Bojím sa pôrodu, som pod tlakom a nemá mi kto pomôcť.
Ahojte, ja ani neviem ako zacat ale bude to dlhe.
Hladam na tomto svete zienku, ktorá to mala aspon trochu podobne, alebo nebodaj rovnake pretoze som na vsetko co popisem sama a nikto ma v tomto zatial nevie pochopit...
Bojim sa totiz porodu a to velmi velmi . Odjakziva mam problem psychicky prezit akekolvek vysetrenie, z doktorov mam hrozu, hanbim sa pred nimi, vacsinou mam problem rozpravat, stuhnem, je mi to strasne neprijemne a trapne vobec sa vyzliect do spodneho pradla aby ma niekto zakladne vysetril. Kazdy rok velmi zle prezivam gynekologicke vysetrenie , par dni pred tym nespim, trasiem sa ked si na to len spomeniem dostanem paniku, rychlo dycham a neviem sa ukludnit.. Moja gynekologicka ma prehliada iba tak ako naozaj musi, vzdy pri tej cytologii krvacam, lebo som zatata stuhnuta a niekedy nieje ani mozne ma vysetrit. placem, stiskam rucky na kresle a tyzden po tom vysetreni sa citim ponizena, akoby znasilnena ( cos om nikdy nebola takze iba mam taky pocit), proste je to strasne ponizujuce pre mna niekde sa vyzliekat, na sono prsnikov chodim do ineho okresneho mesta lebo som nevedela najst ambulanciu kde by ma vysetrovala zena a aj vtedy mam problem to vystat aj ked je to lepsie. Neviem si predstavit ze by pri akomkolvek vysetreni bol muz, je to pre mna strasna predstava, beriem HAK ale ak nahodou aj v lekarni pracuje muz, nejdem k nemu, proste mam nejaky blok . Vysetrenie mi je kazde uplne hrozne , placem, ako male decko robim sceny, viem je to hamba ale ja s tym v tej chvili neviem bojovat, moja doktorka mi minule pri kontrole povedala ze ma rovno zaockuje a ja som plakala ako retard ze dostanem injekciu... viem pre niekoho je to uplne trapne a doprial by mi ,,skutocne,, problemy a ja nepochybujem ze na svete je tolko bolesti ze by som mala drzat hubu a krok , ale dusi ma ze to nemozem nikomu povedat pretoze presne toto si o mne myslia ze som narusena a rozmaznana...a zila by som si takto aj nadalej a isto by som na totoneumrela ale problemom je ze uz mam dost vysoky vek ( 30 rokov) a okolie na mna tlaci aby som mala dieta... Partnera mam uzasneho, sme spolu uz 11 rokov a lepsieho muza si neviem predstavit a aj on uz velmi dieta chce, tuzi po nom. rodicia a svokrovci detto. Lenze ked ja cely zivot zijem tento svoj strach, nikdy som deti ani nechcela lebo si skratka neviem predstavit ze ho privediem na svet... Keby existoval porod ze by som spala aspon dva dni a o nicom nevedela... mam z toho paniku uz len ked s tym na mna niekto vybafne ze kedy bude dieta ono sa to strasne blizi, lebo uz nemam vela casu otalat ale ja nedokazem urobit vsebe to rozhodnutie, je to sebecke a otrasne, ale ja si neviem predstavit ze to dieta budem mat rada ked si koli nemu toto vsetko prezijem a to este neviem o komplikaciach ktore mozu nastat... je mi strasne ked pocujem o nastrihoch, klystyroch, o tom ponizeni v sprche so sestrickou po porode, pred porodom, plno krvi vsade, ze sa mozno pokadim na stole pri porode, ze tam bude porodnik, chlap ma uvidi, proste... ako sa mi to bude hojit ci uz to bude prirodzeny alebo cisarsky porod, ze v tehotenstve budem vracat ze budem chodit stale na nejake vysetrenia lebo tak sa to robi a ja bojujem aj s tou kontrolou ked je to pre mna 1 x za rok...bojim sa aj kojenia, nemozem to nikomu povedat lebo ma odsudzuju, ale je mi to strasne ponizujuca predstava ze dam moj prsnik dietatu do ust , neviem tu predstavu ani vystat, vyzera to strasne bolestivo a pre mna neprirodzene aj ked viem ze je to ta najprirodzenejsia vec, ja si v hlave neviem pomoct ked to niekde vidim, utekam prec, neznesiem na to ani pohlad...je to tak sklucujuca predstava ze ja vam to ani neviem popisat co sa vo mne deje... samozrejme moje blizke okolie vie aka som precitlivela ale ja nechcem byt v tomto taky sebec a nedat dieta mojmu partnerovi , rodine... vobec neviem co mam robit, radia mi psychologa ale ja nemam tolko penazi, vacsina chce 50 eur za sedenie to si proste nemozem dovolit k nemu chodit...a ani neviem co by som mu povedala, teda jej lebo chlapovi by so asi nesla... ze som taka zla zena ze egoisticky pre svoje ,,pohodlie´´ neprivediem na svet dieta resp. sa o to nepokusim ? ( lebo ved dnes uz ani to nieje len tak ze chcem, mam) . je to v tychto momentoh velmi tazke zit sama si sebou ale ako to mozem urobit tak uzasnemu muzovi zemu nedam dieta ? poradte mi prosim co mam robit,
vydup si u nej ten vymenny listok... plus psychologovia maju medzi sebou tichu dohodu ze psychologicka pomoc by mala byt poskytnuta aj tomu vo financnej tiesni.... takze byt tebou tak ako si to napisala sem opis svoj problem a skus napisat mejl viacerym psychologom ze si vo financnej tiesni a mas tento existencny problem a ci ti nevedia pomoct. aj ked ciastocne alebo ta aspon nasmerovat kde tu bezplatnu pomoc dostat. skus napr ipcko.sk precitaj si institut virginie satirovej a napis im! potrebujes pomoc. to co prezivas je velke trapenie. na lekar.pluska sk si pozri hodnotenie psychiatrov a najdi si zenu a pis volaj do viacerych dobre hodnotenych ambulancii ze kde ti daju termin. byt tebou tak zvazujem napr. adopciu alebo pestunstvo. na to ma partner aky nazor? alebo sa zmierit dat partnerovi slobodu... vies musis si uvedomit ze mozno mate problem s plodnostou a ani o tom nemusite vediet. loecba neplodnosti su rozne vysetrenia u zeny.... takze to cele moze byt neriesitelny problem. znies ze si velmi traumatizovana. ine oblasti zivota ti problem nerobia? sexualita kontakt v praci atd? ? sucitim s tvojim strachom.
@sentihela ahoj, mna len napadla otazka, ten strach mas od malicka, lebo podla mna mas nejaku nevysporiadanu traumu z minulosti v podvedomi. Moja dcera ma sice len 6 rokov a tiez ma panicky strach z lekarov, nebudem ani pisat, ake sceny mi robi pri obycajnom utz, ktore neboli. My to uz v tomto jej veku riesime, zatial u psychologicky a chodi na terapiu. A u nej to suvisi prave s podvedomim. Ma nespracovanu traumu.... ja som sa tiez kedysi bala doktorov, ihiel a pod., ale nie az tak ako ty. Tiez som mala zaludocne problemy pred nqvstevou doktora. Mne prave prve rizikove tehotenstvo, hospitalizacia a porod pomohli v tom steachu a teraz uz chodim po lekaroch uplne bez stresov. Takze tiez odporucam odbornu pomoc.
@sentihela Možno sa ti stalo v rannom detstve niečo, z čoho sa ti vytvorila v podvedomí hlboká trauma..píšem podvedomie preto, lebo si to vôbec nemusíš pamätať alebo si toho byť vedomá, že ti niekto napr.ublížil...napr.sexuálne, takže ja by som radila psychoterapiu aby sa zistilo, aká trauma ťa takto zablokovala. Nenaťahuj čas. 🍀
Pracujem s pacientami 37 rokov,ale toto som nezažila.Vyzeráš byť inteligentná osoba,tak nerozumiem,prečo si už dávno nesedela u psychologa /ozaj dobrého nie je ľahké nájsť,potrebuješ staršiu ženu na túto terapiu/ príp. nebola na konzultácii u psychiatra.Kým sa toto nezlepší a veľmi,tak ozaj nemaj dieťa,tie reči okolo toho všetkého sú pravdivé,nie je to nič jednoduché - celá cesta k vlastnému dieťaťu. Vie o tomto tvoj manžel? lebo mal by....
@sentihela Nenechaj sa odbiť obvodnou, ak chces ísť k psychogovi musí To dať výmenný lístok.od poisťovne máš raz ročne tuším 10, 15 sedení zadarmo aj, keď je súkromný a má dohodu s poisťovňou.takto žiť musí byť utrpenie
Tvoj strach je iracionálny verím tomu, že ak by si mala život v ohrození nevadil by Ti ani chlap
Tak ako ti baby radia, urcite vyhladaj pomoc. Dieta raz budes mat a urcite to zvladnes, neboj sa. Napriek tomu, aky velky strach mas, tak na tie prehliadky chodis, co by si nemusela. Takze si velmi odvazna a zodpovedna, preto verim, ze to zvladnes, len potrebujes trocha pomoct 🙂 so vsetkym sa da pomoct. Zacni si hladat lekraku, ktore je aj porodnik a ktorej budes verit, ku ktorej budes chodit cele tehotenstvo a ktora ta bude poznat a zazmluvnit si ju aj k porodu. Kojenie neries, ked nebudes chciet vobec kojit nemusis, nikoho do toho nic nie je a nikomu nic nemusis vysvetlovat.
@sentihela Už ti to poradili a je to jediná cesta k zlepšeniu.. A ja pridám ešte jednu radu- tiež ti už možno poradili- prečítaj si Baričáka- knižku o zbytočných strachoch, obavách a celkovo živote..veľmi motivujúce prednášky má. Bola som na jednom skôr zo zvedavosti a príjemne ma to prekvapilo.
No, máš jednoznačne fóbiu z doktorov a vyšetrení. Fóbia nie je smrteľná choroba, neboj sa. Každý druhý má z niečoho fóbiu. Ak ti veľmi znepríjemňuje život, tak vyhľadaj psychológa.
Ak s tým vieš žiť a zmieriť sa s tým, že raz ročne musíš ísť na preventivku, tak to nemusíš riešiť. U psychológa ide tiež o vyšetrenie, možno by ti to bolo tiež nepríjemné 🤷♀️ mňa skôr zaráža, že máš postoj, že kvôli niekomu (mužovi, rodine) MUSÍŠ mat dieťa. Myslíš, že budeš šťastná z dieťaťa, ktoré máš preto, lebo máš pocit, že niekomu niečo musíš dat? To je absolútne nesprávny postoj, nesprávny dôvod na to, mat dieťa. Dieťa maj, ak po ňom túžiš. Ak ho naozaj chceš. A poteším ťa - dieťa sa dá aj adoptovať (čakačka je síce dlhá, ale celý ten proces nie je nemožný) a dáš domov a lásku dieťaťu, ktoré síce jeho matka vynosila a porodila, ale nechcela /nemohla sa oňho starať.
Ja neviem, prečo má toľko žien v tejto krajine prístup typu "musím mať dieťa", "musím porodiť dieťa" "chcem dieťa, ale nechcem rodiť, ale adopciu neuznávam" akože wtf... Mať dieťa je zodpovednosť a slobodne rozhodnutie, nie povinnosť.
Nechcem ťa strašiť, ale keď máš problém s rutinnym vyšetrením, ako chceš prosím ťa zvládnuť tehotenstvo? Ja som nikdy nebola citlivka ani hanblivka, ale tehotenstvo je najhorší, najnepriemnejsi, najbolestivejsi stav. Nikdy som si nedokázala predstaviť, že tehotenstvo môže byť tak strašne. Nikto si síce tehotenstvo nepochvaloval (z ľudí, ktorých poznám), ale zároveň ani nikto nemal toľko zdravotných problémov (napríklad môj život visel niekoľkokrát na vlásku, bola som opätovne hospitalizovaných, neschopná práce a normálneho života od 5.týždňa a už odpočítavam sekundy, kedy prežijem tu hroznú bolesť pri pôrode a konečne bude týchto 10 mesiacov utrpenia za mnou) - hej, ja som iný prípad, aj doktori vravia, že ja nemám normálny priebeh tehotenstva, že moje tehotenstvo je extrémne náročné. A vieš čo? Keby som to dieťa naozaj nechcela, netúžila po ňom, nebolo starostlivo plánované... Ukončila by som to na začiatku. Keby to nebolo dieťa, o ktoré sme sa 2 roky snažili a na ktoré sa obaja nesmierne tešíme, vykašľala by som sa na to. Lebo by mi to nestalo za to utrpenie. Zasa nie som zástanca toho, že aby bol niekto spokojný, lebo niekomu do rodiny prinesiem dieťa, zo mňa musí byť martyr a celých 10 mesiacov mat ohrozený život. Ale vravím, podľa mňa sa nemusíš riadiť, lebo ja mam extrémne zle tehotenstvo a 99% tehotenstiev ma príjemnejší priebeh.
Nič nemusíš. Dieťa nie je povinnosť. Planéta je preludnena, nie je našou sväto svätou povinnosťou rodiť deti, aby naša rasa nevyhynula...
Zváž adopciu. Ušetríš si fyzické trápenie. Vieš, dieťa cíti, keď jeho matka trpí a prežíva stres. A ty keď budeš stále vystresovana, lebo každé dva týždne prehliadka a co teraz mi budu robiť a milión vyšetrení, vkuse berú krv, vkuse nejaké stery, prehmatavanie krčka, potom vyšetrenia diabetolog, hematolog, internista, keď ti naplánujú sekciu, tak predoperacne, ak budeš mat zlý priebeh tehotenstva, tak riziková poradňa, stále u doktora...
Vieš, nie si sebec, ak si vieš zvážiť, že diskomfort, ktorý by si pociťovala takmer rok, neistota, strach a stres, ktoré budú zároveň zle vplývať na dieťa a narúšať jeho vývin nie sú optimálne podmienky na to, aby si za každú cenu otehotnela.
Nikto ťa nemôže do ničoho nútiť. Mať dieťa je slobodne a hlavne zodpovedne rozhodnutie. Ja sa necudujem, že ženy chodia na potraty... Ak neboli na milión percent presvedčené, že deti chcú a túžia po nich a tehotenstvo im prináša iba samé komplikácie, tak vôbec ich neodsudzujem za to, že sa rozhodnú to dieťa nemať. Lebo ono to nie je len tak vynosiť a porodiť dieťa. Nie je to ani bezproblémové ani bezbolestne ani bezobetove... V tehotenstve robíš každý deň nejakú obetu, musíš sa vzdať kopy veci a naopak často musíš robiť veci, ktoré sú ti nepríjemné. Tak si to dobre rozmysli, či to chceš
Pozri skus zajst k psychiatricke....a neboj sa..ona ta uvidi a hned bude vediet co ta trapi ...mozno jej povies en par viet a ona uz bude vediet presne co sa deje...ono aj dusevne choroby maju rovnake prejavy....len to treba riesit a ha ne sa neboj...urcite ti pomozu a bude to lepsie...
@mirka136 ja sa tiez velmi bojim lekarov, asi menej ako ty, dari sa mi to prekonavat bez placu, ale tiez som niekolko tyzdnov v strese pred preventivkou len 😖 viem ze ten strach je v podstate iracionalny, nebojim sa choroby, proste sa bojim lekara... ale nepomozem si. co som bola prekvapena, porodu som sa nebala ze vobec... vsetky vysetrenia tykajuce sa dietata som zvladala ovela lepsie, asi nieco ako ze nejde o mna ale o dieta, tak to moj mozog inak bral. Mozno aj ty to tak budes mat 😊 a inak sa za to vobec nehanbi nikto nie je dokonaly, neviem ci to je na psychiatra, ale ak ano, ten nepotrebuje vymenny listok, skus to 😊
@elementissa ano mas pravdu a ja si to vsetko uvedomujem. Ked si do buducna predstavujem ze mame dieta, tak sa mi ta predstava paci. Muz by bol velmi dobry otec a myslim ze by sme mali vyborne zazemie, penazi trochu menej ale to sa zvladnut da, neboli by sme prvi a posledni, proste predstava rodiny sa mi paci, velmi... len sa k tomu dietatu dostat je pre mna proste bez pomoci nepredstavitelna obeta ... dufam ze mozem napisat zatial, velmiby som chcela aby mi niekto pomohol. len nikdy som s detmi neratala prave z dovodu ze som bola presvedcena ze toto nedam. Vzdy som partnerovi narovinu hovorila ze dieta nechcem, lenze problem asi je ze od zaciatku som mu nehovorila presne dovody, casom, spoluzitim a rokmi som sa mu zdoverila so vsetkym a okrem toho ze mam jeho podporu a naozaj so mnou vo vsetkom stoji , tak si v kutiku duse asi myslel ze casom vekom a biohodinami mi to prejde a prirodzene vo mne tuzba po dietati porazi moju ,, fobiu´´ ono , tie vysetrenia so mnou neabsolvuje takze ten rozmer si nevie predstavit tak isto ako ani nikto komu to opisujem... vzdy sa vacsinou okolie smeje lebo si mysli ze si robim srandu a ze som ten typ co hovori historky dramaticky a obrzvacsene... a ja sa potom ani nikomu detailnenepriznavam ze to myslim vazne... na co aj, pochopenia sa mi nedostane... ked sme sa s muzom bavili o rodine, naposledy a velmi vazne, povedala som mu ze ak sa to nebude dat, je to moja posledna ..akoby som to povedala aby to nevyznelo hnsune.. proste kompromis alebo jedine co budem vediet urobit je pokusit sa o pocatie normalne, ak to nepojde, niesom ochotna a nech ma netlaci do ziadnych umelych oplodneni, mala som tyzden zle sny len ked som to pocula od kolegyne co to obnasa a to som si na 100 percent ista ze to nedam ani s tímom psychologov, podla mna to tak ani nema byt a niesom ochotna to podtupovat a zvazime potom adopciu. Povedal ze ma plne podpori a nebude odo mna nic take chciet , jemu by adopcia neprekazala ale berie to ako plan B, chcel by skusit mat svoje dieta co je podla mna prirodzene... dohodli sme sa na tom ked raz budeme skusat zalozit rodinu tam to aj skonci, suhlasime dokonca plne ma podporuje aj v pocte deti, nemyslime si ze zvladnem viac ako jedno, obaja sme navyse z velmi zlych surodeneckych pomerov takze jedno dieta a dost... vsetko mame praveze take ,,spolocne premyslene´´ len ta cesta k tomu , tym ze je to na mne, a ja mam take problemy ake mam tak citim este vacsi tlak... lebo viem ze stale sa chodi k dr a mozno injekcie a taketo veci by som dala ale to vysetrovanie odspodu... ja si neviem predstavit ani ako na to mysli obycajna zena, nechapem ako sa toho nemozu bat, ale jasne ze nikto nechape toho druheho kym nezazije... dufam ze mi psychiater pomoze ...
@sentihela ja som bola taká istá ako ty, potom som povedala, že chcem dieťatko a všetok strach musí bokom. 1x som bola u gynek. keď som zistila, že som tehotná. Hanba, nehanba musela som tam ísť. Prvé vyšetrenie nebolo príjemné, ale potom ako išla prehliadka za prehliadkou a videla som ako drobček rastie a darí sa mu som sa nenormálne tešila na každú prehliadku a na to ako sa dozviem, ako sa darí drobcovi. Neboj, to dáš 🙂 babo za to stojí, nie je nič krajšie ako prežívaš každý deň počas tehotenstva a potom keď už príde finále a uvidís svoju lasku naživo. Pri porode zabudneš na vsetku hanbu. A dr. a sestricky sú na to zvyknuté. Pred nimi sa naozaj nemusís hanbiť 🙂
Smer psychister. Vymenny listok netreba a dokym problem nevyriesis, na dieta zabudni. Insk pri partnerovi ti nevsdil prvy sex? Ze akoze furt cudzi clovek?
Urcite psycholog, psychiater nie - nepotrebujes lieky, len potrebujes zistit preco mas tento blok. Je to nieco v podvedomi o com mozno ani netusis ( skus sa zamysliet aj nad tvojimi rodicmi - neboli na teba prehnane naviazani, pripadne neboli prehnane veriaci- nemôže tam byt morálny problem niekde v podvedomí?) taktiez nezažila si nejakú situáciu počas detstva, dospievania ktorá by ta zahanbila, zosmiešnila pred ostatnymi? Z osobnej skusenosti odporucam precitat si knizky od Baricaka- Slabikare stastia, clovek tam najde vela zaujimavosti aj o strachoch....Ale urcite hlavu hore, dobre psycholog , par sedeni a vsetko sa vyriesi, urcite to zvladnes 🙂Ludia chodia na sedenia so stavmi kedy nevidia zmysel zivota a za par rokov sa daju dokopy ze by to o nich nikto nepovedal ☺️ Mas priatela, si mlada, vies ze je to pre teba asi teraz neriešitelna situacia ale určite všetko dobre dopadne 🙂
@sentihela a ked tak toho svojho ospevujes tak ako to mate po intimnej stranke? Ja osobne by som sa vykaslala ba robenie drobca a predovsetkym riesila svoje problemy.
Inak, co sa tyka toho psychologa, mozes zavolat do svojej poistovne a informovat sa, ktori psychologovia v BA su hradeni poistovnou (resp.kolko sedebi ti poistovna preplati), oni by ti mali poskytnut zoznam. Na zaklade toho by som sa u niektoreho objednala a potom uz len prisla k obvodacke s prosbou o vymenny listok. I ked teda neviem, naozaj k psychologovi treba vymenny listok? A inak k tomu tehotenstvu, ak by si raz bola tehotna, skus si vybrat nejakeho sukromneho gynekologa/centrum, zvyknu byt (za peniaze) milsi a ustretovejsi. Rovnako by som volila aj sukr.porodnicke centrum, resp. aspon Hainburg, kamaratka tam mala uzasny, kludny, harmonicky porod, o takom pristupe radost pocuvat, aj zazit..
Osobne si myslim,ze ako dieta si zazila nieco zle v spojeni s muzmi a lekarmi,preto mas ten blok. Ty si to nemusis vobec pamata,mame aj nevedomu cast mozgu. Moje dieta ako 2mes. absolvovalo preplach ocnych kanalikov. Vzali ho do miestnosti,tam ho uviazali s rukami pri tele do plachty,sestricka drzala hlavu a Dr.prepichovala. Vraj to nebolelo,ale tak strasny rev,co odtial isiel som v zivote nepocula z jeho ust. Strasne sa po tom vysetreni pokakal. Odvtedy nezniesol aby ho niekto stiskal tak,ze nema volne ruky. Ma 8r. a chyti uplnu paniku ked ho obijmem tak,ze nemoze hybat rukami. Normalne place. Takze chcelo by to psychologa,ktory ti pomoze zistit,kde je problem.
Ja som ako decko musela tiez nieco hrozne zazit v zdrav.zariadeni. Lebo ja ked zbadam dvere ambulancie,mam pulz 120 ked len cakam a ked mam ist na zakrok,aj 150🤦Neviem,neviem a neviem to ovladnut. Mam xy zlych skusenosti s nimi,takze kazda dalsia navsteva je pre mna stres. Ale zas ja som taka,ze ja to nedam na sebe poznat,ja proste idem a prekonam sa. A nepomoze mi ani tabletka na ukludnenie. Mozog si ide vo svojom mode dalej😀 A predstav si,ze takto som rodila 2x sekciou pri plnom vedomi🤦 Normalne heroicky vykon to bol a muz sa mi cudoval,ze si trufam na druhy porod taky. No ale to som ja. Mna aj keby roztrhlo idem kam treba,len mi je luto,ze to moje telo pri tom tak trpi,pricom hlava chce. A ani psychologicky 2 mi s tym nepomohli. Mam proste taky blby nerv.system a mam sa s tym naucit zit.
@sentihela smer psycholog/psychiater. Zmen obvodnu ked ti nechce napisat vymeny listok pripadne neviem ale myslim ze by ti ho mohla aj gynekologicka jedna sa predsa aj o strach z tehotenstva a porodu. Poznam osobu ktora sa boji doktorov a ludi v bielom plasti nemusi a vyhyba sa im najviac ako da ale nema az takyto extremny strach. Zaplatila v BA sukromnu porodnicu kam chodia rodit aj nase celebritky. Velmi jej to po psychyckej stranke pomohlo. Tvoj stav ti umozni rodit aj cisarsky cize budes uspata a nebudes vediet co sa deje aj ked pre telo je to horsie ako prirodzeny porod. Tvoj partner by ta mal v tomto maximalne podporit. Taka trosku vtipna rada prestan brat hak a nechaj tomu volny priebech 😉. Drzim palce aby si sa tohoto strachu zbavila cim skor.
@veronikaszabova asi aj toho cvokara sa hanbí 😂😂😂😂