Neviem si dať rady so štvorročnou dcérou

@elizabet173 Bolesť je extrémne subjektívna záležitosť. Možno dieťatu zaškvŕkalo v bruchu, alebo možno cíti len miernu nepohodu kvôli tráveniu. Ibaže je veľmi dôležité rozoznať, či ide o vážnu bolesť, ktorou sa treba zaoberať. Na čo tým dieťaťu skočím? Že venujem dve minúty natieraniu jeho boliestky? To je záležitosť, ktorá ma nestojí vôbec nič. Pritom dieťaťu vysvetlím, že krémik čoskoro zaberie a bude mu dobre. Ak naozaj také placebo zaberie (a zvyčajne zaberie), asi nešlo o vážny zdravotný problém. Ak nezaberie, môžem to riešiť ďalej.

Autorka môže pre dieťa urobiť úplne to isté. Uloží ho do postele s tým, že tú bolesť bruška ide riešiť liečivým krémom. Prvý bod má splnený, dieťa už leží v posteli. Tým, že mu venuje chvíľku náplní jednak jeho potrebu byť s matkou a jednak sa vďaka fyzickému kontaktu môže upokojiť.

@annm81 pozri, ty máš na to svoj názor, ja svoj. Iné je dieťa upokojiť a nemusí ho ani nič bolieť, len má potrebu byť s mamou, iné je nechať sa vydierať jeho malými javiskovými formami, ktorými chce dosiahnuť napr. pozeranie ďalšej rozprávky, ako to opisuje autorka témy v úvodnom príspevku.

@madeleine ďakujem za tvoju reakciu 🙏🙏🙏🙏 Ja keď čitam niektoré komenty, tak normálne nechápem. To je také hrozné, ze 4 ročne dieta potrebuje pri sebe citit mamu? Ako naozaj?🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️ Ak bude mat moj syn potrebu, aby som pri nom lezala do x rokov tak budem ved je to moje dieťa, ktoré ma z nejakého dovodu potrebuje. A kto ked nie mama má byť oporou. To je mavanie s rodičom? Rozum mi zastal

@val9 asi si nepostrehla, že dieťaťu autorky nejde o to pri sebe cítiť mamu, ono si vymýšľaním bolesti vynútilo pozerať ďalšiu rozprávku. Že niekto uspáva 9 ročné dieťa ma prekvapilo, divíš sa?

@mima1 moju tiez vcera zacala nejak boliet noha vecer. Hlavne ze zo skolky priskakala ako zajac a az vecer si spomenula, ze ju boli, normalne zacala aj krivat. Potom sa jej manzel opytal, ze ako v skolke cvicia a ona ze takto a takto, potom je vravi a ako vies skakat? a ona normalne vyskok akoby nic. :D Takze tak to je s tymi detiskami s bujnou fantaziou :D Ten 4 rok je nova etapa. :D

@elizabet173 Veď ja som nikde netvrdila, že autorka má dcére pustiť ďalšiu rozprávku. Bolí ju bruško? Vziať ju do postele so zámienkou, že tam vyriešia bolesť. Ak už je v posteli, stráviť s ňou chvíľočku, nech odláka jej pozornosť od rozprávky a upokojí sa.

@elizabet173 ja si skor myslim, ze si vynucuje pozornost od rodiča a skusa všeličo možné. Deti maju obdobia, ze su viac citlivejsie ( to narazam aj na to uspavanie 9 r.dietata ).Kazde dieťa je ine a nemyslím si, ze je spravne odsudzovať konanie rodica na zaklade jednej vety. Ja ked som mala blby den v robote a bolo mi vselijak zavolala som mame ktoru som mala 150 km daleko. Tak aj školák moze mat blby den, co je na tom zlé ak si lahne s mamou porozpravaju sa a dieta zaspi🤷‍♀️

@annm81 to áno, ale dcérka autorky témy si práve hľadá zámienky, aby do tej postele ísť nemusela.
@val9 ja som predsa nikoho neodsudzovala a v tomto s tebou súhlasím, že aj školák môže mať zlý deň, len je iné, ak má potrebu mať pri zaspávaní pri sebe maminu, či už u dôvodu, že sa mu v škole nedarilo, je chorý, alebo sa pohádal s najlepším kamarátom a je iné uspávať 9 ročné dieťa. Nemám problém byť s dieťaťom v izbe, mať ho v posteli aj v 12 rokoch, keď to raz za čas potrebuje, no denne uspávať 9 ročné dieťa to by u mňa určite nehrozilo.

@leeo my tiez ho vzdy nachytame na dakej veci ale zas uz viem rozoznat kedy je to naozaj.

@val9 každá matka svoje dieťa pozná a robí veci najlepšie ako vie. Nedá sa to napísať do krátkej otázky či príspevku. Prispevky vznikajú, lebo Mnohé samé nepozname inú cestu a nevieme si predstaviť riešenie. Pre mňa je dôležité, že máme možnosť si iný pohľad poskytnúť a prečítať a inšpirovať sa. V mnohom má väčšina iný názor a napriek tomu môže aj iný názor pomôcť nájsť riešenie. Ja som vďačná, že mám v okolí obrovskú podporu a naučila som sa vnímať iné názory ako možnosť rozšíriť si obzory. Všetky robíme veci najlepšie ako vieme a k tomu patria aj chyby aj posuny aj zlepšenia 🙂

@eeffka tiež som vždy ležala večer pri dcere áno aj pri 11r🙂)rozprávali sme sa a často som zaspala s ňou v izbe

najskor k tomu brusku - ano, mavali sme to aj my na jar tohto roku. syna (5-rocneho) zazracne vecer zacalo boliet brucho. cez den nic, vzdy len vecer. ja som od zaciatku hovorila, ze sa mi to nezda a myslim si, ze sa nieco deje mimo fyzickej bolesti. ale kedze jednu dobu mal aj teploty, boli sme u lekarky a ona ho pre istotu poslala po vysetreniach. zistili mu "nahodou" nejake brusne zalezitosti, mal dva mesiace dietu a vsetko sa pekne upravilo. zaujimave pre mna vsak bolo, ze ked bol cez lockdown doma, brusko ho nebolelo... tak som po tom patrala aj mimo doktorky a nakoniec z neho vyliezlo, ze jeden chlapec im robi v skolke stale zle, bije ich, krici na nich a moj syn to prezival takto citlivo... samozrejme, ucitelky to riesili, ale kedze mojmu zle nerobil a v skolke ho brusko nebolelo, tak nebol dovod to komunikovat so mnou. takze ja len tolko k tomu "nahlemu boleniu brucha"... aj pediatricka mi napokon povedala, ze deti cez bolave brusko vyjadruju velakrat iny problem, ktory maju.

ale neda mi este jedna vec - @madeleine som velmi rada za tvoj prispevok, lebo som si myslela, ze nie som normalna. ja mam deti dve a kazde je povahovo ine, jedno "splachovacie", jedno extremne citlive. a ano, aj oni skusaju sem tam so mnou cez den cvicit, co mozu a co nie. tam som prisna a vedia, kde konci sranda. ale teda zarazil ma nazor mnohych z vas, ze dieta s mamou mava, ked chce s nou vecer stravit cas a precitat si rozpravku (nie pozerat)? vy ste nikdy take tuzby ako deti nemali?

kedysi som bola aj ja nervna neskutocne, ze nechcu spat sami, co zas spekuluju atd. potom som si uvedomila, ze presne som ako moja mama, ked som tuzila vecer mat mamu aspon chvilu pri sebe a ona ma vzdy zahriakla, nech spim. a mne stacilo, aby mi precitala rozpravku, pohladkala ma - pocit istoty, bezpecia, kym zaspim. mala som 4-5 rokov a vobec to nebolo o cviceni s rodicom!!! ano, aj ja deti doteraz "uspavam", ak to tak nazyvate a vobec sa za to nehanbim. nehupem ich, nepestujem, ziadne taketo procedury sme nikdy nemali, ani ked boli babatka. sadnem si k nim, mame zhasnute, porozpravame si vsetko, co nestihli este cez den (vecer sa dozvedam ozaj zaujimave "tajomstva" :D), povedia mi, co sa im v danom dni najviac pacilo, povieme si, ake mame plany na dalsi den, dam im pusu na celo, pohladkam a spi sa. ziadne spekulovanie, ziadne cvicenie, len "mamina, lubim ta" z polospanku. a chodia spat medzi 19-19,30 hod, cize ziadne ze su hore do odpadnutia.

moje deti si to uzivaju, vtedy sa naozaj venujem len im, pretoze cez den - povedzme si uprimne - su rozne podnety, povinnosti, aktivity. pre mna je to najkrajsia cast dna - povinne samu seba zastavim na par minut, niekedy polhodinu. a hlavne - je to moment, kedy si uvedomim, ze uz to dlho trvat nebude, pretoze starsi ma 8 rokov a zacina byt "velky chlap". takze nie vzdy je to o cviceni, aj ked tu by som tu rozpravku uz rozhodne nepustila, ale ten cas deti a mamy nema byt preco cvicenim... a este dopisem, ze to nie je ani o neprestrihnutej pupocnej snure, uplne sa tesim, ked ich budu "uspavat" manzelky :D

@madeleine
Krásne napísané 👍