Bili vás rodičia?

Mama nikdy ta snáď ani nikdy na mňa nekricala je pokojný človek, od otca 2 facky v puberte, ktoré si veľmi dobre pamätám, ale za to, čo som povedala a spravila som si ich zaslúžila🙂môj otec bol v detstve bit dedo bol cholerik, aj mama aj otec dostávali bitku aj v škole po prstoch,
Moje dieťa dostalo facku v puberte, keď bola malá netrebalo ju bit ani kričať bola dobra

@radkasswe ja nehovorim ze to je jedinny dovod, ale vsetko, co sa v zivote cloveka nabaluje, ma nejake dosledky.

Moji rodičia boli od svojich rodicovt bití až moc. Veľmi. Hlavne mama.
Od môjho ocina som dostala facku. Raz v živote v puberte. Robila som si srandu na úkor jeho sesternice, ktorá nebola nikdy psychicky ok. Upozornil ma slovne, že som za čiarou, no ja hrdinka som išla ďalej, boli sme u babky a deda v kuchyni, tak mi struhol. Prvý a posledný krát. Mám pocit, že ho to dodnes zožiera.
No a mamina, to je kapitola sama o sebe. Tiež v puberte, sme so sestrou do roka a vychovávala nás sama, tak sa nám ušlo pár krát papučou alebo raz sestre novinami po hlave. No nenazvala by som to bitkou. Fakt sme boli mrchy v puberte 😁, si užila. Chúďa mama. Mne to ale vždy bolo také smiešne keď nás hrešila a do toho nám dávala na riť papučou. Ono to totiž nebolo vôbec silné a myslím si, že maminu to ešte viac vynervovalo /to jej capanie po zadku/ ako by sa jej malo uľaviť.
V rodine máme pekné vzťahy, nenechalo to na nás žiadnu traumu. Teraz sa na tom už len smejeme.
Syn odo mňa pár krát dostal po zadočku cez plienku. Takú len na oko, keď bol hrdina a tiež išiel po upozorneniach za čiaru, je proste po maminke. Traumu nemá žiadnu.
Manžel syna neudrel nidky. No mladý s ním niekedy riadne máva. Tak je to len hubová polievka z jeho strany k synovi.

Mnoho dospelych si zial este aj v dnesnych casoch myli bitie s vychovou... Akykolvek prejav agresie a nasilia je len prejavom neschopnosti dospeleho vychovavat

Nebola to vyslovene ze bitka, ale par krat som poza usi od maminy dostala, ked som ju poriadne vytocila. Take vychovne. Ziadnu traumu z toho nemam. Bohuzial sa clovek obcas neovladne a potom to lutuje. Ale zial su aj take situacie v zivote.

Nie, nebili, ale trestali nás trestom.... zákaz pozerania televízora, klačanie v kúte na kolenách. Zákaz ísť na dvor. Iné si už nepamätám.

rodicovstvo otvara vela vlastnych starych traum. Mas prilezitost spracovat ich a neposuvat ich dalej 🌹.

Ja som dostala varechou lebo ,,len,,tak rukou a pre mňa osobne kvoli úplným hlupostiam. Napr keď sme chodievali s našimi lyžovať (podotýkam neznášala som to,bolo to z donútenia a áno mali má kde dať na stráženie)tak ja už som chcela ísť domov a fakt som to neznášala,tak oco chytil nervy a drbol mi lyžiarskou palicou do kolena. Brala som to aj beriem ako podraz a bolo to cez čiaru. Strašné to bolelo a mala som tam dlhé roky krvnú zrazeninu nechcelo sa to vstrebať. Keď sme sa o Tom po rokoch bavili tak mi povedal,že som dostala preto lebo že som údajne ešte s nejakým iným dievčaťom na svahu ,,zavádzala,,a že sme robili hlúposti. Absolútne si toto nepamätám,mama tá mu to povedala tiež že o Tom nevie. Aká záhada..Pamätám si takisto ako na mne zlomil varechu len kvôli tomu,že som povedala hovno potom co sa mladší brat vykadil do nočníku. Možno pre niekoho smiešne,ale pre mňa bitka pre nič. A ako som už dnes písala do druhej podobnej diskusie ako bonus som nemala štipku súkromia,mama mi prehľadávala izbu,čítala poštu a doslova som zdrhla v 19tich z domu. Podotýkam,že ako dieťa som bola veľmi utiahnutý jednotkarka,0 vymeškaných hodín,ale týmto ich prístupom dosiahli jediné moju anarchiu a pubertu som mala veľmi ťažkú. Ja som len chcela aby ma vypočuli a správali sa férovo. Ešte teraz ma napadlo ako som dostala krásne po riti keď som si dovolila jednej babe buchnúť do nosa vreckom s prezuvkami potom čo má šikanovala a samozrejme mi neverili. Došli jej rodičia ku nám a ešte sa im oco ospravedlňoval🤦Aj brat keď bol šikanovaniu tak ja som to šla riešiť. Naši majú dodnes klapky na očiach a idú si svoje. Nevidia tie narušené vzťahy a dodnes sa starajú úplne do všetkého. Resp.chceli by,ale snažím sa ich odpalkovat.takze tak sorry za výlev,ale naozaj aj v dospelosti to zanechá následky.kazi to vztahy

Ano a preto moje deti nebijem. Kto tvrdi ze jedna vychovna neublizi velmi sa myli.

Nebili ma, raz som dostala po riti. Ale zas som bola poslusne dieta.

Ach, dievčatá, ako ťažko sa to číta 🙏... Obdivujem Vás veľmi ako ste to zvlådli, aké ste silné ❤ a nedali ste sa zlomiť. A obdivujem Vás aj za to, že to zlé neposúvate ďalej a svoje detičky pripravujete do života s láskou. 💕 🥰 VEĽKÉ OBJATIA

Od mamy som dostala parkrat po zadku, neubudlo zo mna. Jej sestra ma bila za kazdu blbost, ale ona bola celkovo nenormalna a s nou nemam ziadny vztah za to, ako sa ku mne nepekne spravala. Mam krstniatko dvojrocne a ked sa inak neda, tiez dam na zadok, no vzdy malej aj vysvetlim, ze to neznamena, ze ju nelubim a poviem, preco dostala. Cakam teraz dieta a rovnako budem pristupovat aj k mojej dcere - ked si zasluzi, dostane.

Fyzicky ma nikdy nebili, ale psychicky som dostala zabrať.

Ja som dostala maximalne par faciek alebo po riti. Nikdy nie s niecim… manzel dostaval riadne teda… a dodnes sa kvoli tomu lutuje, myslim ze ma z toho znizene sebavedomie. Vzdy ked nieco rozlial alebo rozbil dostal po rukach a krik. Dodnes sa absolutne uraza ked co i len otocim oci ked nieco rozbije alebo sa zlaknem. Okamzite ide do utoku akoby cakal ze niekto po nom zacne kricat.

Malo😁

Dostali sme po riti, od mamy ked sme si zasluzili no skor sme sa na tom vascinou smiali, a viac sme sli do kuta alebo pod studenu sprchu (na tvar)....od tatka horsie-bol akoholik...ujmy nemam ziadne, skor asi moje mladsie sestry-tatko chcel syna a mal 4 dievky a s kazdou dalsou sa bitky stupnovali.
Ja mojmu dam po riti v krajnom pripade-ked uz po 5. raze a peknych reciach nereauguje a zazenie sa po mne rukou, nohou, stalo sa ze ma capol, tak som capla nazad skor z reflexu ale s tym, ze som mu snazila sa dohovorit, ze to ma boli ako aj jeho a nie je to pekne. Robieval to ked bol mensi a nastupil do jasli. Teraz uz chape, necape, ani po riti som mu davno nemusela dat, reaguje skor na zvysenie hlasu. Teraz mal 4

@nikka055 strašne 🥺.. Nikdy by som to rodičom neodpustila..ja si nepamätám, že by som niekedy dostala.. Deti by sa takto mlatit nemali. Výchovná po zadku to áno, ale toto co píšeš už bolo tyranie 😡

Ako sem tam sa stalo, že sme dostali, no bolo to fakt len minimálne. Ako moji rodičia si na takýchto trestoch nejak nešli. No je rozdiel dostať výchovnú potom keď dieťa zbije rodič ako žito

Ano bili ked som si zasluzila. Netyrali ma a nebili za hluposti. Ano nepacilo sa mi to a plakala som. Ale tu som. Ziva a zdrava. Moje deti tiez dostanu po zadku ked si zasluzia. Som alergicka na vychovu typu “dieta je partner,dieta treba len pozorovat a dohovarat mu,v ziadnom pripade nekricat” a bullshity podobneho typu. Vidim na vlastne oci vo svojom okoli kam tento “typ modernej vychovy” vedie. To nie je vychova. To je alibizmus lenivych rodicov ktorym sa nechce vychovavat,sak dieta sa nauci same.

Bili,mna aj moje mladšie sestry dvojičky. Otec je alkoholik, najviac si to odnášala mama. Predcasne som dospela,robila som domáce prace,starala sa o všetko,kym bola mama v robote, neskutočne predvidava som sa naučila byť,snazila som sa urobit všetko,aby mal otec co najmenej dôvodov za niečo sa rozčuľovať.
Keď sa mi narodila dcéra pred 4 rokmi, všetko sa mi to vrátilo, spomienky aj na také chvíle,co som si ani nepamätala,vela som si poplakala a zaprisahala som sa,ze v živote kvapku alkoholu do seba nedam a svoje deti biť nebudem.

Bitka nič nerieši, niektoré deti sú už odolné voči bitke a super, ze si to uvedomujes a nerobíš synčekovi, pretože mnohí co boli bití, to robia ďalej. Mozog sa v danej situácii správa rovnako... Bitka je nezvládnu tie situácie, svojich emócií...Do 6-7 rokov dieťa nevie ovládať svoje emócie a je to reakcia, ktorú v tele cíti. Jasne, ruka vyletí, keď už je toho veľa, nie biť hlava nehlava, do toho krik, nadávky... Co iné bude robiť, keď ho nenaucite ovládať sa??? Aj ja som dostala 2 x po zadku a neviem, či to bolo účinné... Skôr som túžila po komunikácii, vysvetlení, objatí... Deti túžia po objatí, láske a pochopení... Kto im ho dá ak nie rodič? V škole? Učiteľ, kamaráti? Odkiaľ sa berie toľko závislosti? Ak nemáme pochopenie, prijatie... hľadáme náhradné uspokojenia, ktorými si skôr ubližujeme...Da sa aj ináč. ♥️

Som narodená v 84 a rodičia ma nebili.. pamätám si že raz ma akože oco zbil remenom, ale to som sa skryla pod paplón a z jeho strany to bola asi skôr sranda.. touto spomienkou si ale nie som istá, či ju nemám len tak vsugerovanu alebo je to ozaj pravda.. oco bol často v práci, keď som mala 8dostal mozgovú príhodu a odvtedy to bolo skôr o psychickej záťaži premna..

Vychovávala má hlavne mama a tá mala veľkú trpezlivosť, ona ani nekricala.. od nej si pamatam, jednu facku, mala som asi 10r a neprišla som zo školy domov, ona sa veľmi, veľmi bála a keď som prišla prvý a posledny krát mi vlepila až takú že som spadla.. ona odišla z domu a ešte mi zakázala karate..

Ja mám tri deti, omnoho nižšiu trpezlivosť ako moja mama, pokricat viem.. pár krát som zlyhala a každému z mojich detí som pár krát dala po zadku.. nie som na to hrdá, vnímam to ako moje zlyhanie ale klamať nebudem.. stalo sa to však v malom veku, po nejakej extrémnej situácii.. teraz sú už väčší, stale nie som dokonalá mama ktorá sa vždy zachová úplne správne ale deti nebijem.. ale kričať viem, nedostala som ani do vienka jemný hlas, takže mozno často zniem nervóznejšie ako reálne som.. čo už..

Su situácie keď človek vybuchne, deti prekročia hranicu a dospelý to nezvládne najlepšie.. stať sa môže podľa mňa každému, hoci niektorí si to nepripustia.. dôležité je že keď sa už stane, ako sa reaguje potom.. treba sa vedieť ospravedlnit a vysvetliť si konflikt..

Keď som bola malé dieťa, mna a mojich súrodencov rodičia bili. Pravidelne nám ubližovali fyzicky aj psychicky. Bitku sme dostali pre kazdu blbosť. Otec robil väčšinou v zahraničí a mama na nás nemala nervy takze nás bezne fackala za dvojku zo skoly, za to že sme prišli domov špinaví, za rozbité koleno, za to že sme sa hrali s jej makeupom, lakom na nechty… potom ako nám ublížila fyzicky tak sa ešte začala ľutovať prečo práve ona musí mat take deti, že sa za nas hanbi, že nas nechce, že v živote nič nedosiahneme… raz mi dokonca povedala že si ma mala nechať vziať keď mohla, môjho brata raz po rodičovskom zbila tak že sa chudák pocikal, týždeň nosil nakrčnik, bol samá modrina a ani ho nepustila dva týždne do skoly - akoze má chrípku. Keby som vtedy nezasiahla a nesotila ju nabok, neviem čo by sa stalo.

Ako ma to ovplyvnilo? 😁 keď tu čítam komentáre žien ktoré píšu že boli bite doma aj v škole a rady na to spomínajú, tak prevraciam oci 🙄😑🫠 ja na to nerada spomínam. Najhoršie je že keď sa vám to ako deťom deje tak si myslite že je to normálne, že takto funguje svet, že ste si to zaslúžili… moje detstvo je to na čo nerada spomínam. Domov bol pre mna nebezpečne miesto, plne strachu a úzkosti, mala som depresívne pocity a ako malé dieťa aj myšlienky na samovraždu… teraz chodim na terapiu a po 10 rokoch som rodičom odpustila. Neľúbia ich ani k ním necitim žiadne puto okrem toho pokrvneho… ku nám sa rodičia stále správali ako k veci ktorá im patrí, museli sme bezpodmienečne počúvať, robit poskokov, dokonca sme chodili s ocom do lesa chystat drevo a nezaujímalo ho že máme 14-15 práve mame bolestivú menštruáciu… proste sme jeho deti a musíme mu splatiť to že žijeme pod jeho strechou. Vložku som si mohla vymeniť len 1x do dňa aby na nas mama nekonala veľa peňazí… no vedela by som hovorit na veľmi dlho vo všetko sme zažili…

Dôležité je si uvedomiť že rodič je dospela osoba, rodič sa rozhodol mat dieťa, on je zodpovedný sa on postarať finančne, emocionalne… a vychovať ho. Dieťa sa narodí a nie je rodičom nič dlžné. Bohuzial naši rodičia to brali tak ze ich deti sú im dlžné bezpodmienečnú lásku, uctu, pomoc, starostlivosť, a najmä respekt. Toto všetko sú ale veci ktoré dieťa rodičom nedlhuje, naopak rodič si tieto atribúty musí zaslúžiť, pestovať, a v prvom rade svoje dieťa bezpodmienečne milovať aj keď neplní jeho nároky.

Takze za mna tresty, či už fyzicky psychické, zaslúžene alebo ich nazvete ako chcete nie! Uvedomte si ze to vaše dieťa je na vás závislé vo všetkých smeroch… to vy ste tie osoby ktoré mu dlhujú pochopenie rešpekt lásku a bezpečný domov…

Ďakujem 🙂🙏🏻

ano aj nas bili, a neviem ci tym nieco vyriesili....a teraz mame s rodicmi aj taky "vztah" ..taky ako to nazvat..nijaky taky neutralny. Proste ano respektujem ich su to rodicia, ale neni to taky vztah ako by som ja chcela mat so svojimi detmi.
Proste tie bitky zanechali na mne aj na mojich bratoch urcite stopy...preto taky chladny vztah k rodicom
Niekto si povie vsak take 5 rocne decko si to nebude o par rokov pamatat. Ale zial to neni pravda, tie male deti si pamataju viac ako by sme si mysleli.