Ako sa vysporiadať so stratou sebestačnosti v starobe?
Chcela by som poprosiť o skúsenosti , ako sa Vaši známi - rodičia vysporiadavali so stratou sebestačnosti a denno-dennými chronickými bolesťami od chrbtice, ovplyvnené sú hlavne nohy. (vek nad 70 rokov/ , prípadne ako ste to riešili.
och tak opatrovatelka že ti bude robit spoločnost a bude sa s tebou rozpravat odporučam polohovatelnu postel ...tak teda ja mam taketo problemy od 22 rokov momentalne 24 a vysporiadala som sa s tym tak že to za mna robi bud moj priatel alebo mama, musela som sa rozhodnut ze ci budem nasilu robit a mozem ochrnut alebo proste to spravia za mna a budem moct aspon chodit von na vylety atd ..ale s čim je problem ? s tym ze je sama cele dni a nema co robit a s kym byt alebo co ?
@linola1 máme v rodine uja, má 73, všetko ho boli, aj 3 x do týždňa ide k obvodnej doktorke, stále sa sleduje, ak zakašle, už má zápal pľúc, ak ho pichne v boku, už má žlčníkové kamene...Najlepší liek je, ak dcéra príde s vnucikom a ten ho vie od každej choroby odzbrojiť. Stále len dedko, dedoooo a dedko potom nema čas na somariny 🤣🫣🫣🤣🫣. Lieky na ukludnenie nechce, vraví, že jemu nesibe. No ako sa to vezme, lebo v pravom slova zmysle mu nesibe, ale občas preskakuje 😏. Čo bude ďalej netušíme, snáď to nebude k horšiemu. Ide leto, veríme, že vnucik ho bude udržiavať v relatívne dobrej forme 👍.
@linola1 máme v rodine uja, má 73, všetko ho boli, aj 3 x do týždňa ide k obvodnej doktorke, stále sa sleduje, ak zakašle, už má zápal pľúc, ak ho pichne v boku, už má žlčníkové kamene...Najlepší liek je, ak dcéra príde s vnucikom a ten ho vie od každej choroby odzbrojiť. Stále len dedko, dedoooo a dedko potom nema čas na somariny 🤣🫣🫣🤣🫣. Lieky na ukludnenie nechce, vraví, že jemu nesibe. No ako sa to vezme, lebo v pravom slova zmysle mu nesibe, ale občas preskakuje 😏. Čo bude ďalej netušíme, snáď to nebude k horšiemu. Ide leto, veríme, že vnucik ho bude udržiavať v relatívne dobrej forme 👍.
@biba_18
@anonym_3babcb tu sa nejedná o sledovanie, to je stav po operácií chrbtice, kedy sa bolesti vystupňovali, lieky nezaberajú a nohy sú slabé. Takže musí niekto pomáhať, ale je strašne ťažké zmieriť sa s tým, že človek nedokáže ísť na nákup, robiť svoje záluby, ledva chodí po byte, skrátka nevie ako ďalej žiť. Nádej na zlepšenie je nulová.
@linola1 Problémy, ktoré opisujes, nemusia súvisieť vždy so starobou.Nemala som ani štyridsať a už som mala závažné problémy s chrbticou a nohami.Postupne sa pridružili ešte aj iné zdr.problemy.Mam ešte niekoľko rokov do dôchodku, ale rátam s tým, že bolesti a iné nepríjemnosti spojené s chorobami a vekom sa môžu zhoršovať, ale zároveň si fandím, že ešte mám pred sebou veľa "dobrých rokov,,/rozumej,roky bez invalidného vozíka/
tak o tomto sa s rodicom rozpravam pravidelne (76) ze ak to nebude davat budeme sa o neho starat aby sa nebal prijat pomoc, treba mu dat pocit ze moze o veciach rozhodovat, ty ken pomahas drzim palceky
@biba_18
@anonym_3babcb tu sa nejedná o sledovanie, to je stav po operácií chrbtice, kedy sa bolesti vystupňovali, lieky nezaberajú a nohy sú slabé. Takže musí niekto pomáhať, ale je strašne ťažké zmieriť sa s tým, že človek nedokáže ísť na nákup, robiť svoje záluby, ledva chodí po byte, skrátka nevie ako ďalej žiť. Nádej na zlepšenie je nulová.
@linola1 bohužiaľ s týmto sa blbo funguje ale je je nevyhnutné mať opatrovanie, každý je na tom mentálne ináč a teda ani to tak nesúvisí s vekom, teda starobou ako s chorobou a následnými problémami, ten stav zmierenia možno ani nepríde, výhoda je že ešte chodí to ak sa dá treba čo najdlhšie udržať
@linola1 bohužiaľ s týmto sa blbo funguje ale je je nevyhnutné mať opatrovanie, každý je na tom mentálne ináč a teda ani to tak nesúvisí s vekom, teda starobou ako s chorobou a následnými problémami, ten stav zmierenia možno ani nepríde, výhoda je že ešte chodí to ak sa dá treba čo najdlhšie udržať
@alenka58 Ide o mńa osobne. Som po operácií chrbtice, hrozilo ochrnutie , veľmi silné bolesti, chvílu som chodila s chodítkom a bola sebestačná, bohužial bolesti sa vracajú, nohy slabé, variť , nakupovať musí už niekto, a ja sa s tým stále neviem vysporiadať, neviem ako ďalej žiť, a veľmi sa bojím čo bude ďalej. Viem, že nádej na zlepšenie nie je. Je to tak strašne ťažké. Mám 73 rokov, donedávna som verila že bude lepšie, ale nie je. Skrátka hľadám zmysel ďalšieho života.
@alenka58 Ide o mńa osobne. Som po operácií chrbtice, hrozilo ochrnutie , veľmi silné bolesti, chvílu som chodila s chodítkom a bola sebestačná, bohužial bolesti sa vracajú, nohy slabé, variť , nakupovať musí už niekto, a ja sa s tým stále neviem vysporiadať, neviem ako ďalej žiť, a veľmi sa bojím čo bude ďalej. Viem, že nádej na zlepšenie nie je. Je to tak strašne ťažké. Mám 73 rokov, donedávna som verila že bude lepšie, ale nie je. Skrátka hľadám zmysel ďalšieho života.
@linola1 moja mamina má veľmi podobné, najprv si myslela , že chrbtica, potom sa zistilo, že akútne je potrebné vymeniť bedrový kĺb, vzápätí, ale tam ostali posuny a operácia chrbtice, v podstate bolesti má tiež stále, ťahá ju stehno, vidím, že sa bojí chodiť von, mám obidvoch rodičov vek cca 78 /83 r. ak, niekam idú tak väčšinou si to načasujú a vtedy si dajú tbl od bolesti, čo sa týka varenia - bud pomôžu deti alebo môžete požiadať o dovoz stravy sa za veľmi symbolické ceny, len je to potrebné vybaviť ( papiera u všeibecného a potom dať na sociálku..., moja mam nakupovanie rieši , že si objednáva potraviny s donáškou, ale sem tam vybehne aj sama, nie je dobré sa vzdať a zastaviť, dôležité je nezastať a aj v tej nie pozítivnej situácii násjť niečo pozitívne... ťažko sa radí ,len sa prosím neopúšťajte ...treba si pripusti, že isté činnosti možno sa nebudú zvládaťa, ale vzždy sa dokáže nájsť nejaká cesta ako si spestriť život...
@alenka58 Ide o mńa osobne. Som po operácií chrbtice, hrozilo ochrnutie , veľmi silné bolesti, chvílu som chodila s chodítkom a bola sebestačná, bohužial bolesti sa vracajú, nohy slabé, variť , nakupovať musí už niekto, a ja sa s tým stále neviem vysporiadať, neviem ako ďalej žiť, a veľmi sa bojím čo bude ďalej. Viem, že nádej na zlepšenie nie je. Je to tak strašne ťažké. Mám 73 rokov, donedávna som verila že bude lepšie, ale nie je. Skrátka hľadám zmysel ďalšieho života.
@linola1 moja mama bola mladšia (60) a ležiaca ale ta do poslednej minúty verila, že bude chodiť
Babka (90 )uraz nohy, neriešila-zmierila sa
Hovorí sa čím človek starší tým mozog uz prijima inak tie veci,viac je zmierenejsi
Ale tvoj prípad je dobrý v tom, že chces a nevieš sa s tým zmieriť iba je obmedzene telo
No zlý v tom, že toľko veci chces,len nevies ako
Napadol mi pripad ešte jedneho znameho,tiež mal obrovské problémy s chrbticou aj operácie
Nevedel sedieť a nie to chodiť ale zakaždým si povedal, že bude chodiť chodiť a chodil chodil az sa rozhýbal 80
Zial neviem jeho diagnózu ale mal to veľmi vážne
A neviem na koľko u teba by chcenie prekonalo to fyzické
Každopádne chcem ti ešte povedať jednu vec,ked mama bola ležiaca bola v zariadení-docasnom,kde boli aj mladí/starí
A bol tam chalan , fešák, mladý po uraze a nenavratne ochrnutý CELÉ telo
Bude žiť veľmi dlho/ či pridlho na jeho diagnózu?
Taký človek nájde na 50 rokov svojho ostavajuceho života zmysel?
Je to len o tebe, dobré je, že chceš, nezmier sa s tym ale prijmi to ako tvoju situáciu a čo najviac vyťažiť, hľadať v sebe
Každého čaká raz koniec,niekto do poslednej minúty bude fit,niekto sa narodí a nebude fit nikdy a je na každom ci dokáže nájsť ako vyuzije ten zostavajuci čas života....nieje to o tele ale psychika a tvoja
Takže ak niečo poradiť,zveladuj to čo najcennejsie máš a to je tvoje JA
@anonym_c46c24 ja som už len doma. Včera som na chvílu vyšla von, aj to len s chodítkom pár metrov a s bolesťami hore schodami domov. Bola som sebestačná v každom smere, a odrazu nevládzem nič. Moja psychika je už vyčerpaná. Tak veľmi sa snažím od novembra, ale nedá sa.
@alenka58 Ide o mńa osobne. Som po operácií chrbtice, hrozilo ochrnutie , veľmi silné bolesti, chvílu som chodila s chodítkom a bola sebestačná, bohužial bolesti sa vracajú, nohy slabé, variť , nakupovať musí už niekto, a ja sa s tým stále neviem vysporiadať, neviem ako ďalej žiť, a veľmi sa bojím čo bude ďalej. Viem, že nádej na zlepšenie nie je. Je to tak strašne ťažké. Mám 73 rokov, donedávna som verila že bude lepšie, ale nie je. Skrátka hľadám zmysel ďalšieho života.
@linola1 je to náročné v každom veku nájsť zmysel na každodenne fungovanie, keď človek už nevládze žiť ako predtým. Za mňa by boli najhoršie tie fyzické bolesti. Ako sa s tým zmieriť? Iba to prijať a nachádzať zmysel a radosť v malých drobnostiach, ktoré ti život denne prináša. Kľudne vyhľadaj aj odbornú pomoc. Nájdi spoločenstvo ľudí, ktorí majú podobný osud. Hľadaj inšpiratívne osudy ľudí, ktorí prekonávali životné ťažkosti, aké mali nastavenie, čo im pomáhalo. Venuj sa svojim záľubám, alebo ak máš možnosť obklop sa rodinou, s ktorou máš dobré vzťahy (vnúčatká?)
@linola1 je to náročné v každom veku nájsť zmysel na každodenne fungovanie, keď človek už nevládze žiť ako predtým. Za mňa by boli najhoršie tie fyzické bolesti. Ako sa s tým zmieriť? Iba to prijať a nachádzať zmysel a radosť v malých drobnostiach, ktoré ti život denne prináša. Kľudne vyhľadaj aj odbornú pomoc. Nájdi spoločenstvo ľudí, ktorí majú podobný osud. Hľadaj inšpiratívne osudy ľudí, ktorí prekonávali životné ťažkosti, aké mali nastavenie, čo im pomáhalo. Venuj sa svojim záľubám, alebo ak máš možnosť obklop sa rodinou, s ktorou máš dobré vzťahy (vnúčatká?)
@anonym_89514b doteraz som sa starala o celú domácnosť, pomáhala s vnúčatami, moja záluba boli kvetinky , ručné práce už nemôžem robiť, bolia trpnú ruky, ledva prejdem, opakovane som sa vracala do života, verila, že bude dobre a odrazu neviem ako ďalej. Je to príšerný pocit, keď ráno vstávam a nohy ma ledva unesú, bojím sa že jedného dńa ostanem ležať. Najhoršie na tom všetkom je, že nikto s tým nedokáže pomôcť.
@biba_18
@anonym_3babcb tu sa nejedná o sledovanie, to je stav po operácií chrbtice, kedy sa bolesti vystupňovali, lieky nezaberajú a nohy sú slabé. Takže musí niekto pomáhať, ale je strašne ťažké zmieriť sa s tým, že človek nedokáže ísť na nákup, robiť svoje záluby, ledva chodí po byte, skrátka nevie ako ďalej žiť. Nádej na zlepšenie je nulová.
@linola1 toto presne zažíva sused, má 71, je po operácii chrbtice, tuším 5-6 týždňov si nemohol sadnúť, len stát, ležať a chodiť. Manželku má chorú, je nevidiaca. Po dome len nohami suchá o 2 barlách. Nákupy im robí syn, ktorý nebýva s nimi a chodí do práce, má svoju rodinu. Obedy maju z donášky aj večere. Už bol aj na rehabilitáciach, chystá sa do kupelov. Veľmi ho to zobrali, lebo celý chod domácnosti bol na ňom.
@anonym_89514b doteraz som sa starala o celú domácnosť, pomáhala s vnúčatami, moja záluba boli kvetinky , ručné práce už nemôžem robiť, bolia trpnú ruky, ledva prejdem, opakovane som sa vracala do života, verila, že bude dobre a odrazu neviem ako ďalej. Je to príšerný pocit, keď ráno vstávam a nohy ma ledva unesú, bojím sa že jedného dńa ostanem ležať. Najhoršie na tom všetkom je, že nikto s tým nedokáže pomôcť.
@linola1 veľmi ti prajem, aby sa ti zdravotne polepšilo. Je to náročné na psychiku veľmi, jedine čo ma napadá, treba to prijať ten stav ako je teraz. Keď tlačíš, vytváraš odpor a v tvojom tele je protitlak. Keď sa ukľudníš aj telo sa môže skôr zregenerovať . Takto máš telo a nervový systém stále v strese a kŕči. Tiež už nie som mladica, a učím sa primať život tak ako ide, aj to že starnem a nevládzem.
@linola1 toto presne zažíva sused, má 71, je po operácii chrbtice, tuším 5-6 týždňov si nemohol sadnúť, len stát, ležať a chodiť. Manželku má chorú, je nevidiaca. Po dome len nohami suchá o 2 barlách. Nákupy im robí syn, ktorý nebýva s nimi a chodí do práce, má svoju rodinu. Obedy maju z donášky aj večere. Už bol aj na rehabilitáciach, chystá sa do kupelov. Veľmi ho to zobrali, lebo celý chod domácnosti bol na ňom.
@anonym_3babcb ja som mala blízo 70, slubovali že bude dobre. Chvílu som fungovala, ale teraz som odkázaná pomaly vo všetkom na muža. Deti sú dospelé, nemajú čas, ak aj prídu na 5 min. a ja už nemám žiadnu energiu. Tak strašne veľa mi už život zobral a nadelil samé bolesti.
70 r je ešte relatívne dobrý vek. môj otec mal problémy s nohami, ale tak vek omnoho omnoho vyšší. Po rozumovej stránke bol úplne Ok, ja som mu pomáhala koľko som vedela, chodila k nemu aj 5 krát denne, len ja som mala tiež rodinu - deti a jedno dieťa ZŤP. Bolo mi ho neskutočne ľúto, moji súrodenci samé výhovorky typu že bývajú v druhej dedine, koľko jeho stojí benzín, on je unavený.... a tak som sa s otcom trápila sama.
Na otca čas nemal ani jeden súrodenec, iné to bolo pri dedení.
@anonym_3babcb ja som mala blízo 70, slubovali že bude dobre. Chvílu som fungovala, ale teraz som odkázaná pomaly vo všetkom na muža. Deti sú dospelé, nemajú čas, ak aj prídu na 5 min. a ja už nemám žiadnu energiu. Tak strašne veľa mi už život zobral a nadelil samé bolesti.
@linola1 Aspoň, že máš muza a pomôže ti.To je veľké plus.Nie si uplne osamela, máš jeho spoločnosť aj pomoc.Horsie by bolo keby si bola uplne sama ako naša susedka a nevládna.Je vdova, deti majú svoje rodiny, svoj zivot a malo času
@linola1 Aspoň, že máš muza a pomôže ti.To je veľké plus.Nie si uplne osamela, máš jeho spoločnosť aj pomoc.Horsie by bolo keby si bola uplne sama ako naša susedka a nevládna.Je vdova, deti majú svoje rodiny, svoj zivot a malo času
@anonym_f28fde tej nevládnosti sa bojím, opatrovala som ležiacu mamu skoro 5 rokov. Mám muža, ale väčšinou je preč, donesie obedy, ale ten deń si človek musí prežiť s bolesťami a nevládnosťou aj tak sám.
@biba_18 vozík by možno pomohol von, ale človek potrebuje nohy ku všetkému, a ak sú slabé a každý deń ubolené, je to veľmi ťažké. Mne príšerne chýba tá moja sebestačnosť.
@linola1 vozík mal otec z Rožňavy, volal sa Karol, kúpil si ho za svoje financie, ale dá sa aj cez poisťovňu. On mal s tým problémy - ani neviem prečo poisť. nebola ochotná mu finančne prispieť. vozík mu slúžil roky - až do smrti. chodil do obchodu, do kostola, na rôzne schôdze aj do druhej dediny po hl. ceste. Veľmi mu pomohol.
Mal tam len dve rýchlosti - zajac a korytnačka. Korytnačka išla tak pomaly že ho normálnou chôdzou predbehla aj dcéra ZŤP. Zajac išiel omnoho rýchlejšie.
Mozno by pomohli rehabilitácie a/alebo kúpele. A vrámci toho aj nejaké sedenia so psychológom, ktorému sa minimálne človek môže vyrozprávať.
A ano,je to blbé, ale proti bolestiam existujú lieky. Potom budeš môcť nohy trochu "trénovať " (samozrejme pod dozorom fyzioterapeuta) a bude lepšie.
Keď som mala zlomenú nohu, musela som tiez prijať to,že som odkázaná na pomoc. Jasné, že moja situácia bola iná, lebo šlo o dočasné obmedzenia. Ale aj tak som sa cítila ako príťaž, zbytočná, neschopná. Tie pocity su normálne.
Ja by som sa sústredila na fyzio, nohy trochu "posilniť " a zistiť, co viem spraviť sama, a kde potrebujem pomoc. A pomoc môžu byť sj lieky proti bolesti. A nájsť si novú rutinu na základe toho, co je možné. A teda aj nejaká podporná skupina alebo psychológ. To by som asi robila na tvojom mieste ja.
Mozno by pomohli rehabilitácie a/alebo kúpele. A vrámci toho aj nejaké sedenia so psychológom, ktorému sa minimálne človek môže vyrozprávať.
A ano,je to blbé, ale proti bolestiam existujú lieky. Potom budeš môcť nohy trochu "trénovať " (samozrejme pod dozorom fyzioterapeuta) a bude lepšie.
Keď som mala zlomenú nohu, musela som tiez prijať to,že som odkázaná na pomoc. Jasné, že moja situácia bola iná, lebo šlo o dočasné obmedzenia. Ale aj tak som sa cítila ako príťaž, zbytočná, neschopná. Tie pocity su normálne.
Ja by som sa sústredila na fyzio, nohy trochu "posilniť " a zistiť, co viem spraviť sama, a kde potrebujem pomoc. A pomoc môžu byť sj lieky proti bolesti. A nájsť si novú rutinu na základe toho, co je možné. A teda aj nejaká podporná skupina alebo psychológ. To by som asi robila na tvojom mieste ja.
@ichbinich môj nález na chrbtici je veľmi závažný, ja som už štyri roky chodila len s chodítkom, na liekoch od bolesti som stále. Nedá sa s tým nič robiť, nepomôže nič, lekár mi povedal, že oni môžu len zmierniť ale nie odstrániť. Nechodila som síce k psychlogovi, ale mám aj návštevu psychiatra za sebou, ale to je zase len o liekoch, samostatnosť to nikomu nevráti.
Kedy bola operácia? V kupeľoch ste bola?Liečbu bolestí je najlepšie riesit cez amb.bolesti ( algeziologicka). Mozno by pomohol korzet,treba hladat nazor aj inych lekarov. Treba stale nieco robit,potrošku,pomaly,s prestavkami. Umyť dva taniere je lepsie ako nič. A urcite nesadnuť do vozika,ešte nie. Porozmyslat ako uľahcit pohyb po dome. Popri schodoch aj chodnik ako pre kočik a pod. A robit si drobne radosti. U nas chodi do divadla jeden velmi chory pan. Pride s doprovodom medzi prvymi s palicami ,ide velmi pomaly a odchadza pisledny,aby nezavadzal inym.Ale chodí....
Drzim prsty
@linola1 vies, ty pises o starobe, v mojom okoli zomieraju 40tnici. Takze, taki sa ani nestihli pripravit. A da sa to vobec? Staroba uz sa stava privilegiom nie kazdemu je dopriata. Takze na tvoju otazku ti odpoviem, ze ja sa ''tesim'' ked sa vobec dozijem staroby.
@ichbinich môj nález na chrbtici je veľmi závažný, ja som už štyri roky chodila len s chodítkom, na liekoch od bolesti som stále. Nedá sa s tým nič robiť, nepomôže nič, lekár mi povedal, že oni môžu len zmierniť ale nie odstrániť. Nechodila som síce k psychlogovi, ale mám aj návštevu psychiatra za sebou, ale to je zase len o liekoch, samostatnosť to nikomu nevráti.
@linola1 aky mas nalez? ved na chrbtici mame nalez snad uz kazdy. Mnohych poznam, co mali byt operovani a vies co, zvykli si zit s bolestou :(. Dokonca pracuju. Nesmies sa tomu poddavat, pokial nemas rakovinu a spocitane dni mesiace.. :( tak bud stastna, ze zijes. Prepac, ak som to ostro napisala. :(
keď nie je sebestačný - niekto mu musí pomáhať ...
ale celkovo - nerozumiem otázke 😒