Vediete deti ku skromnosti?

@jana_eyre_2, lebo to sú následky glorifikovania skromnosti. Ľudia, ktorí sa boja ozvať, sklanaju sa pred kýmkoľvek, kto sa vyhlási za autoritu, nie sú schopní odkomunikovať svoje predstavy.... Pozri si diskusie len tuto na koniku: buzeruje ma zamestnávateľ, muž, deti a ja sa neviem brániť. 80% diskusii je o tom. A namiesto toho, aby nás to poučilo, aké dôležité je ísť za svojím cieľom, nebáť sa, ozvať sa, tak si tu rochnime nad nejakou skromnosťou, ako sa mame vytesovat, že vôbec smieme dýchať. Ja vediem svoje deti k tomu, aby povedali, čo chcú (co neznamená, že to aj dostanú), aby mali ciele a držali sa ich a vždy zvažovali aj následky svojich činov. A skromnosť a pokoru v aktívnej časti života považujem za negatívne a nie pozitívne vlastnosti. Co už....

Čítam ešte raz pôvodný text myslim, že slovo skromnosť to úplne nevystihuje...ten text znie skôr ako minimalizmus a možno komunitné a ekologické zmýšľanie ako skromnosť a obmedzovanie sa len tak ako nejaká cnosť z minulého storočia. Minule som čítala, že keby celá populacia zila tak materiálne, ako priemerny človek v rakúsku, potrebovali by sme 3 planéty. Ale ktovie, mozno to vysvetli autorka, aká presne je jej filozofia

@vroni Skromnosť a pokora...piliere spoločnosti. 😂 V rozprávkach, vo filmoch a v knihách. Skromní a pokorní boli odmenení a hamživí a "zlí" potrestaní. Absolútne nerealistické. Skôr by sa rodičia mali zamerať na reality...kúpiť na čo mám bez toho, aby som sa zbytočne zadĺžil.

@acrobaleno Tak nejako, prikrývať sa perinou na ktorú mám a vybavené 😉

Skromnosť často vedie k závisti. Radšej nech ma , po čom túži, a viesť ho k tomu , aby si to chránil a nezničil. Doba je iná .

@vroni nie, nie sú to následky skromnosti - skromnosť je nenarocnost a bavíme sa o materiálnej nenarocnosti, preonacit to na oddanu pokoru a neschopnosť si povedať vlastný názor je jednoducho len domyslanie si toho, čo v tejto teme nebolo ani náhodou spomenute..

ja pochádzam z naozaj skromnej rodiny, nemali sme toho veľa, ale moji rodičia boli intelektuali a myslím, že ani jeden z mojich súrodencov nemá problém povedať svoj názor a stat si za ním, ale to ako vidíme materiálne zabezpečenie našich rodin to takmer každý z nás (myslím surodencov) vidíme povedala by som že až diametrálne odlisne a môžeme sa iba rešpektovať..

nevidim v tom jednoducho súvis - mať na veci vlastný názor, schopnosť povedať si ho a stát si za ním ak som o ňom presvedčená aj napriek nejakej autorite je uplne iná téma ako sa podľa mňa autorka snažila nastoliť..

@larisalarisa poznám chlapca, čo má materialne všetko na čo pomyslí a závidí tak, že mi je ho niekedy až ľúto..

@jana_eyre_2 ked sa na modrom konovi nieco spytas automaticky ta 2/3 zien zdrbe, hlavne ze nadavaju na svokry ale podla mna budu presne take iste svokry oni 🙂 🙂

@jana_eyre_2 to áno......aj ja takých poznám

Ano v ramci ucenia deti ku skromnosti ich ucim aj to, ze ked sa im nieco da ako darcek, je to ich a musia sa o to starat. Neviem, preco by mal byt problem “je to moje”. Skor mi vadi, ked sa deti o svoje hracky nezaujimaju a hore dole ich zabudnu, pokazia a este povedia no a co. Tak neviem kde je problem. Ze im babka kupi, ved to je fajn, vidia aj skromnost a vidia aj babkyne chovanie, teraz to sleduju a potom si vyberu. Predsa im hovorit, ze ich pocity su zle, lebo ta hracka ich a predsvedcit ich, aby si mysleli, ze ich maju vela. Co? Toto nie je uplne v poriadku pre ich zivot. To ty chces zit minimalisticky, ty si myslis, ze maju vela hraciek, nie deti. 6 rocne uz ma svoj rozum, svoje pocity a svoj nazor.

ak ide o to, aby sa vam doma z izby nerobilo sukromne hrackarstvo, tak by som spravila dohodu, ze vsetky nadrozmerne alebo mnohopocetvne hracky nech ostavaju u babky a domov si mozu zobrat dajme tomu 1 vec (ak dostali napr 4)... mozno pochopi, ze vlastne sa to dieta ani nedokaze prehrat s tolkymi hrackami + bude to aj pre deti zaujimavejsie, ze maju vzdy na navsteve svoje vlastne, neobkukane hracky. Alebo si ju mozu zobrat domov, ale potom ju musia vratit alebo doniest nejaku inu na vymenu

@jana_eyre_2, ved to sú načisto rôzne veci. Zit/pochádzať zo skromných pomerov, kde si rodina nemôže dovoliť "vyskakovať" (finančne, mam na mysli) a kde uspokojiť sa s malom je nutné na prežitie, je jedna vec. Ukáže ti, co všetko je v živote už bonus a co je fakt nutné. To beriem. Ale nikto ta k tej skromnosti nechova, si okolnosťami prinútená ju žiť. Ci chceš, či nechceš. V rodine, ktorá je na tom finančné dobre sa hrať na skromných je spravidla len zásterka pre niečo úplne iné. Ak žijeme minimalisticky, ekologicky, neviem ako, tak tak žijeme ako celá rodina a nemusím nijako rozmýšľať, ako natlct do deti tu skromnosť. Proste ten minimalisticky štýl žijú s nami. Ale ak si my doprajeme, prečo chcem mať skromne deti? Ako? A preco vlastne, keď ja sama tak nežijem? Aj tu platí to, čo platí vo výchove veľmi casto: deti sa učia prikladom. Ak sa ich snažím tlačiť k niečomu, čo mi nie je vlastne, nebude to mat dobrý výsledok. A že takých ľudí poznám hodne, ktorí chcú skromne deti, ale sami si doprajú. A strašne sa čudujú, čo z ich deti vyrastá...

@vroni ale ja nerozumiem tomu prečo vravíš o tom, že niekto kto chce vychovať skromné deti nežije tak on sám? Veď autorka ani náznakom nenaznačila, že by si ona dopriala a deti nechá otrhane pozerať z úzadia..
Mať majetok a žiť skromné sa predsa nevylučuje.. mne sa napríklad bridi míňať nerozvážne peniaze už len preto lebo si pamätám časy keď sme nemali ani na chlieb..

@jana_eyre_2, lebo to tak píše v prvom príspevku, že by tak chcela ZACAT žiť 😉 Nehovorím, že ona chce sebe dopriať a deťom nie, ale ze to tak často v realite potom je, poznám zopár takých rodín....

Asi máte pravdu, že deťom treba ukázať jednu aj druhú stránku, nech si sami vyberú. Môžete ich viesť k tomu, čo považujete za správne, ale nakoniec aj tak budú ony tie, ktoré si vyberú svoju cestu.Pravdupovediac, z niektorých názorov ma bolí srdce, ale treba sa rešpektovať navzájom. V detstve sme toho moc nemali, ako deti sme roznášali letáky, za ktoré sme dostali 100 korún za mesiac a takto si na veci sporili. Nič sme nemali na zlatom podnose. Svojím deťom dám to, čo potrebujú pre zdravý vývoj, nič im nechýba. Ale niekedy najviac, čo deťom môžeš dať, je to, že im nedáš všetko. Výchovu sme mali od rovnakých rodičov. Ja žijem skromne, brat a aj mama sa stali materialistmi. Predražené značkové handry, hojnosť, nezmyselné utrácanie, dovolenky. Dom preplnený vecami, kde na mňa dýcha chaos aj keď je upratané. Minimalizmus ako filozofia, sa mi páči. Materiál nás oberá o energiu, nedokážeme sa sústrediť na myšlienky. Veci naokolo nás neustále rozptylujú. Dobre....pozametajme si každý pred svojím prahom. Len som bola zvedavá na vaše názory. Ďakujem všetkým zúčastneným. Bolo to zaujímavé čítanie.

@vroni nepíše že by tak chcela ZACAT žiť, ale že sa rozhodla tak žiť a k tomu viesť aj svoje deti.. to je rozdiel 😉

rozhodnúť sa predsa mohla aj pred 7dmimi rokmi keď deti ešte nemala..

Ja v realite poznám mnoho rodín, ktoré doprajú sebe aj deťom - lebo preco nie keď majú.. a nemám pocit že svoje deti vedú vždy správnym smerom.. AVSAK je to ich volba a môj pohľad sa proste len líši od toho ich pohľadu, nesudim ich a nemusím skatulkovat aké deti im vyrastú pretože to nemôžem tusit.. tak ako sa nedá tvrdiť aké deti vyrastú z tých, ktoré sú vedené k skromnosti.. nič nie je tak jednoduché a čiernobiele..

@jana_eyre_2, iste nie, vidíš, aj rovnaký text čítame každá inak. Každá posudzujeme zo svojho pohľadu a na základe svojich skúseností.

Mama a brat su materialisti Lebo maju radi značkove handre a dovolenky. ? Nie kazdeho pripravuju veci o energiu nie kazdy potrebuje minimalizmus ako ty. To co je super pre teba nie je pre druheho. Ži a nechaj žit. Bud minimalista a nerieš druhych či su materialisti. Niekedy zas minimalisti su ludia co su control freaks . Nejde o skromnost ale mat malo aby bolo vsetko na svojom mieste a tych 5hraciek je raz dva upratanych. Uz len Ta veta že -zakazat styk s babkou nemozes Lebo dcera ju mà rada.. Uz len to odôvodnenie - svedci o tebe. Inak by si odstrihla babku od vnučky Keby ju nemala rada ? Len koli hrackam? Ze jej babka dopraje vecicky z dračika a jej pohlad na vec je iny ako tvoj ? Toto je taky pseudo problem. Clovek mà ako si zariadi.

tiez som neporiesila co s tym .. uz som rezignovala, mam ine problemy. vzdy za vrece hraciek strcim do pivnice ked sa uz v byte neda pohnut. za chvilu odrastu a bude po probleme. vcelku fajn je faza ked pridu pocitacove hry. kupi sa to na steame a nikde to nezavadzia 🙂

Ja s 2 ročným bejby nalepenym na mne celý deň si prečítam že "zoberie babka na pár hodín do OC, och keby prišli aj s drakom bolo by mi to jedno za tých pár hodín slobody "😂😂😂😂k téme-som rada že rodina malemu niečo dá, nemusím kupovať ja, nie vždy sa však trafia 😂
Ja som s týmto zatiaľ spokojná, svokra kúpila malemu k 3 mesiacov hraci laptop, áno hormóny po pôrode, urobila som obrovskú scénu že takéto nechcem ani vidieť preboha laptop 3 mesačnému a čo mu kúpite keď bude mať 3 roky???, veľmi sa na mňa nastvala a mám s ňou pokoj, nič také nekupuje, žiadne hlúposti.....mama rešpektuje moje predstavy o hračkácha keď mu kupi somarinku nechám u nej alebo posuniem ako darček kamoskinym deťom😉😉😉
U nás je málo hračiek, ako mi povedala kamoška na návšteve, ak vela dostávate a deti si k tomu nevytvoria vzťah ty si z toho v strese, tak to podaruj ďalej alebo predaj,tak to robím ja

ja len dovysvetlim, ze pocit "to je moje" alebo cirkus ohladom kinder hracky ale vobec nesuvisi s prebytkom hraciek a materializmom. Naopak, prave obmedzovanie moze sposobovat tieto pocity a naroky. Ja som zila v extr. skromnosti a mam problem sa delit. Moje deti maju hojnost a veru rozdelia sa, ked chcu. Ked nechcu, je to asi preto ze kazdy clovek potrebuje mat pocit, ze je nieco vyhradne jeho a bude o tom rozhodovat.

My tiež malej nekupujeme zbytočnosti, dokonca za 3 roky som jej oblecko kúpila fakt minimálne, lebo babky a prababky sa v tom vyzivaju, že môžu nakupovať malinké oblecko a hracky. Mne to osobne nevadí, skôr naopak 😆 a všetko odkladám sestre, keď bude mať bábo, takže to využije

Moja dcerka nema este ani 3 roky, tak sa mi pise tazko objektivne, skor budem pisat moje plany a doterajsie skusenosti. Zijeme v zahranici, daleko od mojej aj manzelovej rodiny. Babky, tety, ujovia chodia tak 3 krat do roka a jasne, ze musia vzdy nieco doniest. Prvy rok sa tesis novemu krasnemu obleceniu, hrackam pre mimco. Druhy zacinas hovorit, nech sa krotia, treti, ze uz stacilo, ma toho vela, nevie, s cim sa skor hrat.

Ale podla mna do 3-4 rokov kupujeme veci pre seba, nie pre dieta. Kupujeme, co sa nam paci a co nas robi stastnym. Dieta nevie, co je odrazadlo, ale kupime. Nevie, co je kuchynka, ale vsetci ju maju, tak kupime. To iste drevene kocky, lego duplo, ine stavebnice a hracky pre male deti. Vidime co sa nam paci a kupime. Zrazu bum, dieta si zacina vsimat v reklame, v obchode hracky a uz sa nemoze kupit, lebo bude mat vsetko co chce. Ale ze malo vsetko co sme chceli my je ok.

Ja som sa uz vazne porozpravala s rodinou a dohodli sme sa, ze mozu nosit len knihy alebo omalovanky, na Vianoce lubovolny 1 darcek, inak sa musia s nami poradit. Na narodeniny sa budeme vsetci skladat na 1 velky darcek- bicykel, lyze, korcule, .....
Je to tazke pochopit hlavne pre moju svokru- nakupnu maniacku, ale uz sa uci.

Paci sa mi zaver autorky, triezvy pohlad. Lebo ja si myslim presne to iste, ze mozeme sa snazit vychovavat, davat urcite hodnoty dietatu a ono si nakoniec vyberie svoju cestu aj tak same. Riadiac sa svojou povahou, vkusom, hodnotami. Akykolvek tlak a obmedzovanie vytvara protitlak, a tuzba dietata napr. zapadnut v skole v kolektive moze byt v prikrom rozpore s tym, co zije doma jeho rodic a s cim dovtedy nebojovalo. Aj vtedy sa da vela rozpravat a zit dalej v minimalizme, ale ked je to prilis v rozpore s tym, po com dieta tuzi, tak by som to nerobila za kazdu cenu. Vysvetlovat a robit male kompromisy... Pretoze pre dieta je ovela dolezitejsie pocit prijatia do kolektivu, pocit ze zapada, ze ho vsetci medzi seba beru, ako zit v sulade s hodnotami rodica a byt ostrakizovany, nebrany na vedomie, vycleneny bokom. Hodnoty sa daju vybudovat vysvetlovanim, kompromismi, ale nie nariadovanim. Zakaz je to najchutnejsie ovocie na porusenie 🙂 Ked vyrastie a prehrmi puberta, pridu aj tie hodnotove vyhranenia, pride rozhodnutie, na ktoru stranu sa dieta vyda, mozno same ten minimalizmus prijme a bude ho sirit do okolia...

@ladyvi zrejme ti nebolo vysvetlovane,co je v zivote dolezite. Ani my sme nemali vsetko,zili sme skromnejsie,ale hodnotu penazi ma rodicia naucili si vazit a aj nas naucili,ze sa nepotrebujeme obklopovat vecami. Sko ak ma dieta vsetko je zvyknute habat viac a viac a nic si nevazit.

@marca12 uch to uz su ake domyslacky 🙉😂 niekedy sa pri vychove detom tolko nefukalo okolo zadku ako sa vravi. Nevravim, ze to bolo dobre. Rodiny boli rozne, zilo sa vselijako, ja som napriklad mala kamaratov iba z bohatych rodin a my sme boli socialne pripady. To sa moze rodic snazit akokolvek chce, dieta to vnima inak. A skola dodnes neriesi nejako financnu gramotnost, ale mozno sa mylim a veci sa pohli. A ano, ked som dostala prve vyplaty sla som do nuly. Lebo och mozem si kupit, co len chcem. A neboj velmi dobre som vedela, co je dolezite,aj tak mi srdce pistalo po znackovej veci 😂

Píšeš v príspevku, že rodičia toho nemali veľa,preto ste žili skromne.. Mam kolegyňu, tiež sa obháňa skromnousťou z detsva, častokrát ani neje jedlo aby ušetrila(no navarene jej nerobi problem hodiť do koša) , nalepil sa na ňu muž, ktorý jej tie ušetrené peniaze rozhádže, vraža peniaze do domu, ktorý nieje jej.. Lebo rodičom treba pomôcť... Chodí v roztrhanej rovnošate, lebo je skromná..Skromnosť a minimalizmus, sa v mojich očiach diametrálne líši... V mojich očiach je minimalizmus o kvalite, než o kvantite. To znamena že budem mat kapsulovy šatník kvalitných odevov-znackovych(minimalizmus) , nie pár spranych cinskych handier(skromnosť). Moja malá vôbec nieje naviazaná na veci, jej by bolo suma fuk, keby nemala ani jednu hračku. Najradšej ma spoločnosť inych deti, hodnotu peňazí nechápe na to ma ešte čas, hodnotu peňazí nás naučil internát-minies, čaká ťa hlad

My ako deti sme mali všetko a tak to má aj moje krstňa. Chcela bábiku? Mala ju. Tento rok na narodeniny dostala 4tu bábiku lebo chcela aj chlapčeka Baby Annabell a neľutujem hrá sa s ním. Pre niekoho blbosť no malú tie veci ako montessori nebavia.
Keď som bola malá pamätám si na moju bábiku Chou Chou doteraz ju mám odloženú a funguje. Keď sme ju vytiahli po nvm koľkých rokoch aj slza vyšla 😁 zrazu všetko bolo naspäť.

Malá na mňa pozrie a ja mám zastretý mozog ako sestra vraví 😁 a ešte pridá tie očká že kúpiš mi? 🥺🥺🥺 a ja samozrejme že hej ... 🤣

K hračkám malá má doma haldu vecí pre bábiku tzn 2 kočíky stoličky na kŕmenie, 2 autosedačky, chodítko, prebalovaci pult a milión oblečenia na bábiky ale každý mesiac cca sa hračky triedia to isté oblečenie triedime a dávame jedným kt to nesú na charitu a je aj vlk sýty aj ovca celá. Od mala malej vravíme pozri toto posunieme s tým sa nehráš deťom kt nemôžu mať toľko čo ty a chápe to a hovorí že dáme detičkám čo nemajú?

Niekto tu spomínal že si deti nespomenú na obľúbenú hračku ... ja si doteraz na bábiku pamätám veľmi dobre 😉

@amelie2017 asi tak. Do 3 rokov dieťa ani nerieši ... to vidím aj u nás. Malú šlo oblbnúť ale trz už nie. Povie že chce napr také a také oblečko pre bábiku a ja sa môžem pokrájať ...