Prísna (tvrdšia) výchova a krásny vzťah s rodičmi
Ahojte, chcela by som sa opýtať, niektoré z nás tu mali vcelku prísnu alebo tvrdšiu alebo možno aj "nespravodlivejšiu" výchovu s mnohými rodičovskými prešľapmi a tak. Tie robíme všetci, sme ľudia. Niektoré z nás ale cítia vzťah k rodičom ako narušený, a niektoré naopak, aj napriek občasnej facke, kriku, zákazom majú dobrý až fantastický vzťah. Čo považujete za také kľúčové ako u Vás, tak u tých rodičov, že napriek tým nepekným veciam máte k sebe blízko a ľúbite sa? Vedeli by ste to identifikovať?
Nechcem písať veľmi o sebe, lebo nechcem ovplyvňovať vaše komentáre mojou situáciou.
Stručné zhrnutie
- Diskusia rozlišuje prísnu výchovu (striktné pravidlá, autorita, stanovené hranice) od týrania (bezdôvodné bitie, psychické znevažovanie) a tvrdí, že fyzické alebo psychické týranie často vedie k dlhodobému narušeniu vzťahu s rodičmi.
- Riešenia uvádzané v diskusii zahŕňajú odpustenie ako dlhodobý proces, prerušenie alebo obmedzenie kontaktov, vyhľadanie psychologickej pomoci alebo nemocničnej liečby a vedomú zmenu vlastného štýlu výchovy.
- Udržanie dobrého vzťahu podľa príspevkov môže súvisieť s tým, že rodičia dokázali dôsledne stanoviť a držať hranice, alebo že sa dieťa neskôr snažilo pochopiť kontext rodičov (práca, stres, výchovné vzorce), pričom aj pri pochopení mnohé zranenia zostávajú.
Q: Ako sa vyrovnať s traumou z fyzického alebo psychického týrania v detstve?
A: V diskusii niektoré ženy odporúčajú vyhľadať psychologickú pomoc; jedna uviedla doslovne „liečila som sa v nemocnici“ a iné spomínali modlitbu a dlhodobú prácu na sebe ako súčasť zotavenia.
Q: Je odpustenie nevyhnutné pre dobrý vzťah s rodičmi?
A: Niektoré účastníčky napísali, že odpustenie pomohlo a bolo to „odpustenie, ktoré trvalo dlho“, zatiaľ čo iné jasne uviedli, že neodpustili a kontakt obmedzili alebo prerušili.
Q: Kedy je vhodné prerušiť kontakt s rodičom?
A: V diskusii ženy prerušili kontakt alebo ho obmedzili v prípadoch pokračujúceho psychického týrania, manipulácie alebo keď rodič v dospelosti opakovane nerešpektoval hranice; jedna formulácia bola „prerušila som kontakty“.
Q: Ako zabrániť opakovaniu prísnej výchovy u vlastných detí?
A: Viaceré príspevky uvádzajú vedomú zmenu výchovy, že „snažím sa vynahradiť“ a že deti nedostali fyzické tresty („moje deti nikdy nedostali ani len na rit cez plienku“).
Q: Ako rozlíšiť prísnu výchovu od týrania?
A: Diskutujúce definovali prísnu výchovu ako autoritatívne pravidlá a hranice, zatiaľ čo bezdôvodné bitie, systematické znižovanie sebavedomia a psychický teror označili za týranie.
Q: Pomôže pochopenie kontextu rodičov zlepšiť vzťah?
A: Niektoré účastníčky napísali, že pochopenie kontextu (pracovné vyťaženie, finančné problémy, výchovné vzorce z ich vlastného detstva) im pomohlo lepšie vnímať rodičov, ale zároveň zdôraznili, že pochopenie nezmaže všetky rany.
Závery z diskusie
Zhoda
- Diskusia jednotne zdôrazňuje rozlíšenie medzi prísnou výchovou a týraním; fyzické bitie a psychický teror sú považované za škodlivé.
- Riešenia, ktoré ľuďom pomohli, sú odpustenie ako dlhý proces, vyhľadanie odborníka alebo prerušenie kontaktu.
- Viaceré ženy uviedli, že vedomá snaha zmeniť vlastnú výchovu je bežná odpoveď na negatívne skúsenosti z detstva.
Sporné názory
- Niektoré príspevky považujú prísnu výchovu (autorita, pravidlá, dôsledné hranice) za prijateľnú a formujúcu, zatiaľ čo iné považujú podobné metódy za nebezpečné a potenciálne premeniteľné na týranie.
- Niektoré osoby tvrdia, že pochopenie kontextu rodičov (pracovné zaťaženie, doba) môže zmierniť odsúdenie ich konania, iné tvrdia, že kontext neznižuje zodpovednosť za fyzické a psychické ubližovanie.
Otvorené otázky
- Ako efektívne a bezpečne viesť proces odpustenia, aby nezanedbal psychické zdravie poškodeného?
- Kedy je najvhodnejší moment a forma prerušenia kontaktu s rodičom pri pokračujúcom psychickom týraní?
- Aké konkrétne terapeutické prístupy sú v praxi na Slovensku najúčinnejšie pri liečení traumy z detstva?
- Ako systematicky predchádzať prenosu škodlivých výchovných vzorcov do ďalšej generácie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
prísna výchova, autoritatívna výchova, fyzický trest, psychické týranie, odpustenie ako proces, prerušenie kontaktu, psychoterapia, liečenie v nemocnici, modlitba, stanovenie hraníc, sociálna práca
Miesta a osoby
žiadne
vztahy narusaju nervozni rodicia - nestabilni, vecne unaveni ududrani otraveni, ktori hucia po detoch lebo nemaju chut, nervy riesit, v horsom pripade biju, lebo nezvladaju vlastne problemy.... nie prisna vychova. si myslim.
@marsmykkok s tým suhlasim, ak sa nemylim o tom pisali dve kočky, vacsina bola taka ehm na hrane. Aj ked psychicke tyranie ublizi minimalne rovnako ako fyzicke. Hrozne...
@marlent No a v čom spočíva teda to, ze máte pekný vzťah?
@anjelicek26 Úplne ťa chápem. A prečo podľa teba v tých 14 prestala? Netrúfla si viac? Začala si sa brániť? Či čo sa zmenilo?
@marca12 Takže ty si to identifikovala presne, nebola tam láska, alebo minimálne jej prejavy.
@mamickadusicka Aj toto je pre mňa veľmi dôležitý príspevok. Kebyže sa mama zastane teba pred otcom, akoby to cele zmenilo podla teba názor na mamu aj otca?
A ako to mama vydrží s takým človekom?
@violetella TO je pruser keď si človek nevie priznať alebo uvedomiť, ze výchova jeho rdičov spôsobila niečo nenormálne a netreba to posúvať ďalej, vďaka za prispevok tiež. Drž sa.
@anita1978 NIe si príbuzná s Dančiakom? Aj ten mal vraj taký štyl výchovy, žiaden krik, či bitky, ale nočné dlhočizne prednášky, až to nikoho nebavilo počúvať.
@marsmykkok ANo, je to už silne kafé, ale zase myslím, že baby pochopili.
@dkethe Áno, máš pravdu, ak takto to býva.
ja som mala tvrdú výchovu - Otec ma veľmi moc bil lebo pil alkohol a on bil aj matku. Ja som bola vychovávaná v domácom násilí.
Mám s toho traumu.
Nechcem mať takého manžela ako bol on a nechcem mať diktatúru v manželstve.
Takáto tvrdá výchova ma nič nenaučila a to viedlo k agresii. Myslela som si, že problémy sa riešia agresiou a nadávkami. A mať tvrdé správanie, chladné emócie a žiadny súcit.
Ale veľmi moc som sa aj modlila. A prestala som byť agresívna. A keď som bola staršia prestala som ho na 100 % poslúchať a stavala som sa dobrým človekom môj cieľ.
Tá jeho tvrdá výchova by ma zaviedla či do väzenia alebo do hrobu.
Mala som aj psychické problémy a liečila som sa v nemocnici.
Ale teraz som v poriadku a on je so mňa nešťastný.
Mám k nemu chladný vzťah. Ale keby mal bolesti, tak mu pomôže z ľudského a morálneho hľadiska a to je všetko.
On mi nikdy nebol otec ale tyran a diktátor - on je otec na papieri - rodný list.
Ja nikdy nebudem krutá na vlastné deti a naučím ich k hodnotám a empatii a tolerancii, k skromnosti, pokore a aby prijali zodpovednosť za svoje konanie a vždy sa priznali za zlé konanie a nikdy neklamali.
Tvrdá výchova nenaučí nič len devastuje osobnostní rast detí a deti potom nenávidia svojich rodičov až natoľko, že si zmenia svoju identitu ale aj krajinu a žijú niekde inde.
Rodič má byť prístav bezpečia a nie kde sa deti budú báť o svoj život
@makova333 jasné, že bol normálny fyzicky trest, ale keď sa niečo vyviedlo či zámerne alebo často aj nezamerne, ale to čo sa tu píše že vzorne deti a bite za nič, len lebo matka alebo otec mali zlú náladu, to nie je prísna výchova, ale vyrastanie pri psychicky chorých rodičoch.