Dá sa urobiť súkromný pohreb?

Vieš čo, je to smutne, teraz som si prečitala tam tie vaše vzťahy, su aj ine rodiny so zvlaštnymi vztahmi, potom poznam ukažkove a aj dobre rodiny, kde 1 osoba zvratila celu atmosferu..Jedine čo poviem, existuje aj svedomie..Zobudi sa malokedy-ale môže. Po otcovej smrti si niekto niečo uvedomi, bude chciet napravit alebo tak. Nebraň sa tomu, ludia su tvrdohlaví, ale niekedy sa ti stanu situácie v živote, že človek prehodnoti všetko a povie si, mal som sa inak zachovať, škoda, že mato nenapadli skôr atď.

@cacianka Svojim sposobom mas pravdu, nikoho z nas do toho nic nie je, je to jej rodina, ich vztahy. Len si treba uvedomit, ze ked zalozi temu a pyta sa, tak sa budu ludia vyjadrovat k tomu co pise a hlavne ona sama si protireci, naprv otec nema zaujem o synov a potom synovi vo vazeni plati kredit. A len tak medzi nami, pride ti moralne, co ona robi?? Aj ked nas samozrejme do toho nic nie je...

@chillibubble to ale neznamena, ze neexistuju.

Ja zas take poznam. A zaciatky boli take pomale. Malokedy nieco vypukne pre naozaj velku vec, jednorazovo a rozbije rodinu zo dna na den.

Vacsinou je to sem nieco, tam nieco. Proste je jedno, ze ludia su jedna rodina, povahy su rozne, nie vzdy si sadnu povahovo i rodni bratia (surodenci), nieto vzdialenejsia rodina, ci novi prichodzi do rodiny.

Spociatku je snaha si veci vysvetlovat, postupne ale, ako tie povahy stale pre rozne veci vzajomne na seba narazaju, ustupi aj ta snaha o zmier. Prestane sa to odburavat, vysvetlovat a zacne sa to kopit.
Napr. kvoli hentomu sa dlhsiu dobu neozvali, pre tamto sa neprisli na sviatky navstivit, odmietli pomoc, ... Rastie pocit ublizenosti, urazenosti. A tak postupne na zaklade tradicneho "ked nie oni, preco by sme mali my" (ked si to postupne zacnu ludia brat uz ako pokorenie, ponizenie, zeby oni prvi urobili krok vpred) sa to posunulo do roviny ignoracie a ustrkov.
Az sa rodina casom rozkuskovala na vzajomne sa neznasajuce frakcie. A to uz pretrvava. Ked uz nikto si nespomenie, preco sa neznasaju. Uz len sa neznasaju.

@adrianka2606 neriešim, je to ich vec. Spýtala sa na súkromný pohreb, nič viac ma dotoho nie je .
Bodka

@moonlight1210 ja nepisem ze neexistuju. pisem ze sa cudujem... a hlavne sa cudujem, ze 4 deti z 5 nemaju radi svojich rodicov a opacne.

Vyjadrujem úprimnú sústrasť.
Tak možno keď mali tak zlé vzťahy, by to aj tak odignorovali. Ale robiť si prieky ešte aj pri pohrebe mne osobne príde už cez čiaru. Bol to ich otec, manžel. Možno si aj oni isté veci v sebe potrebujú usporiadať. Možno trpeli jeho odchodom od ich mamy viac, ako si vieš predstaviť.

Dedicne konanie sa bude konat v kazdom pripade, aj vtedy, ak dedit nie je co. A to aj v pripade, ze deti su vydedene. Notar v prvom rade oslovi pozostaleho, ktory vybavoval umrtny list. Nevlastnych surodencov mozte zamlcat, notar ich ale lahko vyhlada. Ak sa dedicneho nechcete ucastnit, mozno za seba poslat pravnika. Predpokladam ale, ze z najvacsou pravdepodobnostou sa tam vsetci surodenci stretnu nakoniec osobne. Co sa tyka majetku prevedeneho pocas zivota, okolnosti prevodu moze riesit sud v opodstatnenych pripadoch a to na podnet pozostalych. Ak otec zije, bolo by minimalne slusne opytat sa ho, co by si sam prial.

mňa z tohto celého desia dve veci: Ty autorka a to, že sa pýtaš na pohreb ešte ŽIJÚCEHO OTCA...tak zlá energia ide z každého slova, ktoré si napísala, že mi je z toho na zvracanie. prisahám, fyzicky mi je zle. toto je veľmi smutný príbeh. nemám ani chuť čokoľvek ti poradit alebo napísať. kiežby som vedela kto si a kto je tvoj otec, aby som mu chudákovi mohla povedať, aku má starostlivú dcéru ktorá ho už pochováva...

@banderaska29 si trápna až to bolí, asi si nezažila aké to je urgentne vybavovať pohreb, a okrem toho - každý z nás to vníma úplne inak !
Aj ja som to zažila, ale v tom obrovskom strese, očakávaní najhoršieho, mi veru prišli na um aj praktické veci. Napr.ze absolútne nenosím čiernu, tak som už riešila planovanie- kúpu aspoň základnej výbavy, aby som mala v čom riešiť organizáciu pohrebu. A dobre som spravila, otec zomrel cez sviatky takže ak som nechcela ísť v nevhodnom oblečení, ....sa takisto keď sa to už stane, aby v rozsruseni vedela aspoň zhruba čo a ako. My sme nemali ani ako poriesit fotku, ani hudbu som nemala kde a ako vybrať, ledva sa dal vybaviť obrad, obvolat rodinu, aby zďaleka stihli vybaviť voľno a prísť. Nie všade sa na obrad čaká 10- 15 dní, platiť uloženie,prevoz riešiť ,termíny obradnikov a pod tiež nie je sranda. Restiku na sa kar nemáme, tak ešte aj pohostenie na počesť zosnulého , vo vlastnej réžii sa veru ťažko riešilo práve cez sviatky.
Naša suseda mala dokonca kompletný scenár na svoj vlastný pohreb, všetko do detailu, aj konzultované s rodinou. Takže nerieš pohnútky autorky a jej rodiny

@cacianka bože tak si pochovávajte ešte živých, morbidáci. to je choré a odporné. to robia mentálni atléti, čo im vycúval mozog z lebky jak ty a autorka. a ešte rodičov.. kde ste nechali dôstojnosť.

@cacianka dnes vôbec nie je problém vybaviť pohreb ci malý ci veľký alebo len jednoduché pochovaníe.. Všetko sa musí riešiť cez pohrebné služby a tie sú v drvivej väčšine v 24 hodinovej prevádzke... Otec mi zomrel v DSS, ktoré už majú štandardné mraziace boxy. Zomrel večer a hneď večer ako sme kontaktovali pohrebu službu ho boli zobrať, formality sa vybavili na druhý deň a všetko zariadila pohrebná služba, to isté teraz v auguste brat ďaleko od bydliska v nemocnici našli sme v tom meste pohrebu..... Vybavila všetko, dokonca to bolo bez pohrebu, kremácia a dokonca nám urnu co nerobia poslali domov.

@cacianka je úplne normálne baviť sa o smrti,len u nás to nie je zvykom. Chorí ľudia,zomierajúci,smrť je vytesnena zo spoločnosti,rozpravat o týchto veciach je vnímané ako nieco morbídne. Pritom je to prirodzená súčasť života,rovnako ako narodenie...aj baviť sa o smrti,o tom,kto si čo praje,ako sa cíti,...sama to vnímam ako dôležité ale tiež byť v tom takto otvorená ešte nedokážem. Autorka mi však nepríde morbidna a rozhodne by som sa ju neodvážila ani si nedovolila súdiť. Je svojím spôsobom dobre,že má šancu takú stratu ešte zavnimat,spracovávať,vnímať potreby otca aj v otázke pohrebu. Má to náročné a cakajú ju narocne chvíle.

@zuzudrnda súhlasím. Smrť je súčasťou života. A naozaj by to nemalo byť úplne tabu, ak niekto cíti potrebu sa o tom porozprávať, zariadiť si veci, beriem to bežne. Veď sa bavíme o zosnulých v rodine, o spomienkach, o úprave hrobu, pomníkoch, každý to rieši ako zvláda . Niekto o tom hovorí bežné, niekto vôbec.
Aj s tým záverom súhlasím úplne

@banderaska29 môže byť na tom veľmi zle a dr mu môžu davat hodiny zivota. Čo je na tom divne riešiť to nechápem? Tiež by som momentalne v takej situácii riešila peniaze a vsetko okolo toho.

@cacianka Ty si myslela na to, ze si nemas co obliect a na ine prakticke veci, nie je na tom nic zle. Autorka ale riesi, ako zariadit, aby synovia nemohli prist na pohreb vlastnemu otcovi a to z moralneho hladiska ok nie je, nech su synovia aki su, nech maju vztahy ake maju, plus ked si to das dokopy s ostatnymi vecami co napisala.
A uplne suhlasim s @banderaska29, ze z autorky ide velmi zla energia a to ju nepoznam, neviem kto je a nie je to ani nic osobne proti nej.

@evamarek77 súhlasím

@adrianka2606
@adrianka2606 otec si želá aj neželá na pohrebe určité osoby, a ja z nej necítim negatívnu energiu, ané píše stroho úsečne, ale to z nej nerobí zlého človeka. To aké sú v rodinách vzťahy môžu aj obaja rodičia , ale aj deti, sú predsa dospelé, svojprávne a mali by vedieť čo a ako. avšak podstatná otázka znela "súkromný pohreb ", a nás všetky je do toho prd aké majú súkromie ,nepýtala si ona názor na to, to je všetko. celá táto diskusia sa zvrtla na hon na čarodejnicu

@silesias tak podľa mna je rozdiel ak je na tom niekto veľmi zle a potom ak je niekto iba starý. ak je na tom niekto veľmi zle a ostávaju mu hodiny života - v tom nevidím žiaden zásadný morálny problem.. beztak ale - mne by sa naozaj nepáčilo keby ma niekto predčasne pochovával a z tejto osoby ide iba nevďačnosť... nemožem si proste pomôcť.

@banderaska29 máš absolútnu pravdu ,nevďačnosť a povýšenosť..
nič v zlom ,ale toto je od počiatku bezduchá téma.

Ani ja som sa s ,,otcom,,nebavila nikdy a na pohrebe som mu bola. Nerieš to. Ako je to tvoj otec je aj ich . Akokoľvek ich ociernis, sú to jeho deti a ak majú záujem majú na to právo.

@cacianka Ja som nikde nanapisala, ze je zly clovek a takto by som si nikoho nedovolila hodnotit, ale ano, negativna energia z nej bohuzial ide.

Autorka, nebolo by lepšie oznámiť príbuzným, že otec je na tom zle a chce sa s nimi rozlúčiť? A keď sa chcú s ním ešte vidieť, rozprávať a rozlúčiť je najvyšší čas prísť ho pozrieť? Aby nikoho nebolelo, že nebolo času na posledné objatia, odpustenie, podanie si ruky. Možno aj otca by to viac potešilo.

To aké máte vzťahy v rodine, to viete iba vy. Súkromný pohreb urobiť vieš, jednoducho nezverejníš kedy a kde bude rozlúčka. Dedičskému sa ale nevyhneš, ani keď nie je čo zdediť, konanie musí byť začaté.
Ale mne osobne prišlo nesmierne smutné ako si napísala, že otec si vybral teba. Nuž ak by to bol môj otec, a odstrihol by ma kvôli svojmu novému decku, tak ja by som oňho tiež už nestála. Z tvojej strany by nezaškodilo menej ega a viac pokory.