Chodíte na pohreby?
Chodíte na pohreby?Ja minimálne. Dôvody mám rôzne. Buď som nebožtíka nevidela 10 a viac rokov, alebo je to mojej babky švagor a nemám citovú angažovanosť dôvod tam ísť. Alebo susede, je to pre mňa cudzia osoba. Prípadne sa necítim v tom období ok a jednoducho nejdem. To som proste ja, tak to cítim. Stále počúvam ponosy od matky, napriek tomu, že mám 43 rokov, že sa to nepatrì a mala by som chodiť. Koniec citácie mojej kolegyne. Ja som za, nech robí, ako ona uzná za vhodné. To už čo je, aby jej matka do toho stále hovorila. Prosím o slušnú diskusiu, napíšte dôvody prečo nechodíte na pohreby.
Stručné zhrnutie
- Rozhodnutie chodieť na pohreby je osobné a zväčša závisí od citového vzťahu k zosnulému; alternatívy zahŕňajú zapálenie sviečky, spomienku doma, modlitbu v kostole alebo účasť na omši či civilnom obrade.
- Väčšina ľudí v diskusii chodí len na pohreby blízkej rodiny, priateľov, kolegov alebo dobrých susedov a vynecháva vzdialených príbuzných.
- Mnohé príspevky zdôrazňujú, že deti často nepatria na pohreb a rodičia ich nechávajú doma alebo neberú k otvorenej truhle.
Q: Kedy je vhodné ísť na pohreb?
A: V diskusii ľudia uvádzali, že idú na pohreb, keď ide o blízku rodinu, partnera, dobrého priateľa, kolegu alebo suseda, s ktorým mali vzťah; niektorí idú aj zo slušnosti podporiť pozostalých.
Q: Čo môžem urobiť, ak nechcem alebo nemôžem ísť na pohreb, ale chcem prejaviť úctu?
A: Odporúčané alternatívy v diskusii sú zapálenie sviečky doma, modlitba v kostole, spomínanie a rozprávanie o zosnulom v dobrom alebo osobná návšteva rodiny mimo pohrebu.
Q: Je vhodné brať deti na pohreb?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že „deti nemajú byť na pohrebe“, rodičia často nechávajú deti s partnerom alebo ich neberú ku otvorenej truhle z dôvodu, že to „nerobí dobre“ a môže im spôsobiť úzkosť.
Q: Aký je rozdiel medzi cirkevným a civilným obradom a čo ľudia preferujú?
A: V diskusii sa spomínali cirkevné obrady (omša, evanjelický obrad) a civilné obrady; niektorí účastníci považujú civilné obrady za úprimnejšie a osobnejšie, iní uprednostňujú tradičnú omšu.
Q: Čo znamená ísť do tanatória a čo sú „kondolencias“?
A: Podľa príspevku sa do tanatória chodí dať „kondolencias“, kde sa zrazia všetci, čo poznajú zosnulého a rodinu; často je do 24 hodín po kondolenciách omša a pohreb a kar sa nerobí.
Q: Ako sa správať, keď rodina očakáva účasť, ale ja sa necítim ísť?
A: Diskusia uvádza dve línie: niektorí idú hlavne zo slušnosti a na podporu pozostalých, iní tvrdia, že účasť by mala byť osobné rozhodnutie a úctu možno prejaviť inak (sviečka, spomienka).
Závery z diskusie
Zhoda
- Rozhodnutie ísť na pohreb je osobné a závisí od blízkosti vzťahu k zosnulému.
- Úcta sa dá prejaviť aj bez fyzickej účasti na pohrebe, napr. zapálením sviečky alebo spomienkou doma.
- Mnoho ľudí uprednostňuje účasť na pohreboch blízkej rodiny, priateľov, kolegov a dobrých susedov.
- Deti často nemajú byť na pohrebe a rodičia ich nechávajú doma alebo neberú k otvorenej truhle.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že chodiť na pohreb je povinnosť a prejav úcty; iní tvrdia, že úctu treba ponechať na osobnom rozhodnutí a možno ju prejaviť inými spôsobmi.
- Niektorí považujú cirkevné obrady (omša, evanjelický obrad) za vhodnejšie; iní považujú civilné obrady za úprimnejšie a osobnejšie.
Otvorené otázky
- Kedy je vhodné vziať dieťa na pohreb, ak ide o blízkeho člena rodiny?
- Ako sa riešia očakávania rodiny, keď niekto nechce ísť na pohreb z dôvodu úzkosti alebo zdravotných problémov?
- Aké sú regionálne zvyky týkajúce sa kondolencií v tanatóriu a následnej omše alebo karu?
- Kedy je akceptovateľné zúčastniť sa len kondolencií v tanatóriu, ale neísť na samotný pohreb?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
tanatórium,omša,evanjelický obrad,civilný obrad,otvorená truhla,zapálenie sviečky,kondolencias
Miesta a osoby
Rúfus
Chodim na pohreb len takym ludom, ktori mi boli velmi blizki, ale nastastie som ich vela este nemusela absolvovat.
Ale napr. som si vybrala vylet s dietatom, s kt. som bola vela mesiacov v nemocnici, namiesto pohrebu vlastnej babky, ktora zomrela v den odchodu a volal mi foter akurat ked sme tam dorazili. Bola uz roky dost chora a vzdy ked som aj z navstevy odchadzala, som ju vyobjimala a "lucila sa s nou".
Nie som veriaca, mne tieto cirkevne veci nechybaju a ako sa tu pisalo, tiez radsej zapalim sviecku a pospominame doma a spominam na nejake spolocne zazite chvile alebo prelistujem albumy a fotoknihy.
A nebude mi vadit, ked ma len v lese zakopu a nikto sa nepride naposledy rozlucit ani so mnou.
Kazdeho osobna vec, ako sa ku smrti postavi. A je mi jedno, aj keby ma oznacovali za bezcitnu, divnu alebo hociaku inu osobu.
@anonym_85ae2a ...akoby pohreb bol len cirkevná záležitosť🙂. Naopak, mne tie civilné prídu úprimnejšie a osobnejšie.
@anonym_85ae2a ...akoby pohreb bol len cirkevná záležitosť🙂. Naopak, mne tie civilné prídu úprimnejšie a osobnejšie.
@valria tak ja som asi bola len na cirkevnych, neviem ake su tie civilne
@anonym_autor núti ťa vlastne kto? tvoja matka, kolegyňa alebo matka kolegyne? preáč ale píšeš ako hotentot - až to zaváňa výmyslom
Nechodim na pohreby hocikomu, nesledujem oznamenia, a neutekam na kazdy pohreb v okoli, velakrat ani neviem, ze niekto zomrel.. ALE blizkym chodim, chodim rodine aj takej, tkrou som nevidela ale mam s nou blizky vztah, alebo moji rodicia atd. Kvoli podpore, pomoci. Je to podla mna slusne. Posledne som bola na pohreb cloveku, ktoreho som fakt nemusela a bol moj fakt blizky pribuzny, nevidela som ho 20rokov... isla som kvoli rodicovi. Vyslovene. A potom sa stretne zvacsa kopa znamych a rodina a verte ci nie, u nas je zabava aj na karoch a casto sa uvidi rodina po rokoch, niekedy aj take kontakty sa naviazu, ktore nikdy neboli kvoli kadejakym rodinnym konfliktom.
@valria tak ja som asi bola len na cirkevnych, neviem ake su tie civilne
@anonym_85ae2a evanjelicky obrad - pohreb je veľmi citlivy, osobny. Na civilnom som ešte nebola.
Staci tu tvoje vyjadrovanie🙈
V 43 rokoch by to chcelo trochu viac ucty. Ale zas komu neni z hury dano v apotece nekoupi.
@anonym_c5d5e9 To môžeš aj potom. Posledná rozlúčka je len raz. Ak je to pre teba len povinnosť, nemusíš ani tú sviečku zapaľovať.
@valria práveže podľa tvojho príspevku je to povinnosť skôr pre teba. Pre mňa nie, inak by som na tie pohreby chodil.
@anonym_autor Nechodím, lebo som už pochovala toľko blízkych, že mi je fyzicky zle už len pri pomyslení na pohreb.V prípade, že sa neviem tomu vyhnúť, už od rána ma bolí brucho, nedokážem nič zjesť a už počas pohrebu ma začne bolieť hlava, bolesť pretrváva celý deň
@anonym_autor od pohrebu mojej matky nechodim. Je to 10 rokov. Nevidim v tom zmysel. Mna to obťažovalo, ze tam boli ludia, podavali mi ruku. Ja som sa musela schovať a nedavala som to. Keby som videla tych uzialenych ludi asi by som to tam nedala, vsetky tie spomienky. Zapalim doma sviečku.
Ja idem aj z úcty k príbuzným napriklad klientom. O ktorých sa roky starám a nie je tam citová väzba ako k rodinnemu prislušníkovi, je to moja práca sa o nich starať.
@anonym_autor Na pohrebe si človek uvedomí, že na poslednú cestu nikto z nás nepotrebuje sťahovací voz a že všetko na tomto svete máme naozaj iba požičané..
Môj známy dokonca na pohrebe skoro "utrpel" majetkovú ujmu, keď sa skláňal nad hrobom s uloženou truhlou a lúčil sa s nebožtíkom vetvičkou, vypadol mu z vrecka na truhlu mobil. Musel počkať, kým účastníci pohrebu odídu a po mobil si zísť až ku truhle... (nevymýšľam, stalo sa to..)
Chodím na pohreby ľuďom, ktorí sú mi blízky alebo som ich dobre poznala. 2x sa mi stalo, že som na pohreb nešla a ľutujem to a často na tých ľudí myslím.
Prvý krát otcovi synovho kamaráta. Bola som po dovolenke a nestíhala som v práci, do toho ma spracovala kolegyňa, ktorá chcela v ten deň dovolenku...že predsa tam nemusím ísť keď otec nebol s matkou toho chlapca zosobášený a dieťa bolo splodené z nevery. Mrzí ma to aj po rokoch pretože otec sa napriek tomu o dieťa vzorne staral a aj môjho syna často brával s nimi von.
Druhý krát minulý rok. Minulý rok sme mali strašný. Veľa úmrtí v okolí aj v rodine, pričom najstarší človek čo umrel mal 54 rokov. Bolo medzi nimi aj dieťa, synov najlepší kamarát a syn mojich priateľov.
Keď pred Vianocami zomrela tragicky moja veľmi dobrá známa tak som si povedala že na pohreb nejdem, už som jednoducho nevládala. Tých pohrebov bolo na mňa už príliš.
A ľutujem to.
Nechodievam na pohreby. Ale su pohreby, na ktore ist musim - u nas je zvyk, ist do tanatoria dat „kondolencias“ tam sa zrazia vsetci co poznaju zosnuleho a rodinu a do 24h je omsa a pohreb, kar sa nerobi. Zvycajne ak je to niekto z rodiny tak sa snazim ist aspon do toho tanatoria podporit rodinu, na omšu a vlastny pohreb idem len ak je to mimo pracovny den a mam volno
Vzdialenej rodine ani susedovi nie, tých ani neviem kde sú pochovaný. Inak citácia sa píše v "úvodzovkách" preto sme viaceré nepochopili čo myslíš kolegyňou a matkou.