Aký je najideálnejší vekový rozdiel medzi deťmi?

Po mojich skúsenostiach:
Ak chcete, aby sa spolu deti hrávali a čo najdlhšie si to spolu užili, mali podobné záujmy, atď. ,tak potom 2 - 3 roky.
Ak si mamička chce užiť každé dieťa samostatne, tak potom viac ako 3 roky.

@mimmka30
Medzi mojimi staršími dcérkami je rozdiel 2roky a 3mesiace a som spokojná....baby sa spolu zahrajú, už teraz sa samé zabávajú a spoločne si robia domáce úlohy.....a teraz máme aj syna, medzi prostrednou dcérou a synom je rozdiel 6rokov a 4mesiace a tiež som spokojná, lebo kočky mi s malým pomáhajú aj zavarujú a popestujú 😉
Súhlasím s @renab : kvôli deťom je lepší rozdiel 2-3 roky.....na užitie a pomáhanie s mladším súrodencom zase viac ako 3roky.....Pekný deň všetkým...

mať dnešný rozum v mladosti,tak máme dve deti s rozdielom 2-3 r. potom prestávka tak 6-7 r. a potom znovu dve rýchlo za sebou, máme tri,teraz 17,15 a 5 r. a je to tak dobre,netreba veľmi preplánovať,hlavne,nech tie deti máme,lebo nás počerní spoluobčania prevalcujú a o islame v Europe ani nehovorím 😒

no, ja som chcela rozdiel tak cca do 5 rokov, ale priroda to zariadila inak....uz 4 roky nie a nie otehotniet, takze neriesim, aky bude vekovy rozdiel, ale aby vobec mal surodenca..........uz viem, ze rozdiel bude minimalne 7 rokov, ale netrapi ma to😨)

ono asi idealny rozdiel zalezi halvne od maminy. ja som mala a mam prvu dcerku velmi zivu a velmi komplikovanej povahy. lucka mala 16mesiacov ked sa nam narodila katka . a ked mali 4 a 3 roky, tak sa nam narodila tatianka. niektori znami nam vravia ako nas obdivuju, ze by to nezvladli. ale my s tym nemame problem. niekedy je to ozaj tazke na psychiku, pretoze uz su vo veku ked sa bud pekne hraju alebo sa len mlatia. 😠 pre mna bol dokonca lahsi ten prvy rok mladsej dcerky ako ten zvysok. ked uz rozpravaju a biju sa. kedze mame tri baby tak mame doma o recnenie postarane. tak niekedy si uzivam vecer to ticho. :D ale vztah aj napriek bitkam maju perfektny. maju sa velmi rady. dalsie dietatko planujeme ale az tak o take tri- styri roky. aj ked som chcela mat dve po sebe, pauzu a dve po sebe ale vzhladom na to, ze nevieme 100% co bude s najmladsou, tak nemem odvahu.

my mame medzi prvym a druhym bez mesiaca 2 roky a medzi druhym a tretim bez tyzdna 3 roky a zatial sa nestazujem 🙂
pri prvych dvoch to bolo uplne v pohodicke, a teraz su uz partaci, takze starsi sa aj zahraju pekne spolu a mozem sa venovat babatku 🙂

to je velmi individualne..ja som vzdy chcela mat medzi detmi max. 3 roky. Medzi dievcatami su presne 2 roky a tretie planujeme tak aby medzi druhou a tretim babom boli 3 roky. Pre mna boli najhorsie prve 3 mesiace, kym sme si vstci zvykli ze uz nas je o jedneho viac, kym si starsia zvykla ze mame babatko, teraz uz je to v pohode, aj ked niekedy je to o hubu (napr. teraz ked sme skoro vsetci chori). Ale ja napr. viem ze keby som cakala dlhsie a deti by mi trosku podrastli zacala by som chodit do prace, tak uz by sa mi nechcelo vratit do toho kolobehu co je teraz. Takze aj preto si rychlo "odrodim" teraz 😅 . Podla mna zalezi aj na tom ake su deti.neviem si napr. predstaavit zeby som mala druhe dieta behom 2 rokov keby to prve bolo narocne, uplakane, nespave atd.

ahoj...mozno v tvojom pripade by bolo asi najlepsie, ked pojde dcerka do MS 😉 ...ale neviem, neviem, ci sa vam to podari takto super naplanovat🙂...

nam uplne vyhovoval rozdiel 3 roky....medzi prvou a druhou dcerou je rozdiel 3 roky ....a medzi tretou a malym je tiez 3 roky a je to naozaj super.... 🙂

Ahoj, môžem napísať svoju skúsenosť. Máme štyri deti. Keď som mala len jedno dieťa, veľmi som sa mu venovala. Keď mal syn dva roky a tri mesiace vedel už čítať písmenka. Veľmi rýchlo napredoval. Ale skutočne som mu venovala celý svoj čas.Keď mal starší syn 3 roky a 9 mesiacov, narodil sa nám druhý syn. Bolo možno viac žehlenia, upratovania a tak, ale po roku sa vedeli celkom pekne spolu zabaviť. Ja som sa im už nemusela toľko venovať. Starší syn bol dobrým učiteľom a mladší sa mu chcel rýchlo prispôsobiť a učil sa od neho. Teraz majú 16 a 12 rokov. Celkom sa dopĺňajú. Ale sú aj chvíľky, kedy do seba zabŕdajú, hlavne z nudy. Snažím sa ich neporovnávať, ale hľadať v každom to lepšie. Mladší sa stále učí od staršieho (momentálne programovanie), ale aj starší od mladšieho (hranie na gitare).
Keď mal mladší syn 8 rokov a 9 mesiacov, narodila sa nám dcérka. Toto bolo úžasné obdobie. Chlapci už boli väčší a hlavne samostatnejší. Ja som sa jej mohla venovať a užívať si toľko vytúženú dcérku. Netrvalo to však dlho. Nakrátko na to som otehotnela zase a keď mala staršia dcérka 2 roky a 5 mesiacov, narodila sa nám mladšia dcérka. A vtedy začalo veľmi ťažké obdobie. Vlastne ešte stále je. Najmladšia dcérka má 13 mesiacov. Prvé štyri mesiace mala koliky a nespala nám celé noci. Staršia dcérka veľmi žiarlila. Nechcela ísť k nikomu, vyžadovala si len moju prítomnosť. Keďže ja som po celé noci nosila mladšiu na rukách, plakala jedna a plakala aj druhá. Veľmi sa o mňa bála. Možno aj preto, že som posledné mesiace strávila v nemocnici a ona ešte nedokázala pochopiť kde som a prečo som ju nechala u starých rodičoch. Dokonca mala po narodení mladšej dcérky dvakrát za sebou zápal pľúc, takže ani škôlka nepripadala do úvahy. Obidve dcérky si vyžadovali neskutočnú starostlivosť 24 hodín denne. Nehovorím o tom, že aj starší synovia potrebovali občas vedieť, že majú mamu .
Bolo a je to ťažké. Ale zlepšuje sa to. Som rada, že som nakoniec staršiu dcérku nedala k starým rodičom, ale napriek všetkému som si ju nechala doma. Ona sa postupne učila žiť s tým, že je tu síce niekto mladší, ale ju som preto neprestala mať nikdy rada, vždy som ju oceňovala , keď mi pomáhala. Teraz je z nej šikovné dievčatko a veľmi sa teší, keď sa so sestričkou môže pohrať. Má veľmi rozvinuté materinské cítenie. Všetko to, čo vidí, že ja robím s mladšou dcérkou, ona praktizuje na bábikách. Teraz už skôr mladšia žiarli na staršiu. Predpokladám, že o taký rok-dva sa už budú vedieť spolu krásne pohrať a ja zase budem mať viac času .
Čo sa týka vzťahu chlapci a dievčatá - starší syn - to je už taký vzťah medzi bratom a otcom. Keď treba, vezme ich na ruky, spraví mliečko, pomastí chlebík, utíši, pohladí...
- mladší syn - ten s nimi viac vystrája, naťahuje sa s nimi, šantí s nimi, naháňa sa, ponosí keď plačú..., ale niekedy ich veľmi rád aj sám rozplače 😉
Je to jednoducho ťažké, ale aj nesmierne krásne. Milujem svoje deti nekonečnou láskou a preto som rada, že sú, že ich mám. Klamala by som ,keby som povedala, že to nie je náročné. Ale ja viem, že to všetko prinesie svoje ovocie, a že raz si budú v živote veľkou oporou, budú sa mať radi a budú si pomáhať. Takto ich to učím a v to verím. 🙂

ja mam medzi detmi 7 rocny rozdiel a som maximalne spokojna 😉

ja mam medzi detmi 7 rocny rozdiel a som maximalne spokojna 😉

podla mna 3r.apon mi taky rozdiel chceme pokial bude prve v skolke mozem sa plne venovat druhemu tiez s toho dvovodu ze som mala komplikovane tehotenstvo(mala mi tlacila na nervy v chrbtici a 2-3trimester som prekrivala a cele noci preplakala od bolesti) a ak by sa opakovalo neviem ci by som sa zvladla starat o mladsie predca v tych 3r.je uz dietatko samostatnejsie 🙂 mam bratou s rozdielom ani nie 2r.a videla som ako bol ten prvy viacej maznani nie ze by umyselne ale prvy zacal behat takze ho trebalo dost strazit a na mladcieho niak si neostaval cas tak ako bol maznani prvy ty, nemyslim ze by sme ho nemali radi to nie maznali sme sa aj snim len to nebolo take ako pri prvom dufam ze som to zrozumitelne napisala ☹ ale zase na druhej strane ked vyrastli boli nerozlucna dvojka csade spolu chodili mali spolocnych kamaratou a vo vsetkom sa krili 🙂

mám rozdiel 3 a pol roka a zdá sa mi to veľa... teraz bude menší, myslím, že to bude lepšie 😉

ja som chcela rozdiel tak 4-5 roky...viacej uz nie,lebo medzi mnou a sestrou je 7 a uz sa nam to zda dost..nas tatino chcel maximalne 2roky 😀 😀 😀 a ak pojde vsetko ako ma,tak bude 3roky a 8mesiacov...nakoniec som rada,ze to nie je menej,lebo aspon ta starsia uz chodi do skolky,takze budem prakticky s babom sama a,ked dojde mala zo skolky,tak pride domov aj tatino,takze uz budeme na dve deti dvaja 😉

presne ako sa tu už viackrát písalo, ideálny vekový rozdiel neexistuje a je na posúdení rodičovi,ich priorít, bohužiaľ aj na materiálnom zabezpečení ako sa rozhodnú, ale takisto to záleží aj na láske, či sú schopní rozdeliť ju medzi súrodnecov a dávať ju obom rovnako. Moja dcéra má 3, 5 roka. Vychovávam ju sama,ale keby sa mám rozhodnúť, kedy mať druhé dieťa bolo by to niekedy v tomto období, čiže si viem predstaviť 4, 5 prípadne 6 ročný vekový rozdiel. Dcérka je samostatná, užila som si ju, pekne papá, búva, vydrží dlho s mojou maminou,sestrami, kým som na prednáškach, skúškach, zahrá sa aj sama, čomu sa priučila v škôlke.Sesternicine 8-mesačné bábo úplne žerie, rada by jej ukazovala všetky hračky, hrala sa s ňou, nežiarlila, keď som si malú vzala na ruky, sama mi zahlásila: maminka ja chcem takú Nelku 😀 😀 😀 viem však,že prax by bola iná. Spomeniem si na to hlavne vtedy,keď je Barborka chorá a ja už niekedy nevládzem, vtedy obdivujem všetky maminky, ktoré majú viac detí a čo keď sú naraz choré. Vlastne ja ich obdivujem stále a úprimne závidím,pretože súrodenecká láska je naozaj krásna. Viem to posúdiť pretože sme tri sestry. Ja som najstaršia, moja stredná sestra je o 2 roky mladšia, medzi mnou a najmladšou je 3,5ročný rozdiel. Takže moja maminka mala pri sebe 3 ročné dieťa,ktoré sa na všetko pýta, ročné bábo,ktoré sa akurát tak učilo chodiť a v brušku tretie bábo. Ale je tu a zvládla to,všetky tri študujeme na vysokej škole, sama mamina si teraz začala robiť vysokú. Spomína si na to ako na veľmi náročné obdobie,ale zároveň aj krásne. Veľa sa smejeme, keď si pozeráme fotky, keď nám jej svokra,naša babička, rozpráva súrodenecké zážitky, "šplechy",ktoré sme dávali. Keď som bola mladšia vyčítala som mam,e prečo nie som jedináčik, že by sme mali viac peňazí, dnes viem,že som ju tým len trápila a na svoje sestry nedám dopustiť, môžem sa s nimi o všetkom porozprávať, požičiavame si veci, chodíme spolu von, jedna druhej si pomáhame,mám s kým športovať, má mi kto poradiť o škole a takisto som rada aj ja,že im môžem poradiť. Chcem,aby Baška mala sesternice tak isto ako mám aj ja a tak sa teším na deti mojich sestier. Viem,že keď sme sa ako deti hrávali, bolo super mať sestru a nielen vtedy ale aj teraz nám niektorí jedna druhú závidia.Boli aj hádky,aj sú, za čo maminu okrem iného obdivujem, ale po každej búrke vyjde predsa slnko 😉 súrodenca rozhodne pre malinkú bábiku chcem,ale keďže nie je s kým (teda ono by aj bolo) a hlavne nie je za čo, budem mať asi "dvoch jedináčikov" čo mu som sa však chcela vyhnúť. Prajem každej maminke nech už má rozdiel medzi svojimi detičkami akýkoľvek veľa vytrvalosti a pevných nervov, ktoré moja mama rozhodne má a ja sa to pomaličky od nej učím 😎 😎 😎

Ja mám rozdiel medzi prvým a druhým 1 rok a 20 dní, medzi druhým a tretím 1 rok a mesiac, medzi tretím a štvrtým 1 rok a 4 mesiace a medzi štvrtým a piatym 2 a pol roka. A pre mňa je to ideálne tak.
Keď ty budeš chcieť mať rozdiel rok, tak to pre teba bude ideálne. Keď budeš chcieť mať 10 rokov, aj to pre teba bude ideálne....
A ináč sa mi strašne páči príspevok od @andika10 😀 😀 😀

Ja som na tom takmer tak isto ako Juliagregor. Aj s detmi, aj s pocitmi 😀 Pre mna je maly rozdiel medzi detmi idealny. Prvy rok som si trieskala hlavu, ze preco sa dvojicky nenarodili o rok skor. Nebolo by tolko trapenia so starsim. Ale teraz uz su partaci a tesim sa, ked sa vekovy rozdiel uplne rozplynie 😎 Urcite ma aj vacsi vekovy rozdiel svoje pozitiva, ale ja som ich nasla ovela viac v malom rozdiely. Ale krasne to vystihla Mimkao 😉

Zdravím všetky mamičky, nečítala som odpovede na otázku, ale predpokladám, že čo mamička to názor na vekový rozdiel. Ja mám dve detičky, vlastne dvoch synov. Starší má 13 rokov a náš miláčik práve dnes 15 mesiacov. Je to veľký vekový rozdiel, možno v budúcnosti sa k sebe nebudú správať ako bratia...neviem, ale teraz sa milujú a to doslova... samozrejme, že som chcela skôr dieťa, ale niekedy sa v živote stanú udalosti, ktoré vám zruinujú život..., keď som sa pozviechala, myslela som si, že starší syn je na súrodenca už "starý", ale už viem, že som sa rozhodla správne. Malinký je moja radosť, moje všetko...a nielen pre mňa...Starší syn ho inak neoslaví len Lásočka, je to milené vidieť ich sa spolu mojkať, hrať, ako ho vychováva, keď má náladu, koľko je v ňom lásky, citov, ľútosti (nemá rád, keď malinkého pre niečo hreším..plačú obaja 😀 )...staršieho vôbec nezaťažujem povinnosťami okolo bábätka, ja si aj toto dieťatko vychutnávam plnými dúškami...mám na nich čas a užívam si ich oboch, každý z nich má iné potreby, každý je inak temperamentný a neviem, či by som sa na nich tak pozerala, keby bol medzi nimi malinký vekový rozdiel, či by som to stíhala, či by som nebola nervozna a unavená, či by som dokázala kúpať dve malinké deti, kŕmiť dve malinké deti naraz....Starší syn keď bol maličký, nepotreboval spať, jesť....mala som pocit, že ledva dýcham. Malinký je úplne iný, je kľudný, rád spinká, papá 😀 . Starší syn sa ma raz spýtal, mami a ako plačú babatká, veď lásočka sa na nás len usmieva a škerí a bozkáva sa....a to je čo povedať 😅 . Každé dieťa, v každom veku je veľká osobnosť a individualita a treba k nim tak pristupovať. Ja už teraz viem, že toto je pre mňa to správne, že takto som to chcela a vyhovuje mi to. Skláňam sa pred všetkými mamičkami, ktoré majú deti s malým vekovým rozdielom. Majú moju úctu, obdiv, rešpekt...Aj my sme dve sestry a je medzi nami 2 roky rozdiel.Moja mamina spomína, že som bola neuveriteľne žiarlivá, niekedy povie, že som mala na to aj právo, pretože sestra bola veľmi chorľavá, bývala častejšie v nemocniciach ako doma...a samozrejme preto sa mi zdalo, že jej venujú tatino a mimina oveľa viac pozornosti, lásky, hračiek...ale teraz viem, že to tak nikdy nebolo, ak by som možno bola staršia, inak by som to brala, ale rovnako neskoro by som to pochopila....až keď sa staneš matkou...A na záver...ak by som mala deti rok po roku...s odstupom dvoch, troch rokov by som ich chválila do nebies, bola by som rovnako spokojná, šťastná...TO JE ŽIVOT, TO TREBA ZAŽIŤ....to nevymyslíš 😀