Zakázala som synovi hry- zakazujete aj vy?
Ruku na srdce, asi žiadna matka a otec nerád vidí svoje dieťa s krútené niekde v skrutene dieťa s mobilom v ruke. Nie raz ani dvakrát som si vravela, že ja toto svojmu dieťaťu nedovolím a bum,hry sú všade. Digitálny svet nás ovláda. A nielen deti ale aj rodičov.
Syn má skoro 11 rokov.
Ide o to že hra hru Roblox od minulého roku ju hrajú všetci v triede. Môj muž si s ním aj tú hru zahral aby videl aké sú zákutia, a teda ani jemu sa nepáči. Má povolenú hodinu denne, niekedy si vyžobre viac ale musí to prejsť našim súhlasom. Ale už viac než pol roka, vlastne odkedy sa narodila jeho sestra, neustále vymýšľa a klame len aby si mohol zahrať. Nikdy som mu nedávala žiadne zákazy to som myslela že sa budeme vedieť dohodnúť na pravidlách a o ich dodrží. Ale niekedy mám pocit, že čím lepšie tým horšie. Ešte predtým než mal sestru tak si sem tam zaklamal a jednoducho ho tie hry ovládajú, preto sme sprísnili režim že bude mať časové obmedzenia, a to sme skúšali rôzne systémy hrania hry. Na rovinu, aj ja som sem tam rodičom zaklamala, keď som ináč nemohla takže vôbec neviem ako v tomto smere. Teda viem, musím si s stáť za tým čo sme s mužom povedali. Zakázali sme mu hrať hry na dva týždne, včera mi večer mi dokonca povedal že on sa z toho určite poučí. Lenže ráno pri raňajkách sa s otcom rozprával ako s nejakým kamarátom.Vraj: ako by sa bavil ty s niekym, kto ti zakázal hry? Má právo hnevať sa nechcem aby svoje pocity potláčal ale odtiaľ potiaľ...
A čo vy zakázali ste niekedy niečo Vašim deťom, zakázali ste im hry? Poučili sa zlepšil sa niečo? Povolili ste časom?
Ďakujem 🙏
Joj neda mi vlastnu skusenost, kus mimo temu. Ja som totiz velmi nachylna k zavislistiam. Pamatate Farmville na fb? Bola som na prvom mieste daleko pred mojimi fb kamaratmi. Mala som 20r. A raz nadranom, ked som zdrhla pijana z hospody na intrak aby som sadla za pc a pozbierala jahody, inak by skapali, som hru vymazala. Odvtedy hry nehram. Hoc obcas prosim muza ze zoo tycoon ocean by som chcela :D nenainstaluje mi.
@simcika dieťa sa hrania nenasýti, to je ten problém. Tiež som si myslela, že keď syna nechám, hra jo prestane baviť a bude dobre. Výsledok bol, že si stiahol ďalšie hry, bol by sa hral od nevidím do nevidím, zanedbával veci doma. Ak hral, celého ho to pohltilo, začal byt afektovaný, nervózny. Ak nehral, myslel len na zo, kedy zasa bude. Úlohy odflaknute, pripadne má oklamal, že má urobene veci a nemal.
Takze u nás funguju PRAVIDLA a čím menej hra, tým je lepší. V lete som mi mobil vzala úplne, nepotreboval nikam volať, tak zrazu aj čítal, našiel si iné zábavky, rozpráva sa s nami viac a tak. Pritom rad športuje, je šikovný, rad sa učí.
Elektroniku mu úplne nezakazujem, vadia mi tie sprosté hry, bezmyšlienkovite mrhanie časom.
@saluda tak toto je presne co žijeme my, len. s tým tým.rozidelom ze ja som vždy chcela aby hral v obývačke..
Ale neditiahla som to..potom bol.v izbe ale mal otvorene dvere..lenze mame malé bábätko a tým pádom treba všade ticho a on to využil. Rovanko nemám v plane mu teraz vypĺňať čas a vytvárať mu harmonogram, nehovoriac o tom, že by si mal už uvedomiť priority a necajat od rodiča, že mu bude mentorom. Ale on, presne ako píšet o synovi so sklonom hrať viac ako ostatní, je typ, že potrebuje potlačiť. A dúfam že sa aj naučí časom iniciatíve a zodpovednosti. A dôležité je vediet byt aj trochu sam a nudiť sa. Takže uricute si ma inšpirovala a zavediem hranie tu pri nás a nie na samote
Ja napíšem ako dcéra prísnych rodičov, že ku všetkému, čo mi zakazovali, som si cestu našla tak či onak. Ak dieťa klame, tak nedôveruje. Podobné zákazy podľa mňa len zhoršujú situáciu 🙂
@uhnakova Vnimanie casu sa priamo vztahuje k moznosti spracovavat podnety vnemami a mozgom. No deti ucime a i sami prestavame byt trpezlivy. Ked som bol mladsi v pohodicke som dokazal cakat na autobus ci vlak 2 hodiny a vôbec som u toho netrpel. Dnes dieta postav na 15 ninut na jedno miesto iba s jeho myslienkami a uvidis co sa bude diat.
@simcika mne príde 2 týždne zákazu hrozne dlho pre také dieťa, ja by som dala max. týžden, ale je to na vás samozrejme, ja mám najstaršieho syna už 19ročného, počítač som mu nejak neobmedzovala, hrával sa hry, naučil sa super po anglicky pri tých hrách, začal aj filmy neskor pozerať v angličtine, teraz ide na VŠ na IT odbor, takže unho to bude aj profesné zameranie, baví ho to, ale má aj iné záľuby
@janickacrazy včera prišiel s tým, že dva týždne je veľa..dohodli sme sa na týžden. V skole by chcel krúžok programovanie. Anglický pozerá filmy a najnovšie fičí na netflixe. Je to skúšobná doba. V angličtine je super a preto by rád aj španielčinu...v skole sa ešte učí po nemecky.aj jeho otec vie nj, aj, SJ plynule, tak ho ma asi sa vzor. Ďakujem krásne za názor a skúsenosť, určite to budem.brat do úvahy
@hrehusa bratranci sú ďaleko. Nie v našom meste.
S dovolením skopírujem tu príspevok spisovateľa P.H. Baricaka pre mňa a možno aj pre nás všetkých ❤️ t
Toto na mňa dnes vybehlo a uvedomila som si znova, že rozhodnutia s láskou sú pre naše deti vždy dobre. Aj keď tomu nerozumejú.
Paci sa.
Druháčke Ráchel sme povolili "používať" vyradený ženuškin mobil. Po dvoch mesiacoch som si začal všímať, že je na ňom čoraz viac nalepená. Bodka nastala, keď sme raz vysadali z auta. Vedľa nej sedela moja mama, jej babka Berta. Ráchelka sa začal nahýňať k nej, vravím si v duchu: "Ide sa s ňou rozlúčiť, asi jej dá bozk, majú sa radi." Lenže udialo sa dačo úplne iné - dcérka sa prehla cez starkú a začala šmátrať vo dverách auta po mobile. Nevidela ho a ani ho nenašla, na čo začala byť nervózna, skúšala mierne plačlivým hlasom viniť... Stál som nad dverami, mobil som videl. Podal som jej ho, na čo ona totálne rozkvitla, vybehla s ním, babku si ani nevšimla (až na moje upozornenie), mobil bol viac ako ona. A mne došlo: "Závislosť, minimálne stupeň 1 z 10".
Možno si poviete, že preháňam, ale čosi som sa ľuďom zo závislostí napomáhal. Myslím si, že aj vy viete, aký vie byť človek zrazu nevrlý, keď sa mu nedostane dávky (alkoholu, cigarety, sladkosti, wi-fi...).
Sadol som si s Ráchel a povedal som jej pravdu: "Dcérka, milujem ťa a preto ti mobil beriem. Nie si ešte naň dozretá, vidím, že sa naň upínaš čoraz viac a ja začínam mať vnútorné výčitky, že namiesto toho, aby som sa ti venoval, vymyslel ti nejakú tvorivú hru, šiel sa s tebou prejsť, alebo ťa jednoducho nechal, nech si nájdeš niečo vo svojej izbičke, či vonka s bračekom Leom, či kamarátmi, a tým sa v tebe bude rozvíjať schopnosť, vedieť si nájsť činnosť, vydržať pri nej, dokončiť ju, rozvíjať svoju motoriku, kreativitu - tak namiesto toho skĺznem do laxnosti: "Hrá sa na mobile a ja mám konečne čas dokončovať knihu." Viem, že si múdra a pochopíš moje odstavenia ťa od mobilu. Je to pre tvoje dobro a ja ti sľubujem, že sa ti budem venovať o to viac."
Samozrejme, plakala, každý závislý sa bráni, keď mu berú zdroj jeho pripútannosti. Pýtal som sa jej na jej pocity. Odvetila, že sa jej budú deti v škole smiať, keď začne škola. Rozhovorom sme prišli na to, že len pár detí v jej triede má mobil a že to nie je až taká pravda (ale zapamätal som si, že si potrebuje čosi dokazovať a znova to hovorí viac o nás rodičoch, ako o nej)... Až som sa odpoveďami dopracoval k tomu, že je pre ňu zdravšie naháňať sa s deťmi po ulici, tvoriť, vymýšľať, ako iba pozerať to, čo vymysleli iní.
Ubehol odvtedy mesiac. Mobil je vybitý v zásuvke pri mojom pracovnom stole. Jedine, keď ide sama autobusom k starým rodičom, vtedy ho nabijeme, aby nás mohla prezvoniť, či už docestovala. Už ho vôbec nepýta.
Je to o pozornosti rodičov, ich rozumnosti a rozhodnutí. Keď sa rozhodnete s láskou, nemôžete spraviť zlú vec. Dieťa to pochopí. Aká bude jeho reakcia, tak to závisí od toho, aký vzťah s ním máte a koľko veľa ste mu už predtým dovolili zabrať územia, na ktoré ako dieťa nemalo nárok. Toto je rovnaká téma ako so sladkosťami, papuľovaní, odvrávaní, hranom plači, zdúvaní sa a inými manipulatívnymi správaniami, ktorými sa dieťa snaží vyskúšať reakciu rodiča. Ak ju prehliadnete, aj keď sa bude jednať o neprimerané správanie, dieťa si ju vezme za svoju a začne sa v nej zdokonaľovať. Ak majú deti priveľa moci, vyrastú z nich neistí a neprispôsobivá ľudia. Oprate k tomuto všetkému má však stále rodič. Ak však chcete nejakú zmenu, nerobte to krikom, či iným násilím. Všetko sa to dá aj s rešpektovaním detskej duše a vtedy to prebehne hladko.
Pavel
@simcika ahoj nestiham citat cele u nas zakazy funguju. Akurat som vcera vysvetlovala doma ze zakaz ci prikaz ma tiez svoje opodstatnenie, ze to robime lebo nam na detoch zalezi. Preto maju hranice. Ak treba aj formou zakazu. U nas funguje. Napr. bolo obdobie ked dieta "zabudalo" napisat ze doslo na kruzok, z kruzku ok, prip.nepocula zvonit ked sme volali. Boli 3 upozornenia, potom dostala stary tlacitkovy mobil so skusobnou dobou 2 tyzdne. Ak sa nebude hlasit ze dosla ok, telefon vezmeme uplne. Ak sa to upravi dostane spat svoj. A do tyzdna bolo vsetko ok. Ja vzdy milo poziadam, potom upozornim, potom nasleduje sankcia. Teraz ma o par rokov viac a vyse polovica triedy si cetuje o 22.00 do viac ako do polnoci. Potom spia cez vyucko na hodine a rodicia sa stazuju ze ucitel nie je dost putavy a neviem co. Pre mna nie je ziadny argument "vsetci mozu" a "nikto nemusi" to vacsina deti velmi rychlo pochopi ze funguje ako zazracna formula na rodicov.
@simcika presne tak su situacie ked si dieta moze vybrat ci chce tak ci onak ci vtedy ci potom. A su take ked proste musi a bodka. Tak je to aj v zivote. Nerobime si stale co chceme my. Ked mam pracovnu dobu od 8.00 do 16.00 nemozem si chodit na 10 a odchadzat o 14.00. Aj ked teda by sa mi to pacilo😁
@marseillefan status medzi spoluziakmi kriste pane. Keby mali vsetci rosidia rozum,nebehali by zmagorene deti z hier a mobilov. Kazdy sa ohliada len ako bude jeho dieta vyzerat,ale nevidite,ze si vychovavate zavislakov a magorov,to vam nevadi?
@janage mne raz nenapísal, že je v skole a už som robila poriadky. Dušoval.sa, že napísal. Dobre, že som mu verila, sms prišla až po vyučovaní . nevieme co bolo so sieťou. Ja som to skutočne dlho sledovala a snažila sa nájsť na en stred a bavili sme sa s mužom, že ako sme dotlaceni do niečoho čo nám príde, prepáčte za výraz, ale choré. Všetkého veľa škodí. A keď vidím, že mu to škodí a nedáva mu to, čo mu prospieva/ tak mu to vezmem. Pred rokmi som vzala tablet a odvtedy ficime na dohode..
ALe veľakrát to nedodržal a ja som len dohovarala a riesila a s ním, ako by to bolo aj pre nho fajn a pre nás tiež. Žiaľ, nezlepšilo sa to. A snažila sa mu vyplniť prigram a pritom som šla prot sebe. Viete čo je pravda? Keď počujeme aj seba, zrazu nás počujú aj naše vlastné deti 😂😂A nebudem trpieť doma odute dieťa...ze nemôže hrať a bude ešte klamať. Konečne som počúvla.seba a mame doma pokoj.
@marca12 skús si naštudovať kvôli akým somarinám si už decká siahli na život... pre teba je to kriste pane, ale v deckej hlave môže aj takáto somarina byť veľmi vážna vec...
@marseillefan nie je to len o hre ale o celom koncepte spolunažívania a rodiny ako takej. Kde sme ako rodina a spoločnosť ak zákaz hry dokáže v dietati spôsobiť samovrazednw úmysly. Iste je to pravdivé tvrdenie, že v detskej hlave je to tak-v niektorej-nie je to pravidlo ze ano 😁 avšak toto by sme nemali mať na pamäti pri výchove, ved lebo minule sme v TV počuli. Spomeňme steva jobesa...jeho deti nemali mobil.
@simcika no u nas plati 3x a dost, nie som ja papagaj stokrat opakovat. A co sa tyka papulovania tak ucim, ze hnevat sa moze, aj to chapem, tiez som bola pubertacka, ale aj hnev sa da vyjadrit slusne. Odvravanie a sceny nech si necha pre seba. Ak nepomoze upozornenie dostane pracu naviac. To plati pre veci, ktore musi urobit. Potom pri veciach ktore moze ale aj nemusi, pripadne to neponahla sa rozhodne sama kedy a ci. Ale v zasadnych veciach vie presne co ako a co bude nasledovat ak prekroci hranice.
@simcika niektoré deti majú sklony k zavislostiam, iné nie. Tie čo sklony nemajú, sú deti tých rodičov, ktorí píšu, že ich deti majú neobmedzený prístup k médiám a nezneuzivaju to. To je napriklad moja 7r dcera. 9r syn tie sklony ma, keby mohol, hra sa cele dni a noci. Takym detom treba zaviest pravidla a prisne ich dodrziavat. Ak sa porusia, vyvodit vopred dohodnute dosledky. Keďže sú ale moji obaja velkaci v hraní partaci, majú rovnaké pravidla. Cez víkend, prázdniny 2x denne pol hodina, je mi jedno či x box, čomu, mobil, tablet, YouTube. ......V tom maju voľnosť. Ráno ale musia byť po raňajkách, oblečení a umytí. Poobede zas keď zjedia celý obed. Cez školu pol hodina, keď sú urobené ulohy a sú zbaleni do školy. Tu polhodinu si sami stopuju a keď ju presvihnu, ďalší krát v poradí sa nehrajú vôbec. Väčšinou im dovolim dokončiť začaté, ale max. 5 minút a musia mi o tom povedať. Máme to aj my pod kontrolou, hrávajú sa v pracovni, nie vo svojich izbách.
Možno trochu komplikovane, ale V podstate jednoduché. Môžu sa hrat, keď si splnia povinnosti, čas si stopuju sami a ak presvihnu bez nášho vedomia, ďalší krát sa nehrajú. Podobne to je aj v prípade, že zaklamu, musia okamžite vypnúť a na ďalší krat môžu na hru zabudnúť. Nejaky cas sme si to nastavovali a uz si takto pekne fungujeme niekoľko rokov. Sú aj protesty, ale s manželom sme nekompromisni. Vekom im tie časy trochu zvysime, ale jedno viem určite, v izbe nebudú mať telku, ani nič, na čom sa dá hrať, hlavne, ak sa budú snažiť podvádzať. Práve preto, že na tom staršom tam tie sklony k závislosti vidíme už teraz. Pravidlá máme rovnaké na oboch a predsa je každý iný.
Myslím, že tie pradila sú fajn v tom, že im dávajú pocit istoty, vedia kedy a koľko sa môžu zahrať. Nelaka ich to potom žobrat o predĺženie casu.
Najmladší má 1,5 roka, rozprávky mu nepustame, občas sa zvezie so staršími, že chvíľočku nejakú rozprávku zazrie.
A inak, nemám v pláne a ani to nerobím, zmysluplne detom vypĺňať volny čas krúžkami a inymi aktivitami. Jeden pohybový krúžok týždenne, hodina stačí a inak sme na dedine, majú tú kopu kamosov, voľný čas si vedia vyplniť aj sami. Keď už, blaznime sa spolu, hráme sa, rozprávame.
Jediná výnimka je, keď na počítači robí niečo "pracovne". Niekedy si prezerá mapy, inokedy si sám od seba zisťuje čo ho zaujíma, robi si z toho referáty. Vtedy môže pracovať koľko chce, ale aj to kontrolujeme, tak nenápadne 🙂