Prvé dieťa mám náročné. Bude aj druhé také isté?
Ahojte mamičky,
chcela by som vás poprosiť o názor, skúsenosť či postrehy. Som mama 20 mesačného synčeka. Od narodenia je to veľmi náročné dieťa. Málo spával a stále málo spáva. Je veľmi plačlivý, zlostný. Bolo a aj je náročné s ním čokoľvek urobiť, či je to prebaľovanie, obliekanie ... V noci sa často budí. Vyžaduje si moju maximálnu pozornosť. Nechce sa hrať sám. Je takmer nemožné pri ňom čokoľvek robiť. Večne je v pohybe, každú chvíľu čosi ťahá zo stola, vyťahuje zo skrinky... Napriek tomu že máme všetko zabezpečené aby si neublížil, vždy si nájde niečo. Je zdravý, ale ako povedala detská psychologička má vzdorovitú povahu a momentálne už aj prejavy vzdoru. Je na mňa veľmi naviazaný. Žiarli na akékoľvek iné dieťa ktorému sa napr. na detskom ihrisku prihovorím a aj na manžela keď nás vidí objať sa. Viem, že ste toto čo opisujem mnohé prežili alebo aj prežívate. Veľa ľudí mi hovorí, že by mu pomohlo mať súrodenca. Priznám sa, že sme nad tým premýšľali. V robote tiež mám takú možnosť - zostať na druhej MD. Ale práve preto, že je náš malý taký aký je sa bojím mať druhé dieťa. Neviem si predstaviť vstávať v noci k dvom plačúcim deťom. Nemá mi ani kto pomôcť. Svokrovci sú starý (po 70ke) a moja mama je do večera v robote a manžel tiež toho doma veľa nepobudne.
Zažili ste to niektorá, že ste mali druhé dieťatko keď to prvé bolo také náročné? Ako ste to zvládli? Prípadne zmenilo sa príchodom súrodenca to prvé dieťa? Kamarátka mi tvrdí, že najstarší syn bol taký istý ako môj Alexejko a keď mal 6 mesiacov otehotnela s mladším a jeho narodením sa vraj starší úplne zmenil, prestal plakávať atď. Jasné, že nebudem rozhodnutie dať život druhému dieťaťu podliehať rozmarom prvého dieťaťa, ale snažiť sa úplne naplno asi ešte nejdeme.
Budem vďačná za každý názor 😉
aj ja som mala prve strach a hruza bola za 5 a pri druhom som povedala ze toto je ozaj materska dovolenka oddychla som si je to opak nevedela som ani ze ho mam ale tazko povedat ze ci to budes mat aj ty tak a dlho som ani nechcela druhe co som nemala chut a nervy od prvého bala som sa ze bude take ako prve a mozno este horsie
Ahojte ja mám 3 chalanov ked sme cakali 2 mal prvorodeny rok tak som ho začala pripravovať na súrodenca odstsvils ho od kociks všade sme chodili pesi od postielky supli sme ho k nám do postele ukazovala na bruško ze tam je babo.tak žiadna žiarlivosť ani pri 3.teraz pri 4 to iste druhy a tretí syn hlsdksju bozksvsju mi bruško tešia sa na sestričku.no uz ten najstarší mi pride ze uz tersz začína žiarlit.otázky typu ale mi sme viac ako to babo a co by si robila keby zomrelo a takéto otázky.takže uvidime ake to bude ked budeme na svete.našťastie mi najmenší po novom roku ide do skolky takže si aj zvykne ja si este 2 mesiace odpociniem.
Dievčatá, ďakujem za všetky vaše príspevky. Osud a Božia vôľa to zariadila aj tak po svojom. Práve som si robila test a našli sme si na ňom dve čiarky. Manžel je veľmi šťastný, snáď ešte viac ako pri prvom dieťatku a to bolo naozaj vytúžené. A ja? Sama sa pred sebou hanbím. Plakala som tiež, ale nie od šťastia. Momentálne mám zmiešané pocity. Bojím sa ako to zvládnem keď prvý syn je taký náročný. Budem veriť, že za dobu kým sa narodí malé sa zmení a bude to lepšie. Verím, že nebudem v noci bdieť s dvoma deťmi 😒
Verte tomu, že je to presne tak ako to má byť. Ako vidíte osud, život alebo Boh to prosto zariadil. Keďže k tomu pristupujete s obavami a bez ilúzií, verím že budete veľmi príjemne a milo prekvapená ako sa všetko samé nastaví a začne pre Vás nová etapa🙂 Držím palce, nech máte pohodové tehotenstvo.
@salome51 - ahoj, v prvom rade gratulujem k // 🙂 Určite je to to najlepšie, čo sa Ti mohlo "stať", všetko je vždy tak, ako má byť, neboj sa 🙂
Ja mám 2 detičky, nikdy sa nedá dopredu pripraviť na to, čo bude a ako bude. Staršia dcérka bola v podstate kľudné bábätko, ona spala tak asi priemerne ako iné deti, ale počas bdenia vyžadovala maximálnu pozornosť, inak sa zlostila. Akonáhle sa jej niekto venoval, (ako maličkému bábätku jej stačilo vidieť svet, nehrozilo ju nechať samú v miestnosti v čase, keď sa ešte nevedela ani pretáčať či nebodaj loziť a sedieť), ukazoval okolie, bola spokojná a pokojná. Keby som v tom období tušila a vedela o ergonomických nosičoch a šatkách to,, čo viem teraz, môj - náš život by bol priam rozprávkový 😀 Preto som si zaumienia, že práve to bude prvou vecou, do ktorej investujem pri druhom dieťatku.
Terezka spávala v noci priam ukážkovo, od narodenia sa budila 1x na dojčenie (cez deň to však také ružové nebolo spala 1 hodinu 20 minút, za ten čas som ja jedla, upratala a mala asi 10 minút pre seba), odstavenie prebehlo bez problémov, do izbičky sa presťahovala v 2 rokoch úplne sama do svojej postele, cumeľ odovzdala dobreže nie s radosťou cumlíkovej víle... Len tá neschopnosť, či ako to nazvať, hrať a zabávať sa sama (aspoň pár minút, nehovorím o hodinách, dokonca ani o 1 hodine). To nevie doteraz, a to má 5,5 roka. Potrebuje proste spoločnosť, parťáka, nezabaví sa sama ani čo by som sa rozkrájala!
Keď mala 3,5-roka, narodil sa synček. To je úplne iné dieťa, ale úplne. Jednak od narodenia bojkotuje postieľku, proste ani za svet. To by mi nevadilo ale. V noci sa budieval x-krát (po 4-5 razoch som prestala rátať) - to mu zostalo, budí sa furt, má čerstvé 2 roky. Odstavenie plánujem už asi 2 mesiace, len neviem si nájsť vhodný termín - je to možno smiešne, ale kvôli susedom a manželovi, ktorý vstáva pred piatou do práce. Bude to tvrdý oriešok, Terezke sme vysvetlili, že v noci sa neje, pomrnkala si asi 10 minút a odvtedy sa v noci nebudila. Tomi je tvrdý oriešok, reve jak tur, keď náhodou nie som na mieste (v kúpelni, vo vani...), proste nemám asi moc nervy rušiť susedov, viem, že je to strašne nepríjemné, najmä, keď sa potgrebujú vyspať do práce alebo deti do školy, či majú malé detičky. Chcem skúsiť cez Vianoce. Hahaha... 😀 😀 😀
Ale jeho samostatnosť - on mal asi 3 mesiace a SÁM sa vydržal vyše 20 minút hrať s hrazdičkou a hračkou (dcérka sa s hrazdičkou hrala presne 2 minúty a dosť). My sme celá rodina chodili naňho pozerať, ako sa on sám hrá. Aj teraz si zoberie hocijakú hračku (autíčka, vláčiky, knižky) a dokáže sa s tým aj vyše polhodiny, kým napr. varím alebo chystám veci vonku, hrať sám. Samozrejme, sú chvíle, keď ma potrebuje ako parťáka, ale vie to aj sám a nemá s tým problém. Cez deň spáva od narodenia v kočíku vonku aj 3-4 hodiny, ale minimum 2,5 hodiny. Chodiť s ním netreba, dám do kočiara, povozím pár minút (asi tak ť, maximálne 10) a spí. Terezka spávala ako maličká v kočiari len vtedy, keď kočiar išiel. Dopredu. Žiadne povoziť dopredu - dozadu, utriasť - neošiila som ju ani chodením po dvore dookola. Proste musela mať regulérnu prechádzku, do spala dlho. KeĎ kočiar zastal, zobudila sa. Ale v psoteli (postieľke) nemala problém spávať ani cez deň.
Verím, že mnohé je povahou, ale mnohé je aj kvôli situácii, ktorej sa deti musia prispôsobiť proste. Ten mladší súrodenec je od narodenia vlastne asi zvyknutý, že sa nedá všetko len jemu prispôsobiť, občas musí počkať, občas sa musí prispôsobiť chodu rodiny on. Napr. u nás to spanie cez deň - staršia spávala cez obed ešte, ale nedalo sa mi scérku nechať doma v posteli, a mašírovať s malým na prechádzku. Keďže hrozilo, že by sa vôbec nedostal von, tak vonku aspoň spával. Nemala som v pláne to tak riešiť predtým. Proste za pochodu to tak vyplynulo. Na jednu stranu to je super, lebo on je naozaj za každého počasia od narodenia vonku na minimálne tie 2,5 hodiny (plus prechádzka doobedu atď.) - dnu spal možno zo 10x za život, keď mal teplotu alebo boli vonku neznesiteľné horúčavy. Čiže je ako-tak otužilý. Ale na druhej strane - za chviľu vyrastie z kočiara a mal by sa naučiť spávať v posteli. A to bude asi boj...
Určite sa neboj. Každá situácia sa nejako vyrieši. Mnohé sa vyrieši samé. Súrodenec je najlepší dar, aký môžme dieťaťu dať. Aj Tvoj starší synček to určite zvládne. A Ty ako mama tiež. Ver tomu, že prídeš na ten grif, ako na nich oboch. Aj keď sa teraz obávaš (aj potom sa budeš 😀 ), možno budeš veľmi milo prekvapená 🙂
@salome51 nas najstarsi je presne taky, ako pises. stale sme nechapali, co robime zle, ale je to taka povaha. pochopila som, az ked sa nadrodil druhy a bol uplne iny. prichod brata ho nezmenil, je to s nim stale narocne, ale zaroven s viacerymi detmi nadherne, cim viac ich je, tym krajsie 🙂 najstarsi ma 6 rokov a stale je daleko narocnejsi ako ostatni, druhy je zasa extremne kludny - verim, ze Pan Boh dobre vedel, ake deti a v akom poradi nam ma dat. tak v tomto to bolo jednoduchsie. najstarsi ho od malicka bil 🙂 to moze a nemusi byt vas pripad. otehotnela som po roku, cize vo veku tvojho synceka sa druhy narodil. bolo a je to napriek vsetkemu krasne. tretia je taky normal, aj poreve, aj si necha vysvetlit 🙂 a stvrty je zatial s tym nespanim podobny prvemu, uvidime, co bude dalej 🙂
najstarsi sa v noci budil s revom do 4 rokov, to uz sme mali tri deti. nastastie druheho nezobudilo nic. ja som vstavala k babatku (druhemu ci tretiemu), a manzel k nemu. neviem, ci ta to povzbudi, chcem tym len povedat, ze sa to da. preslo to a uz som aj skoro zabudla. s odstupom casu to cloveku nepride take hrozne ako vtedy, ked sa ti zda, ze sa to nikdy neskonci.
pomoc rodicov nemame (myslim taku - strazenie a tak), byvame tu sami. ale pomaha manzel, nechodi na ziadne sluzobky vdaka Bohu. chodi ku detom domov, ked idem k dr a tak. vsetko sa da. nemenila by som ani na sekundu. naozaj dat dietatu surodenca je to najlepsie, co mozete urobit. chcem vas povzbudit. mozno som to napisala tak nevabne, ze ta to velmi nelaka, ale chcem tym len povedat, ze sa to napriek tomu vsetkemu da a je to pre mna viac radost ako starost 😉
prajem ti vela trpezlivosti. toto dietatko bolo dane prave vam z nejakeho dobreho dovodu. mozno z toho vyrastie, mozno bude mat tazsiu povahu aj v dospelosti, ale zasa niekde inde ma cosi naviac, musime im len pomahat, aby sa naucili tie nervy ovladat a tie pozitiva svojej povahy najst a rozvijat.
drzte sa! 😉
@katka708 ahoj, starsi prispevok ale predsa - ako ste sa nakoniec rozhodli? syn je jedinacik alebo uz ma aj surodenca?
@zuzuliennka1 jedináčik... Nejako som muža nepresvedčila.....
@liliana8 ahoj. Veľa sa toho nezmenilo. Je už druhák. Učí sa dobre, je múdry ale stále riešime výchovné problémy. Je veľmi aktìvny, neposedn, stále sa niečo vypytuje. Ale dokáže sa kontrolivať. Starostí s ním je veru dosť. S bratom si rozumie. Prijal ho od začiatku, ale mám pocit, že v dospelosti bude asi ten mladší chrániť staršieho brata
@salome51 Aj ja mám Alexejka asi je to tým menom pretože aj môj je presne to isté čo opisujete..😄😄môžem sa prosím opýtať viem že je to už starší príspevok ,že či sa trošku časom uklunil? A mali ste nakoniec druhé dieťatko? Ja som asi tehotná s druhým ešte to nie je isté a mám presne rovnaké obavy ako ste mali vy.. až ma to desí tá predstava mať pri ňom druhé a on už bude mať v apríli tri roky ale je to horor stále😅🙈🙈🙈🙈
@niki264 áno. Máme 6 ročneho Maximka. Alexejko je tretiak. Je veľmi šikovný a múdry, ale stále náročný. Vstáva skoro, stále rozpráva. V škole ho volajú rádio 😆. Potrebuje non stop nejaký program. Maximko, naše druhé dieťa je úplne v pohode. Aj ako bábätko bol úžasný. Veľa spal, vedel sa pekne hrať aj sám. Ale mala som veľký strach, že ma čaká to isté ako pri prvom
Moj prvy bol “narocný”. A druha bola ešte horšia 🙈 ta revala pre všetko. Či bolo dobre alebo zle. Vzdy revala. Spala ale par minut viac ako prvy. Aj vydrzala byt v kociku par minut viac ako ten prvy.
Ale ako presiel cca rok uz to bolo lepsie. Ten orvy rok bol u oboch najhorsi.
Treti to je take zive dieta-zive striebro. Ale zase ako drobec bol spokojnejsi. Aj doma. Aj v kociku. Takmer ziadne koliky. Papal. Priberal.
Napr uz samotny porod bol pri tomto tretom najlepsi.
Dvoch som musela uspavat tento treti zaspava sam.
Ja mám 21 mesačného chlapca, neustále v pohybe, nedokáže sa zahrať sám, stále mi je v pätách....kde som ja, tam je on...doslova za ním niekedy horí, všetko mu ruky podáva a ja osobne som si povedala že jedno dieťa stačí. Neviem či by som zvládla dve deti v prípade ak by boli obe takéto živé...takže radšej sa budem venovať iba jednému
@salome51 píšeš o nás🙂) starší má teraz skoro 5 rokov, mladší 6 mesiacov... ako vidíš, dlho sme sa na druhé dietko odhodlávali🙂 4 roky som to odkladala lebo som potrebovala nabrať energiu... prvý od narodenia náročný... či už tehotenstvo, počas ktorého som bola nonstop v strese, krvácala, nemocnica, ťažký pôrod, zasekol sa, ťahali ho, rozdýchavali, prvé 4 mesiace strašne stále plakal, mával strašné koliky, ktoré skončili v 5-tom mesiaci. Potom dostal silný svrbivý ekzém, začali ísť zuby, tak preplakal Ďalší polrok... náročné, v noci aj 20x hore... v 2,5 roku som išla do práce lebo som potrebovala ísť už medzi ľudí, malý do školky... rok a pol som bola v práci, znova otehotnela, a všetko to je pri druhom o 90% jednoduchšie... už od tehotenstva, ktoré bolo krásne, úžasné a bezproblémové, pôrod nádherný, bábätko kľudnučké, spinká, stále sa usmieva...🙂 moc si to užívam, nosím ho v šatke, dojčím, je to krásne, až sa pri ňom doma nudím🙂 sám sa hrá aj hodinu na zemi na dečke, ani o ňom neviem... tak bež do toho, treba to risknúť🙂