vypnutý.
Ako sa mám toho pocitu a nechuti starať sa o neho zbaviť? Čo pomôže? 😢
Účet je nový, na MK chodím pod iným účtom. Prosím nerýpať. To mu vôbec nepomôže... niekedy by som ho najradšej dala na adopciu, ale priateľ nesúhlasí. 😢 ja som úplne na dne.
Kde je partner? Viem, presne ako sa citis. Je skor smutne, ze to nemoze povedat ani najblizsej rodine, lebo by na nu pozerali ako na "debila" o com toci. V prvom rade vymenit lekara, rodina-nerodina a v druhom najst si cez odporucanie psychologa, ktori su cez poistovnu. Proste sama to nezvladnes.
A ked nie, neverim ze nenajdes 20e na sukromneho, proste odkladaj, to mas menej ako euro denne, to by sa dat malo
@leni3012 nájdi si psychiatra v inom meste, nepotrebuješ odporúčanie od obvodnej, ak to ešte platí, na 20 sedení u psychoterapeuta máš nárok a preplatí ti ich poisťovňa. Sedenia ti odporučí psychiater, nemusíš ísť hneď na antidepresíva. A kašli na to, čo si kto myslí (obvoďak, ľudia) Nežijú tvoj život a neriešia tvoje problémy. Psychické problémy, či dokonca depresívny stav má dnes kde-kto, len v tomto našom zadubenom nevzdelanom štáte sme taká malomeštiacka banda a každý sa o tom bojí hovoriť aby nebol zosmiešnený. Možno by si bola prekvapená koľko ľudí v tvojom okolí takéto veci riešilo, rieši alebo už zajtra bude riešiť.
Môžeš to zvládnuť aj sama. Ale načo? Si izolovaná, stále s babom v jednom kole... Či už to bude naozaj depresia, alebo len následky z celého čo sa ti udialo, pomôže ti porozprávať sa s nezainteresovanou osobou 😉 utrasieš si veci, premyslíš, povŕtaš sa v starých bolestiach ktoré ťa trápia a začneš pracovať na ich hojení...
Ale rieš to. Inak to bude len horšie a ubližuješ sebe aj bábätku 🤷 Nie si sama a je to úplne normálny stav. Len to nenechaj prerásť do horšieho.
@leni3012 to je prirodzené, chápem, aj môj syn bol takýto, vážne, tiež preňho existoval len tata a starý dede. ja som bola nič a nikto. aj mama sa naučil ako úplne posledné slovo, už dávno vedel hocičo iné vysloviť, no , ale ľubi ma. bude to aj lepšie, uvidíš. bude. chlapci sú inak horší a ťažší, než dievčatá, na výchovu.
Klinicky psycholog je hradeny poistovnou. Neviem.odkial si, je u vas psychiatricke oddelenie? Tam sa popytaj, maju tam aj psychologov a ti by mali byt zdarma
@leni3012 ahoj, aj ja mám občas také nervy, aj hovorím, že dcéru neznášam, keď ma to chytí 😁 Ale pravda to nie je, ja obe deti milujem, len tiež je toho na mňa veľa, som sama už sedem mesiacov, manžel je prec a príde až po novom roku. Dcéra je predcasne, dnes má 13 mesiacov korigovane 11, syn má 7r. Našťastie mám zlých dní malo, ale vedia ma riadne naštvať. Rozmýšľam, že si kúpim Persen, či ako sa to volá, často som nervózna ako opica. Ináč ja som si vysokú robila tiež pri babu, syn sa narodil v apríli 2012 a v ten rok v októbri som začala, teraz som už Mgr. a mienim študovať ďalej, ešte chcem doktorát. Je to ťažké popri deťoch, ale dá sa po nociach, únava je však istá. Ja mám našťastie dobrú až príliš dobrú rodinu, mne veľmi pomáhajú, ale nie je to ono, ten manžel chyba najviac. Ináč keď sa mi dcéra narodila v 33tt bola som psychicky na dne, ja som len revala asi štyri mesiace, myslela som si, že to ani nedám. Ale teraz som už taká šťastná, dnes nás vyradili z neurologie a doktorka povedala, že je uplne zdrava, to je to najviac. Držím ti palce, ty to všetko dáš!