Predškolák sa potrebuje pri večernom zaspávaní túliť
Ahojte maminy. Synátor je už predškolák a ešte stále nehrozí, že by večer zaspal sám v izbe. Najnovšie však začína hysterčiť, pokiaľ si neľahnem k nemu do postele a netúlime sa k sebe. Nestačí ani to, že ležím vo vedľajšej posteli (postele sú navzájom v tvare L) a rukou ho objímam a sme vlastne sme celkom pri sebe. Neviem, či je to len nejaký jeho vrtoch alebo ide o niečo vážnejšie. Snažila som sa s ním rozprávať, prečo zrazu potrebuje aby som priamo vedľa neho ležala, vždy mi povie, že inak nevie zaspať a navyše sa niečoho bojí, sám nevie čoho... Neviem, čo si mám o tom myslieť a či mám s ním každý večer "bojovať" a nútitť ho zaspať samého v posteli (aj vzhľadom na jeho vek, myslím, že predškolák by to už mal zvládať) alebo mu jednoducho vyhovieť a čakať, kým to prejde.... ?
Máte niekto podobnú skúsenosť?
@minami aj moja je predškoláčka a potrebuje sa pred spaním túliť, večerný film som nevidela ani nepamätám... 😀 neboj zachvíľu bude maturovať a bude ti to chýbať.. 🙂
Mne vôbec nevadí, že ma potrebuje, len mám strach či za tým niečo nie je... Spávame tak, že ja s 1,5 ročnou dcérou v spálni a manžel so synom v detskej izbe, akurát ja malého uspávam, nakoľko chce mňa pri sebe. Už som aj uvažovala, či nedáme deti spolu do izby a my s manželom budeme spolu v spálni, ale zatiaľ nám to viacmenej všetkým vyhovuje takto, tak to až tak neriešim. Navyše priemerne asi 4x do týždňa malý v noci prebehne za mnou do spálne 😨 Len to zaspávanie jeho... niekedy to trvá aj viac ako hodinu a ja - nieže by som nechcela byť pri ňom, ale chcem byť aj s manželom, keďže on z práce chodieva večer, keď ja pomaly idem ukladať deti, takže sme spolu veľmi málo...
Malá zaspáva sama, vačšinou, ale jeho sme od malička uspávali a uspávame doteraz....
A priznám sa - nemusí ani maturovať, aby mi chýbal. Občas stačí, že prespáva u mojich rodičov 😀 😀 😀
@minami ja by som definitivne deti dala do izby spolu a v spalni spala s manzelom. Ako potom vyzera vas "romanticky" zivot, ked kazdy spite inde a s detmi?
Nic na tom nie je aj nas predskolak sa tuli mojka a vsetko krasne co je dolezite pre jeho srdiecko ved nam rychlo vyrastu a potom sacuz nebudu chciet mojkat
@minami jasné chápem, ja si myslím že to bude ok, proste ta potrebuje viac, my spíme všetci štyria v spalni, mame len dve izby v dome zatiaľ, dcéra s mužom na manzelskej, ja na takej širokej atypickej posteli s mladším, este ho kojim..obvykle obe deti uspavam ja, kým uspavam mladšieho, staršia tíško leží, potom si ľahnem ku nej a tulime sa.. Ale ak si manžel ľahne skôr, tak toleruje aj jeho... Nemame ešte podkrovie dorobene, ale keď pôjde dcéra do školy, už by sme chceli aby mala izbu, tak uvidíme. Každopádne asi netreba tlačiť na pílu. 🙂
@warholette toto je strašne častá otázka že ako vyzerá,romantický život, keď spíme s deťmi pokope, no musím ti aj ja odpovedať... mne je to už smiešne, 😀 no ako asi vyzerá, úplne super, pretože človek musí zapojiť fantáziu na to, aby vymakol vhodnú situáciu, alebo miesto... je to dobrodružstvo 😉
Pred 100 rokmi zili obyčajní ľudia 10ti v jednej izbe v drevenici, len.bohatí mali väčšie domy, a stihali aj intímny život, keď ich bolo toľko 😉
@minami Ozaj a ako to vyzerá,keď spí malý niekde inde, napríklad na prázdninách pri starých rodičoch? Naša už chodí a v pohode, ale stále vyžaduje aby pri.nej niekto ležal kým zaspí.
Ja mam doma to iste. Syn vyzaduje moju pritomnsot, alebo (od kedy som bola v porodnici s dcerou), pritomnost manzela.
Ked to trva hodinu, tak nam to lezie na nervy, lebo potom je vecer v cudu, takze to chapem. Jemu tiez nestaci nechat otvorene dvere, vie velmi dobre, ze sme iba v obyvacke, ze je aj tak pusteny babyfon,... Nie, musime byt fyzicky pri nom.
Ale ako pise @katrinka8, odkedy som to akceptovala a prestala proti tomu bojovat, je to lepsie. Po prve, rychlejsie zaspi a po druhe, sme kludnejsi.
Raz mal syn hystericky zachvat a pocas neho si stale opakoval, ja nechcem byt sam, ja nechcem zaspavat sam... Predtym sme mu niekedy hrozili, ze pojde spat sam. Ale od toho hysterickeho zachvatu (ktory bol kvoli uplne niecomu inemu), sme si povedali, ze tu hrozbu uz nikdy nevyslovime a vzdy pri nom ostaneme.
Ked je pri nom svokra, tiez ostane pri nom. Neviem, ci ho drzi za ruku, ale urcite je pri nom a rozprava mu rozpravky. A potom syn odo mna chce, aby som mu ich povedala aj ja a ja ich uz neviem a nemam sajnu 😉 😀
Ako to svokra zvladne za dva tyzdne, ked bude mat aj syna, aj dceru, ktoru dojcim do bezvedomia, lebo my pojdeme na koncert, este neviem. Ale ona mala 3 deti, tak to hadam zvladne 🙂 Ked bol syn babo, tak s nim tancovala valcik 😉 😀 Nejaky grif si urcite vymysli 🙂
@minami nechaj ho nech sa túli, keď to potrebuje. Či má na to vek či nie, to je vedľajšie, stále je to malý, zraniteľný chlapec. A nerieš, či je to vrtoch alebo niečo vážnejšie. Ak je to niečo vážnejšie, určite to napĺňaním jeho potrieb prekonáte. Zaspávanie, uspávanie, nočné sny sú pre niektoré citlivejšie deti ťažšia záležitosť ako pre deti ostatné. A nič nie je lepšie na vytváranie vzťahu s dieťaťom ako trávenie spoločného času, hoci ležaním na posteli a rozprávaním sa o čomkoľvek. Studené odstrčenie v tomto prípade vôbec nepripadá do úvahy.
sak co je na tom. moje deti sice maju vlastnu izbu, ale tiez sa musim pomojkat s nimi s obomi. cez den som pre syna 11 r. uz take nieco, ze Maaaaaaaaaaminaaaaaaaaaaaa prestan. ale pred spanim je to: Maaaaminkaaa a pusinku na dobru noc a vystiskat 😉 a mala to je taky mojkacik. ta sa rada tuli stale, tiez je predskolacka a tiez sa jej lepsie spi vedla niekoho. najnovsie si zmysleli, ze si roztiahnu valendu dcerkinu a budu spavat tam spolu. ona sa k malemu prituli a spokojni su. no a kedze som sama, tak niekedy ich chyti, ze budu spat so mnou v spalni, ale dokopy nie. raz jeden, raz druhy. nie, ze by sme sa na postel nedali, ale moje deti robia take akrobaticke kusky v noci, ze som bola okopana, dobita, nevyspata, ani oni sa nevyspali 😀
@carodejnica on ked zaspava u nasich, tiez mamina s nim zaspava posteli, on je tak totiz od malicka nauceny. Ja som ho nikdy nedokazala nechat vyrevat tak, ze by od unavy zaspal, takze som vzdy bola pri nom...
@warholette no nas romanticky zivot vyzera dost dobre, podobne ako pisala carodejnica.
Len je pravda, ze vecer, ked deti spia je jediny cas, ked mam cas sama na seba, ale ked uspavam hodinu maleho, velakrat pri nom zaspim... zobudim sa pred polnocou a - co dalej?
@minami to poznám ja idem s deťmi do postele rovno v pyzame, radšej 😀, keď zaspim a nezobudim sa, ráno som aspoň vyspata, a ked sa zobudim, tak závisi od okolnosti a nálady, buď pootravujem manžela, 😀 alebo si kuknem film na počítači alebo posurfujem na nete... 🙂
Ale zase aby som sa nehrala na supermatku, aj mne to lezie raz za čas na nervy, ale tiež nechcem tlačiť na pílu, a vlastne ja ani nemôžem lebo nemám kde tie deti vysťahovať aj keby som chcela 😀 a revat ich nenechám, spolieham sa na to že čas rýchlo beží a pomáhajú mi aj tieto diskusie, vidím že v tom nie som sama 😉
jééj,kočky ...som rada, že som tu našla túto diskusiu ...náš je tiež predškolák a tiež začal s tým, že chce, aby jeden z nás išiel spať s ním, do jeho postele, lebo nemôže zaspať ... doteraz to bolo tak, že sme si išli prečítať rozprávku na dobrú noc - do našej veľkej postele a potom pekne odišiel spať do svojej izby a jeho segra do tej svojej (je staršia...) a teraz ide, ale len, keď idem s ním ja alebo ocino ...
minule som skoro na toho nášho ocina stúpila (keď som išla kontrolovať, či je malý ok-bol chorý), lebo zaspal pri ňom ...ale na koberci...😀 ...vraj sa už nevmestia do jeho postele (podľa mňa... len sa mu ju nechcelo roztiahnuť...😀) ...
U nás doma toto isté,celý deň si ma nevšimne,no večer má potrebuje,chce sa rozprávať,tulit,hľadkat,myslím,ze je to úplne normálna potreba každého z nás, a chapem,ze ti to prekáža ak to trvá aj hodinu,lebo veď nemáš len jedno dieťa a za ten čas by si mohla porobit čosi doma,povenovat sa sebe,manželovi,,pomysli na to,ze o chvíľu nám uletia z hniezda a už o naše spoločné chvíľky večer v posteli nebudú stáť🙂 nehladaj za tým nič iné,len aktuálnu potrebu cítiť,že tvoj synček je maminou stále lubeny🙂
moj nazor je ze akonahle by si s tym zacala "bojovat" - vysvetlovala, odchadzala, tak sa to zhorsi, lebo bude mat pocit, ze ho odmietas.
Nas trojrocny zaspaval 95% casu sam, v postielke, odkedy ma vlastnu izbu, aj sam v izbe vo velkej posteli, ale okolo troch rokov unho nastala separacna uzkost, nechce s nikym zostat a zacal nadranom chodit k nam do spalne. Pride, nakaze nam "posun sa" a spime dalej. Prijala som to ako to je, nezacala som mu rozpravat ze vsak je velky (co to je velky, ze), ze uz spaval sam, ze ma krasnu postel velku, naco? Potrebuje to, tak sa potlacime, nebudem bojovat voci takym prirodzenym potrebam. Dost mi da zabrat vzdorovanie cez den 🙂
U nás to isté všetci spíme spolu v spálni, malý s nami v manželskej a malá má posteľ hneď pri mojej a to sa napočúvam, ako už majú byť v svojej izbe a ako mám už konečne prestať kojiť malého a podobne - no proste všetci naokolo sú najmúdrejší ...... Ja už to s nikým ani nerozoberám ........ je to naša vec a nie je to nič nenormálne, veď sú ešte maličkí a potrebujú nás ....... 🙂
@minami mám podobnú skúsenosť, prešlo to 😉 a ja mam na to obdobie pekne spomienky..nechcime naše deti urobit predčasne dospelé...nie sú to asociáli, ktorí nás využívajú..ak potrebuje na zaspatie tvoju prítomnosť, dopraj mu ju- aj sebe 😉

@minami - polož si otázku: Prečo Ti vlastne vadí to, že Tvoje dieťa potrebuje Tvoju blízkosť? Skús to proste neriešiť, ľahni si vedľa neho, urobte si spolu peknú chviľku a keď bude veľký puberťák, pre ktorého budeš momentálne "trápna mama", rada si na tieto pekné chvíle spomenieš 😉
Plus ďalšia otázka: Ty spávaš v spálni sama? Alebo zaspávaš a spíš po boku manžela/partnera? 😉
Naša dcérka (4,5 roka má) sa tesne pred narodením mladšieho súrodenca tiež presťahovala na zaspávanie do našej postele, a to dovtedy zaspávala po prečítaní rozprávky a krátkom spoločnom túlení, sama. Najprv sme to riešili, dohovárali, vysvetľovali... Nepomáhalo. Až som povedala DOSŤ, nech si leží pri nás, veď o čo ide? Zaspí pri nás a potom ju mm prenesie do jej postieľky. A je kľud na oboch stranách 🙂
Detičky mávajú rôzne strachy, netreba im ich pridávať. Vyskúšaj proste ležať pri ňom, to obdobie asi čoskoro samé prejde 😉