Ako rodičia a deti zvládali nahlásenie bomby?
Ahojte, istotne dnes viaceré maminky a oteckovia riešite nahlásenie bomby na škole kam chodia vaše deti. Zaujímalo by ma ako ste to zvládali, ako to emočne prežívali vaše deti. Či sa báli, plakali, prípadne ako sa zachovali v tejto situácii pani učiteľky.
Je to nová situácia asi pre väčšinu rodičov, tak poďme o tom slušne podiskutovať, čo to vo vás zanechalo.
PS: zaujíma ma táto situácia aj z profesného hľadiska, som detská psychologička.
Vnuk 6. ročník, práve som s ním volala. Že do školy prišiel email, deti vyšli pred školu, prišli policajti, hasiči, pyrotechnici. Deti čakali v blízkom parku na rodičov. Vraj nemal strach a teší sa, že sa neučia a je doma.
@lenkakravcova jasné, po celom Slovensku a aj elektrá. Toto nie je žiak zo školy
@walentina7 to je teda dost zvlastny postup. A ak by sa nieco stalo?
Kým nevybuchne, neriešim. 🤣 Ani neviem že nejaká bola. Aha hej, šli domov v piatok skôr, ale som myslela, že preto, že zmokli na dvore 🤣 áno na dvore boli kvôli bombe, to mi plne došlo až teraz 🤣🤣🤣
Nasa skola mala nahlasenu bombu individualne asi pred 2 mesiacmi. Nase 8-9 rocne deti mali suplujucu ucitelku, ich ucitelka chybala. Poslala ich samych do satne, deti v satni zistili, ze nemaju kluce, tak sa vracali spat do triedy cez celu skolu. Vonku sa zdruzili do jednej skupiny kde si ich nikto nevsimal. Same bez ucitelky, bez vychovavatelky. Pytala som sa syna ci niekto plakal, povedal, ze skoro vsetci. Deti vystresovane z novej situacie, plus nestastne, ze v triede maju hodinky, tasky a pod. a netusili co sa bide diat. Po 3. hodinach vedenie vyhlasilo, ze pojdu do domu kultury, odviedla ich tam nejaka vychovavatelka. V DK pouzili toaletu a isli naspat. Zas nebolo nikoho, kto by sa ich ujal. Nakoniec ich zobrala nejaka dalsia vychovavatelka.
Ako rodicia sme boli informovany az po prehladani skoly policajtmi. Cize sme si pre deti nemohli prist.
Povazujem toto za nezvladnutie sitiacie, zastupujuca ucitelka im mala robit dozor kym by si ich neprevzal ich vychovavatel/ka.
Niekolko dni po incidente to deti este riesili. Teraz to uz nespominaju.
Este dodam, kym detom bolo povedane, ze sa maju evakuovat uz po skole chodili policajto so psami.
@personality ja nerozumiem ako sa môžeš na tom smiať, ze niekto takto šíri strach medzi tými malickymi deťmi.. Za to, že tie staršie to berú v pohode a tešia sa, tak to neznamená že je to v pohode a smiešne...
za mojich mladych cas , to vsetci povazovali za srandu a vedelo sa ze bude volno .. nebol edupage , facebook , nechodili notifikacie dookola ani novy cas nebol bleskurychli aby zivil vasne .... pravda ale aj je ze v mojich casoch na slovensku nebol teroristicky pocin tohto charakteru ...
Pre môjho syna (12r) som si bola pred chvilkou do školy. Tiež kvôli @ o bombe. A síce je asperger a nevedela som ako reaguje, keď sa niečo takéto deje. Nevedela som čo mu ide hlavou. Ale vďaka pegagickemu zboru aj ľuďom, čo v škole pracujú. Všetko prebehlo ľahko, bez stresu. Syna mám doma v kľude.
@13uzivatelka11 tak ono záleží od toho, ako to odprezentovala pani učiteľka, alebo všeobecne, či deti vyšli pokojne von, alebo chaos... A teda syn mi nič nespomínal, že by bola nejaká apokalypsa na škole.
Ja keď som chodila do školy, tak sme pokojne vyšli von, nič dramatické. Môj syn to isto neuvedomuje, je druhák, že by to malo byť niečo zle.
@kopaskova práve sme doviezli obe staršie deti domov. Siedmak v pohode, len mu nešiel bus, musel by čakať 2 hodiny, tak sme šli preňho a druháčku (celú školu) evakuovali do najbližšieho penziónu, tam im aj teraz dali obed a pomaličky si ich rozoberajú rodičia alebo príbuzní. Týmto malým povedali, že to je cvičenie evakuácie, že si to len nacvičujú, ako opustiť budovu.
Ono je to pre tie decká veľký stres . My sme raz boli v jednom nákupnom centre, ja s mužom na jednom konci , dcéry vtedy 16 ročná a 7 ročná na druhom a akurát vyhlásili bombu . Streli sme sa až pri aute vonku na parkovisku. Dcéry vyzerali úplne v pohode a až keď sme mladšiu naložili do auta , staršia dcéra sa úplne zložila a nevedela prestať plakať . Mladšia dcéra si to nejako neuvedomovala, lebo staršia vždy bola veľmi rozvážna a neprejavila pred malou strach, ale so staršou to teda veľmi otriaslo .Keď som sa s ňou neskôr o tom rozprávala, povedala, že si bola 100 % istá , že žiadna bomba tam nie je , ale predsa len predstava že sa nám ( rodičom a mladšej sestre ) niečo stane bola silnejšia
U nas to bolo bezne, zazila som to xkrat ako dieta. Ziadne telefony, rodicia v praci, ziadna moznost kontaktovat rodicov. Bolo nam povedane, ze mame ist domov, tak sme sli. Rodicia sa az vecer dozvedeli, ze cez den niekto nahlasil v skole bombu. Prvykrat som mala strach, potom sme to uz brali sportovo, vedeli sme, ako sa zachovat, kam ist, nikto to nejako dramaticky neprezival, ani traumy z toho nemam.
Ja som išla pre syna, dcera bola doma chorá. A teda nebolo mi všetko jedno, keď som tých maličkých prvákov, druhákov tam videla uplakanych, aj keď sa učiteľky snažili. Úplne na tých deťoch bolo vidno, ako vyzerajú rodičov, báli sa ☹️ ja som to automaticky brala ako poplach, ale tie malé deti tomu nechápu a boja sa, tiež veľmi záleží, čo im povedali učiteľky...
Deti sa z tejto situácie viac tešia ako boja. Syn mi hneď písal, že aká škoda, že v ich škole nie je bomba 🤷♀️
@kopaskova my sme v BA a my sme si tým prešli už v piatok - dcéra je druháčka na ZŠ. Najskôr som sledovala z práce len dianie v BA, lebo na webe pribúdali info o školách, ktorých sa to týka. Neskôr nám prišla info zo školy, že aj tam bola nahlásená bomba. Deti evakuovali, policajti prešli budovu (nemáme veľkú školu, tak to bolo rýchlo) a vrátili sa späť na vyučovanie. Keď som sa pýtala dcéry, nebrala to nejako tragicky, vnímala to ako jedno z cvičení, ktoré občas majú, tak sa nebála a bez problémov postupovala podľa pokynov. Reálne riziko (teda, že nejde o cvičenie) si našťastie neuvedomovala a tak to bolo bez stresu.
@kopaskova kedze nie som mama stresman, a nerobim dramy okolo takychto veci (hadam sa neurazi niekto, ale bomby na skolach sa nahlasovali aj pred 30rokmi, je to proste klasika, nasi rodicia ani nevedeli ze take nieco sa deje), uz pri telefonate o tom ze su deti rped skolou, lebo bomba, som sa rozrehotala, ze kto ma dnes pisat pisomku a nahlasil bombu? a dcera to tiez takto s humorom zobrala - lebo akurat tu hodinu realne pisali pisomku a nedopisali... doma som jej vysvetlila, jedine to, ze ked sa takyto poplach nahlasi, ma robit co jej povedia, musia to riesit, lebo nikdy sa neda vediet "co je zart a ci naozaj tam bomba nie je". A kedze po dceru sa islo, videla osm ze vacsina pubertacok viac afektuje okolo toho a tym ti citlivejsi, sa fakt viac boja... k tomu ak niekto berie takuto vyhrazku vzhladom na okolnosti v svete (strelbu, zbrane v skolach atd) ako velku hrozbu, tak nepridava to vobec detom na pohode.
Detom nahlasili dnes bombu opakovane, pri druhom uz ich riaditelka poslala domov....
Popravde viac sa deti bali (hlavne vtedy bola moja asi prvacka), ked vrieskali cely den extremisti na ulici (vedla su sudy, veznica...robil sa tam nejaky protest a hucali tam cely den).
Ja osobne mam z toho naozaj velmi zly pocit. Deje sa to po celom Slovensku a po vsetkych skolach, skolkach, uz su nahlasene bomby aj v bankach... to mi nepripada ako dielo decka, co sa nudi. Skor ako organizovany utok.... a "najlepsie"na tom je, ze vsetky skoly evakuuju, len moja dcera sa normalne uci, hoci udajne aj u nich bola nahlasena bomba.
Na našej škole to prebiehalo veľmi profesionálne. Pani riaditeľka poslala správu o evakuácii, napísala, že sú všetci v poriadku a kde sa deti nachádzajú. O chvíľu (minúta, dve) volala triedna učiteľka, či sme dostali správu. Prvý stupeň bol vydesený. Náš prvák plakal a bol vyľakaný, starší syn sa tiež bál, jeho spolužiačky plakali.
@kopaskova no ja mam syna aspergera(autistické spektrum) šiestak,ale chodievam s ním do školy aj zo školy. Našťastie-lebo dnes ráno sme sa ešte na dvore lúčili,keď zrazu vybiehali deti,niektoré vyplašené ,niektoré so smiechom- kričali že “Bomba,bomba v škole!” Syn sa roztriasol,ja som sa okamžite otočila na opätku smer domov.
Potom už vychádzali aj učitelia,organizovali deti tak aby sa zhromaždili na ihrisku-a mne povedala jedna,nech ideme domov.
Neviem si predstaviť,čo by to so synom narobilo,keby zostal v škole a toto by sa stalo. Spanikáril by,nevedel by sa zorientovať.
Aj keď som bola pri ňom,išli sme hneď domov-je úplne vyvedený z miery a neustále sa ma pýta,či sme už v bezpečí.
Mne tiež nie je všetko jedno-predsa len-malá možnosť že je to pravdivá vyhrážka tam je.
Takže na nás to zapôsobilo veľmi nepríjemne a silno.
@didamt zaujímavé čítať ako rôzne to školy riešia. Niekde odvedú deti na bezpečné miesto a dajú ho vedieť rodičom, niekde ich naženú hromadne do telocvične, niekde im ani nepovedia pravdu a niekde sa ďalej učia a len nemajú opúšťať triedu