Ako sa vysporiadať so stratou sebestačnosti v starobe?
Chcela by som poprosiť o skúsenosti , ako sa Vaši známi - rodičia vysporiadavali so stratou sebestačnosti a denno-dennými chronickými bolesťami od chrbtice, ovplyvnené sú hlavne nohy. (vek nad 70 rokov/ , prípadne ako ste to riešili.
@linola1 vies, ty pises o starobe, v mojom okoli zomieraju 40tnici. Takze, taki sa ani nestihli pripravit. A da sa to vobec? Staroba uz sa stava privilegiom nie kazdemu je dopriata. Takze na tvoju otazku ti odpoviem, ze ja sa ''tesim'' ked sa vobec dozijem staroby.
@anonym_3e3716 aj to je uhol pohľadu a plne si to uvedomujem. Ja skrátka neviem prijať situáciu v ktorej som sa ocitla. Nikdy som si nemyslela, že budem s takým niečim zapasiť.
@linola1 vies, ty pises o starobe, v mojom okoli zomieraju 40tnici. Takze, taki sa ani nestihli pripravit. A da sa to vobec? Staroba uz sa stava privilegiom nie kazdemu je dopriata. Takze na tvoju otazku ti odpoviem, ze ja sa ''tesim'' ked sa vobec dozijem staroby.
@anonym_3e3716 môj názor je po tom všetkom čo prežívam, je že staroba by nemala byť len o bolesti a odkázanosti.
@anonym_3e3716 môj názor je po tom všetkom čo prežívam, je že staroba by nemala byť len o bolesti a odkázanosti.
@linola1 pozri na Bohdalku,ja ju milujem...jej odkaz v 95r. " stále něco dělejte".. a určite má aj bolesti aj slabé miesta,ale nedá sa a obdivujem ako jej funguje hlava...ak nemôžes behať tak rob hlavou a rukami
@anonym_3e3716 môj názor je po tom všetkom čo prežívam, je že staroba by nemala byť len o bolesti a odkázanosti.
@linola1 no mnohi su casom odkazani. Zial tak to je. Teda casom sme/ budeme vsetci uz odkazani.
@anonym_3e3716 aj to je uhol pohľadu a plne si to uvedomujem. Ja skrátka neviem prijať situáciu v ktorej som sa ocitla. Nikdy som si nemyslela, že budem s takým niečim zapasiť.
@linola1 chorobu nik necaka :( toboz ked pride skoro alebo necakane.
@anonym_3e3716 môj názor je po tom všetkom čo prežívam, je že staroba by nemala byť len o bolesti a odkázanosti.
@linola1 ...už som ti písala čo mám povedať ja keďže takýto stav mám od 22 rokov ? Proste na robotu sa vykašli to je druhoradé, vybav si opatrovateľku alebo osobnú asistenciu ked ti to neschvália na chrbát tak choď cestou psychiatra , hlavne nebuď sama to pôjde len do kelu ...
@linola1 musíš si to tak povedať že už si narobila dosť no nie ?? máš aj svoj vek a máš plne právo byť odkázaná na inú osobu ...
@linola1 musíš si to tak povedať že už si narobila dosť no nie ?? máš aj svoj vek a máš plne právo byť odkázaná na inú osobu ...
@anonym_2af94c keď ja tak veľmi túžim, aby som bola sebestačná, chodila normálne, nie s vypatím posledných síl. Neviem prijať túto realitu aj napriek obrovskej snahe. Na bolesti nezaberajú ani lieky, sú také pichavé v nohách. Moje prvé problémy boli v 35 rokoch, vtedy som mala ochrnutú nohu, a táto druhá operácia už toho veľa nevyriešila, práveže sa to zhoršuje.
Ja mám 71 rokov, tak ma táto téma oslovila. Som onkologická pacientka, ale zatiaľ som sebestačná. A čo by som robila na Tvojom mieste ? Možno by som znova skúsila lekárov, rehabilitácie. Zašla by som do ambulancie chronickej bolesti a požiadala o lieky proti bolesti. Tiež by som sa nebránila liekom " na nervy ". Vôbec by som neriešila, že jedny aj druhé môžu byť návykové a môžu mať vedľajšie účinky, kvalita života je dôležitá.
A samozrejme Ťa chápem, tiež ma často hnevá, že nič nestíham, robota mi už nejde tak od ruky ako predtým, zabúdam ... Ako hovorí moja kamarátka, staroba je len pre silné povahy.
Mne osobne pomáha aj to, že som veriaca.
@linola1 no mnohi su casom odkazani. Zial tak to je. Teda casom sme/ budeme vsetci uz odkazani.
@anonym_3e3716 nie všetci sú odkázaní, nemáš pravdu. Mali sme v rodine, umreli na infarkt a bolo, žiadna odkazanost. Tak by som si to aj ja želala, odísť a netrápia seba ani inych. Aj iný prípad, dedko do vysokého veku skoro samostatný, potom si zlomil nohu a umrel. A. A je to aj tak lepšie ako sa trápiť.
@anonym_3e3716 nie všetci sú odkázaní, nemáš pravdu. Mali sme v rodine, umreli na infarkt a bolo, žiadna odkazanost. Tak by som si to aj ja želala, odísť a netrápia seba ani inych. Aj iný prípad, dedko do vysokého veku skoro samostatný, potom si zlomil nohu a umrel. A. A je to aj tak lepšie ako sa trápiť.
@anonym_485fac tak mala som na mysli ludi, co na srdce neumreli a zomru '' na inu pricinu rozumej staroba'' takze ano, taki co sa nevedia umyt, varit, postarat o seba.
Ja mám 71 rokov, tak ma táto téma oslovila. Som onkologická pacientka, ale zatiaľ som sebestačná. A čo by som robila na Tvojom mieste ? Možno by som znova skúsila lekárov, rehabilitácie. Zašla by som do ambulancie chronickej bolesti a požiadala o lieky proti bolesti. Tiež by som sa nebránila liekom " na nervy ". Vôbec by som neriešila, že jedny aj druhé môžu byť návykové a môžu mať vedľajšie účinky, kvalita života je dôležitá.
A samozrejme Ťa chápem, tiež ma často hnevá, že nič nestíham, robota mi už nejde tak od ruky ako predtým, zabúdam ... Ako hovorí moja kamarátka, staroba je len pre silné povahy.
Mne osobne pomáha aj to, že som veriaca.
@starakorytnacka chodila som tam pred operáciou, vyskúšala všetko možné aj nemožné, až som skončila na operačnom stole už ako úplne krajné riešenie. Odvtedy som už nebola schopná robiť mnohé veci, ale ako tak som fungovala. všade som chodila s chodítkom, /doma som sa s vypatím síl stále snažila chodiť bez chodítka( bolesti sa zhoršujú, a ja som už unavená fyzicky aj psychicky. Nohy sú ubolené, zoslabnuté. Toto sa nedá vyliečiť.
Keby si sa skúsila dostať na kúpeľný pobyt do Kováčovej ? Známa chodievala každý
rok, bolo to na 56 dní a pobyty jej pomohli. A teda tie lieky, od bolesti, prípadne aj AD.
@anonym_3babcb ja som mala blízo 70, slubovali že bude dobre. Chvílu som fungovala, ale teraz som odkázaná pomaly vo všetkom na muža. Deti sú dospelé, nemajú čas, ak aj prídu na 5 min. a ja už nemám žiadnu energiu. Tak strašne veľa mi už život zobral a nadelil samé bolesti.
@linola1 mali sme susedku, zomrela vo februári, dožila sa 94 rokov. V lete motykou v záhrade kopala, trávu hrabala, v zime sneh odhadovala, bola vitálna. No dnu v dome spadla, zlomila si nohu a to bol jej koniec. No nie každý má to šťastie takto fungovať v relatívne dobrom zdraví.