Udreli by ste cudzie dieťa?

Nie, nemá právo udrieť tvoje dieťa, či už ublížilo zámerne, alebo nie.

Ja len, aby sme si ujasnili, ze ci sa stale bavime o DVA A POL ROCNYCH DETOCH.

Lebo @vejula ja som mala 2,5 rocne dieta a tiez dostal od druhych a prezil. To su deti... A cuduj sa svete, ano- najskor som sa na konflikt pozerala a vela krat som VOBEC, ale VOBEC nemusela zasiahnut..... lebo deti sa potriasli, pobuchali a potom si podavali hracky...
Mamicky su tak zbrkle a tak huzevnate do zachranovania....ze to niekedy nie je potrebne.

Tak isto som nikde nepisala o tom, ze dieta by sa nemalo od zaciatku zivota ucit rozoznavat zle a dobre...to v mojom prispevku nebolo ani nahodou....

Moja dcera dostala poriadny tahanec za vlasy...a vobec by ma nenapadlo ist za dietatom, ci matkou, aby som im to teraz objasnovala.... po pol hodine sa "tahacka za vlasy" hrala s mojou ako najlepsie kamaratky... 😒

Kebyze ju vytahala 3 krat, tak je jasne, ze zasiahnem..... Ale Odtial-Potial!

Rozmyslam, ako budu matky zasahovat "za ich deti", ked budu v skolke, ci v skole.... A tam to bude niekedy naozaj o ublizovani
@minewka ma pravdu- nie je ublizovanie, ako ublizovanie.

@gabika_83 velmi nepríjemné, ale ja som mala opačný prípad... moju malú udrel chlapček v jasliach, nebola som pri tom, bol tam manžel, vraj ten chlapec priskočil a bezdôvodne malú udrel po hlave...
2. krát sa stalo už mne, že na schodíkoch na šmýkačku ju sotilo malé dievča tak silno, že malá skoro horeznak spadla z výšky, zachytila som ju, ale malá strašne plakala a tomu dievčaťu normálne nič dobré z očí nesršalo..

v 1. prípade manžel rázne chlapca vyhrešil a riešil to aj s učitelkou v jasliach, tá mamička sa síce ospravedlnila, ale zároven obhajovala syna, že ved to "nebolo také silné"... vieš toto je veta, ktorá vie vytočiť, pretože keby tebe udreli dieťa a povedala by ti matka namiesto toho aby vyhrešila svoje dieťa, že to nebolo silné, máš chut urobiť niečo zlé a tiež povedať, že "ved to nebolo silné"...
bol to chlapec, ktorý robil pravdepodobne zle dost často, lebo dcéra jedného dna začala plakat pred vstupom do jaslí... tam bola jasná chyba aj u matky, všimla som si, že je "neurotička"...

v 2. prípade som veeelmi rázne nakričala na to dievča, pretože sa moja dcéra mohla aj prizabiť... to ma fakt "nasr...lo"..., udrieť by som neudrela, ale celé ihrisko sa otočilo našim smerom... a pri tom dievčatku bola jej babka ktorá jej na to nepovedala "ANI SLOVO"... moja dcérka potom ešte raz išla po schodíkoch šmyknúť sa a to dievčatko stálo hore, tak som jej preventívne pohrozila, že nech si ma nepraje, ak ešte raz sotí moju dcérku.... no a tá babka ju odtial vzala... a ja viem prečo, lebo si nebola istá, či to to malé dievča neurobí znova a asi sa bála mojej reakcie... poviem ti otvorene, že moja druhá reakcia by bola možno ráznejšia...

moja dcéra nesáče deti, nebúcha im hlavy a nehryzie... nemá takúto zákernosť v sebe... a treba pochopiť možno aj druhú stranu, že sa rodičovi asi nemusí páčiť, ked mu niekto otlka dieťa...

a či udrieť cudzie dieťa? ak útočí úmyselne a opakovane tak by mu mal v prvom rade capiť po riti vlastný rodič a riadne štiplavú....

@gabika_83 neudrela by som,ta mamina bola asi labilna,si predstav co robi ona doma ked jej prepnu nervy 😒

deti si vedia lepsie poriesit nezhody nez my dospely pobiju sa a zas su kamosi 😎

@sharmana ano, suhlasim, ze pokial by to bolo opakovane a zlomyselne, tak by to bolo urcite potrebne razne riesit ale v prvom rade by to mal riesit rodic "utociaceho" dietata a nie cudzi clovek, iba keby bol ten rodic v nedohladne (co som ja nebola) ...a v nasej situacii sa to zbehlo ako keby v zlomku sekundy: moj maly buchol clapca, jeho mama hned zvrieskla : co to ma znamenat? a v mikrosekunde na to uz nasledoval jej uder voci mojmu dietatu...dost nechutne podla mna, ze si ani nepockala na moju reakciu. Moj maly to nerobil ani opakovane, ani zlomyselne, takze myslim ze na takuto reakciu nemala pravo.

@kbeata presne toto ma napadlo...ze ked si taketo nieco dovoli na cudzie decko a na verejnosti, tak co si potom dovoli na to svoje v sukromi, hmmmm

Keby som videla, že ublizilo, alebo ublizuje môjmu dieťaťu, tak ano....v iných prípadoch by som to riešila slovne.

@gabika_83 áno, má to riešiť rodič, udrieť tá matka nemala tvoje dieťa, ale vyhrešiť mohla, aj na to mala právo...
ak vieš, že tvoj synček sa momentálne takto správa alebo je v takom období, bohužial musíš mu byť stále v pätách, lebo sama nevieš čo mu kedy napadne a koho kedy udrie.. musíš trošku viac predvídať a ked vidíš, že sa blíži kritická situácia snažiť sa zakročiť skôr... nie vždy sa to dá, ale ked už vidíš, že deti sa vzájomne niekam predierajú, tak už si mohla šípiť, že tvoj malý možno udrie, lebo si takto presadzuje svoje... nečakať až kým sa niečo stane... toto totiž často robia rodičia, ktorých deti otlkajú tie druhé, stále podcenujú situáciu a potom sa čudujú, že sú iní rodičia nahnevaní...
nič v zlom, nie si jediná a ak budete synčekovi vštepovať, že sa to nesmie a ani u vás doma to nevidí, tak ho to prejde... ak nie, treba určite vyhladať psychologa.. môže ísť aj o poruchu správania..

fu, no zapeklita situacia. Kazdy je senzitivny na svoje dietatko. Tak matka co udrela cudzie ako aj matka maleho utocnika co dostal po rucke od cudzej tetky. Dva a pol. rocka je malo, to su take trubky este, pokial ale viem, ze zvykne siahnut na ine dieta tak stojim za zadkom neustale. Som v strehu najma tam kde prestava byt prehlad a nastava vhodny moment k utoku.

Moje starsie dieta sa nesacalo, nebilo, nekmasalo inym hracky. Nehryzlo. Teda nehryzlo cudzich, doma si to par krat skusil na nas. Ale ja som prave preto zostala v pozore, ze ak doma skusa co ak skusi aj vonku a par tyzdnov som striehla kedykolvek sa nahol k inemu dietatu. On robil totiz take, ze objal nas, tuliky muliky a daf do stehna. No necakala som kym sa takto "potuli" aj s cudzim dietatom. Treba skratka predvidat a radsej takejto situacii predchadzat nez potom mat pocit krivdy ak niekto spontanne zareaguje a capne nase dieta. Nemuselo sa stat, stalo sa, zrejme podvedoma obranna reakcia, matka mala rozlisovat vek dietata utocnika a pockat si na jeho mamu nech zakroci ta. Ale da sa to pochopit.

Ja som cudzie neudrela. Ale raz som bola nutena pre benevolenciu tiezmatky riadne zdrapnut jej dieta za nohu, ktorou kopalo moje dieta na preliezke vysokej dva a pol metra. Riziko, ze mi dieta niekto skopne dolu a ohrozi ho na zivote len preto, ze mamicka bola z tych lahostajnesich mi nestalo za to. Darmo na mna potom zazerala aj s muzom. Lebo ja som si dovolila este aj zvysit ton na jej decko. Ona totiz bola vyznavacka vychovnej metody tichuckeho no no no, co vobec nezaberalo, dieta ju malo na haku a pokracovalo v kopani toho mojho nadalej. No tak som musela zakrocit ja. Kde je moje dieta uz riadne ohrozene tak tam koncim s veskerymi ohladmi.

nikdy v zivote by som neudrela dieta, ci uz moje a uz vobec nie cudzie... Deti su deti, jasne, ze sa stane, ale neschvalujem, aby dospely a ete k tomu cudzi clovek uderl moje dieta!!! Kazda matka ma dohliadat na svoje dieta cokolvek robi... Asi by som mala nervy, keby nejake ine dieta do mojho kopalo a osocovalo ho, zasiahla by som urcite, ale isto by som neudrela

cudzie dieta by som nikdy neudrela a priklanam sa k nazoru @anjelicek26 ak viem, v akej faze je moje dieta a co robi treba mu stat neustale za zadkom, alebo nebrat ho medzi deti.
Nesuhlasim s nazorom, ze deti si maju problemy riesit medzi sebou same. Taketo male deti nemaju ziadne socialne zrucnosti a velmi obmedzene komunikacne o uceni asertivite nemoze byt ani reci. Kedze detom tieto zrucnosti este chybaju riesia problemy tak ako vedia. Nechat 2-3-4 rocne deti vyriesit si to medzi sebou nemoze dopadnut dobre - vyhra ten silnejsi, priebojnejsi, starsi .
Ja som sa tu v Kanade zatial nestretla s tym, zeby rodicia nechavali na takych malych detoch riesenie konfliktnych situacii (narozdiel od Digysa)
Tu rodicia v pripade knfliktu (predbiehanie, ublizovanie, branie cudzej veci ...) ihned zasahuju a ospravedlnuju sa poskodenemu dietatu a aj jeho rodicovi. Rodicia zabezpecujeme, aby deti cakali, kym na nich pride rad, aby nezavadzali inym detom, neublizovali, vypytali si hracku, akceptovali to, ze niekto nemusi chciet pozicat .... tymto sme detom prikladom a ucime ich od malicka, ako sa spravat na ihrisku a ako riesit konflikty (co sa naucia tym, ze ich nechame vykvakat sa za vlasy, nechame starsie deti predbiehat mladsie, brat hracky, ktore im nepatria, bez dovolenia? no asi len to, ze ten silnejsi vyhrava a na ihrisku platia "zakony dzungle")
Mne sa takato vychova prikladom paci a vidim nielen na svojom synovi, ale hlavne na starsich detoch, ze to prinasa vysledky, aj starsie deti, ktore sa uz hraju na ihrisku same cakaju kym pride na nich rad, davaju pozor, aby neublizili mensim, casto pomozu tym mensim - su k tomu vedene doma, v skolkach, skolach, len vynimocne sa mi stane, ze musim starsie dieta na ihrisku upozornit, ze sa napriklad predbehlo a pod.

@gabika_83 Myslím si, že tá druhá mamina konala jednoznačne nevhodne, neviem či by sa jej páčilo, ak by to bolo naopak a niekto by udrel jej dieťa. Na druhej strane je určite potrebné, aby si svojho synčeka trošku ráznejšie presvedčila o tom, aby nerobil druhým deťom zle. Zjavne mu dohováranie nestačí, tak treba asi pritvrdiť. Ak robí deťom zle, tak ho vezmi z kútika, alebo z kolektívu a posaď ho vedľa seba, aby vedel, že ak bude robiť zle, tak nebude medzi deťmi. V podstate je jedno ako ho o tom presvedčíš, len som chcela uviesť príklad, aby si nemala pocit, že ti radím syna za to biť 😉
My sme mali tiež jeden incident, pri ktorom dcéra predpažila ruky a chcela objať jedného malého chlapčeka, on však cúvol, potkol sa a spadol na konštrukciu šmýkalky. Jeho babka spustila šialený krik na moju dcéru, že ho sotila naschvál a zákerne a mohla ho zabiť a pod. Moja dcéra však z toho bola sama šokovaná a mala plač na krajíčku za to, že sa ten chlapec udrel v podstate jej vinou. Ale to mala dcéra 2,5 roka, čo myslím je tiež vek, kedy deti väčšinou spravia druhému dieťaťu zle iba náhodou. A myslím, že ak by bola situácia neviem ako vážna, určite by som to riešila so samotným dieťaťom, ale slovne alebo s jeho rodičmi. Ale nikdy nie bitkou.

@minewka
@dejnas
@digysa ja sa priklanam k nazoru aky ma @sisaka.... Je jasnel že pri spore proste vyhra silnejšie staršie či priebojnejšie dieťa. Bolo by proti mne samej, keby som nechala všetky deti v herni aby maleho nasilne oberali o hračky a on by stal jak taky solny stlp, a len by prizeral, ako to vo svete chodi. Že kto je silnejší ten vyhrava, že tu platí zakon divočiny (mne to tak pride) JA ked vidim ako nietko trha malemu hračky (nie prvu, su deti, ktore zaujima vždy prave to, s čim sa druhe dieťa chce hrať) popripade ho pritom ešte aj saca, tak dominkovi poviem, milačik, nedaj si to, pekne sa hraj ty. Maly totiž dlho nevedel nič povedať, nechal sa oberať o všetko, ked šiel po rebriku na šmyklavke a videl, že sa za nim vali krdel starších deti, vždy zliezol a nakoniec sa ani nešmykol, lebo sa bal tych starších detí... Možno je to môj problem, lebo viem, že to ma asi zdedene po nas, teda po rodine z mojej strany. Ja som bola v škôlke tiež otlkana inymi deťmi. Pamatam si to doteraz
Inak je velmi živy, doma vymyšla, a doma si presadzuje pri nas svoju vôlu možno viac ako ine deti, vonku mi uteka schovava sa, je to vymyselnik. Ale akonahle bol v spoločnosti hned sa stiahol, presne ako ja ked som bola malá. Doma som bola general, a v spoločnosti som sa nevedela presadiť.
No ale teraz vidim, že už reaguje presne tak ako ja, ked sa za neho postavim. Napr včera mal v herni kočik a prišlo druhe dieťatko a začalo mu ho trhať z ruky. Tak Dominko zastavil a hovori jej. Nechaj mi, tam maš duhy kočik, zobeu si duhy, vytrhol svoj kočik a pokračoval v ceste 😀 😀
Môj teda nikdy nebucha ani nebije druhe deti, ale minule sa nam v herni stalo, že hodil naschval do jednej mamičky autičko. Tak som bola nahnevana a trvala som na tom aby sa jej ospravedlnil, ale to on odmietal uplne. Stale chodil za mnou (bol nešťastny z toho, že som smutna, že sa s nim nebavim, že ho netulkam, ked sa mazna) no a tak mi stale hovoril puepač maminka puepač. Vôbec nechapal, že sa musi ospravedlniť tej tete, ktorej ubližil a nie mne. Aj som ho za nou zaviedla, že nech jej povie prepač, ale to proste odmietal... 😕 Ťažko sa dostať niekedy takemu dieťatku do hlavy, prečo spravil čo spravil, a prečo odmieta čo odmieta... Boh vie, či to on sam vie, prečo to autičko hodil do tej tety

ale tak samozrejme, že nechce zveličovať, len mne to pride prirodzene usmernovať svoje dieťa, ked sa dostane do konfliktov, neviem si važne živo predstaviť ho nechať keby otlkalo alebo bolo otlkane, že by som sa do toho nezastarala. Ale tak určite je to spôsobene aj našou povahou ako sa kto zachova. Tym, že som možno ako dieťa bola otlkana inymi deťmi, tak som na toto taka citlivejšia a proste mi je prirodzene v takej chvily prirodzene zasiahnuť. Samozrejme capnuť alebo ziapať po dieťati a zvlašť cudzom je absolutne nepripustne, ale v klude upozorniť, že toto a toto sa nerobi podla mna nieje na škodu veci

@sisaka tak tento sposob pristupu k vychove sa mi velmi paci. Asi by sa mi z tohto titulu v Kanade pacilo tiez. 🙂
Presne tak, na to je rodic, aby usmernil deti, kedze ony este nevedia ako sa spravat. Nechat deti same na seba v rieseni konfliktnych situacii je sice fajn, aspon sa dozvedia aj o odmietani, odpore ci agresii, ale zasa neuci ich to nicomu. Rozhodne nie ako sa spravat do buducnosti. Akurat tak si osvojuju nespravne vzorce typu kto z koho a podla toho to aj zacina u nas vyzerat. Agresia kde sa pohneme, arogancia a dojem, ze ked ficim rychlejsie som panom situacie. Casto ma zarazaju venciace mamicky svojim laxnym pristupom a postojom "ja a moje deti, kdo je viac!" Uvediem priklad, situacia ktora ma teda dost rozhodila a spracovavala som zlost este doma - boli sme v parku s batolatom. Sami pri soche s kamennou obrubou. Hodnu chvilu sme sa tam hrali, dieta na obrubu vyliezalo, zliezalo. Bavilo ho to. V tom si prikvitla mamicka so svojimi detickami, z toho jedno dievcatko, uz dost rozumne - malo cca 4 az 5 rokov. Zacalo po kamennej obrube dokolecka chodit. Fajn, som si povedala. Zo dva razy som ja svoje batola zlozila z murika dolu, akoze nech dievcinke nezavadzia. Dievcatko ako teliatko - ziadne dakujem, mamicka detto! Fajn. Az do momentu kedy toto teliatko uz necakalo az ja zlozim svoje dieta, ktore mimochodom bolo na muriku prve a nerusene sa tam hralo, a naznacilo ze na to moje batola jednoducho sliapne. Pozerala som v nemom uzase! Neschopna riadne stavnatej reakcie aka sa zrejme pytala na tolku nevychovanost. Mamicka dievcatka nic, len bezpohlavne cosi zasevelila, ani bu ani mu. 😠

Murik bol dost velky pre obe deti, my sme zaberali zanedbatelny kusocek, na ktory moje batola vyliezalo. Krasavicka vsak mala potrebu lozit po celom muriku a to bez akehokolvek ohladu na to, ze tam uz niekto je! A na to tam prave bola jej mater, ktora ju mala usmernit a dietatu vysvetlit, ze je tam aj ine dieta, ktore sa tam hra a preto bud bude dieta obchadzat alebo jednoducho lozit dokola po celom mure nebude a basta! Ci sme sa mali my pratat lebo prisla princezna zo Saby so svojim potomstvom?????

Takto obycajne postupujem ja - nenahrniem sa niekde a nezacnem narusat niecu hru len preto, ze som tam a deticky sa chcu realizovat. Ale zjavne s tymto problem nemaju ine mamicky. Kludne sa nateperia niekde a vypustie tie svoje deti, nehladiac na fakt, ze niekto tam je skor, ze sa uz hra a pod. Zacina mi dost prekazat, ze ja som az privelmi ohladuplna a prestava sa mi to vyplacat. Pretoze s rovnakou mierou ohladov sa nestretavam. Co sa to deje? Aky priklad to davame svojim detom? Podla mna nie velmi dobry.

@indiankaindi jej ale to co popisujes bola skutocne nestastna nehoda a nahoda. Jednoducho snaha tvojej dcerky objat ine dieta vypalila nestastne ale za to ona nemohla. To skor ta babka zareagovaal velmi neadekvatne. To je to, ze ludia uz nevedia rozlisovat. Bud nevedia byt slusni, ohladuplni ked to situacia pyta alebo zas prehanaju v reakciach. Co je tiez na skodu veci. Viem si veeeelmi zivo predstavit ako to s tvojou dcerkou a tym chlapcom bolo, stalo sa nam podobne. Tiez moj syncek asi 20 mesacny a jeho rovnako stara kamaratka sa pojali objimat, no len dopadlo to tak, ze stratili obaja rovnovahu a moj syn spadol na dievcinku. Nastastie sa neudrela ale v prvy moment to nevyzeralo dobre - mohla ona spadnut hlavou na chodnik pripucena mojim dietatom. Okamih, na dojem nevinna a mila zabavka, dticky sa objimaju a moze to skoncit aj urazom.

dievcata co chceme od deti ked same mamicky sa nevieme spravat... minule ma dorazila jedna situacia sedeli sme s kamoskou v parku ona v kociku babeno rocne a kupila som mu kyblicek a lopatku a tak... a hralo sa s tym v kociku bavili sme sa a behal tam taky iny chlapcek aj s mamou samozrejme dosiel a zobral si kyblik... mamicka prisla ze si ho pozicaju kamoska ze ok... a nic bavili sme sa ... a cca po pol hodine ze ideme ... a pozerame ze kde je kyblik a vtedy vysvitlo ze maly sa s nim hral aj s mamickou v inom kute parku a samozrejme ked ho prestalo to bavit tak to tam nechali a nevratili neviem co si myslela ze si ho hadam same pojdeme hladat... neviem podla mna to bolo drze ked si nieco poziciam tak vratim... no nie ci to len ja som taka divna...

@maznacik007 tak to je riadna hanba, ze sa nehanbi matka.

@vejula Zachadzas ako aj vsetky ostatne mamy tu....na 4-och stranach do "UKRUTNYCH EXTREMOV'

Ja pisem o jedno buchnuti.... o jednom udere, o jednom stuchnuti, o jednom soteni.... nic viac, nic menej. JEDEN zly KROK.

Ty a ostatne pisete o neustalom buchani a otlkani...... takto nenajdeme spolocnu rec nikdy 😅

Ja uz som svoj nazor vyjadrila...naco sa budem opakovat.. 😵

@gabika_83 to vysvetlia dost zretelene, co sa stalo- JEDEN BUCHNAT DO BRUCHA

( "Chcel ist na trampolinu, no nevedel sa na nu dostat, asi mu tam stal v ceste druhy chlapcek, tak ho buchol do brucha,...")

@maznacik007 Nie si divna, kazdu pozicanu hracku by sme mali vratit a niekedy sa stava, ze sa pozicana hracka znova prepozicia...tak by som oznamila mamicke, ze sme ju pozicali zase druhemu dietatu, aby vedela, kde tu hracku moze hladat.

nám sa stalo, že otec chlapca (11r.), s ktorým môj syn zápasil na ihrisku, môjho syna napadol..taký pánko 190cm/100kg ho držal pod krk, akurát keď som vychádzala z bytovky...by sa mi krvi nedorezal...keď som sa neskôr snažila o rozhovor s dotyčným pánom, tak mi povedal že už nejakého chlapca kvôli konfliktu s jeho synom zbil...inak chlapec má poruchy správania a užíva lieky od psychiatra

@sisaka Ak si pozorne precitas moje 2 prispevky tak zistis, ze pisem z ineho uhla pohladu. Ty pises o matkach, ktorych deti buchli, ja som pisala o matkach, ktorych deti boli buchnute 🙂 Ja pouzivam presne ten isty system ako ty.....a zaujimave, ze s nim nesuhlasis... VIem presne, o com hovoris...lebo tiez nezijem na SK a vidim tam rozdiel.

Ja nie som poblizku svojim detom, aby som "druhe deti upozornovala a bila"...Ja som poblizku svojim detom, aby som ich usmernovala v slusnom spravani a ked sa im ujde jedna, tak im pofukam bolacku, ak to budu potrebovat.
Ale aby som za jeden uder od druheho dietata hned utekala za matkou, alebo sa nevrazivo pozerala na to dieta, tak to urcite nie.

@digysa tak podla toho prispevku pre sisiaka vidim, že ani ty si nepodhopila čo som chcela napisať 🙂 Viem, že je normalne, že sa deti presadzuju aj takymto spôsobom, proste je to take obdobie. Poznam, detičky, zo super rodiniek a napriek tomu sa presadzuju aj buchanim či inym agresivnym chovanim... Ved ked to videli od inych detičiek, ktorym to prešlo bez trestu, a ešte si tak vydobili čo chceli, prečo by to nerobili??? Určite nekričim po deťoch ani po ich rodičoch. Ja aj ked je môj syn udrety, pofukam bolačku - ako si napisala a normlane kludne, bez nejakych extremnych emocii poviem dieťatku (pokial ma už vek na to, že je schopne to pochopiť) že to nieje pekne čo urobilo, tak aby to aj moje dieťa počulo. Nech vie, že sa to nepatri, že ani on to nemôže robiť a ani si nema nechať takto so sebou zaobchadzať, že ma pravo sa ohradiť pokial je mu ubližene 😉

dievcata a vsimli ste si niekedy ze deti mozu ine dieta udriet, ako znak nesuhlasu ked nevie este uplne rozpravat? prezivam to aj ja pri synovi, ze udrie on dieta, nie ja, lebo chce hracku, alebo jemu niekto berie a nevie to povedat slovami, tak udrie ako znak neber.
kamoskina dcera to presne takto riesila, a ako nahle jej mala zacala hovorit, ukludnilo sa to.
a cudzie dieta bit? to uz kde sme? napomenut, ale urcite nie udriet. taktiez nikto nemoze udriet moje dieta. to by som urobila scenu, na syna som citliva.

@lenocka84 Samozrejme, ze som si vsimla.....ved gabikin syn buchol to dieta preto, lebo chcel, aby mu islo z cesty...no nevedl to chudak povedat 😅

@vejula nechapem s cim nesuhlasis v mjom prispevku...vysvetli.....cituj moje vety...

@digysa nie že nesuhlasim. Ide o to, že ja určite tiež niesom za to aby druhe matky prehnane reagovali na každe pacnutie, aby kričali alebo nedajbože pacli dieťa po ruke.... REagujem na tuto vetu : Ale aby som za jeden uder od druheho dietata hned utekala za matkou, alebo sa nevrazivo pozerala na to dieta, tak to urcite nie.
Ja toto isto tiež nerobim. Normalne, slušne vyjadrim svoj nesuhlas tomu dieťatku , pokial je schopne tomu už porozumieť, žiadne sceny, ani kriky ani velke cirkusy okolo toho samozrejme netreba robiť. LEn dať kludne najavo aj môjmu dieťaťu, že si nema nechať so sebou zaobchadzať ako sa komu zachce.

myslím si, že žiadna matka si nenechá "zbiť" dieťatko.... @digysa má pravdu v tom, že sa tu asi znovu zachádza do extrémov...

ja mám na ihrisku vždy obe deti neustále na očiach a keď sa malý zapletie do nejakej "šarvátky" chvíľku vyčkávam ( tiež väčšinou nezačína, "len sa bráni") ... a myslím tým bežné detské šťuchance, pri ktorých fakt je takmer nemožné, aby si nejak deti ublížili....nemám na mysli sácanie z preliezky, kde by hrozil pád z výšky, či udieranie po hlave nejakým predmetom a pod., a tiež nie súboj, pri ktorom, by už bol plač.... 😒
zopár krát sa mi stalo, ako sme aj s druhým rodičom stáli asi 2m od nich a sledovali ich, pripravení zasiahnuť, ak by "šlo do tuhého"... a práve preto, že nechcem, aby z môjho dieťatka vyrástol "otloukanek", ktorý sa bude neustále aj pri najmenšom šťuchanci spoliehať na pomoc matky, nebežím okamžite všetko riešiť, najmä pokiaľ sú detičky v rovnakom veku... NEROVNÝ súboj je iná vec....
asi v 90% prípadov, sa deti ozaj len 2-3 krát šťuchli a potom sa ďalej spolu hrali... 😉
samozrejme, ak vidím, že druhému rodičovi to nie je vôbec po vôli, vtedy zasahujem, nevyčkávam ...

a čo sa týka brania cudzích hračiek . keď sa už aj k tomu zašlo... to vždy deťom prízvukuje, aj to realizujem, že sa najskôr musia spýtať, či si hračku môžu požičiať a takisto ju aj vrátime majiteľovi a poďakujeme sa... takisto vediem deti k tomu, aby aj oni požičiali svoju hračku