Dieťa v jasliach

Nebudem to lutovat, nikdy sa neumaram myslienkami, co by bolo keby a netrapim sa vecami, ktore nedokazem zmenit, tak pristupujem k zivotu a je to super! 😁
Dat dieta do jasli je vazne rozhodnutie, ktore urcite kazdy rodic, ktory ho spravi poriadne zvazi z kazdej strany..ja sa neviem dockat kedy pojde mladsi v septembri do jasli (bude mat vyse 2r)a ja sa vratim aspon na par hodin do prace..som chvalabohu jedna z tych stastnych, ktore maju svoju pracu radi, je pre mna aj konickom, psychohygienou, viem sa dohodnut na ciastocnom, HO kolko chcem atd.
Usmievam sa nad tym ako ma niektore mamicky v mojom okoli odhovaraju roznymi argumentami, akokeby oni chceli predomnou same seba presvedcit, ze spravna je iba jedna cesta - byt doma 3+ rokov s dietatom. Spravna cesta existuje ano, ale pre kazdu zienku ina a nic nikdy neni ciernobiele.

Neľutovala, dievčatá doteraz spomínajú, ako im bolo v jaslíckach dobre a aké skvelé pani učiteľky tam boli. Chodili spokojne, vysmiate, vysantene.

@feb13 Nemyslím si, že každá žena má potrebu si to vynahrádzať, nie všetky ochkajú nad bábätkami a sú z nich mimo. Ja napríklad tieto prvotné roky dieťaťa vnímam ako nutnosť a pre mňa to bolo obdobie, ktoré znamenalo len zapnúť autopilota a prežiť, ja si dieťa začnem užívať od cca 5-6 rokov, čím je staršie, tým je väčší parťák. Takže sa nebojím, že o 20 rokov budem kradnúť nevestám vnúčatá z rúk (ak nejaké budú).

My sme neľutovali. V jasličkách boli len 3 deti. Bolo to maximálne rodinné, milé, deti si na seba zvykli.

Čo je to viac užiť? Ja neviem,ale keď je dieťa dajme tomu od 8 do 14h v jasliach,o koľko času s ním prichádzas? Ja to vôbec nepovažujem za niečo čo mi extra ukrajuje z času s dieťaťom. Veď 2h z toho aj tak spí, 2h varíš,praces.. a možno aj dlhšie keďže s dieťaťom trvá všetko dlhšie.. a potom nejaké hranie..takto dôjdeš z roboty,dieťa najedené,upratovať nemáš po kom a s čistou hlavou sa venuješ dieťaťu... Ale ak teda by som nemala prácu,neviem načo by bolo dobré dieťa do jasli dávať .

Zivot je o rozhodnutiach, ja by som to urcite lutovala...ja som sa rozhodla ze si chcem tieto 3 roky naplno uzit....a ano som z tych matiek ktore ochkaju nad dietatom😀 a aj pasivny cas pretvaram na aktivny, napr. dnes sme spolu robili palacinky ...proste si to uzivam....ale su matky, ktore sa tesia do prace, radi sa realizuju aj v inych oblastiach....obe moznosti su ok, vsetci sme ini ...skor sa treba zamysliet aky clovek si, ake mas priority, co ta robi stastnou...nepaci sa mi ze jadna skupina odsudzuje druhu, poznam matky ktore to lutuju a ktore si zas pochvaluju

@zuzanockamt Nehovorim, ze kazda ma tuto potrebu. Ale moze sa stat, ze niekto si tuto potrebu uvedomuje az neskor, alebo si uvedomuje aj hned, ale z inych dovodov sa rozhodne inak (splacanie hypoteky ma prioritu atd.). A potom z toho vznikaju dlhodobe problemy pre sirsie okolie a kazi to vztahy, co je smutne.

@feb13 uplne presne ako u nas a este pridam, ze aj na nasej 56 rocnej susede sa mi to potvrdilo. Ma 1 syna dospeleho, ktory isiel v 1 roku do jasliciek. Teraz je s nami suseda vonku takmer kazdy den 🙂 Takze o au-pairky nemam nudzu 🙂

@kubobubo Ano, je to o type zeny. Dala som to ako jednu z moznosti, ktore mozu nastat a nad ktorou autorka prispevku moze uvazovat. Urcite to neplati na kazdu zenu. Mne sa to takto potvrdilo, inde to platit nemusi.

@bullinka Zaujal ma Tvoj komentár, že Tvoje deti spomínajú na jasličky. Kwd zoberiem do úvahy, že jasličky sú do 3rokov, potom už škôlka, Tvoje deti si pamätajú obdobie, keď mali menej ako 3 roky? Komentár nemyslím vôbec uštipačne ani ironicky, len ma to zaujíma, lebo môj starší syn tiež občas spomína isté udalosti, keď mal cca 2 roky (bežné veci, kde sme boli a tak) a ja som z toho vždy prekvapená, ako si to môže pamätať, keď ja osobne si pamätám nejaké záblesky najskôr od 3..

@29simona29 Deti si môžu pamätať aj udalosti spred 2.roku. Ja mám prvú spomienku, keď som mala rok aj 3 mesiace.
A syn keď ideme okolo jaslí ráno cestou do MŠ, tak ukazuje tým smerom, že tam predtým chodil (je to rok dozadu).

Mňa dali do jaslí ako 1,5 ročného a veľmi som trpel. Nejaké okamihy sa mi objavujú v pamäti. Najviac pociťujem úzkosť keď cítim smrad linolea. To tam bolo cítiť v celých jasliach. V škôlke už bolo super to už som si zvykol a škôlka ma vynikajúco pripravila do školy. Veľa veci si zo skolky pamätám nie veľa ale sú to celé udalosti až príbehy. Aj veselé ale väčšinou si spomínam na to ako ma ucitelky nejakým nie naschvál spôsobom ponížili. Bodovanie červene body a čierne body. Učiteľka nám prikázala že sa mame rozplakať lebo sme niečo vyviedli. Cela trieda. Všetci veľkí herci plakali a ja som to nedokázal. Som introvert. Tak mi učiteľka nedovolila ísť von s ostatnými a ostal som sám v izbe. Keď sa vrátili pred vsetkymi ma nazvala zradca. Keď som sa hral s chlebíkom pri jedení - chlebík bol akože autíčko tak som zamrnčal - akože motor. Učiteľka sa pýta že kto to mňauká ako kocúr? Ja som nemňaukal ale jazdil autom to som jej nepovedal. Doteraz neviem reagovať keď ma niekto obviní a zvyšuje hlas. Akurát maľovala štetcom a čiernym tušom. Nakreslila mi tým tušom fúzy a ja som držal ani som neustúpil. A smel som si to umyť až pred odchodom domov. Všetky deti sa mi smaili. Školstvo za socializmu bolo hrozné a môže mi hovorit kto chce čo chce. Boli dobrí ucitelia aj vychovavatelia mám aj skutocne svetle výnimky. Ale systém a zvyky boli vyslovene drezúra a šikana. A ked teraz vidím že sa borim s nejakými komunikačnými problémami neviem sa presadiť a ozvat, a pritom moja prirodzenosť aj rozum by chceli, tak mi je jasné že tá blba výchova doma aj v škole, škôlke a aj tie jasle sú príčinou. Nezmením to a neodsudzujem minulosť ani tých ľudí. Nevedeli inak. Ale chcem varovať pred nostalgizáciou takej vychovy. A celej tej neslobodnej doby.

mam dvoch chlapcov- jeden isiel do jasli 18mesacny, ledva chodil a nerozpraval - teraz ma 12r a ma cudne vnimanie sveta, akokeby mu vsetci chceli ublizit, stale ma pocit, ze mu vsetci chcu robit zle veci...no nedoveruje svetu...stale som premyslala, preco je taky, az kym som nenasla temu vztahova vazba :( a hned som vsetko pochopila, bol prilis maly a zranitelny nato, aby ostal sam bez mamy v takom velkom cudzom svete :( s druhym synom som bola na materskej tri roky a ten je uplne vesely chlapec, ktory ma rad cely svet, vzdy sa smeje, skamarati sa hned s hocikym...takze ano, lutujem , ze som prveho syna tak skoro dala do jasli - mamickam sa moze zdat, ze su deti samostatne, otukane a zvyknute, lebo neplacu, ale oni to len vsetko potlacia, aby prezili...jedine co take male dieta potrebuje, je cititi istotu, lasku a bezpecie do 3 rokov...

@alana1 tak tak, aj moja mama to tiez lutuje, sestre v tomto obdobi vznikol velky strach zo straty rodicov, zo smrti a pod....ktory sa s nou vezie do dnes...a to uz je dospela...takze nie kazde dieta to da...

@monikamalinka aj u mojej maminy to platí. Ale nemala inú možnosť, keďže materská bola krátko, proste sme museli ísť. Náš najmenší má rok a najradšej by bola s ním každý deň. Nejeden krát mi povedala, ako jej je ľúto, že nemohla byť s nami dlhšie doma keď sme boli maličkí.

@slovakboy inac toto ked citam mi je extremne smutno :( ta ucitelka nemohla byt normalne ved to je sikana na malom dietati :/

@alana1 inac uprimne neviem ci sa to da takto pausalne zhodnotit, ja som tiez chodila do jasliciek a nemam ziaden takyto prejav ako tvoj syn 🤷🏼‍♀️ zrejme je to aj jeho povahou.
My sme velmi pre dceru dlho hladali jaslicky, kde budu mat respektujuci pristup, maly kolektiv atd a podarilo sa.
Nie su jasle ako jasle a nie je dieta ako dieta.

@milanemila pozri tu je kratke video o vztahovej teorii..

.samozrejme su to okolnosti, aj ucitelky v jasliach robia vela, snad najviac...moj syn raz prisiel z otlacenymi zubami na lici...a vraj prvy pokusal ine dieta on a ten druhy mu to vratil, ktovie co sa tam dialo...je mi to velmi luto, ze tam bol v tych situaciach sam a pomahal si ako mohol a vedel ....

@29simona29 staršia sem tam, ale mladšia má brutálnu pamäť. Ona občas vylovi také spomienky, že s mužom na seba nechápavo pozeráme. Ale ona to má tak naozaj od malička. napr. Minule spomínala,že mala rada jaslicky, lebo tam pápali chleba s nutelou. Alebo si pamätá vianočné vystúpenie. Dokonca bolo jedno leto,kedy sme uprosili pani riaditeľku, nech nám tam na týždeň staršiu zoberú, a mladšia doteraz spomína, mala 3 roky, ako tam spolu chodili.

@sono2 v domácnosti robím to najnevyhnutnejsie a ano, mám pomoc, muz sa zapája. Ale tiež sa to snažím zorganizovať čo najefektívnejšie, nie vždy sa mi to dari, ale každopádne som nikdy neuprednostnila aktívne strávený čas s rodinou nad povinnosťami v domácnosti.

@slovakboy tak toto je masaker.. ale asi je jedno ci je dieta v jasliach alebo v skolke 🙂 ked raz je tam vysinuta ucitelka je problem. My sme taku hyenu mali v skolke- spat len na pravom boku (doteraz tak neviem spat 🙂), nasilu sa najest, mne ako lavacke stale prekladala veci odporna bola ked som nieco nedzala v pravej ruke atd.. doteraz led vidim knedlik, masovu gulu a pradajkovu omacku ma napina a jednoducho radsej umriem hladom ako to zjest 🙂 taze vsetko je zas a znovu o ludoch 🙂

@alana1 veľmi súhlasím

@alana1 Je to žiaľ tak, ja som bola na prednáškach s takým renomovaným psychologom a ten trvdil to isté, tri roky sú veľmi hraničné, a potom do 6 rokov je dieťa fixované na matku extrémne a tam by mal ten vzťah fungovať, mala by mať na neho vždy čas, mala by byť láskava, výchova tiež láskava, predsa je to malé dieťa. Hovoril tie defekty z absencie matky.

@mooonika1975 tak tak, tiež mám toho o psychológii naštudované viac než dosť (aj keď psychológ nie som), ale na tomto sa zhoduje asi väčšina fundovaných odborníkov. Ono jasné, drvivá väčšina ľudí má názor, že veď západné krajiny, že veď kedysi a pod..že bolo normálne byť s mamou doma pár mesiacov a šup ako bábätko do jaslí..a zakončia to tým, že všetci sú tu, živí a zdraví..Ale vedia/ vieme, aký vplyv malo práve toto odlúčenie na ich terajší život? Či tie skryté rany, pohľady na život, schopnosť vysporiadavať sa so situáciami, dôvera/ nedôvera v ľudí, vlastne celý ich aktuálny život a spôsob fungovania v ňom, všetky tie názory a to, čo má každý z nás v sebe a nesie si najmä z ranného detstva, vieme, na základe čoho to všetko vzniklo? Pozitívne ale aj negatívne?- či nie je ovplyvnený práve tým skorým odlúčením a v druhom prípade tým, že malo s matkou dostatočne silnú väzbu?Povedia si, že vzťah s matkou majú napriek tomu super- no len tú latku má každý niekde inde čo je to super, ono tieto veci sa neprejavujú hneď, môže sa zdať, že dieťa je ostrieľané, spoločenské- to je ale aj x deti, čo do inštitúcii nechodilo, ale niekde sa to prejaví- veľakrát až v dospelosti. Tiež by som to nepaušalizovala, ale v drvivej väčšine..Ja napríklad neviem posúdiť, či ľudia v západných krajinách sú šťastní, ro veľakrát nevieme posúdiť ani u známych, lebo na 100% úprimný je málokto..aj keď objektívne žijú možno "kvalitnejší život" alebo sa môže zdať, ževšetko čo je za hranicami je vždy lepšie. To teda ani náhodou.. Koreň problému je trochu hlbší, tým nechcem povedať, ze jedna alebo druha možnosť je vyslovene zlá..Len by nebolo odveci sa nad tým teochu inak a hlbšie zamyslieť niekedy. Ono to, že niektorá z nás povedzme neurobila optimálne niečo pre svoje dieťa je ťažké si priznať aj sama pred sebou, nie to ešte pred okolím, čiže je prirodzené, te každý si bude zastávať tú svoju situáciu, ale objektívne to bude vedieť každá zhodnotiť až raz- dovolím si povedať, keď naše deti budú dospelé, šťastné a mentálne vyrovnané a spokojné..Aspoň ja budem považovať prwsne toto za najväčší úspech a dôkaz. či som konala/nekonala dobre 🤷‍♀️

Súhlasím s vyššie napísaným.. ibaže tak ruku na srdce: prečo je to tak? Ja naozaj nepoznám nikoho, kto hodil dieťa do jasli len tak, lebo veď na západe sa tak robí či aj u nás to tak bolo kedysi.. Kto si môže naozaj reálne dovoliť si zostať doma tri či šesť rokov? A určite je to vždy dobre pre to dieťa? Ja som si napr. takúto luxus nemohla dovoliť: ani finančne, ale NAJMÄ profesne, jednoducho to nebolo možné. Moja mamka nebola v jaslickach, za to od tých šiestich mesiacoch ju vychovala babka,jej vlastná mama ju doslova chodila navštevovať, keď utekala z práce sa vyspať a potom ďalej makať. Keď boli moji starí rodičia maličkými deťmi, tak neboli jasle, u nich ani škôlky, a niektore ženy tiež nechodili do práce, boli ženami v domácnosti, ako moja prababka. Ale tu makačku, ktorú mala doma by som ja nikdy nechcela: dobytok, polia, iná zver, záhrada, tri malé deti, žiadny chlieb z Lidlu či z pekárne, ale bolo ho treba od základu napiecť, domácnosť, no... na deti skrátka nemala ani toľko času, ako my na naše, keď po ne prídeme do škôlky. Deti strážili iné ženy, staršie deti, alebo ako mi hovoril starý otec: ráno mu mamka strčila do ruky kus chleba a išla makať na pole, poslala ho za babkou, ktorá mu skontrolovala vrecká, či nemá zápalky aby nepodpalil pol dediny a išla tiez robiť na pole a on sa musel vynájsť alebo makať tiež (bavíme sa o malom dieťati v skolkarskom veku). Je (bola) generácia našich starých rodičov vyrovnanejšia? Som presvedčená, že ja s mojím synom objektívne trávim viac času či už do kvantity ale aj do kvality, napriek tomu, že je cez deň v zariadení, ako to mala moja prababka, ktorá dieťa do jasli nesupla a do klasickej práce - zamestnania nechodila. To dieťa potrebuje svoju mamu, objatie, jej blizkost a starostlivosť a je v zranitelnom veku a období... Ale potrebuje aj jesť, mať bývanie a strechu nad hlavou atď. Nie je možné, teda je náročné vyhovieť úplne len tým emocialnym potrebám deti v našej spoločnosti, bez ohľadu na to, či sa to deje teraz, či pred 50 rokmi alebo na začiatku 20. storočia, či skôr. Som o tom presvedčená, že deťom sa i tak venujeme viac, ako rodičia pred nami. Už len vychádzam z toho, že to riešime, viď táto diskusia.

@29simona29 idem to dočítať, ale zastavím sa, v tých západných krajinách vraj to tam vôbec nie je take, kto môže, dieťa dá opatrovateľke, ale robia home office. Možno len tie najchudobnejšie volia tuto možnosť.

@29simona29 vo všetkom suhlasim

@oblecenie99 ano určite, ja s Tebou súhlasím a narážala som skôr na prípady, kedy mamičky dajú dieťa do jaslí pod záštitou akože socializácie a aby bolo samostatnejšie..Je úplne iné, keď tam dieťa chodí, lebo rodičia nemajú objektívne inú možnosť. Ja poznám žiaľ viac takých, ktorí majú/ mali inú možnosť, ale doma už a dieťaťom byť nechceli..A tvária sa. aké je to úžasné pre to dieťa a vlastne obrovský benefit oproti deťom, kroré tam nechodili..Skôr na toto som narážala aj v porovnani so západnými krajinami, lebo to počúvam takmer denne- ako je to tam bežné a vlastne ako sú tam všetci šťastní.. a potom také uistovanie sa, že veď dieťa je vysmiate a teší sa do jasliciek, že doma mu je dlho (1-2 ročnému), že sa nudí a potrebuje kolektív..Toto mňa irituje..Aj keď cez to všetko si nedovolím povedať, že jasličky sú vyslovene zlé a pre každé dieťa nevhodné..Len..to ma hlbší koreň..a dôsledky- či už dobré alebo zlé s prejavia možno o 20-30 rokov neskôr

@29simona29 Ja som potrebovala robiť aj niečo iné, ako len byť na materskej, mňa to strašne ubíjalo... Tušila som, že som taký typ, ale v realite som to aj zistila - objektívne som potrebovala robiť, mám takú povahu práce, ale aj subjektívne, proste som bola v kľude, ak som sa vedela venovať nielen dieťaťu, ale aj niečomu inému - bola som totiž dosť úzkostlivá a často neistá prvomamička a potrebovala som ventil a robiť niečo, v čom som istejšia v kolenách, aby ma to nakoplo byť istejšia aj v rodičovstve. Paradoxne až vtedy som si vedela to materstvo užiť, dodalo mi to odvahu, cítila som, že som to opäť JA, len už AJ a samozrejme najmä mama. Toto mi dodalo sebavedomie, trpezlivosť vo vzťahu k synovi, a uvedomila som si, ako rýchlo ten čas ide, ako rýchlo rastie a ako veľmi si chcem užiť s ním každú možnú voľnú chvíľu - čiže som možno nebola s ním tak dlho, čo sa týka kvantity, ale o to intenzívnejšie.