Zvládanie dvoch detí: Ako to mamky robia?
Ahojte, čítala som tu diskusiu, ako zvládajú mamky dve deti (malé deti), v komentároch písali, že keby boli mamky ktoré to zvládajú/zvládali v pohode tak by sa určite ozvali, dokonca komentár, aby to bolo varovanie pre ostatné mamky nech si nerobia deti s malým vekovým rozdielom 😄 tak sa hlásim, nič nie je tak zlé, aby to nemohlo byť ešte horšie, mám 2 relatívne mále deti, staršie má čerstvé 4 roky a mladšie má už cez rok.. tiež som mala obavy aké to bude, ale je to úplne v pohode - od začiatku, samozrejme, keď staršie prinesie chorôbku zo škôlky, tak je to ťažšie, ale iba dočasu🙂 manžel pracuje v zahraničí, takže som na ne viac menej sama (občas postrážia babky, keď potrebujem k lekárovi, mihalnice alebo nechty - viac si toho nedoprajem, aby som ani tie babky zas nezaťažovala😆) len chcem povzbudiť iné mamky, každé obdobie trvá len chvíľku, to moje mladšie síce nebolo toľko nosené po rukách čo staršie, nemala som naňho 100% času tak ako na prvé, nakoľko už zrazu zo dňa na deň boli dve 😆😆, ale o to viac je samostatnejšie a šikovnejšie v niektorých veciach 🙂 takže určite to zvládnete, každú jednu chorobu a každé jedno obdobie, ubehne to ako voda a budete už iba spomínať 🙂
@oktobermimi si velmi statocna. Ja som slaba povaha, mam dve deti, mladsia je narocna, ale obe su zdrave. manzel pol roka mimo ale cca pol roka stale doma, mam pomoc od mladsej sestry, popripade sa odvezieme cez republiku na tyzden dva k babke a aj tak mam pocit, ze je to narocne. Hlavne ked v noci clovek nespi, cez den sa natahuje, starsi san zjape…no proste chaos.
Ale na druhej strane nam nic nechyba, mame sa radi, deti su super, na vylety chodime, byvanie mame, jest mame co…mozno som ozaj rozmaznana, pretoze nemam vazne problemy. Neviem no
Bez pomoci babiek by si asi nebola taká hrdinka. Ale hlavne že si spokojná.
@majlo1234 niesi rozmaznana, si spokojna a to je velky rozdiel 🙂
@toscania lenže autorka má 3-rocny rozdiel medzi deťmi a to je úplne iné ako ročný alebo 2-rocny, takže jej teória je super, ale prakticky to nezažila
@janickacrazy myslím, že pointou autorkinho príspevku je poukázať na to, že mať deti krátko po sebe ( rok, dva, tri - ideme to rátať presne na dni, či ako? ) je možné zvládnuť a snažila sa tak vyvrátiť slová, ktoré boli napísané v podobnom predošlom príspevku, aby sa ženy vyhli tomu mat po roku dieťa, lebo je to čistá tragédia a na odstrel a čo ja viem čo všetko....čiže pointou tohto príspevku nemalo byť sa vyťahovať a vyvyšovať a počítať nápomocné babky pri výchove, ale ...napísať "konečne raz" pozitívny príspevok o Tom, že ....a nie len stále o Tom ako si iba trhame vlasy a pomyselne skaceme z balkóna....takže skúsme chápať všetky súvislosti a nie hneď všetko hejtovat...sama mám 5 deti, s malými rozdielmi a ani jednu nápomocnu babku ( to sa nevychvalujem, mne je to naopak ľúto) a zvládla som to a nie som jediná, takých matiek je tu oveľa viac....a áno, boli dni na nič aj totálne na prd aj na odstrel a potom zasa dni pekne aj super aj úplne úžasné....tak ako všetko v živote...raz sme dole, raz hore...a po každom dazdi vyjde slnko ☀️
@toscania no veď každý si z toho zoberie, čo chce, ale musíš uznať, že mať dve deti po roku je masaker a určite by som to nikomu neradila, že to zvládne, no lebo keď ich už máš, tak to zvládnuť proste musíš. Ale plánovať to dobrovoľne určite nie, aspoň za mňa.
@janickacrazy nie je to to isté, ale demonizuje sa to... Keď som zistila že som tehotná a starší syn mal 11m tak som normálne panikarila čo budem robiť.. z každej strany som počúvala aké to bude brutálne ťažké, nezvládnuteľné, pomaly na slučku..
navyše po tom ako som prežila pri prvom popôrodnú depresiu, bola to premna hrozna predstava.. cele tehotenstvo som sa bála toho čo bude.. a keď sa dcéra narodila, tak to bolo jedno z naj období s deťmi.. ona bola síce totálny nespavec, ale vôbec nie uplakané dieťa a bolo to cele veľmi pekne.. zbytočne som sa stresovala dopredu a len kvôli tomu že som to počúvala od všetkých.. keď sa narodil tretí, najstarší mal 4, stredná takmer 3 a bolo to ťažsie ale len z toho titulu že najmladší bol veľmi, veľmi uplakané a dráždivé dieťa... Nebolo to náročné vekom, ale tým aké bolo to konkretne dieťa.. proste si myslím, že dnes sa ľudia veľmi trápia tým ako sa porovnávajú s ostatnými, riadia sa vekom, tým ako pozerajú na veci len zvonka, ale nemusí to byť proste len ťažké a dá sa aj na tie náročné situácie pozerať s nadhľadom a proste ich len prežiť...
Premna bolo vlastne najnáročnejšie obdobie keď sa narodil prvý syn.. síce som mala veľa skúseností s malými deťmi, ale prevalcoval ma ten pocit zodpovednosti, navyše sa maly narodil vtedy keď sa moja neter s ktorou som žila liečila z rakoviny.. proste brutálne som sa bála o život dieťaťa, prehnane.. lenže jediné na tom všetkom bol najnáročnejší ten strach, ten paralizoval.. preto niektori ľudia ani nechce deti lebo sa boja, lebo to odvšadiaľ počujú.. (samozrejme je to aj z iných dôvodov, ale toto je tiež jeden z dôvodov) pritom to je zbytočný strach.. a o tomto bola podľa mňa táto diskusia - o Tom podporiť ľudí že to nie je také hrozne ako sa všade píše..
Samozrejme inak sa na to pozerá žena ktorá práve prežíva náročné obdobie s deťmi, lenže stále je to len obdobie ktoré skončí a ono určite raz skončí a bude lepšie..
@janickacrazy "nikomu neradila a plánovať určite nie" ...a Ty vieš úplne presne, kedy je pre koho najvhodnejši čas na to, mať dieťa a mať ďalšie dieťa a v akom vekovom rozmedzí ? Ty vieš aké dieťa sa danej osobe /rodine narodí? Aké bude? Ako bude reagovať na nového člena súrodenec/súrodenci? Vies čo všetko sa stane v živote danej rodiny počas tehu, po pôrode a celkovo? Lebo tak ako som napísala v tej predošlej téme, Nikto z nás nikdy nevie a nepozná odpovede na dané otázky, a preto tvrdiť, že po roku ani náhodou...ale napr. Po 5 už to bude pohoda, je čistá blbosť, lebo Ty nevieš ...nikto nevie...a napr MY konkretne , tak ako aj mnoho iných pred nami a isto aj po nás, sme ročný rozdiel plánovali a mali sme len a len štastie, že nám to aj vyšlo...a nie, nebol to masaker...bolo to ťažké a náročné...ale masaker je to až teraz, lebo...deti je už veľa, domácnosť je veľká, všetkeho je veľa...9 ročný vkuse drzkuje, 8 ročný vkuse spieva a vtipkuje, 5rocny cholerik sa zas vkuse hnevá a piští a čerstvo 3-rocny im nezostáva nič dlzny a je riadny čertisko, do toho 4mesacne bábo, ktoré je super, ale tiež nie len spinkajuce sladké bábätko....ale aj toto náročné obdobie prejde a bude lepšie...všetko chce len čas a mnohé je najmä o tom, či vidíš pohár poloplny alebo vkuse len poloprazdny... samozrejme nevravím vôbec o prípadoch, kde sú naozaj ťažké diagnózy a rodinám nezostáva len sa modliť a veriť....je každého voľba a osobne/ duševné nastavenie partnerov kedy a ako a koľko sa rozhodnú mať deti ( nehovorim o soc.pripadoch ) a bolo by fajn nerobiť z toho tragédiu, ale sa tešiť zo života ✌️P.S. jedna mamina v tej predošlej téme spomínala aj to, že by sa malo hovoriť aj o úskaliach a ťažkostiach materstva - nemám pocit, že by sa niekde o materstve vravelo ako o prekážke ružovou záhradou, avsak...tak ako každý pôrod boli, lebo áno, boli...tak bábätko je vonku a Ty sa zrazu usmievaš, lebo je to tá najkrajšia vec pod Slnkom❤️ aj keď si dotrhana, ubolená, zabudnes a predsa mnohé z nás znova zatúžia po šťastí - po ďalšom sladkom uzlicku...lebo o Tom to je, že bábätko je šťastie a radosť a nie tragédia 🙏 a áno, keď vyrastú a drzkuju a nepočúvajú, tak prídu aj starosti...nie nadarmo sa hovori , že za všetkým skvelým, vždy stojí aj kopa práce a driny...a je jedno či je to dieťa, dom, stavba, film, maľba, projekt v práci/škole, vynález a atď. Pekný večer ✌️
@toscania no moje skúsenosti sú iné ako tvoje a preto tvrdím to, čo tvrdím a je to v poriadku, každý môže mať svoj názor, nie? Veď o tom je diskusia. Možno preto, že ja som nemala ani jedno dieťa úplne zdravé a bezproblémové, čiže práve preto viem, aké náročné to môže byť.
@janickacrazy ja s tebou vo všetkom súhlasím. Mám dve deti s rozdielom rok a štyri mesiace - išli sme do toho plánovane. Áno, jasné, počítali sme s tým, že to bude ťažké, no je to asi tak tisíckrát horšie. A pre mňa to je masaker aj keď nemám doma 5 detí. Vedieť, aké to bude otrasné a neskutočne psychicky vyčerpávajúce, v živote by som do toho už nešla a možno by sme zostali len pri jednom dieťati. Autorka témy píše úplne odveci. Mať dieťa s ročným rozdielom a s trojročným a viac, kedy to staršie dieťa má trištvrtinu dňa v škôlke, je samostatné - vie sa obliecť, najesť, napiť, je odplienkované, vie sa zabaviť a teoreticky už možno ani cez deň nespí - je úplne niečo iné. Ja som tiež jedna z tých, ktorej keď sa opýtajú na názor, tak poviem narovinu, že nech nemajú deti s takýmto malým odstupom (aspoň nie plánovane).
@toscania ďakujem, ono je fakt, že človek sa na to díva inak, keď tým všetkým ešte žiješ alebo už má človek väčšie deti. Ja mám 2-ročnú a ročnú, čiže my sme v tom kolotoči. Ale áno, časť optimistu vo mne verí, že máš pravdu a o pár rokov to bude lepšie a s manželom si povieme, že to za to stálo. ;)
@lalala94 ono je to tak, ja napríklad už týždeň som chorá, od pondelka ležím, včera bol najťažší deň, dnes už je mi lepšie, ale zas najmenší bol uplakany, čiže deň bol horší než vcera...mala by som teraz spat alebo upratovat, ale som rada, že je konečne ticho a kľud a nikto nič po mne nechce a nič nemusím, a tak som tu 🙈🙊 všetko je to ako sinusoida, len človek nesmie skĺznuť do toho, že je všetko len na 💩...že snáď zakrátko mi prestanú padať vlasy,lebo už teraz mám listiny🤦 že možno raz budem konečne všetko stíhať 🙏 že až sa mi vyfucia prsia po dojčení, tak ma neporazí pri každom pohľade do zrkadla a a tak dále 🤣 a keď nie, tak to istí obľúbená čokoláda, dobrý sex a pohár dobrého sektu 🍸🤣🙈🙊😉💪🤞👍✌️☀️ všetko dobré želám 🤞
Autorka, my mame 3deti do roka do toho dcera je autista. Som na nich len ja a manžel. Ja, rodinu nemam a svokrovci ziju v zahranici, nie nepomahaju mi susedy ani svaty peter nikto len, ja a manzel...a nemenila by som na tom apsolutne vobec nic.