Ako motivovať dôchodcov k aktívnemu životu?
Rodičia sú už obaja na dôchodku a začínam si všímať, že ich svet sa zúžil skoro len na obchod, lekára a lekáreň. Nie sú úplne chorí, len sa im nikam nechce. Keď navrhnem prechádzku, kávu, výlet alebo nejaké podujatie v meste, väčšinou povedia, že načo, že doma im je dobre. Na jednej strane si hovorím, že sú dospelí a majú právo žiť si po svojom. Na druhej strane mi je ľúto, že sa čoraz viac zatvárajú doma, sú unudení, potom sa hádajú kvôli somarinám. Neviem, či ich mám viac ťahať medzi ľudí, alebo to nechať tak a neorganizovať im život nasilu.
Inak my nasim vzdy na vianoce kupime nejaky liecebny pobyt, to sa im velmi paci plus ich bravane na dovolenky. Teraz uz moc mimo slovenska nechcu kedze sa boja ze ak by sa nieco stalo ale chodia radi. Ale ano, uz su vycerpanejsi, unavenejsi a potrebuju vacsi oddych, ale vlani s nami dali este 20km turu. Aj ked potom sa davali dokopy 2 dni. Inak my byvame v Prahe a eate su schopny dojst vlakom. Ten cas s v ucatami im robi velmi dobre, akoby ich prebudil.
@anonym_autor Ťažko radiť a pomôcť. Každý človek je individuálny. Aj sa som bol domased a skončil by som asi podstatne horšie ako oni. Za jeden rok a niečo však nastali také zmeny v mojom živote, že by som tomu sám neveril. Najprv rakovina, skoro ochrnutie, potom sa učiť znovu chodiť a nakoniec boj o vlastný život a útek, či vyhodenia zo starobinca. Našťastie mi pomáhal brat. Treba im vysvetliť, že toto je ich posledná šanca niečo v živote zažiť a dokázať, pokiaľ sú ešte ako tak zdraví. Keď ich náhodou pritlačí choroba, je skoro vždy koniec. Sú dve možnosti postupu. Buď šoková terapia a niekam ich poslať na dovolenku, alebo postupná príprava. Ty ich poznáš, tak to skús. Mám 65 a som bloger na Koníku, pozri si foto na:
https://www.modrykonik.sk/blog/ipsa646/album/brodil-som-hron-fcjm9n/
Je mi jedno, či ma použiješ ako dobrý vzor, alebo odstrašujúci príklad. Ja viem, že mám zatiaľ neliečiteľnú chorobu, že nebudem dlho žiť a tak vyvádzam sprostosti, že by sa niektorí moji doktori chytali za hlavu.
Treba zistiť či sú tak šťastní, trošku im upraviť stravu a pritiahnuť ich k cvičeniu a môže to byť dobré, ale niekedy je zmena osožná. Nemôžeš im nič prikázať, len ak ich šikovne presvedčíš, možno Ti budú v budúcnosti vďační.
No su potom dochodcovia ako moji rodicia co “nemaju cas” na vnucata lebo maju kopec aktivit. Obaja maju po 70 teraz najnovsie zacali chodit na behy pre seniorov kde maju rychlochodzu. Otec moj este robi a asi bude az do smrti. My sa smejeme ze on v robote aj zomrie. Ale to co mojim rodicom pomaha ze sme im kupili biky, tiez chodia na take tie seniorske vylety. Veci robia aj spolu ale aj kazdy svoje. Je ale pravda ze aj oni su akoby uz nervoznejsi, nemaju na seba nervy a casto si lezu hore krkom. Tam je presne ten straveny cas kazdy po svojom velmi dolezity. Zaplat mame nějaký kurz, napr jogy pre seniorov, tanec alebo to co najdes u cas. Pripadne chodte spolu. Nasi este vozia bratove deti niekedy na treningy a tam si casto pokecaju s inymi “dedkovcami” co doniesli vnucata. Clovek sa casto zacikli, aj by chcel ale nie vzdy ma odvahu, alebo nevie kde zacat.