Existujú súrodenci, ktorí sa nebijú?
Prosím vás, máte doma deti (malé, tak do desať rokov), s malým vekovým rozdielom, ktoré sa navzájom nikdy nebijú ani nesacaju, nedrgaju, nesotia sa? .... Či je vôbec ten ideál možný, alebo je to nereálne?
(Len tie čo máte tie deti doma, nie také že - susedova sesternica atď....lebo tam im do hrncov nevidíte a rodičia často pred druhými veci prikrasluju, aby vyzerali ich deti ako anjelikovia)
Stručné zhrnutie
- V diskusii prevládal názor, že súrodenci, ktorí sa nikdy nebijú, sú rarita a väčšina rodičov považuje občasné šarvátky za bežné.
- Medzi uvádzané faktory spojené s menším počtom fyzických konfliktov patria väčší vekový rozdiel, pokojná nekonfliktná povaha detí, každé dieťa má vlastnú izbu a rodičovská prísna a okamžitá intervencia pri náznaku konfliktu.
- Rodičia uviedli, že fyzické konflikty často ustúpia alebo sa presunú na slovné hádky v puberte a že domáce šarvátky môžu deti učiť hranice a riešiť konflikty.
Najčastejšie otázky
Q: Existujú súrodenci, ktorí sa nikdy nebijú?
A: V diskusii boli konkrétne príklady dvojíc, ktoré uvádzali žiadne fyzické konflikty (napr. deti vo veku 6 a 10 rokov; 9 a 12 rokov; 14 a 16 rokov), no viacero účastníkov považovalo také prípady za zriedkavé.
Q: Čo konkrétne pomáha znížiť fyzické bitky medzi súrodencami?
A: Uvádzané opatrenia zahŕňali mať každému dieťaťu vlastnú izbu, rodičovskú prísnosť a okamžité zastavenie konfliktu podľa tónu hlasu, vysvetľovanie a trvanie na úcte, a podporu súrodeneckého putá bez fyzických trestov.
Q: Pomôže väčší vekový rozdiel medzi súrodencami znížiť bitky?
A: Názory sa líšia: v diskusii sú príklady, kde 5,5 ročný alebo väčší rozdiel súvisel s menšími konfliktmi, zatiaľ čo iné príklady ukazujú, že povaha detí alebo dvojčatá môžu mať viac šarvátok bez ohľadu na vekový rozdiel.
Q: Má zmysel byť prísny a trestať deti pri konflikte?
A: Niektorí rodičia uviedli, že prísna okamžitá intervencia a trest pri ublížení výrazne znížila konflikty; iní upozornili, že zákaz bitiek nestačí, pretože deti sa môžu "klbčiť" mimo dohľad.
Q: Ako sa súrodenecké vzťahy menia v puberte?
A: Viacerí rodičia uviedli, že v puberte klesajú fyzické prejavy náklonnosti a konflikty sa viac presúvajú do slovných hádok; niektoré rodiny hlásili občasný fyzický konflikt aj v puberte.
Q: Sú domáce šarvátky škodlivé alebo prospešné pre vývoj?
A: V diskusii sa uvádzalo, že menšie šťuchance a hádky môžu byť normálnou súčasťou učenia hraníc a riešenia konfliktov, pričom je dôležité učiť deti riešiť problémy bez bitiek a naučiť ich odpúšťať.
Závery z diskusie
Zhoda
- Súrodenecké šarvátky sú bežné a úplná absencia fyzických konfliktov je vnímaná ako rarita.
- Povaha detí a výchovné postupy sú uvádzané ako kľúčové faktory ovplyvňujúce frekvenciu konfliktov.
- V puberte sa fyzické prejavy náklonnosti často znížia a konflikty sa presúvajú do slovnej roviny.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že prísna, okamžitá intervencia a trest pri ublížení zabráni bitkám; iní tvrdia, že zákaz bitiek nezabrání konfliktom, lebo deti sa bijú mimo dohľad.
- Niektorí pripisujú nízku frekvenciu bitiek rodičovskému modelovaniu náklonnosti a podpore vzťahu; iní tvrdia, že rozhodujúca je skôr vrodená povaha detí než výchovné metódy.
Otvorené otázky
- Ako optimálne kombinovať výchovné prístupy (disciplína, separácia, podpora vzťahu) pre minimalizáciu fyzických konfliktov medzi súrodencami?
- Do akej miery ovplyvní minimalizácia fyzických konfliktov v detstve kvalitu súrodeneckého vzťahu v dospelosti?
- Aký konkrétny vplyv má rodičovská náklonnosť (objímanie, bozkávanie) na frekvenciu fyzických šarvátok medzi deťmi?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
vlastná izba, okamžité zastavenie konfliktu podľa tónu hlasu, prísna výchova, trest pri ublížení, výchova bez fyzických trestov, podpora súrodeneckého vzťahu, separačná stratégia (nechať dieťa odísť), modelovanie rodičovskej náklonnosti, učenie odpúšťať
Miesta a osoby
žiadne
Moje sa nebijú, v podstate ani nehádajú v pravom zmysle slova. Myslím ale že je to preto, že menšia je iná, nerieši maličkosti, takže také tie žabo-myšie boje nie sú. A to, čo rieši, tak to sa našťastie starší správa ochranársky a občas síce šomre ( skôr voči mne,ako jej),ale akceptuje to. Ako dieťa sme sa so sestrou vadili dosť, aj nejaké sácačky a také bolo....
závisí to od povahy detí. ak sa "zázračne" stretnú dve pokojné, tak sa možno ozaj nebijú- poznám presne jednu takú dvojicu. ale zo všetkých ľudí, ktorých poznám je jedna dvojica fakt brutálne málo. inak všetky ostatné deti, čo poznám + ja ako decko a moje deti- sa proste doma so súrodencom občas pochytia. nemusia to byť vyslovene bitky do krvi, ale šťuchance, šticovanie a pod. Nehovorím, že je to naj, ale je dôležité, že vidia svoje limity, treba ich učiť riešiť problémy inak ako bitkami a hlavne sa učia odpúšťať. Ak sa k tomu tak rodič aj postaví.
Podľa mňa to sa výchovou ovplyvniť nedá. My sme so sestrou mali zakázané sa biť, mama nás viedla k pokojnému riešeniu konfliktov, tak pred mamou sme hrali anjelickov, nezalovali sme na seba, ale mimo dohľadu sme sa klbcili ako psy a to bol medzi nami rozdiel 6 rokov, čiže som už bola "veľká" 😄 dokonca aj z poschodovej postele ma raz sestra skopla 😂 to bude najmä povahou a pokiaľ sa nestretnú dve totálne ustupcive extra pokojne nekonfliktne povahy, nejake šarvátky vždy budú.
Ak by takyto surodenci jestvovali, tak to by som sa pozrela. My tiez ako decka sme si furt robili zle, viem, ze nasi mali nervy, ze sme jak z divych vajec a robime si naprotiven, ale vekom nas to preslo 😀
My so sestrou sme sa nikdy nebili a hádať sme sa začali v puberte, aj to nie príliš. A teraz ona má takých istých chlapcov. A ja mám dievčatá a idú sa pozabijat navzájom..... Úplne len výchovou to iste nebude....
Surodenci ktory sa obcas nepobiju,nehadaju a vzdy si vychadzaju? Mozno taky ktory spolu neziju (ako ked si pri rozvode kazdy rodic vezme jedno dieta). Inak, biju jasne, to tam musi byt, a nieje to len na skodu, vzajomne sa ucia zvladat konflikty v kolektive,raz lepsie raz horsie...kde inde ako doma sa to lepsie naucia?
Mame 4rocneho a 2rocnu. Aj ked je to vacsinou o tom "nechaj ju, daj mu to,nerob jej zle, chod od neho prec.. " maju pekny pevny vztah a dufam ze im to vydrzi aj v tazkych chvilach dospelakov,,moje vztahy s mojimi surodencami niesu ruzove, takze viem,ze je to neisty no celozivotny vztah,a co mozeme ako rodicia prenich spravit spravime a potom to uz bude len na nich. Vedia sa aj spolu krasne hrat,pytaju sa jeden na druheho ked niesu spolu,co robi jeden chce aj druhy, radi spolu vymyslaju, ked bol syn u nasich na noc dcera hystericky zanim plakala,to u bratovych som nevidela, syn svoju sestricku brani,chyti ju za ruku, a dalsie roztomile detaily..ale vravim, casto sa tlcu, beru si hracky, alebo niekto niekomu "zavadzia"... Prezivaju spolu to co by ako surodenci mali 🙂
Ja som sa so sestrou (4 roky rozdiel) nikdy nebila..naozaj nikdy..pamatam si,ako v skole spoluziacky neustale hovorili ako sa vcera ta a ta pobila s bratom,sestrou..mne nechceli verit,ze my sme sa naozaj nebili..ja mam 3 deti (dievca chlapec chlapec) a ti starsi su vkuse v sebe a uz sa k nim obcas prida aj najmladsi 🤦🏻♀️..