Moj 2,5-ročný syn je častejšie zlostný a udrie nás
Pekny den. Chcem poprosit o radu. Syncek dnes dost hrozivo reagoval vonku, ked mu manzel povedal ze ideme uz domou tak vykrikol že nie a poriadne mu vylepil. V meste kopec ludi, pozerali zhrozene. Manžel bol v soku a dost smutne ho nasilu za ruku odviedol domov. Samozrejme maly plakal celu cestu.
Uz dom to aj ja par krat zazila, neocakavane zachvaty hnevu, aj ma udrie, po chvili sa liška a robi psie očička že on bude dobry. Ak mu poviem že niečo nesmie, vie dost vrieskat. Občas chodim vonku s obavami....neviem ako to riesit. Myslite že by som to mala riešit s nejakym doktorom alebo odbornikom. Može jeho spravanie ovplyvnovat televizor? Obcas pozera castejsie rozpravky ale chodime s nim vonku každy den 2x. Je s detmi rad, casto sa aj kludne pohra. Len k nam je skor takyto aj k staršej dcere.( Bije ju) Može sa to zmenit ked pojde do školky?
Stručné zhrnutie
- Agresívne údery a hryzenie u dieťaťa vo veku približne 2,5 roka sa v diskusii opisujú ako súčasť obdobia vzdoru, pričom rodičom sa odporúča nastaviť pevné hranice a dôsledné následky bez fyzických trestov.
- Viaceré príspevky odporúčajú obmedziť sledovanie televízie na približne 30 minút denne a používať predvídateľné rituály (ukazovať hodinky, nastaviť časovač) pri odchodoch a zmenách aktivity.
- Rodičom sa v diskusii navrhujú konkrétne nekategórické metódy riešenia: oznámiť zmenu dopredu (napr. „ešte 5 minút“), chytiť ruku a zabrániť úderu, odniesť dieťa z konfliktnej situácie, odňať privilégiá (neprečítať rozprávku, zobrať obľúbenú hračku) a konzultovať pediatra alebo psychológa, ak agresivita narastá.
Najčastejšie otázky
Q: Je typické, že 2,5‑ročné dieťa bije rodičov alebo súrodencov?
A: Diskusia označuje takéto správanie ako bežnú súčasť obdobia vzdoru u detí okolo 2,5 roka a viaceré príspevky tvrdia, že dieťa sa ešte učí ovládať emócie.
Q: Môže televízia spôsobiť agresívne správanie u malého dieťaťa?
A: Niektoré príspevky odporúčajú obmedziť TV na max. 30 minút denne a tvrdia, že dlhšie pozeranie negatívne vplýva na nervový systém, zatiaľ čo iné príspevky uvádzajú, že dlhšie sledovanie nezanechalo u ich dieťaťa negatívne následky.
Q: Ako prakticky nastaviť hranice, keď dieťa udrie súrodenca?
A: Rady zahŕňajú oznámiť koniec aktivity dopredu (napr. „ešte 5 minút“, ukázať hodinky alebo nastaviť časovač), chytiť ruku a zabrániť ďalšiemu úderu, odviesť dieťa z konfliktu a uplatniť následky bez telesného trestu (neprečítať rozprávku, zobrať hračku, poslať do inej izby).
Q: Kedy je vhodné vyhľadať pediatra alebo psychológa?
A: Viaceré príspevky odporúčajú nechať situáciu riešiť v rodine najprv dôsledným nastavením hraníc, no kontaktovať pediatra alebo psychológa, ak agresivita porastie alebo ak rodičia nevidia zlepšenie.
Q: Pomôže škôlka alebo jasle vyriešiť takéto správanie?
A: V diskusii sa uvádza, že škôlka nemusí dieťa „vychovať“ a správanie sa môže prejaviť aj tam; súčasne existuje možnosť, že kolektív a staršie deti nastavujú sociálne hranice, ktoré ovplyvnia správanie.
Q: Sú fyzické tresty (napr. „nastavenie zrkadla“, capnutie) účinné?
A: Príspevky sú rozdelené: niektoré anonymné skúsenosti tvrdia, že fyzická reakcia mala okamžitý efekt, zatiaľ čo mnohé iné príspevky a odporúčania odborníkov v diskusii odmietajú telesné tresty a odporúčajú alternatívy (odobratie hračky, timeout, vysvetlenie).
Závery z diskusie
Zhoda
- Agresivita u 2,5‑ročného dieťaťa sa v diskusii často považuje za súčasť obdobia vzdoru, pri ktorom dieťa skúša hranice.
- Efektívne odporúčané metódy zahŕňajú predvídateľné oznámenia (hodinky, časovač, „ešte 5 minút“), rýchle zabránenie ďalšiemu úderu (chytiť ruku, odviesť dieťa) a nekategórické následky (odobrať rozprávku, hračku, dočasné izolovanie z aktivity).
- Viacerí diskutujúci odporúčajú obmedziť sledovanie televízie a uprednostniť čítanie rozprávky alebo piesne, pričom konkrétne číslo často uvádzané je max. 30 minút denne.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci obhajujú fyzickú reakciu rodiča („nastavenie zrkadla“, capnutie po zadku) ako efektívnu, zatiaľ čo iní sú kategoricky proti telesným trestom a odporúčajú len neverbálne a behaviorálne následky.
- Niektoré príspevky pripisujú agresii hlavne vplyvu televízie a dlhému času pri obrazovke, zatiaľ čo iné príspevky uvádzajú prípady, kde dlhšie pozeranie TV nevyvolalo problém.
- Niektorí diskutujúci odporúčajú okamžitú konzultáciu s odborníkom, zatiaľ čo iní tvrdia, že návšteva lekára nie je nevyhnutná, pokiaľ sa správanie neescaluje.
Otvorené otázky
- Zostáva nezodpovedané, do akej miery vedie fyzické „nastavenie zrkadla“ k dlhodobému zlepšeniu versus k dlhodobým negatívnym následkom správania.
- Nie je jasné, v ktorých konkrétnych prípadoch konzultovať pediatra alebo psychológa hneď a v ktorých prípadoch čakať na zlepšenie pri dôslednej výchove doma.
- Otázne zostáva, do akej miery priestor kolektívu (jasle, škôlka) bude dieťaťu pomáhať naučiť sa vhodné sociálne hranice.
Spomenuté značky a firmy
polícia
Spomenuté produkty a metódy
olejíček pri záchvate, časovač, hodinky, obmedzenie TV na 30 minút, oznámenie dopredu („ešte 5 minút“), chytenie ruky a odvlečenie z konfliktu, odobratie rozprávky pred spaním, zobrať obľúbenú hračku, poslať do kúta/izby (timeout), „výchovná po zadku“/telesný trest, nastavenie hraníc, hry na zvládanie agresivity (dupkanie, trhanie papiera), ponúknuť alternatívu (upliesk vankúšom), konzultácia s pediatrom alebo psychológom
Miesta a osoby
žiadne
@irina29
1. Kaslite na to ci si myslia ludia na okoli. Nenechajte sa strhnut nejakym psychyckym natlakom ze musite mat dieta pod kontrolou, lebo inac vas spolocnost odsudi ze ste slabosi. Pohorsene pohlady uplne ignorujte. Su to ludia ktorych nepoznas a mozno uz nikdy v zivote neuvidis. Je to ulne jedno co si myslia.
2. Zabranit uderu tak ze mu chytite rucku. Aj ked nezabranite prvemu uderu, treba branit dalsim.
3. Povedat co od neho chces a vysvtli dosledky ak neprestane: Nechcem aby si ma bil. Nemam to rad. Nechcem aby si nikoho bil. Nemozem ti to dolvolit a tak ak ma zase udries, musim odist. Nevrav to s hnevom, iba jednoducho vysvetluj ako sa veci maju. Ale v momente ako udrie, odid Ak ste vonku a nemozes od neho odist a tak logicke riesenie by bolo ze mu chytis rucky a nepustis, lebo potrebujes zabranit tomu aby ta nebil a kedze on neprestava bit, musis ty nieco urobit.
4. Ponukni alternativu. Chapm ze sa hnevas a vtedy mas chut udriet. Mozes udriet vankus, alebo vlastnu dlan.
4. TV urcite zrusit. Aj keby to nemalo zly dopad na bitku, tak urcite je nezdrave pre dieta pozerat TV tak dlho.
Precitala som si vsetky prispevky... mame rovnaky problem...Nemyslim si, ze za to moze TV, moja dcera to zial tiez robi, tiez ma 2.5 roka. Ona nevie, co je to TV. Zacala to robit presne vtedy, ked bol u nas na navsteve 5rocny kamarat, ktory sa klckoval s mojou starsou 4.5 rocnou dcerou. Odvtedy videla, ze je zabavne sestru udriet a tak niekedy dojde a udrie ju, kopne alebo pohryzie. V podstate z nicoho nic. Alebo z nudy (?). Niekedy chce pozornost. Niekedy ju kope ako komunikacia (som na gauci a nechcem, aby si ty isla na gauc).
Starsia zacne rucat "aaaau, to boli, ona ma pohryzla, mamaaa" a v 95% pripadov ju udrie naspat. Myslite, ze to pomaha? Nie, zacnu capat jedna druhu, kym ich od seba neoddelim. Rovnaky problem hlasi kamoska tiez s 2.5 rocnym a ten tiez TV nepozera. Chodi ale do jasli a zrejme tam videl, ako niekto niekoho udrel.
Cize: my ako rodicia - komunikujeme, vysvetlujeme, zadrzime ruku, uz sme ju aj naspat udreli, ked sa rozbehla na gauci a z vyskoku opakovane plieskala starsiu sestru po temene hlavy... vtedy reve jak na raty. Proste tak, ako je pre nas rodicov neakceptovatelne, aby nas udrela (vtedy chytim ruku a poviem "vlastnu mamicku chces bit??! - vzdy sa nz tu vetu spamata a ovladne), tak ona vnima neskutocne devastujuco, ked ju ja udriem, capnem(vresti "to ma boliii, ty si ma udrela, budem mat ranu"). Cize, to, ze sposobuje druhemu bolest, chape.
A ako vyrastie, bude sa vediet ovladat a konunikovat veci slovne (myslim si, ze tento problem je tema najblizsich mesiacov, kym sa nenauci ovladat svoje momentalne impulzy a komunikovat normalne - povie sestre "pod sa so mnou hrat resp. nechcem, sby si isla ku mne na gauc - hoci moja dcera velmi dobre rozprava, k takemuto vyjadrovaniu este nedozrela). Prajdm vela trpezlivosti v nastavovani hranic a snad som nazornymi prikladmi trochu poodhalila pozadie.
Starsia dcera mala v 2 rokoch tiez takuto mini fazu, bola to vyslovene hra - skocila od chrbta, kuslama do krku. Vysvetlovala som, prosila, plakala, ona sa na to smiala, aj tu v poradni psychologicky pisali, ze dieta sa tak hra... musela som kusnut naspat a bol pokoj navzdy... ona nechapala, ze mi tym sposobuje bolest... Buchnaty su ale trosku nieco ine. Ona vie, ze boli, aj tak to robi. Mi to pride, ze mladsia chce ukazovat starsej svoju momentalnu prevahu.
Dieta nevie pomenovat pocity, vyjadri ich rucne strucne. Treba ho iba nasmerovat, jednak aby vnimalo pocity a potom aj aby ich prejavilo inak, neutocne…
Hrajte sa hry na zvladanie agresivity, ked je dieta kludne. Predstav si, ze si nahnevany. Zadupeme nozickami, ukaz mi ako velmi. A cupkajte, dupkajte, bezte na mieste. Ty sama ukaz sincekovi, ze ked bezis a dupkas pomaly, ze to znamena, ze si nahnevana malicko. Ked naopak bezis rychlo a dupes velmi, znamena to, ze si nahnevana moc.
Potom ked pride chvilka, ze sa bude hnevat, tak ho cez tuto hru usmerni. Vidim, ze si teraz nahnevany, zadupkqj nozickami, ukaz mi ako velmi.
Takych taktik mozete mat viac, akakolvek cinnost, co minie energiu hnevu a usmerni ju inam - aj papier mozno trhat, noviny, casopis, letak. Zase ukaz ako pomalicky trhas, skoro bojazlivo, ze sa nehnevas. A ukaz, ze sklbes v zlosti na framforce a to je ze sa hnevas velmi… A zas ked sa bude hnevat, podaj papier, ze moze trhat, nevh ti ukaze ako velmi sa hneva.
Bolo to v knizke volala sa nejako tak Hry ako usmernovat agresivitu u deti. Som presvedcena, ze kazde dieta ma tuto fazu, obdobie vzdoru a nemysli to osobne ani ako utok. Ono len nevie pomenovat a vyjadrit to co citi inak ako pokusanim, capnutim, kopnutim, revom, hadzanim sa na zem…
Samozrejme, ze nesmie ublizit sebe ani inym, vtedy ak nezaberie, vziat do ruk a odniest domov, ako to urobil tvoj muz. Pohlady ludi ti mozu byt u prdele, este sto razy v zivote si take pohlady zazijes a keby si sa poobzerala, ak su blizko rodicia s detmi podobneho veku, mozno by na ich tvarach bol chapanlivy usmev, spriaznenost, nie odsudenie. To len obcas ludia co uz zabudli, zvyknu citit, ze vsetko zvladali na jednicku ;) zazivaju spomienkovy optimizmus ;)
Ja som totiz presvedcena, ze ziadna emocia sa nema potlacat a zakazovat, vznikaju nestastne situacie, ked napr. Je zakazovany hnev. Hnev je velmi potrebna emocia, jedna z tych, ktora ma nesmiernu energiu a tu energiu mozno vyuzit vo svoj prospech, v prospech vyriesenia situacie.
Ak zakazes hnevat sa, ludia sa naucia potlacat to a nepovedia nikdy nikomu, ze ich dana vec frustruje, ze ich hneva, a tym padom ta vec nikdy nebude vyriesena. Potom raz pohar pretecie a je paradna hadka. Kezto ked v stave hnevu povedia: teraz sa hnevam, nechaj ma chvilu a idu sa kamsi skludnit, vyuziju tu energiu na premyslanie popri nejakej uzitocnej cinnosti, situacia sa moze pohnut dopredu.
Tak isto je velmi casto potlacany smutok, bolest - nevadi, to neboli… a pritom sa to neda povedat, lebo to vadi a boli a clovek je smutny…
@panelacikova absolútne mi netreba vylepit spat, takéto prejavy agresivity bude len kopírovať. Preboha!
@zorkahorka dakujem pekne, dnes sme tv pustili len na 20 min kym som odprevadila muža do prace, od vtedy mame pustene radio detske pesnicky, za cely cas aj zvladol hrat aj vonku sme boli, ale dnes nemusim ani varit tak mame klud, skor boli vybušne reakcie z nicoho nic a letelo auticko,letel vankuš, letela lopta, aj deka- on proste musi daco predviest a ked vidi ze mu pohrozim tak sa este smeje.....je to exper maly. Ja sa uz len budem modlit, ak sa vrati dcera z tabora, aby sa to u nich zlepsovalo, nesmiem mu dovolit aby ju čapal a ona potom jeho🤦
@nykkushka no ja ti neviem... som z generácie, ktora bola bita ovela viac ako dnesne deti, ale nikdy, NIKDY sme si nedovolili udrieť rodica. Dnes sa to s tym zákazom fyzickych trestov prehana a tlaci do extremu. Vychovna po zadku predsa nie je tyranie. Tak sa to prezentuje a vsetci su na zmienku o tom,ze matka decku tresla po zadku, citlivi a hned ju odsudia. Ach!
@zorkahorka vieš, ono si často ľudia mýlia výchovu bez fyzických trestov a "zanedbanú výchovu". Aj dieta, ktoré namiesto výchovnej po zadku môže poznať hranice, základ je vysvetľovať. Ja taktiež neuznávam výchovu štýlu - rob si všetko co chceš, komu chceš, akoby chceš, veď si dieťa, si nedotknuteľné (a takúto výchovu ľudia volajú benevolentna, kamarátska...). Dieťa potrebuje vedieť odkiaľ pokiaľ a to sa dá (netvrdím že vždy a u každého dieťaťa) dosiahnuť aj komunikáciou.
A myslím, že keby sa začne človek vŕtať viac do minulosti a čo sa psychiky týka, tak posluchali sme preto, lebo sme mali strach, nie lebo sa to nesmie.
Ale koniec koncov, mne môže byť jedno, kto ako svoje dieťa vychováva, prestane mi to byť jednovtedy, keď také dieťa, ktoré považuje "jednu výchovnu od rodičov" za normálnu začne dávať výchovné môjmu dieťaťu lebo veď je to OK... Nie je to bitka...
Podla mna je to obdobie vzdoru, skúša hranice , treba sa s ním rozprávať a nepozerať na to ako sa líška , musí pochopiť , že to na vás nezaberá ak by to trvalo dlšie , skúste sa spýtať pediatra ako postupovať a on vám lepšie poradí , hlavne pevné nervy synček má 6 rokov a má tiež podobné obdobie zasa , nuž skúšajú naše hranice .
@zorkahorka V minulosti sa na deti pozeralo ako na nieco nedokonale a hlupe a menejcenne a rodicom ani vo sne nenapoadlo ze by im mali prejavovat rovnaku uctu ako oni vyzaduju k sebe. Preto bolo uplne normalne ze rodic bije dieta, ale neexistovalo aby to bolo naopak.
Ak sa pozeras na svoje dieta od najutlejsieho veku ako na bytost ktora si zasluzi rovnaku uctu ako kazdy dospely clovek, tak ta vychovna po zadku ti tam proste nepasuje.
@denda007 ale čo? zrazu je to agresia u dieťaťa? pričom príspevky predtým hovoria o tom, že dieťa ani netuší, čo robí, nerobí to v hneve, ale skúša niečo nové? no toto....
a teraz k veci. urážať si choď ľudí do svojej rodiny, nie mňa, ja som s tebou husi ani kravy nepásla. ja mám svoj život odžitý už dosť, v rodine kopa detí, u súrodencov kopa detí, videla som všelijaké formy výchovy a všelijaké povahy detí. za svojím tvrdením si stojím a je mi úplne ukradnuté, čo ty napíšeš.
@nika11103 no vďaka. to mi tak napísala, akoby som denne dcéru mlátila hlava-nehlava. kriste. tu na MK niečo napísať, to aby sa šiel človek rovno sám udať, toto už nemá obdobu.
mimochodom, tak sa tvári, akoby úspešne vychovala minimálne 10 nezvládnuteľných detí. ja nechápem. a presne si to vystihla ty, raz dávno, pradávno, keď tu bola podobná téma, som dala príbeh zo života:
sedím v kabínke, čakám na sono. a vedľa rozhovor nejakej panej s inou (boli sme tri "kabínky" vedľa seba - cháp, priestory oddelené priečkou a závesmi) o dcére jednej z nich. dcéra vychovávala syna (a teda vnuka tej panej) presne týmto spôsobom, neudrieť ani za svet. chalan ako vyrastal, tak besnel. v 15 udrel matku a šiel na políciu ju udať, že ho zmastila. samozrejme, neprešlo mu to, nemal jedno jediné zranenie, dcéra s psychikou totálne v riti, absolútne toto od neho nečakala, že sa takto zachová. toto hovorila tá babka úplne zroneným hlasom tej druhej panej. toľko k tomu, čo teoreticky a z časti aj prakticky môže spôsobiť aj takýto druh výchovy, v súčasnosti tak veľmi propagovaný