Čo divné, desivé a nevysvetliteľné sa vám kedy stalo?

@jvlo to je sila❤️👍🏻

Ako pubertacky sme s kamoškami vyvolávali duchov...keď sa nič nedialo, každá sme si šla po svojom domov. Mne sa stalo to, že som si ľahla do postele na chrbát, zhasla som, zatvorila oči a v tom som ucítila ako keby niečo nado mnou levitovalo...nemohla som sa ani pohnúť, ani dýchať niekoľko minút (teda dýchalo sa mi veľmi ťažko). Po pár minútach to prešlo, rýchlo som zasvietila a do rana som spala so zasvietenym svetlom. Odvtedy na chrbte nezaspim. Vždy len na boku. Bolo to fakt strašne.

@miiceencoovaa Spánková paralýza.
https://www.bratislavapsycholog.sk/spankova-par...

@ckocka áno viem. Bolo to strašne niečo. Nikomu to neprajem zažiť.

@mimca77 to bola asi štandardná paneláková kvalita. Príhodu s odtrhnutým oknom mám aj ja, aj keď len z rozprávania. Mala som vraj asi rok a okno sa na mňa vytrepalo, keď som bola v postieľke. Rám zachytila tá padacia mreža. Našťastie sa mi vtedy nič nestalo.

Keď som bola stredoškolácka, sníval sa mi sen boli sme na chalupe, kde sme chodili opekať a stretávali sa, bola tam stará tehlová stena na nej svietili na jednej tehle čísla ako na digitalkach a čas sa odpocitaval od 03:00 po 00:00 vtedy som sa zobudila a videla som na posteli pri nohách sedieť osobu, chcela som kričať, ale nedalo sa mi. Ráno mi volala kamarátka, že náš spoločný kamarát sa zabil na motorke.
Tiež ešte z obdobia strednej: Stretla som sa u mojej babky s mojou tetou, nebolo to príjemné stretnutie-ani už neviem prečo-vyjadrila som sa, že ju nemám rada-dovtedy sme vždy vychádzali super. O týždeň na to teta náhle umrela na plucnu emboliu. (Bola mladá, nemala ani 40) Na pohrebe som v dome smútku nebola pri otvorenej truhle-už som ju nevidela. Dlhšie po pohrebe sa mi s nou snívalo, že som ju stretla v meste a rozbehla som sa k nej a začala ju objímať, že ako je možné, že žije a ona ma nepoznala. Z toho mi je smutno dodnes. Moja babka pred jej pohrebom povedala, že jej ideme na smutnú svadbu-mala jej za vycitku, že sa nevydala, lebo vraj bola namyslená. Ani nie rok po tom moja babka nečakane umrela na tú istú diagnózu.
S ex sme bývali v dome môjho svokra, suseda mi hovorila, že čo toľko večer robíme na povale, že raz sa tam svieti, o chvíľu zhasne a dokola. Moja bývalá švagriná tam videla postavu-muža, vedela ho aj presne opísať a neskôr môj ex sa tam stretol so svojou starou materou, ktorá je mŕtva, dovtedy sa z takých vecí vysmieval.
Keď som si hľadala robotu, roznášala žiadosti, išla som do jednej inštitúcie, ktore poskytuje aj paliativnu starostlivosť, čakala som na chodbe, začalo sa mi zle dýchať, strašne zlý pocit som mala, že niečo je zle, niečo ma tlačilo k zemi, mala som taký pocit, že musím odtiaľ utiecť, keď som odtiaľ vyšla sadla na bike, zastavila som sa po pár minútach intenzívneho maká ia, zobrala som mobil, obvolala deti, rodičov, priateľa, či sú v poriadku, všetci si mysleli, že mi šiši, ale vtedy som sa fakt bála.
A ešte jeden vtipný - mám yorksira, cez víkend keď ideme k priateľovi do domceka, tak pes je cez deň von a večer ho dám dnu. Večer lezime v posteli mali sme privreté dvere na spálni a jemu oči na vrch hlavy vyliezli, že dvere sa sami otvárajú dokorán a to môj pes si ich otváral.

Ešte jeden-mala som sen ako decko s cintorínom presne, ako boli hroby, stromy, hrobka, vykopana jama, ulička a skoro ma šľak trafil, keď som sa po pár rokoch na to konkrétne miesto dostala-to všetko tam bolo presne tak ako v tom sne. Pýtala som sa rodičov, či nikdy predtým som tam nebola-nie nebola...

@macik166 ja už sa teraz bojím. Ale tiež sa mi takéto veci často stávajú 🙄

keď zomrel dedko tak sa mi snívalo s ním, povedal aby sme mu na hrob nedávali umelé kvety, to isté sa snívalo aj mojej mame

keď zomrela babka, prišli sme z pohrebu a anduliek niet, klietka zhodená a oni tam neboli, ani sa uz potom neobjavili