Aká je vaša najstaršia spomienka z detstva?
A z akého veku? Ja si pamätám triedu v škôlke, keď som mala 3 roky, ale z obdobia do 3 rokov nič.
Pamätám si karneval v jasličkách, prezliekali sme sa v spálni, kde boli tie lehátka a pamätám si aj tvár jednej sestričky, jej čierne vlasy a zelené tiene na očiach.
Pamätám si, keď som mala 2,5r a prvý krát som išla do škôlky. Držala som sestru za sveter tak silno, že som jej tak natiahla, až bol nepoužiteľný. (Ona bola staršia, chodila do inej triedy) učiteľky ma od nej nasilu odtrhovali. Potom si pamätám, ako im čítala rozprávky v kruhu, ja som plakala na druhom konci triedy. Potom na mňa začala vrieskať, nech som konečne ticho, lebo ju zo mňa boli hlava. Plakala som ešte viac. Pamätám si, ako ku mne posielali dvojčatá s kočíkom, aby ma vzali hrať sa. Pamätám, ako sa po tých hodinách muky, konečne zjavil vo dverách môj ocko. Moja spása! Vyhrala som ☺
Do tej škôlky som vkrocila o 15r neskôr, na prax. Tie zeny tam stále boli. Nezmenili sa! (Mala som 2r a 3mes. )
Rok a pol - krmila som sa obedom, bola som v stoličke a podomnou uteráky,
- chata s rodinou a známymi - prišli sme, mama začala obliekať periny na vrchnom poschodí, otvorila okno a dole horel oheň a pamätám si, že ten dym neskutočne štípal v očiach, potom cikanie do nočníka, ujo pil pivo, ja džús a neustále som si chcela s nim štrngať.
Potom už klasika od dvoch mám toho viac, pamätám si zrovna aj tú oslavu 😊
Asi dva roky. Pocmarala som modru stenu maminym hnedkastym ruzom na pery. Moja sestra dvojca na mna len hladela a potom zhikla, co som to spravila.
Ja si pamätám ako má mama dala do postieľky a ja som revala mama mala som asi 9 mesiacov a ďalšiu ako som v jaslickach rozstrihala nožnicami papieriky učiteľke a stala som v kúte mala som asi dva roky
Za prvu povazujem spomienku, ako mi mama na dvore napustala plechovu vanu vodou, bolo mi krasne 😉 doteraz milujem plavanie a vodu. Dalsia je smutna spomienka, ako ma odviedla do skolky a ja som stala pri okne pozerala na nu ako odchadza 😥
Pamatam si jeden kaštieľ zvnútra do ktorého naši(kým tatko žil) chodili na biftek, pamatam si ako to tam vyzeralo. Ja som sa narodila 1994 a kaštieľ zatvorili 1996. Mamka mi to neverila, že je to nereálne, aby som si to pamätala, no ja si pamatam ešte aj príhodu, ako mi dal tatko cistu hrianku, mal má na kolenách a on si chcel cesnakom pretrieť svoju hrianku a cesnak mu padol na zem. Keď som to povedala mamke, aby mi verila, mala ústa otvorené dokorán…všetko sedelo a mnoho iného si pamatam ešte kým tatko zil… Doslova dlhé útržky z dňa, keď odchádzal a prichádzal z roboty, keď mamka prebalovala mladšieho brata, keď sme ho chodili kočíkovať po hrboľatom betóne lebo plakal, keď mamka spálila kolac na uhol, ked k nam prišiel mikulas s čertom a pytal odomna cumlík, veľmi veľmi veľa veci🙂)))
Tatko zomrel keď som mala 2roky 9 mesiacov a ja si pamatam ešte aj deň, keď to prišla oznámiť polícia, následne pohreb do detailov... Nechápem, ale som vdacna za to, je to to jedine čo ostalo
Ja si pamätám liečenie v Horovciach. Mala som asi zo 4 roky. A z tade si pamätám veľmi veľa zážitkov. Nie len jeden. Hádam aj 5, aj viac. Je to zaujímavé, aký silný to musel byť pre mňa zážitok, keď si odtiaľ tak strašne veľa pamätám..... Dcérka si a príklad pamätá veľkú povodeň, čo bola u nás v Prievidzi v auguste v roku 2010. A to mala vtedy 3 a trištvrte roka. Tiež to bo zážitok, ktorý jej ostal v pamäti...
@jane89 to je strašné!!!!
Cca 2,5 roka som mohla mať keď som dostala pod stromček velku babiku, ktorá plakala, strašne som sa jej bála.
Najstaršia spomienka z obdobia kedy som ešte nechodila, prišli sme k niekomu na návštevu, dali ma posadiť na pre mňa vtedy obrovský gauč, a na kuchynskom stole bol červeno biely károvaný obrus 🙂 keď som túto spomienku mame spomínala nechcela mi veriť, lebo som bola veľmi mini aby som si na také niečo mohla spomenúť, ale ten károvaný obrus jej to potvrdil 😀
Ja si pamätám záblesky z toho ako na mňa padla skrinka, prestrih, cesta v susedovom aute do nemocnice a maminu ako mi tlačí biely uterák na hlavu a potom prestrih a šitie hlavy v ordinácii ako som revala a sestrička mi povedala nech nerevem lebo si ma tam nechajú a už neuvidím maminu (mamina čakala pred ordináciou). Mala som cca 3
Ako sedim na schodisku a cakam na sesternicu spolu s mamou este som nechodila do skolky mohla som mat tak cca 2.5r. Skolku si pamatam uplne jasne od zaciatku mam vela spomienok na spoluziakov aj niektore mena este pidla fotky viem, aj ucitelky dokonca moje oblubene jedla so skolky.. Ale nepytaj sa ma co som robila min tyzden v pondelok lebo netusim 🤷♀️
Ako mi prepichovali usi. A kamoska ma vykotila na tatrovke do sipoveho kriku. Alehonked otec prisiel z manevrov. Velmi skore, od 2 rokov plus minus.
Moja najstarsia spomienka je ta ako cakam na oslavu bratovych krstin , mala som 2r a 5m .Bola som s dedom na prechádzke vonku bolo strašne horuco mala som bielocierne pruzkovane tričko a ma ruke neonovo zelenu gumicku do vlasov 🙂
Zlé spomienky si pamätám okolo 3 rokov. Pekné až od 7… neviem prečo 😑
3-4 roky a pamätám si ako som nepozdravila susedu, keď vychádzala z výťahu, išli sme s rodičmi do obchodu a mala som prednášku, že musím vždy zdraviť, tak cestou do obchodu som zdravila rad doradu každého, potom mi povedali, že len tých, čo poznám 😂, no ja ako dieta som nepoznala ani dospelú susedu z piateho poschodia predsa
Tak okolo 2 rokov, približne. Nádherná spomienka ako sedím v maštali na prahu a čakám, kým moja zlatá starká podoji kravičku a ja sa môžem napiť s potllčeného starého pohára. Ešte stále cítim tu vôňu mlieka.
Ako som sa hrala zo psom na lúke, keď začal hrabat v zemi tak aj ja.
Mamina bola chorá, tak som do troch rokov bola zo starkou na dedine
Ja si pamatäm ze som sedela v ohradke a natahovala som sa za nejakou blondavou babikou ale nedočiahla som na ňu 😁netuším koľko som mohla mat 🤷♀️ a ešte si pamätám pár útržkov z jasliciek. Napríklad do dnes vidím pred sebou tie poháre naplnené kakaom a v tom na kúsky rohlikov 🥴 neznasala som to 😅
Ja si pamätám ako dnes ako som bola strašne naviazaná na mamu,strašne som ju milovala a aj teraz veľmi...no a z toho dôvodu som strašne zle niesla, keď ma už dala do škôlky, učiteľky tam nemali vôbec pre to empatiu a pochopenie,strašne som vzdy ráno plakala a prosila mamu nech ma tam nenecháva,nech príde na obed po mňa,nech nikam neodchádza...naozaj sa viem teraz vžiť do tých malých skolkarov,ja som tým strašne trpela,keď odo mňa mama odchádzala,že ma niekam zaniesla,myslím ze aj ona to veľmi ťažko niesla,ale musela do roboty a mam veľmi zlú príhodu presne z tej škôlky...raz neviem prečo mi proste mama zabudla ráno v zhone obliecť nohavičky a obliekla mi rovno pančuchy a keď sme po obede šli spat mali sme sa prezliecť do pyžamá som sa ja nechcela učiteľka po mne hucala,deti všetky už v posteli a ja som tam sedela a plakala že ja sa nemôžem lebo nemám gatky ,učiteľka mi povedala,že aj tak sa mam a to si viete predstaviť ako som sa ako 3 ročná hanbila pred celou triedou ako pes chalani sa mi smiali a cumeli na mňa a ja som tam revala ako tur,takže tak...ale mam viac takýchto zážitkov zo škôlky a nikdy neboli pekne. Ja som šťastná, že moji obaja chalani chodia od začiatku radi do škôlky a bez problémov.
Tiež také záblesky od cca 2-3 rokov. Jedna z najjasnejších spomienok, ktorú si úplne jasne pamätám, akoby to bolo včera je, že som mala asi 3 roky, babke som v parku na preliezke predvádzala, ako sa robí netopier. Lenže sa mi šmykli nohy, a zahučala som dole hlavou do trávy. Mobily samozrejme neboli, tak babka so mnou na rukách utekala domov asi kilometer. Vo dverách mojej mame povedala, čo sa stalo, a že ona sa zabije, ak som si nejako ublížila. Mama B
bez zaváhania odpovedala niečo v zmysle :" no to určite, spravíš mi z decka invalida, a ešte sa aj zbavíš zodpovednosti. Žiadne také, budeš sa pekne o ňu starať". Neochrnula som, dala som si šlofíka na gauči, zhrabla bolestné, a všetci v zdraví a pohode nažívame doteraz 😀
Ja mam prve spomienky cca okolo roka. Pamatam si ako sa pozeram na nasu ulicu z auta, pamatam si izbu (celu bielu a na konci len postielku a v pravo okna a pocitac - neskor mi mama povedala ze sme mali biely nabytok a vysoke skrine, tak asi zato si pamatam len tu postielku). Pamatam si ako vyplavilo jeden vchod a suseda vymetala vodu z brany. Ako sme chodili pre moj farebny kocik do pivnice/kocikarne. Ako mi mama kreslila v Ferda Mravca a potom mi jedneho aj usila. Tiez ako som pozerala na ocka ako naklada veci do dodavky na stahovanie (neviem ci je to spomienka z dna, ked sme sa stahovali alebo pomahal susedom, ale stahovali sme sa, ked som mala 1,5roka, preto viem, ze vsetky tieto spomienky su z tak skoreho veku) a keby porozmyslam este ma mozno nieco napadne 😄 vela ludi mi neveri, vraj do 3 rokov si dieta nepamata, ale evidentne to nie je vzdy tak. Potom praveze zo skolky si toho az tak vela nepamatam. Resp nie detaily ako mena a pod. Iba situacie. Ale v tom obdobi som prezila aj traumu, tak mozno zato je to take horsie.
Spomínam si že som chcela byť stale pri máme. Keď niekam odbehla na chvíľku z domu chybala mi. Ďalej si pamätám skolke.
Ja som mala vzdy zlu-teda horsiu pamat. Mne dedo zomrel ked som mala 1r10m a teda vobec si ho nepamatam ☹
Tiez fotku ked som mala 2roky z narodenin to si este nepamatam. No ako 2-rocna som uz bola v skolke. Neviem sice kolko som mala ale isla som s dvoma starsimi bratmi do skolky. A ja som si brala aj svojho oblubeneho macka. A uprostred cesty som ho stratila. Este upresnim pamatam si koooopu snehu. Ked som prisla do skolky macka nikde a som revala ze idem ho hladat tak sa obetoval brat a isiel ho hladat aj za cenu ze nestihne na autobus do skoly 😂
Inac vzdy si hovorim ze deti okolo 1-2rokov ze vlastne kolko sa toho naucia. Ake nepamataju si nic.
@122laura122 pripomenula si mi jednu moju prihodu. Oberali sa jablka a ja som sa vytrepala v nestrazenej chvili na rebrik. Tiez som zhucala (teraz uz viem, ze z takych dvoch metrov) rovno hlavou na debnicku, roztala som si hlavu. Toto poznam z rozpravania, ale pamatam sa, ze doktor sa ma na ambulancii pytal, preco som sa nedrzala a ja som mu povedla, ze ja som sa drzala jablka ale jablko sa nedrzalo stromu 😀
rok aj tri mesiace - narodenie súrodenca - návšteva v pôrodnici