icon

Nezvládam choroby dieťaťa

avatar
nezvladamto
6. okt 2014

ma teplotu, nechce jest, boli ho brusko, hrdlo, hlava a ja som v koncoch, nezvladam to, som strasne na nervy, toci sa mi hlava, je mi zle, neviem sa na nic sustredit, neviem sa najest, neviem co mam robit,idem zosaliet, chodim tu po byte jak zmyslov zbavena, pomooooc
ja viem, su deti, ktore su na tom ovela horsie, take ktore maju nevyliecitelnu chorobu, nejake postihnutie
viem ze su maminy, ktore maju dve a viac deti a stane sa ze su chore naraz
nechapem, ako to zvladate maminky, ked ja s jednym mam problem prezit tych par dni, kym to prejde 😒
som z toho nestastna, zufala, chcem aby muz ostal doma s nami kym to nebude lepsie a viem ze to nejde, uz teraz ma boli brucho ked si predstavim, ze zajtra u budem sama a bojim sa co bude
ako podat atb, ked nic nechce jest? bojim sa ze mu z toho bude este horsie
iste si teraz tukate po hlave, ze ta nie je normalna, no asi mate pravdu, alebo si myslite ze vymyslena tema
nie je vymyslena a dokonca mi je mozno este horsie nez sa to da opisat, ja fakt neviem co mam robit 😖
keby som vedela, ze to bude takto, tak ziadne dieta nechcem 😖

avatar
monicka9
6. okt 2014

@nezvladamto drzkaj sa,mysli pozitívne,nestresuj a ver v to ze synčekovi je už lepšie a zajtra bude ešte lepšie🙂

avatar
katrinka8
Odpoveď bola odstránená
avatar
katrinka8
6. okt 2014

@nezvladamto - prepáč, napísala som dlhší príspevok, ale sa mi celý vymazal a odoslalo mi len ten vyššie. Chcela som Ti napísať, že kvôli svojmu synčekovi sa musíš proste vzchopiť. Každá detská choroba má svoj koniec, netrvá večne. Tých pár dní proste musíš vydržať, kvôli synčekovi.
Ja som mala doma zakašľanú 3,5-ročnú dcérku na ATB a 5-dňového novorodenca. Soplíky chytil asi v 2 týždňoch. To sa ani nič nedalo s tým robiť poriadne. Prežili sme. Soplí aj teraz (nechci vidieť, ako ho musíme 2 držať, aby sme mu odsali nos a kvapli doň - ten rev by zobudil aj mŕtveho a už len tŕpnem, kedy k nám susedia pošlú sociálku, že týrame dieťa. Keď je muž v práci, musím nad ním kľačať, ručičky mu držať pod plienku kolenami - teda kolenami tú plienku bavlnenú, jednou rukou mu držať hlavu, ktorou myká celou silou a zároveň ma kope, a druhou rukou odsávať soplíky. A potom cleú procedúru opakovať pri kvapkaní. Ten plač nechci počuť.). Včera si dcérka pre istotu zapichla triesku do prsta, nechcela si ju dať vybrať. Dnes sa pichla palicou tesne vedľa oka, slzilo jej asi hodinu v kuse. Našťastie sa nič vážne nestalo. Pred asi 1/2 rokom ju chytila v noci bolesť uška. Vyše hodiny sme ju v noci museli s mm kadejako prehovárať, aby sa nechala obliecť a zaviezť na pohotovosť. Tam údajne pri ošetrení prebiehalo pomaly krotenie bengálskeho tigra (taký krik) - ja som bola vtedy doma s 2-mesačným synčekom, musel s ňou ísť manžel.
Ber to tak, že deti bývajú choré. Je to súčasť života. My sme tu na to, aby sme im v tej chorobe pomáhali sa liečiť.

avatar
tova
7. okt 2014

@nezvladamto ja som myslela ze sa jedna o male dieta. ale 9 rocne ktore vie povedat co ho boli, vie na co su tabletky atd? hotova panikarka. A nepovedz ze si ho chcela napchat vypekanymi palacinkami na bolavy zaludok,!!! ked ma aj teplotu aj boli brucho mu daj Panadol cipky aby viac nedrazdili tabletky zaludok. zaludok cim je prazdnejsi tym rychlejsie sa ukludni, kludne 24 hod nemusi jest staci par sucharov, bielu ryzu ked udrzi a hlavne tekutiny. Panadol podavaj tak ako je predpisane kazde 3-4 hod, niekedy trva par davok kym teplota klesne natrvalo. ty si ulej pohar slivovice a prejde ta aj panic aj bolest hlavy.

avatar
domak2
7. okt 2014

Myslim, ze kazda mama je v strese , ked je jej dieta chore, ale ty si uplne normalne hystericka. Dufam,ze sa takto netvaris aj pred synom, lebo ten si musi mysliet, ze mu udiera posledna hodina. Ak mas naozaj pocit, ze je to s nim tak zle, tak chodte k lekarovi, alebo tam aspon zavolaj a opis co sa deje, ale realne, lebo pri tom ako reagujes po neho asi poslu helikopteru. 😲

avatar
siska53
7. okt 2014

@nezvladamto myslela som,ze ide o babatko,ktore byva castejsie chore...no na tvojom mieste by som navstivila psychologa.

Nikto nie je rad,ked je dieta chore..ani ja. Ja sa ajpri sebe vzdy vyplasim,ze co to je..nosnazim sa to udrzat v prijatelnej forme..poradim sa vzdy s lekarkou..

Neviem,ako casto byva chory,no skus mu teda viac posilnovat imunitu..netusim,ako sa sprava pocas choroby on,no tvojim spravanim mu to neulahcujes. Preto ti radim obratit sa na psychologa,aby ti to pomohol zvladnut.

avatar
daniela1983
7. okt 2014

9 rocne??? tiez som myslela ze babatko. pred mesiacom mal syn virozu ked vracal celu noc, no ale ten je malicky ma rok a potom mal tri tyzdne hnacky no a museli sme to nejako prezit. v tu noc vracal kazdu pol hodinu. a po polnoci som zavacal vracat aj ja a mala som horucky a zimnicu a nevladala som stat na nohach a muz v zahranici...rano na pohotovost...no ale clovek sa zmobilizuje a stara sa o dieta aby mu bolo dobre. a nejdel niekolko dni a prezil to. takze aj 9 condy chalan prezije den dva nejest

avatar
brady1
7. okt 2014

@nezvladamto a nema ti kto pomoct napr. mama, svokra, otec alebo svokor alebo nejaka kamoška? alebo nechcela by si vyskušat psychologa, nemyslim to zle ale niekedy vie ozaj pomoct, povie ti ako mas reagovat alebo co mas urobit aby sisi vtedy udržala chladnu hlavu. Tieto sedenia ozaj pomahaju. Pre niekoho je vychova ľahšia pre niekoho je to neuveritelne ťažšká, ale jedno je rovnake každa matka sa snaži dávat a robit všetko čo najlepšie ako vie!! Tak isto ako ty!!!

avatar
liubov
7. okt 2014

stres...mimo.. strach...tiez tak sa citim, lenze som sama s malou v cudzej krajine.. 😒 nemam tu nikoho.. som vdacna, ze je pohotovost, tel.cislo na pediatorku a zahranku.. 🙂

avatar
majdom
7. okt 2014

No prepac ale za 9 rokov si mala dost casu naucit sa to zvladat. Hlavne sa musis sama prestat stresovat, lebo cim viac si v strese ty, tym je to horsie aj pre tvoje dieta. Ked uvidi se si v klude aj ono bude lepsie reagovat. Nejednu noc som sama s mojim synom presedela v kresle zo zabalmi pri teplote nad 39 a liekmi, min dve hodiny dookola spievala tichu noc (lebo to jedine nanho od narodenia zabera) len aby bol v klude a oddychoval, pricom vo vnutry som kricala od zufalstva (tak ako kazda matka ked vidi svoje dieta trpiet) ale da sa to zvladnut, dolezite je upokojit sa. A to k tomu vsetkemu mam len jednu ruku (nestazujem sa a ani nechvalim, len podotykam ze sa to da aj s jednou)

avatar
keziah
7. okt 2014

@nezvladamto ja ti trochu rozumiem. Ked bol starsi syn uuplne malicky, bola som vydesena pri kazdej natche, neskor, medzi 4-5 rokom bol chory vari kazde 3 tyzdne s tazkou bronchitidou, raz musel byt aj hospitalizovany, lebo kvoli silnej alergii mava tazsie priebehy chorob. Strasne zle som to znasala. Teraz ma 6 rokov a stale je pre mna kazda jeho choroba stres (nechcela by som ho opat nechat v nemocnici), ale zatial mame to stastie, ze u neho je vzdy skoro identicky priebeh, takze akonahle sa postazuje na plny nos, viem, co nas najblizsich cca 10 dni caka. A dost mi pomaha, ked si uvedomim, ze doteraz tie choroby vzdy skvele zvladol, prevazne doma, i ked mi samozrejme nebolo vsetko jedno, ked cely den bezvladne v horuckach podriemkaval alebo plakal od slabosti ci nepohody.
Zrejme sa ten strach vyrazne odvija aj od toho, ako svoje dieta vnimas, ja ma mladsieho syna ovela silnejsieho a zdravsieho a ked je chory, tak to so mnou zdaleka tak velmi nezamava.

avatar
sisaha
7. okt 2014

@nezvladamto myslim, ze kazda matka zaziva stres, ked dieta ochorie..No, cakala som, ze mas doma novorodenca, alebo dieta do 5 rokov, ktore sa brani liekom, zvracia, odmieta pit, jedlo, ma silnu laryngitidu a bojis sa, ze sa nenadychne... Ale ty pises o 9 rocnom dietati, ktore je uz dost velke, aby ten liek vzalo. Preboha, ved ked nebude 2 dni jest, nic sa nestane. Treba nasadit dietu, caj, kludovy rezim, kludne aj rozpravky z postele. Do dvoch dni zaberu aj ATB, - treba k nim pridat probiotika, aby brucho nebolelo. A hlavne sa ukludni... Keby som bola tvoj manzel a dala by si "nôz na krk", ze musi ostat s tebou doma, tak neviem co by som si pomyslela.Minimalne, ze si hystericka.

avatar
babulka82
7. okt 2014

@nezvladamto myslim že maš problem nie z chorobou syna ale skor so sebou .Uplne važne navštiv čo najskor psychologa ak nie aj psychiatra ako važne bez uražky.Určite ti pomožu a ulavi sa ti.Toto tvoje spravanie nieje normalne ,je to chorobny strach .Každa mamička sa boji a ma strach o dieta ale toto je moc prehnane a tvojmu synovy to tiež neprospieva a hlavne ked je chory.To nieje babatko ktore nevie rozpravat ale skoro pubertak uvedom si to .

avatar
cartridge
7. okt 2014

Naozaj prestaň byť hysterická, a hlavne sa ukľudi. Ja som takisto len čumela, že píšeš o skoro "pubertálnom" dieťati. Myslela som, že ide o niekoľkotýždňové bábo... Každá mama si tým prešla, a buď rada, že sú to len také "obyčajné" choroby /teda dúfam, že to nie je nič vážne/. Niektoré maminy tu musia riešiť naozaj vážne zdravotné problémy svojich detí ... A keby som svojmu mužovi povedala, že musí zostať doma s deťmi, lebo ja to nezvládam, asi by takisto na mňa pozeral ako taký PUK! Proste niekto musí zarobiť a niekto sa starať o deti.
Nerieš poriadok alebo neporiadok v byte, radšej si ľahni s "malým" a oddýchni si, jemu naozaj neprospeje, keď sa má pozerať na svoju "hysterickú" matku, uvar mu radšej nejaký silný vývar a nie vyprážané palacinky ...
Hlavu hore, neboj, za pár dní ste fit a Ty sa len pousmeješ, ako si vyvádzala ...

avatar
sissy27
7. okt 2014

@nezvladamto bez urážky, ale verím, že toto je vymyslená téma a aj keď nikdy nepochopím, prečo a načo to niekto robí, ale je to oveľa prijateľnejšie ako fakt, že sa jedna matka nedokáže normálne a bez hysterických výstupov na všetky strany postarať o choré dieťa... pritom naozaj nič hrozné, čím by si každá jedna neprešla niekoľkokrát... áno, všetky trpíme za naše deti, keď sú choré, najradšej by sme tie teploty, vracačky, hnačky, bolesti vzali na seba, len nech dieťa netrpí, sme unavené a vyčerpané keď sa celé dni a noci staráme o malých maródov, možno aj slza padne a kadečo, ale toto čo predvádzaš ty, to už je veľa... prosím ťa, kto sa staral doteraz o tvojho syna, keď si rozbil koleno alebo bol chorý? či vždy si toto predvádzala? no amen tma, to si fakt svojmu dieťaťu oporou...alebo chceš tvrdiť, že za 9 rokov je to jeho prvý zdravotný problém? to potom gratulujem...

avatar
bonaqa2013
7. okt 2014

Jasné že si to pani vymyslela. Asi sa nemá s kým doma porozprávať, tak takto cez fórum má zaistený program pre seba...

avatar
tslobik
7. okt 2014

Tak ak má niekto nejaké psych.problémy, resp.ochorenie naozaj dokáže hnať celkom bežné situácie do extrémov. Možno dotyčná potrebuje pomoc odborníka. Nič v zlom,ale ak je toto reálna téma a nie vymyslená, potrebuje autorka pomoc lekára,alebo minim.radu.

avatar
sonia.
7. okt 2014

@nezvladamto Fiha, zaskocilo ma, ze ide o 9-rocne dieta. V kazdom pripade Ti stres nepomoze a ver, ze ani synovi, ked vidi ako stresujes a panikaris. Antibiotika zachvilu zaberu a bude dobre. Ale co budes robit, ked sa nedajboze stane nieco vaznejsie?? A aby aj muz zostal doma, ked si doma Ty s Tvojim 9 rocnym synom?
My sme mali rok 2013 naozaj tazky. Bola som so synom kazdy mesiac v nemocnici, nevedeli mu zistit, co mu je. Mal zle vysledky z krvi (zapalove - take hodnoty mal, ze diagnozu na to nevedeli priradit /az neskor mi dr. povedali, ze doslova odpadavali z tych cisel/), 40-tky horucky ktore nesli zrazit, tak dostaval ladove infuzky stale a pod. Bolo to tazke, ale ani mi nenapadlo panikarit.. Ako by som tym pomohla malemu??? Musela som tam byt prenho a hlavne byt silna, aj ked nam chudol, chradol...bolo to zle... miestami sme sa bali, ze onho prideme... nehral sa, viac-menej lezal...nevladal...cukor mu klesal (lebo bol chuducky a nejedol - potom mu davali specialne nutricne mlieka). Ale ani raz som nerobila to co ty! (Jedine mi bolo velmi luto dcerky, ktora tym samozrejme tiez trpela, ze ma choreho braceka...) Chvalabohu je to za nami a mame opat zdraveho syna - plneho zivota a energie. Rok to trvalo.
Zena, vzchop sa! Uvedom si, ze mate beznu chorobu a coskoro bude dobre - ved uz aj liecba je zahajena.. Atb zaberu rychlo, pridaj probiotika a dietnu stravu. Nic sa nestane, ked nebude zo zaciatku jest, to je uplne normalne. Oddychni si kedy mozes (aj cez den podriem s malym) a hlavne kliiidek...

avatar
tilly
7. okt 2014

ja mam tiez vzdy z chorob stres, asi preto, ze moji nebyvaju chori a ked uz su, tak poriadne... starsi ma tiez 9 rokov, ten choroby zvlada uplne krasne, prve atb mal, ked mal 3 roky, on je strasne teplotny, typ, on nevie mat 37,5, on ma hned 40, vtedy mam strasny stres, nastastie, on je taky, ze len spi vtedy a celu tu teplotu vyspi (samozrejme, 40tku znizujeme liekmi alebo zabalmi), ale mladsi, ten kazdu chorobu odreve, nespi a nezvlada to... ma uz skoro 5 rokov a je to hrozne, je to chlap, ked ma soplik a 37,2 umiera...
a ja to tiez nezvladam, vzdy mam z toho stres, hlavne preto, ze ta choroba pride vzdy uplne na blbom mieste a v blbom case... napr. cely minuly rok neboli chori, ale virozu chytili na dovolenke, alebo maly dostal streptokoka den pred odchodom na futbalovy zapas do mnichova, nastastie atb hned zabrali a isli sme, inak by bolo par stoviek eur v prdeli

avatar
maznacik007
7. okt 2014

mne tiez blikaju kontrolky ked sa nieco deje s dcerou ... zajtra ideme na sono brucha a uz mam veru stresy ... ze co bude ... ale teda mam zlu skusenost ... z ineho sona a skoncili sme na biopsii na onko a tak ...

ale snazim sa to neprenasat na dceru ... aj ona je sice na nervy lebo stale lieky /do konca zivota/ kontroly odbery .. ale clovek si povie ze su aj horsie veci a snazi sa neriesit... a brat ako pride

avatar
katrin21
7. okt 2014

necitam celu diskusiu, ale prepac, ja ze pises o mimine a ty o 9r dietati?? 😲 😲 to myslis vazne?

Prestan sa stresovať.. 9r decko musi dokazať zjest lieky aj ich prehltnut... ak nie, tak cipky do zadku 😖 😖 , co je lepsie??nech si vyberie... Ja som naucila dieta zjest tabletku tak, ze si ju da do ust a zacne riadne silno pit, velke glgy a sama sa splachne do hrdla, ani nevie ako.....sama to tak robim.

V tom veku je uz rozumne a nemoze sa takto chovať, musi pochopit, ze sa musi liecit..
ked neje , OK, pri chorobe to nevadi, neries to a bud kludna... par dni vydrzi... alebo mu daj len to, co mu chuti a neuskodi....
Teplota - paralen prekryvany s niecim inym po cca. 4 hodinach moze byt ( brufen napr.), ked by bola teplota moc vysoka (39 a viac)
Hlavne sa ukludni... tvoj strres mu nepomoze,...naopak, prenasa sa....
Na bolest bruska skus Smectu, alebo tak.... a cierny caj a horku cokoladku... ta doda aj energiu...
hlavne musi pit...

Ak to ty tak prezivas, tak prepac, ale fakt to nie je normalne a ked si to uvedomujes, tak to zacni riesit s nejakym odborníkom, toto nemozes robit.

avatar
motovidlo
7. okt 2014

@nezvladamto Skús sa vcítiť do dieťaťa - vníma tvoj strach a neistotu, a chce, aby si ho TY ubezpečila, že všetko bude ok, TY si jeho istota.
Tvoje pocity sú úplne normálne, nejako podobne sa cíti každá mama, ktorá má choré dieťa. Ja sama som so synom naozaj veľa zlého prežila, niekto by povedal, že ma už nejaká teplota nezaskočí... ale aj tak neznášam tú bezmocnosť, keď sa necíti dobre a ja mu neviem pomôcť. Musíš si povedať, že všetko raz skončí, a dieťa zasa bude aj zdravé, veselé a všetko bude ok 🙂

avatar
martinka13
7. okt 2014

@nezvladamto To ako keby som čítala o sebe. Keď malý nastúpil do škôlky, začal byť častejšie chorý ako som bola zvyknutá (nebol chorý vôbec). Opakované zápaly priedušiek, horúčky, kašeľ, že až zvracal, nakoniec ako čerešnička na torte rotavírus a pobyt v nemocnici. Schudla som vtedy asi 10 kg. Bola som ako zmyslov zbavená. Tiež si pri mne ťukali na hlavu že veď deti rastú s chorobami. Áno ja viem. Nemôžem si pomôcť. Teraz má krpček 5,5 roka, trochu sa to zlepšilo, nehysterčím už pri každom kýchnutí, ale aj tak som veľmi úzkostilvá na jeho zdravie. Je to proste tak. Myslím, že sa to nezmení. On je môj život, tak nech sa mi nik nečuduje, že nemôžem jesť keď je chorý 🙄 Snáď to bude vekom o niečo lepšie.

avatar
michella696
7. okt 2014

@katrinka8 a ja som sama s 7tyzdnovym babetkom,ma sopliky berie ATB ma zabku v puske..sopliky sajem sama aj do uska kvapky mala zapalene oko do nho ATB mast do toho doma syna s horučkou po nemocnici kde bol na ARE na Kramaroch v ohrozeni zivota po operacii a vyoperovani 25 cm creva.. a jedine co mozem povedat neni to lahke ale MUSIM.moj je uz 6 tyzdnov v zahranici v praci a este bude dva tyzdne tak ked som sa doteraz nezblaznila..uz dam vsetko 😎

avatar
katrinka8
7. okt 2014

Baby, ktovie, či táto téma @nezvladamto pomôže, lebo mám pocit, že sa to tu zvrhlo na opis všetkých chorobných stavov našich detí 😀 Ale bez srandy, ak je to tak, ako píše, tak je to asi naozaj na psychológa. Ja sa teda tiež neusmievam, keď mám choré deti, tiež mi je "kadejako", ako sa vraví. Ale snažím sa zachovať proste chladnú hlavu a vydolovať zo seba spôsob, ako im to čo najviac uľahčiť (často aj za cenu toho, že po tých prebdených nociach a ubehaných dňoch som zrelá akurát tak na nemocnicu od vyčerpania). A keď si neviem rady alebo som si nie istá (keď sa čosi vyvrbí v noci alebo cez víkend), volám proste na pohotovosť a pýtam si radu. Vždy mi poradili sa správne rozhodnúť, len asi 2x povedali, že radšej prísť.

avatar
katrin21
7. okt 2014

@martinka13 no, to tiež nie je OK reakcia.... aby si ty od stresu nejedla, ked je dieta chore.. to je tiež na pomoc psychologa, vazne 🙂 lebo sama sebe si skodis a dieta stresujes... ono to vnima.... pride vek, ked sa ti aj bude bat povedať, ze ho nieco boli, lebo vie, co bude nasledovať... to mi ver, viem o com hovorim....

a dieta nie je tvoj zivot.... chapem, ako si to myslela, ze ho milujes, je to OK..... ale ty mas svoj zivot, ktoreho je to dietatko sice sucastou, ale je to TVOJ svoj zivot, svoj osud a to dietatko SVOJ... nase deti nie su nasimi detmi... 🙂 pupocna snura sa prestrihla po porode 🙂 . Mozno sa ti raz ození do zahranicia, alebo odide za pracou a potom co, skoncis na praškoch? teraz prehanam, prepac, ale dost vela vidim okolo seba prehnane naviazanych a precitlivelych mamiciek a podla mna to nie je dobre... medvedia sluzba pre tie deti.. treba ich nechat dychať, nie ich stale kontrolovať a snaziť sa ich mat priputane... ( to mozno ty nerobis, len sa bojis,.ja pisem teraz vseobecne... nepoznam ta predsa)

avatar
danielahamar
7. okt 2014

tvoje dieťa je choré z teba, skús sa nad tým zamyslieť a možno nájdeš dôvod "tých akože nezvládnuteľných podľa teba situácii"
až mi zle ostalo, ako viete niektoré reagovať na určité veci
osobne si myslím, že ty máš problém a treba ho riešiť a nenútiť muža byť doma, lebo nie on je neschopný, ale ty ako matka zlyhávaš

avatar
lucka654
7. okt 2014

no, to je depresia, ja som si tým prešla a presne som mala tieto stavy.bolo to veľmi ťažké obdobie, ale na šťastie teraz je všetko úplne super.treba vyhľadať psychiatra, aby ti pomohol.

avatar
martinka13
8. okt 2014

@katrin21 Súhlaím so všetkým čo si napísala. Veď jasné že som trošku zoomovala. Viem že naše deti majú svoj život, len proste tie choroby zle znášam. No a keď niekam odíde, neostáva mi len veriť, že to nebude ďaleko 😀 . Pred ním vôbec nestresujem, viem že by mi potom nehovoril keď ho niečo bolí a pod. No a či skončím na práškoch tak to hádam nie. Manžel ma postráži, aby sa tak nestalo 😉

avatar
medovka7
26. okt 2014

@nezvladamto Myslela som ako viacere tu, ze mas male babatko... ide z teba hysteria a ak je pravda co tu pises, tvoj syn je chory z teba, potrebujes psychologa prinajmensom, ked nie psychiatra, cim skor...
ak tato tema nie je vymyslena, co si myslim, ze je...