Chýba jedináčikom súrodenec?
Ahojte, tí čo ste jedináčikovia, alebo máte deti len jedináčika. Máte alebo mali ste niekedy pocit, že mať surodenca by bolo lepšie ako byť sam? Chýba vam to v živote?
Mne chýbal súrodenec v detstve, ostatné deti postupne súrodencov mali a ja som bola v triede sama jedináčik. Bolo mi to ľúto, hoci som vždy mala veľa kamarátov, túžila som po súrodencovi. Moji rodičia pochádzajú z viacdetnych rodín, mám však ďalšie dve sesternice, ktoré sú jedináčikmi. S nástupom puberty moja túžba po súrodencovi odišla. Manžel pochádza z 5 detí, deti máme dve. Majú spolu veľmi pekný vzťah, dokonca meniny oslavujú spolu (s odstupom 3 dní), čo nebolo úmyselne. Len dúfam, že im tento pekný vrúcny vzťah vydrží. Keď to zhrniem, v dospelosti mi súrodenec nechýba, našla som si priateľov, ktorí sú ako rodina. Ako už niekto písal, občas prídu zamyslenia, že keď rodičia odídu, budem úplne sama... Ale tak sa môže cítiť i ten, kto súrodencov má. Mne zasa napríklad kolegyňa, ktorá deti nemá a nechce povedala, že deti sú najnevďačnejšie stvorenia na svete, len ťa vycicú a odhodia a ani sa na teba neobzrú. A to veľmi dobre vie, čím sme si prešli, aby sme ich mali. 🤦🏻♀️🤷🏻♀️
Ja síce jedináčik nie som, no dcérka je a nemyslím si, že jej chýba súrodenec...skôr naopak 🤣...už sa stalo neraz keď sa vrátila od kamošky, že povedala že je rada, že je sama, aspoň ju nik nebije a nemusí sa deliť o veci 😉🤔. Nemá jej súrodenec ani kedy chýbať, dcérka je veľmi spoločenský typ a má veľa kamosiek ♥️
@7miriam77 to ani nepíš, lebo ti povedia, že je typický egocentrický jedináčik.Ja som mala bratranca kúsok od nás, takže sme boli často spolu, vtedy bola doba, keď deti chodili von s kamarátmi spolužiakmi of nízkeho veku, takže som naozaj nepociťovala, že som sama.A moja dcéra detto ako tvoja buď ich vyrušoval mladší súrodenec, keď k niekomu išla a bral im hračky, dobiedzal, alebo vyhadzoval starší z izby a mama robila policajta.Co beriem ako nevýhodu, že nebola zvyknutá na súperenie tlckovanie, odstrkovanie a, keď išla do škôlky školy musela sa naučiť byť priebojnejsia.Ked videla u kamarátky ako sa ich deti pobili, alebo hádali tak mi to doma zhrozene žalovala🤣
áno
Podla mna je to individualne a zavisi od konkretnych vztahov v rodine a pohladu danych jednotlivocv. Ja som zo 4 deti a cele detstvo som sa citila sama, aj teraz v dospelosti, lebo ani s jednym zo svojich surodencov si nerozumiem uz od mala. Nie tak, ze by sme sa hadali, normalne vychadzame, ale mame diametralne odlisny pohlad na zivot, sposob zivota, zaujmy, priority, takze rodicia mi do zivota vyslovene partakov nedali.
Ja som bola ako jedinacik, sice mam 2 surodencov, je medzi nami velky vekovy rozdiel. V detstve mi nikdy nenapadlo, ze by som chcela surodenca v cca mojom veku, neviem ako to tym detom pride na rozum😄 mala som vela kamaratov, ci doma alebo u babky, takze som nikdy nemala pocit samoty, ale mozno je to aj mojou povahou, ze mi nevadi byt sama.
Ale ako matka som vzdy chcela viac ako jedno dieta, neviem vysvetlit dovod, ten zivot mi pride taky bohatsi
Som jedináčik a moje dieťa je tiež jedináčik. Nie, nechýbajú mi absolútne súrodenci, nakoľko nie som naivná a vidím ako to v dospelosti často so súrodencami v rámci vzťahov "funguje", žiadne idylické vzťahy by som určite neočakávala, mám dostatok bratrancov a sesterníc a ani s nimi nie som od dospelosti v kontakte, mala som v detstve obdobie, kedy som túžila po bratovi/sestre, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Nikto ma v detstve nikdy neoznačil za rozmaznanú, sebeckú, práveže si ľudia mysleli že podľa môjho správania mám viacero súrodencov a takisto sa snažím vychovať moje dieťa. Je ešte väčší introvert ako ja, nemá problém vychádzať s deťmi, vie si krásne vychutnať spoločnosť, ale doma si "samotu" vyslovene užíva.
@anonym_autor som jedináčik a mám sa super celý život. Ale mala som susedu oproti na dedine ktorá bola tiež jedináčik a boli sme si ako sestry takže možno preto to tak vnímam. Teraz v dospelosti byť jedináčik na nezaplatenie keď vidím ako sa k tebe súrodenci chovaju 🙃
Mame jedno dieta, syna. Od zaciatku vieme ze dalsie dieta nebude, taktiez sme to vysvetlili synovi. Skor mi vadia otazky okolia “kedy bude druhe”
inak čo som postrehla: Pred nedávnom som nejaký čas strávila s rodinou, kde mali len jedno dieťa ( dievča ). Hoci bola v spoločnosti s deťmi preferovala len spoločnosť dospelých. Mala 12 rokov no nezapájala sa do debaty s rovesníkmi, ale vyhľadávala rozhovory s dospelými, kde presadzovala svoje ,, detské názory,, každému bez ohľadu na vekový rozdiel tykala, čo mi prišlo divné...čiže som názoru, že jedináčik hneď vhupne do sveta dospelých, pretože nemá k sebe rovných a to, čo som postrehla v tých rodinách chýba.
Moja najlepšia kamarátka je jedináčik a čím je staršia, tým častejšie spomína, ako rada by mala súrodenca. Ja som z troch detí, máme super vzťahy a nikdy ma netrápilo, že sme sa "mačkali" v malej panelákovej izbe, ako tu ktosi spomína. Mne pripadá súrodenec ako to najlepšie, čo môžeš dieťaťu dať. Ak sa na to s mužom cítite, samozrejme.
Moja najlepšia kamarátka je jedináčik a čím je staršia, tým častejšie spomína, ako rada by mala súrodenca. Ja som z troch detí, máme super vzťahy a nikdy ma netrápilo, že sme sa "mačkali" v malej panelákovej izbe, ako tu ktosi spomína. Mne pripadá súrodenec ako to najlepšie, čo môžeš dieťaťu dať. Ak sa na to s mužom cítite, samozrejme.
@premyslena peknenapisane
@anonym_autor som jedináčik a mám sa super celý život. Ale mala som susedu oproti na dedine ktorá bola tiež jedináčik a boli sme si ako sestry takže možno preto to tak vnímam. Teraz v dospelosti byť jedináčik na nezaplatenie keď vidím ako sa k tebe súrodenci chovaju 🙃
@majus2323 ano to je zrejme iné, ked človek ma od malička partačku aj ked nie sestru
Som jedináčik, nechýba mi súrodenec. Ale zase neviem si to porovnať keďže som súrodenca nikdy nemala 😂😂
inak čo som postrehla: Pred nedávnom som nejaký čas strávila s rodinou, kde mali len jedno dieťa ( dievča ). Hoci bola v spoločnosti s deťmi preferovala len spoločnosť dospelých. Mala 12 rokov no nezapájala sa do debaty s rovesníkmi, ale vyhľadávala rozhovory s dospelými, kde presadzovala svoje ,, detské názory,, každému bez ohľadu na vekový rozdiel tykala, čo mi prišlo divné...čiže som názoru, že jedináčik hneď vhupne do sveta dospelých, pretože nemá k sebe rovných a to, čo som postrehla v tých rodinách chýba.
@anonym_703eea veď tie deti neziju vo vákuu majú spolužiakov, deti na krúžkoch a 12 r je taký vek, že už nie dieťa tak sa možno ťahala k dospelým, ale je to individuálne.Ja stále hovorím, že keď má niekto súrodenca a rozumejú si v dospelosti je to ten najväčší dar, ale je toho ako šafranu.Z môjho okolia až jedna si rozumie s bratom pomáhajú si, strážia deti inak každý si žije svoj zivot a stretnú sa max na rodinných oslavách
Tá veta dať dieťaťu súrodenca je najväčší dar je snáď najviac precenovaná a idealizovana
Závisí od konkrétnej rodiny, nikdy nevieš ako budú spolu vychádzať teraz a v dospelosti.
Som jedináčik a najviac mi chýba súrodenec v zmysle, že keď sa bude treba postarať o rodičov, som na to sama. Rodičia sa rozviedli, aktuálne ich mám 3 ks. Mali sme babku, ktorá potrebovala posledných 10 r. života ústavnú starostlivosť a tam som videla, že mama so svojim bratom si vedeli podeliť starostlivosť, návštevy, finančné náklady a odľahčiť sa navzájom. Ja budem na všetkých troch sama. Viem, že niekedy nebývajú dobré súrodenecké vzťahy a nedá sa spoľahnúť, že sa druhý súrodenec zapojí do starostlivosti o chorého rodiča, ale bolo by fajn aspoň mať tú možnosť.
Za seba hovoriť nemôžem, lebo mam sestru a život bez nej si nechcem a neviem predstaviť, no syn je jedináčik a mam pocit, že mu súrodenec chyba. Minulý týždeň boli sestrine deti na tábore a strašne mu chýbali. Sme spolu veľmi často, aj 5x do týždňa, čiže s deťmi je, no keď teraz neboli, bolo na ňom vidno, že sa nudil, viac krát mi povedal, že mu chýbajú...
No dieťa si kvôli tomu robiť nebudem.
@anonym_autor zalezi ako kedy, ale v principe by som bola rada, keby mam surodenca. Hlavne by som sa mohla poradit aj napr o problemoch v rodine a rodicov s niekym inym, mozem sa s muzom, ale pre neho to su svokrovci a je to ine. Niekedy si z muza vytvaram aj toho brata. Som strasne rada, ze moja dcera ma toho milujuceho velkeho brata. Ja som o takom dlho snivala. Ako sice nie vzdy je to idealne ( vtedy si hovorim dobre mi takto), ale su chvile, ked by som to prijala. Hlavne strasne vela veci nechapem, nakolko ja surodenca nemam a teda neviem sa tak delit, som prilis direktivna, taky babyboss vo mne stale zotrval.
Samozrejme,že chýba. Môžeš mať kamarátov koľko chceš ,ale rodina je rodina. A to v každom vzťahu je niekto kto ustupuje ,kto je trpezlivejší. Nielen medzi súrodencami ale aj v manželstve. Dôležité je vedieť odpúšťať . A práve rodičia majú upevňovať ten vzťah medzi súrodencami. Od mala ich učíme deliť sa ,nezávidieť si,pomáhať si a ľúbiť sa,aby tu boli pre seba keď už tu my nebudeme.
inak čo som postrehla: Pred nedávnom som nejaký čas strávila s rodinou, kde mali len jedno dieťa ( dievča ). Hoci bola v spoločnosti s deťmi preferovala len spoločnosť dospelých. Mala 12 rokov no nezapájala sa do debaty s rovesníkmi, ale vyhľadávala rozhovory s dospelými, kde presadzovala svoje ,, detské názory,, každému bez ohľadu na vekový rozdiel tykala, čo mi prišlo divné...čiže som názoru, že jedináčik hneď vhupne do sveta dospelých, pretože nemá k sebe rovných a to, čo som postrehla v tých rodinách chýba.
@anonym_703eea tiez som taka bola, maly dospelak. Syn bol 5 rokov jedinacik a to iste , maly dospelak. Hlavne to vyjadrovanie, tam to poznat.
@anonym_703eea tiez som taka bola, maly dospelak. Syn bol 5 rokov jedinacik a to iste , maly dospelak. Hlavne to vyjadrovanie, tam to poznat.
@kiki68 tak isto sa správala aj dcéra mojej známej keď mala 8. Napríklad jej mama mi hovorila, že ma problém sa začleniť do kolektívu medzi deti, nakoľko to zmýšľanie nie je také ,, detské,, presadzuje názory ako dospelá
Ja mám dve sestry, v puberte som snívala o tom že som jedináčik. Mali sme spolu izbu a nevychádzali sme spolu.
Mám jedno dieťa, keď bola škôlkarka plakávala že chce sestru alebo brata. Teraz má 10r a je rada že je sama, súrodenca by nechcela
komu by už len chýbal súrodenec pri dedení majetku. samozrejme nie vždy to tak musí byť.
Som jedináčik a najviac mi chýba súrodenec v zmysle, že keď sa bude treba postarať o rodičov, som na to sama. Rodičia sa rozviedli, aktuálne ich mám 3 ks. Mali sme babku, ktorá potrebovala posledných 10 r. života ústavnú starostlivosť a tam som videla, že mama so svojim bratom si vedeli podeliť starostlivosť, návštevy, finančné náklady a odľahčiť sa navzájom. Ja budem na všetkých troch sama. Viem, že niekedy nebývajú dobré súrodenecké vzťahy a nedá sa spoľahnúť, že sa druhý súrodenec zapojí do starostlivosti o chorého rodiča, ale bolo by fajn aspoň mať tú možnosť.
@anonym_822375 my sme viacerí súrodenci a otec zostal na krku len mne. Ale brat bol prvý pri dedení - len postarať o otca nemal vôbec záujem. Môžem ho kašľať takého brata.
ja som vyrastala skoro ako jedináčik. síce mám 2 bratov ale je tam veľký vekový rozdiel. v detstve mi súrodenec v mojom v mojom veku nechýbal. mala som dosť kamarátov a keď som ich mala plné zuby vedela som, že doma ma čaká kľud. S bratmi sa stretávame málo. Vzťahy skôr vlažné, ale skôr preto, lebo som dospelá a správajú sa ku mne občas ako ku decku a chceli by rozkazovať.. syn je sám. súrodenca nechce. má kamarátov keď chce spoločnosť.
Nikdy mi súrodenec nechýbal a nechýba mi ani teraz v dospelosti.
Naše dieťa bude tiež jedináčik.
No už byť jedináčikom a považovať to za svoju životnú výhru 🤦🏼♀️ to len na MK sa môžem dočítať
My sme 4 súrodenci vďačím každý deň mame a otcovi za to
Máme skvelé vzťahy , je to na nezaplatenie keď sú moje 2 sestry ako najlepšie kamarátky a brat tak isto. Milujem aj teraz ako mám ja svoje deti ako spomíname na naše detstvo popritom . A vždy si vieme pomôcť ,poradiť na to tu sme ❤️
Ja považujem za životnú výhru to ,že mám veľkú rodinu
Nechýba pretože su zvyknutí . Ale ked sa pominú rodicia vtedy zistia že su uz sami. Bez najbližšej rodiny. Nebudú mať ani otca, ani mamu ani brata ani sestru. Žiadnu pokrvnu rodinu
Som jedinacik, aj syn je jedinacik. Mne surodenec nikdy nechybal, nemala som pocit, ze potrebujem k sebe dalsiu osobu. Syn je zatial malicky, takze uvidime, ale ja uz dalsie dieta nechcem. Muz ma sestru, ale ja mat takeho surodenca, ako je ona, tak som vdacna, ze som sama a mam pokoj 😄. Takze ano, vela zavisi aj od vztahov v rodine.
Tak zvecsa ano,a ti co maju zase surodencov by chceli byt jedinacikovia.Uz u malych deti je vidiet,ze chceme prave to,co nemame,ci nemozeme mat.A ide to az do dospelosti.