Čím všetkým nás vlastne trovia?
Čítala som článok o tomto oleji... idete do obchodu s tým, že si kúpite niečo zdravé pre svoje telo, dokonca ste ochotní i priplatiť , ak to má byť kvalitnejšie..... A zrazu napíšu , že tento produkt nie je vhodný na konzumáciu, nemá hodnotenie ako potravina !!!!! Len na zamyslenie
Osobne , nemusím Lidl, príde mi to tam všetko ako odpad z celého sveta ... zlatí komunisti
Stručné zhrnutie
- Inšpekcia potravín odhalila u niektorých komerčne predávaných olivových olejov, konkrétne uvedený "Borges Extra virgin olive oil", výsledky hovoriace, že nie sú vhodné na konzumáciu a niektoré vzorky vykázali parametre zodpovedajúce lampantovému oleju.
- Falšovanie a nekvalitné šarže olivového oleja sú v diskusii považované za bežný problém, preto sa odporúča overovať senzomotorické výsledky testov, kupovať od overených predajcov alebo v špecializovaných obchodoch (napr. olivaimport.sk) a sledovať ceny ako indikátor kvality (uvedená kvalitná cena ~18 € za 0,5 l).
- Konzumenti v diskusii navrhujú kontrolovať oficiálne výsledky inšpekcií (napr. správa na info.sk o testoch olivových olejov), vyhýbať sa podozrivo lacným "extra panenským" olejom a preferovať známky kvality ako certifikáty alebo reputované značky (napr. Monini, grécky olej v ponuke Lidl).
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistím, či je olivový olej bezpečný na konzumáciu?
A: Skontrolujte výsledky oficiálnych inšpekcií a laboratórnych testov, napríklad správy z inšpekcie uvedené na info.sk, hľadajte senzomotorické hodnotenie (ochuť, vôňa, kategória „Lampant“), a uprednostnite oleje s jasným označením kvality a reputáciou predajcu.
Q: Ktoré značky olivového oleja boli v diskusii spomenuté ako problematické alebo dostupné?
A: V diskusii boli spomenuté značky Borges (uvádzaná v inšpekčnom teste), Monini (ako bežne kupovaná značka) a produkt menom Franz Jozef (kritika kvality).
Q: Kde bezpečne kúpiť kvalitný olivový olej?
A: Odporúčané zdroje v diskusii sú špecializované obchody ako olivaimport.sk, bio obchody, alebo overené značky v supermarketoch (uvedený grécky olej v Lidli za 5 € a značka Monini).
Q: Je nízka cena olivového oleja indikátor nekvality?
A: Viaceré príspevky uvádzali, že extra panenský olej v akcii za ~4–6 € pravdepodobne nebude kvalitný, a kvalitné olivové oleje sa v diskusii spomínali v cenovom pásme okolo 18 € za 0,5 l.
Q: Aké testy alebo parametre určujú nekvalitný olivový olej?
A: V diskusii sa spomína senzomotorické (celkové senzorické) hodnotenie, medián znaku ovocnej chuti a vône a kategória „Lampant“ ako nevyhovujúci parametr podľa inšpekčných výsledkov.
Q: Predáva sa spomínaný problémový olej len v jednej sieti predajní?
A: Diskutujúci uviedli, že problémový Borges olej sa predáva u viacerých predajcov vrátane Lidl, Tesco a ďalších reťazcov, a nie je to výlučne privátna značka jedného predajcu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Inšpekčné testy ukázali, že niektoré komerčné olivové oleje, vrátane vzoriek značky Borges, nevyhoveli a nie sú vhodné na konzumáciu.
- Extra panenské olivové oleje sú medzi potravinami častejšie predmetom falšovania a nekvalitných šarží.
- Odporúča sa overovať výsledky testov a kupovať olej z overených zdrojov alebo špecializovaných predajní.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že nekvalita testovaných vzoriek vznikla zlým skladovaním počas distribúcie; iní tvrdia, že ide o zlé zloženie alebo falšovanie už pri výrobe.
- Niektorí považujú za postačujúce kupovať lacnejšie oleje v bežných reťazcoch; iní trvajú na nákupe drahších, certifikovaných olejov alebo kúpe v špecializovaných obchodoch.
Otvorené otázky
- Zostáva nezodpovedané, či nevyhovujúce výsledky pre Borges sú systematickým výrobným problémom alebo následkom nesprávneho skladovania a distribúcie.
- Nie je jasné, ktoré konkrétne certifikáty alebo označenia najspoľahlivejšie garantujú, že olej nie je falšovaný.
Spomenuté značky a firmy
Borges, Lidl, Tesco, Kaufland, Monini, Olivaimport.sk, Info.sk, Denník N, SME (blog), Startitup, Chemko Strážske, Istrochem (Dimitrovka), Tuzex
Spomenuté produkty a metódy
Borges Extra virgin olive oil, extra panenský olivový olej, lampantový olej, rafinovaný olej, palmový tuk, DDT, PCB, GMO, CRISPR, mRNA, senzomotorické/celkové senzorické hodnotenie, testy inšpekcie potravín, sunárky, E-čka
Miesta a osoby
Strážske, Humenné, Žiarska kotlina, Grécko, Taliansko, Rakúsko, Austrália, Poľsko, Rusko, Kuba, KĽDR, Venezuela, Černobyľ, Mníchov, Frankfurt, Drážďany, Magdeburg
@annm81 Vies co, necitam a nekomentujem dalej, pretoze je to ako bavit sa so skolkarom o pokrocilej matematike. Teme nerozumies, nestudovala si ju, chybaju ti zakladne poznatky a taka diskusia nema zmysel. GMO nie su skodlive a neexistuje na to jedina peer-reviewed studia.
@zorienka333 Áno, máš pravdu, genetiku som neštudovala. Zato o matematike a chaotických systémoch viem dostatok. Za platnosti podmienok ako tvrdíš, ti 10 ľudí v jednej skupine stačí na to, aby si dokázala určiť gén(y),podozrivé z choroby. A áno, správanie chaotických systémov, akými sú ekosystémy nedokážeš na dlhej časovej škále predpovedať.
@annm81 Dobre ty chaoticky system 😁 ked sa da, tak vydaj studiu s lepsim vyskumom, nez aky mame teraz, lebo evidentne su vsetci odbornici na genetiku sprosti a nevedia, ako jednoducho to funguje podla teba. Mala by si ich poucit.
@zorienka333 Takže chceš poprieť, že ekosystémy vykazujú prvky chaotického správania? Alebo naopak chceš tvrdiť, že chaotické správanie vieš spoľahlivo predikovať?
@zorienka333 Jednoduchý dôvod, prečo by sme mali byť opatrný je otázka, či vyššia výnosnosť a menšie náklady na pestovanie vyvážia prípadné dlhodobé riziká, ktoré existujú - ako som ti už písala, na dlhšej časovej škále nedokážeš predpovedať aké zmeny to bude mať na celý ekosystém vrátane človeka.Najmä ak sa zváži fakt, že aj bez GMO sme schopní dopestovať dostatok potravy, je veľmi otázne, či ekonomická stránka má mať prednosť. Ekonomická stránka totiž v tejto chvíli neznamená menej hladujúcich ale vyššie zisky pestovateľov a vyššia miera plytvania.
@zorienka333 A uvážila si napr., že takmer polovica všetkého jedla sa vo vyspelom svete neskonzumuje ale zahodí?
Noo, ohladom GMO... to nam vadi aj ked je to uzasna vec. Ale take kvalitne hovadzie alebo kalerab ci brokolica co s prirodnym produktom nema nic spolocne nam nevadi, ci? Aj to zviera aj brokolica ci kalerab maju dostatocne zmenene DNA tak ze by sme ich mohli povazovat za GMO produkty.
@zorienka333 V prípade, že je to tak jednoznačné ako tvrdíš, ti tých desať ľudí stačí. Samozrejme k ním potrebuješ veľkú skupinu zdravých ľudí, resp. ľudí, ktorí danou chorobou netrpia. Problém je, že ten systém zďaleka tak jednoduchý nie je a že my stále nevieme všetko. Keď ti predložim náhodnú DNA, nebudeš schopná na jej základe popísať všetky vlastnosti organizmu.
Pri tom, ako a čím všetkým je znečistené prostredie, nebudú priame účinky konzumácie GMO na ľudské zdravie nijako zásadné, ak vôbec. Ibaže následky na ekosystém ak sa doň dostane organizmus, ktorý neprešiel prirodzenou evolúciou, sú nepredpovedateľné. Náhodné mutácie a selekčné tlaky v prírode umožňujú pomalé zmeny, ktorým sa organizmy dokážu pomaly prispôsobovať. Náhle zmeny v jednom organizme, ktoré zapríčinia veľkú výhodu jedného organizmu oproti iným, spôsobia nerovnováhu. A aj malá nerovnováha v ekosystéme môže spôsobiť domino efekt s obrovskými následkami končiacimi až pri nás ľuďoch. Nemusíme vôbec zachádzať k nejakým umelým (=ľuďmi prevedenými) genetickým úpravám. Stačia nám aj jednoduchšie prípady. Napr. invázia králikov v Austrálii. Samotné premnoženie králika bez prirodzeného nepriateľa neznie tak strašne, veď aspoň máme, čo strieľať a jesť. Ibaže veľa králikov vedie k veľkému spásaniu tráv a bylín. To vedie k nedostatku potravy pre iné zvieratá, ktoré v systéme následne ubúdajú, krajina sa meni na púšť, úrodná pôda eroduje, vtáky hnizdiace na zemi, nemajú miesta na hniezdenie, poľnohospoďárstvo ráta obrovské škody.