Bývate v garzónke s dieťaťom?

@patka06 máme taku väčšiu, okolo 30m2 neni to uplne taka garzonka ze pomaly spiš v kuchyni.. babo bude mat svoj kutik ,len si neviem predstavit to ze maly bude plakat priatel rano vstava do prace a neviem si maleho ani zobrat do obyvacky nakojit utisit a taketo veci..

presne je to všetko jeden priestor, nemáš kam odísť do inej miestnosti keď bábätko plače a rovnako si predstav, že uložíš spinkať a vy sa chcete napr. dívať na telku, alebo príde návšteva ....dieťatko potrebuje svoj pokoj

Dcéra bola taká, že ju v zavretej izbe zobudilo aj keď muž išiel ako myska vyvencit psa a tichučko zatváral vchodové dvere, takze si neviem predstavit, že by s nami bola v jednej izbe, to by sme si ani kychnut nemohli, nie to sa rozprávať, či pozerať telku. Ešte sme jej postielku museli posunut až po okno, lebo pri nej sa ani nedalo prejst po chodbe, aby sme ju nezobudili.. Asi do 9 mesiacov chodila spavat o 17tej, takze si neviem predstavit takto fungoval, ale keď inu možnosť nemáte, nemáte na vyber..

no tak keď sa inak nedá, tak vydržíte 🙂 ,jasné lepšie a jednoduchšie by to bolo vo väčšom, ale zase niektoré veci sa predvídať nedajú. Plač je normálny, zase chlapa netreba až tak ofukovať, veď dieťa je aj jeho a 5 minút sa vydržať dá. /aj môj vždy vstával do práce ale keď som už napr.nevládala tak sa postaral aj v noci/ a ak by náhodou zle spávalo tak si myslím že je jedno či ste v garzónke alebo máte hrad - ak dieťa reve tak, že matke odumierajú mozgové bunky tak ho počuť všade 😀 Ak bude spinkať dobre, tak prirodzený ruch nebude rušivý. Návštevy neviem akú máte predstavu, ale začiatky sú dosť zložité, takže ťažko budete organizovať každý víkend párty 😉 , a napr. rodičia predsa môžu prísť tak či tak. A aj veci pre drobca sa dajú uložiť, len to chce dobrú organizáciu. Garzónku síce odskúšanú nemám, ale už sme bývali v rôznych podmienkach a s 1,2,3 aj 4 deťmi a zvládli sme 🙂 /pre predstavu 6 ľudí v 2 izbách 😝 - ak vieš že to skončí keď bude mať pol roka tak sa to dá uniesť aj psychicky/

Proste treba sa na to pozerať tak, že toto riešenie má konečnú a je dobre, že ste sami, že máte niečo... problémy sú vždy, a ak sa teraz byt riešiť nedá tak sa nedá... v malom treba menej upratovať, dieťa je stále na očiach, chlap je s dieťaťom stále a má možnosť ho sledovať aj keď nebude stále aktívny ale je prítomný....nie tak že chlap má svoj program a žena svoj-čiže dieťa niekde na opačnom konci bytu. Je to len o prístupe 😉

Ahoj, neviem poradiť úplne s garzónkou, ale nám keď sa narodil syn, tak sme bývali v jednej izbe, kuchyňa spoločná s mojou maminou. Bohužiaľ sa nám vybavovanie bytu predĺžilo, nič sa robiť nedalo, nie som slon aby som držala dieťa v sebe. Sťahovali sme sa keď mal necelých päť mesiacov. A dalo sa to zvládnuť. Samozrejme poriadok v izbe nikdy nebol, vždy bola deka na prebaľovanie na gauči, posteľ ustlaná ale periny boli vonku pretože pod posteľou boli uložené veci, na skrini vajíčko... Ale dalo sa to zvládnuť. Syn sa narodil v júni, väčšinu času sme boli vonku (doma akurát jedol, maximálne keď bol hore, chvíľu poležal a hneď sme šli von kde som ho v kočíku uspavala). Prvé mesiace toho dieťa toľko nepotrebuje, napríklad jedálenskú stoličku, zasúvacie autíčko a všetky tie veľké "opachy" využije neskôr. Prvé mesiace mu stačia hryzadlá a 2-3 šúchacie hračky, oblečenie tiež nič extra, jedine ak by malo reflux že potrebuješ viac do náhrady, čiže zaberie tak možno dve poličky (moja skúsenosť)... Ak vieš že do polroka pôjdete preč vôbec nestresuj, nešľahne teba a ani manžela. A manžel síce prvé noci bude hore vtedy kedy aj ty, ale časom ani nebude vedieť koľkokrát v noci si ty vstala a ver že to bude lepšie, lebo keď sa presťahujete budete automaticky pokračovať v spoločnom spaní a nie spanie teba v detskej s dieťaťom a on sám vladár na manželskej posteli. (Ja som za to že rodina má fungovať aj pri stole aj v posteli )
Návšteva keď príde tak predpokladám že cez deň a je jedno či budete bývať v garzónke alebo dome, však keď je malé dieťa prispôsobím sa trošku aj jemu. Napríklad ja kamarátky vždy volám tak, aby bol syn v ten čas hore pretože jeho ruší akýkoľvek hluk.
Držím palce aby všetko dobre dopadlo. Nekupuj veľa blbostí čo môžu zavadziať, porozmýšľaj čo všetko potrebujete aktuálne na obdobie ktoré budete bývať tam a uvidíš že všetko sa zvládne. Možno budete mať také dieťatko že zaspí a vy v pohode budete fungovať ďalej, ale to vám nikdy nikto nezaručí 🙂

@bagre hahah ja uz ani neviem co slovo party znamena 🙈😅 ja popravde s navstevami ani neratam vyslovene si ich asi ani neželam je to take nase miestečko proste a nechcem aby niekto na navsteve sedel doslova na mieste kde sme stvorili ich vnuka alebo synovca napriklad chapes 😁 natoto som hakliva neviem preco. A mame tu dost ulozneho priestoru co je super, hlavne kym nezacne chodit nech sme preč...

@bobula46 jeej dakujem za pekny komentar aj za rady co bude potrebovat 🙂 tiez sa narodi v juni, a ten poriadok no nato som.specialne zvedava lebo uz ked sme takto dvaja tak staci ze neumyjes hned tanier a pohar po obede, nechas pyzamo na posteli a v takom malom priestore to vyzera ako extremny bordel. Snad to prejde rychlo ten polrok

Tak to máš úžasný čas 😀 prvé mesiace bábätko nepotrebuje extra miesto, cez leto ozaj stačí vyjsť pred panelák a nechať spinkat v kočíku, zobudí sa, vyjdes dovnútra, čosi porobíš, necháš ho pováľať sa na posteli a zas dokolečka dokola 😀 keďže sneh u nás málokedy do decembra býva tak tento rituál v pohode aj každý deň. Deti sa plazia a pretáčajú až okolo polroka takže vtedy bude ideálne zmeniť priestor za väčší 🙂

no tak to nebude taká tragédia 🙂 a presne ako písala bobula46 - malinkatému netreba veľa vecí 🙂 budete hodne vonku cez leto, myslím že to celkom rýchlo ubehne

My zijeme v tiny house (25m2 + cca10m2 polposchodie na spanie a saty) oddelena je len minikupelka, syn bude mat v maji dva roky a teraz vo februari cakame druhe babo. Viem si predstavit vyhody vacsieho byvania ale nemozem povedat ze tynto stavom nejak trpime.. Vela nas to uci o prioritach, materialnyvch veciach, spolocnom fungovani, respekte, upratovani :D mame to tu radi, citime sa doma prijemne. Kym deti nebudu potrebovat sukromie, nepredpokladam, ze pojdeme do vacsieho.

Bývali sme tak asi prvé tri mesiace zatiaľ čo sa nám prerabal dom. Za mňa to bolo strašné. Keď prišla návšteva, keď som šla prádlo povešať, proste stále. Postieľka brala veľa miesta, na prebaľovanie sme využívali posteľ lebo proste sa inde nedalo, strašne ma z toho boleli kríže. Večer úplne strašné, bála som sa aj dýchať aby sme malého nezobudili. Nevedela som sa dočkať kedy sa konečne presťahujeme do normálneho 🤦‍♀️

My mame 36m stvor. ale prerobili sme ho na dvojizbak. Mame obývačku s kuchynou, kupelnu a spalnu. Maly ma uz rok a uz sa neviem dockat kedy sa prestahujeme. Ideme stavat dom tak tam budeme mat ovela viac miesta. Keby došlo k najhorsiemu stale mozeme spat v obyvke na rozkladacom a malemu spraviť izbu zo spalne takze zvladnut sa to da v pohode. Kym sme boli dvaja sami tak uplne nam to stačilo. No teraz mam nervy. Stale vymýšľam co kam dat ako maly rastie. Nemame ani jedalensky stôl lebo neni miesto. Mala kuchyňa mi vadi. Kupili sme mu jedalensku stolicku ale zavadzala mi. Teraz sme mu kupili detsky stolik so stolickou a musela som dat preč tu jedalensku aby som ho mala kam dat. Hruza.

Moj kolega tak zil ked sa im narodilo dieta, chodil si oddychnut do prace, aj ked mohol robit z domu, dosiel do prace 🙂 a pritom ozaj to nebol debil, bol to dobry starostlivy chlap, nedalo sa o nom absolutne nic v zlom povedat.

Byvali sme tak so synom do jeho 2 r. a dalo sa a to manzel robil aj nocne a doobeda spaval. Je to uz skoro 20r. a mam na to pekne spomienky i ked neraz sa cudujem ako sme to zvladli.

Tak byvaju aj 4 v 1izbovom byte a zvladaju to. Byvat s jednym dietatom v garzonke by nemal byt problem,najma ked je take malicke. Kolko mladych byva u rodicov v jednej izbe aj s dvomi detmi predsa a nie ze v dome,ale v byte. Ze oni v detskej,rodicia v spalni a v obyvacke sa stretaju. Takze nechapem,co riesite.

Inak pobavila si ma že si neželáš návštevy😉 Aj sa v rodine narodí bábo tak je prirodzené že blízka rodina ho príde pozrieť(niekedy hneď, niekedy o mesiac ale určite nebudú čakať pol roka kým sa presťahujete do väčšieho bytu....Muž bude v práci ty na dieťa celé dni sama, ak budeš mať nespavca tak prvé mesiace budeš rada, ak ti niekto príde s ním pomôcť - či mama, či svokra či kamarátka....Každé dieťa je ale iné, ak budeš mať "dobré"bábo tak to zvládnete uplne v pohode, ale ak budeš mať nespavca a kriklúňa tak to bude hodne náročné pre aj pre teba a aj pre muža....suseda prvé 4mesiace s malou v noci pravidelne jazdila po meste - lebo zaspala len v aute, nezriedka prišla do bytu, malá sa zobudila a spustila rev - doma nevyspatá prváčka a aj nevyspatý muž čo ráno išiel do práce....Nezriedka spali v noci 3-4hodiny, viac sa nedalo(a to sa snažila dávať prváčku spávať k mame alebo svokre, nech sa aspom ona vyspí)

treba nájsť na tom pozitíva, napríklad, že máš všetko po ruke a pod kontrolou, milujem minimalizmus, tam sa dá praktizovať parádne, máš málo upratovania, a hlavne...vieš, že pôjdete do väčšieho, takže ťa táto myšlienka udrží pri zdravom rozume, prvé mesiace aj tak máš dieťa stále pri sebe, treba na neho dohliadať 🙂

Pol roka vydrzite. Hlavne si premysli co je nutne pre babatko, aby si si neukrojila z priestoru. Bude leto, budes cez den vela vonku kocikovat. Dieta zvlada aj pri beznom ruchu spat. Ja som si aj telku pustila, ked maly spal.

my sme bývali síce v jednoizbáku, ale do malého 4 rokov. Neobmedzovali sme sa s telkou a podobne, samozrejme išla potichu a nebola pri postieľke, ani ho nerušila svetlom. Dalo nám to to, že malý sa mohol vždy motať okolo mňa, zaspával sám v postieľke (manželská bola poschodová - hore dvojka, takže som si ho nemohla brať hore). Doteraz spinká a zaspáva sám - kdekoľvek, aj v cudzom prostredí, aj na stanovačke (má 7). Teda za mňa ako dočasné bývanie na pol roka určite zvládnete 😉

@mogaa podľa mna je to zase scestné, aby sa nútili návštevy k novorodencovi a ukazovalo sa všetkým ako opica v cirkuse, ja som toto odmietala. Došiel asi tyzden “po” švagor so sestrou, nestihala som, lebo dcéra sa furt chcela kojiť, úplný stres, ktorý som nepotrebovala.. rodičia, keď chodili, dávali same nevyžiadané rady, pomoc žiadna, takze po 2 týždňoch som im povedala, že chodit nebudu, keď budeme mat čas(rozumej dieťa hore, najedene, prebalené, nie prepadovky vtedy, kedy im to vyhovuje), budeme chodit my tam.. a ostatných som nevolala a ukazalo sa im dieťa, keď bola prilezitost(rodinne stretnutie a pod kľudne aj po polroku). V garsónke návštevy, keď kojim a nemam sa kde skryť, no Dakujem pekne, takze autorku chapem a prajem veľa asertivity..

Ved zjavne nemas na vyber. Zbytocne sa tym stresovat uz teraz. Vsetko zalezi ake bude babetko a ako bude v noci spat-myslim, ci sa priatel vyspi. Mne by sa teda nechcelo prechadzat chodit kojit do druhej izby. Len si treba uvedomit-ze mozno budete nevyspati, podrazdenejsii. Otvorene komunikovat a sa tomu zasmiat...ved to casom prejde. A skus si tie pozitiva, vsetko budes mat pri ruke

moja suseda bola v garzonke sama s bábom. Bez chlapa. Bývali tak spolu - ona + dieťa roky rokúce ....

Tak bude to troška o držku ale ak budete mať spokojné dieťa, tak sa to dá zvládnuť. Môj bol veľmi pokojný a prvý pol rok fakt nemal problém zaspať aj pri hluku.. 😂 postupne sa to zmenilo. Pri zaspávani potrebuje ticho, nejaký monotónny a opakujúci sa zvuk alebo byť mega unavený, lebo inak to nejde. Keď už prejde do tuhého spánku, nie je zas problém aj s nejakým hlukom..ale tak telku by som pri ňom nepozerala. 🤔

Oo a priateľ môže mať štuple do uší. 😝

@lula313 aano presne mi hovoriš z duše mame v plane s babom chodit urcite k navstevam. A kamaratov nemame 😁 takze o problem menej.
A dakujem😘

@mogaa tak nase dieta napriklad svokrovci neprisli pozriet ani raz, mali sme jednu izbu, oni pat izbovy dom, tak sme sli my ku nim, ked sme mali pocit, ze mala zvladne tu navstevu. Nasi prisli za prveho pol roka raz a to sme sli do restauracie na obed. Nemyslim ze kazdy ma pribuznych co nechapu ze prist k babatku do garsónky je nevhodne.

My sme bývali v jednoizbaku 34 m2 s prvou dcérou do jej 7 rokov a prežili sme. Bolo to tam minimalisticke, ale utulne, dalo sa. Potom sa nám narodil syn, a ešte prvé 3 týždne po jeho narodení sme tam bývali. To už bolo náročnejšie. V tom čase sme už ale finišovali dom a keď mal malý 3 týždne, tak sme sa definitívne sťahovali. Najviac náročné na tom všetkom bolo práve to sťahovanie s novorodencom. Ale skôr sa nám proste nepodarilo veci dotiahnuť. No a teda išli sme z extrému do extremu- z 34 m2 sme prešli do 120 m2, takže sme sa prvé dni vzájomne hľadali 🤣 Niekoľko prvých týždňov 7 ročná dcéra aj novorodeny syn spali s nami v 1 spálni, lebo sme tak boli skrátka zvyknutí🤭

Jasne ze sa to da ked nema clovek inu moznost...moj brat zil s 2 detmi v garzonke...