Precitlivelé a plačlivé štvorročné dieťa
Ahoj maminky. Je normálne, že 4r dieťa denne plače? Moja dievča plače denne a pre všetko. Plače ked nechce niečo zjesť, plače ked si nechce umývať zuby, plače ked si ťukne nohu o niečo, plače keď na niečo nedočiahne, plače ked si umýva vlasy pretože kvapka jej prešla do ucha a plače ked okolo letí nej letí mucha - to myslím vážne. Plače jednoducho pre všetko a všeko ju bolí a všetko ju pichá. Najhoršie je, že plače aj v noci. Niečo sa jej sníva alebo sa zobudí a začne plakať a plače aj 2 hodiny pretože jej nie je dobre, pretože ju zrazu niečo bolí. Prídem si tak trochu ako v blázinci. Keď ju okríknem, tak spustí taký rev, že sa nevie zastaviť. Nahoršie je, že sa začala vyžívať v stave bezmocnosti a nespraví nič sama. Reve že chce prikryť perinou, že chce toto a tamto podať. Keď sa jej spýtam, či nemá ruky tak mi odpovie NEMÁM, NEVIEM, NEBUDEM. Ja sa skutočne snažím vychádzať jej v ústrety a byť dobrou mamou, ale buď chcem po dcére neskutočné veci v jej veku a som necitlivá, alebo ona je precitlivelá a možno rozmaznaná? Ja chápem, že každé dieťa je iné. Ale mne to príde ako extrém a byť mamou je niekedy pre mňa ako nočná mora. Má niektorá z vás doma podobné dieťa alebo skúsenosť s takým správaním s dieťatom v jej veku?
uf starsia tema ale zaujimalo by ma, ako sa to u autorky vyvija dalej 🙂 postrehla som, ze tu boli navrhnute bojove umenia ako jedna z moznosti, ako "unavit" dieta - v casoch, ked som pomahala trenovat deti aikido, sa mi problemove deti doslova menili pred ocami, clovek ich po case nespoznal! jasne ze 4-rocne dieta je este trocha skoro, ale aj tam pomohlo, ked sa na tatami same vyjasili a obcas odpozeravali co robia ostatni. niektore kluby ponukaju treningy rodic plus dieta, aj skor ako vo veku 6 rokov, kedy sa bezne zacina u deti s treningami.
podotykam ze aikido patri k tym "mäksim" boj. umeniam, navyse je prisne NEsutazne, takze ani v tomto smere nie su deti pod tlakom. bolo zaujimave sledovat, ako sa deti stavaju sucastou kolektivu, po case boli vyrazne menej agresivne / menej placlive. joj chybaju mi tie casy 😢
inak ked som citala uvodny prispevok, v prvom momente ma napadlo, ci mala naozaj nie je precitlivela na bolest, ale podla neskorsich prispevkov asi nie...
@kittykat22 ahoj,presne mi opisujes dieťa. Sme už zúfalí,skúsili sme všetko. Proste už ako rodicia nevieme ako s ňou vychádzať. Ona otvorí ráno oči s nervami,jedom,krikom,v skolke ôk,prídem po ňu a začne to. Reve snáď 10x denne za nič. Stále si nájde dôvod. Stále. A presne,odvrava,tvrdohlava,vsetko neguje. Proste to,čo píšeš,je ako o mojej 4.5r. Zmenilo sa niečo u vás časom? Ci ta povaha rastie s nou? Ďakujem za odpoveď
Mna by to tiez zaujimalo, mame doma obdobny exemplar, navyse je velmi empaticka, hlavne na mna.. ale zaroven precitlivela na seba a na bolest.. teraz asi dva mesiace mame horsie a place kazdy den od rana za vsetko.. akoby nastalo take uvedomenie si vsetkeho - smrt, strasidla, kadeco, ma svoje vrtochy, snazi sa aj v hre presadzovat veci tak, ako ona chce 🙈
ja by som to prikryvanie ako spominate asi riesila takto - prikryla by som max 1 x a upozornila ze viackrat ju uz neprikryjem - je to jej paplonik, prikryt sa vie aj sama, aj maminka sa potrebuje vyspinkat a ze ked sa neprikryje tak jej bude zima... nechala by som ju vrieskat, raz jej bude zima a prikryje sa, alebo sa unavi a vzda to...max este 1 x by som jej to prisla zopakovat ale uz neprikryla a upozornila by som ju ze viackrat jej to opakovat nebudem ze to proste bude tak... asi tak by som sa to snazila riesit, my takto v podstate riesime podobne veci, to po zadku ti sice jednorazovo pomohlo ale na mojho to napr. nefunguje on ked je v niecom tvrdohlavy tak po zadku ho nezastavi...ale obcas dam aj ja , pre neho je to skor takym vyjadrenim ze to co spravil je uzfakt moc , mamka sa fakt velmi nahnevala , toto je taky maly trest...ale ako trest u nas najlepsie funguje odobranie nejakej vyhody ( rozpravka v telke, sladkost nedostane , to s cim trieskal mu odlozim prec... ) ale my napr. s tym respektom a pocuvanim a hranicami problem nejak vyraznejsie nemame, moj je len taky velmi emocionalne reagujuci casto negativne naladeny, casto a lahko placlivy a lutostivy ale inak zlaty chlapcek 🙂 ps: dcerka mladsia je pravy opak - usmievave, pokojne, spokojne slniecko , mali sme ju este ked mi nedochadzalo ze syncekovo spravanie nebude len vystupnovany vzdor ale jeho povaha, chapem vas ked ste sa na dalsie dieta necitili, nieje to urcite riesenim situacie, urcite aj trosku loteria akej bude povahy, nam vysla mala ako za odmenu a fakt myslim ze aj malemu to velmi pomaha ..