Je tu niekto, kto nemá rad deti a nechce mať dieťa doma?
@marsmykkok s tými chlapmi to nie je pravda, aspoň nie u každého, to sa preboha nedá takto pausalizovat, že chlap si vybuduje vzťah, až keď je dieťa partak... 🤦♀️
@klarka56 tak ľúbiť ľúbia určite, ale proste im tá starostlivosť o dieťa nič nedáva, užívajú si to až neskôr keď ich môžu niečo naučiť, hrať s nimi futbal a tak. Neviem či u každého ale veľa chlapov to má tak.
@marsmykkok toto chápem, ale môj normálne kupal, prebaloval, uspaval od bábätká, aj u veľa kamošiek to tak mali. Ono celkovo aj pre mamy je to väčší partak, keď je trochu starší. Ja chodím rada so starším do kina, na prechádzky a tak, dá sa s ním aj super podebatit. Ale aj také bábätko ma svoje čaro, len tak kočíkovat, dať si pritom kávu, neuteka, nepapuluje 😁 každý vek má svoje čaro.
@lindabenzova ano ja! Po dvoch tyzdnoch karantény a “home schooling” ponúkam svoje dieta na adopciu.
@marsmykkok len tie deti vies ucit uz ovela skor ako v 5 rokoch 😁 cize aj partaci ti vedia byt skor. Ja som napr.joginka, moje deti v tom vyrastaju. Dcera mala dnes 4 roky a ta by ti uz vedela dat lekciu pomaly 😁, maly dvojrocny tiez zacvici a to ich to nikto neucil. Je to len priklad, ale ucit sa tie deti zacinaju uplne od zaciatku a prave to je na nich to krasne a tam si k nim rodicia buduju vztah. Ak by ti niekto capol do ruk 5 rocne dieta, ze na a uz bude tvoje, tak by si si k nemu tak lahko cestu nenasla, to si zas nemysli. Prave ta starostlivost, ta nasa "obeta" z toho vztahu robi nieco jedinecne, tie kazdodenne malickosti. Deti to vnimaju uz od zaciatku, kto sa o nich ako stara, kto s nimi travi cas, kto ich uci, kto sa s nimi hra. Moje deti su este malicke, ale rozhodne to su aj moji partaci. Predtym by som nesla asi nikam len tak sama, posediet si niekam do podniku napr. Teraz sa neviem zladit s kamoskami, tak vezmem decka a ideme hocikde
@lindusss2016 tak jasné, veľa robí aj to asi že je to tvoje dieťa a keby mám svoje vnímam to inak asi . Len teraz to vnímam ako píšem vyššie, ja som bola taká vždy, aj keď som bola dieťa kamošky keď videli na ulici niekoho s kočíkom tak hneď či môžu pozrieť a ochkali, mňa to nezaujímalo. Takže nemám zatiaľ potešenie z tej situácie že by som mala bábätko malé a užívala by som si to, ale samozrejme príroda asi funguje a keby sa raz podarí budem to vnímať možno inak. Lebo zase čím som staršia tým viac vnímam že by som dieťa chcela mať, lebo je to predsa nový rozmer života zažiť niečo nové keďže v dospelosti je už život človeka taky stereotypny
@marsmykkok ako píšeš, príroda funguje. Ja som tiež nenakukala do kočíkov a neochkala nad cudzími deťmi, za svoje by som teraz život dala a to ma vedia momentálne v karanténe pekne jedovat 😁 Podľa mňa veľa žien pocíti tu lásku až pri svojom dieťati, potom sa dokáže už inými očami pozerať aj na tie cudzie (aj pochopiť)
@marsmykkok ako pises, je to 1000 a 1 mat svoje a mat rada deti vseobecne. Ja asi tiez nie som moc na deti. Deti mojich kamosiek mam rada, ale nikdy som nemala potrebu brat si na ruky ine babatka a ani teraz, ked uz mama som, sa nerozplyvam nad druhymi detmi. Vynimkou je len moja neter, tu som zboznovala este za slobodna a doteraz si ju k sebe beriem na prazdniny, ale inak mi ine deti nejaku zvlast radost neprinasaju. Ked tu mame kamosov mojich deti, som rada, ze sa pekne vyhraju, ale stokrat radsej som, ked odidu 😁 ale to je normalne, aspon podla mna. Tiez mi pili usi detsky rev a aj rev tych mojich, ale to beriem tak, ze to proste musim pretrpiet 😂 ale inak by som pre nich spravila vsetko na svete a aj sa snazim. No kazdy jeden den sa tesim na to, ked zaspia a ja budem mat cas len pre seba a to, myslim, kazda mamicka. Cez to vsetko, ze sa necitim ako ten mamickovsky typ, nie som ziadna gazdinka, ja mam proste rada akciu, aj tak svoje deti povazujem za to najlepsie, co mi mohol zivot dat, lebo pocut ich smiech je to najvacsie blaho, ake si viem predstavit. Keby mi toto niekto povedal 5 rokov dozadu, tak sa len pousmejem a myslim si svoje
@nevludna Ešte nedávno si mi priala potraty 😂 a vyplakávala aká si zúfalá, že nevieš otehotnieť.Ty si na totálku už psychicky hlboko niekde keď už dnes vypisuješ načo sú iným deti.
Fakt ženská.Ty si totálne psycho.
Vieš prečo sa nedarí?Lebo nie si v poriadku.A nie si vyrovnaná sama so sebou.
Ja som samú seba presviedčala, že dieťa nechcem.Respektíve...odpudzoval ma život iných ľudí ktorý majú deti a preskočilo im.Partnerský vzťah sa zakladá na tom koľko kakalo a aké, či dosť pilo, či náhodou sa nepohlo v kočiari a každá veta len o dieťati.Irituje ma to.Dieťa rovná sa stredobod pozornosti.
A prišla som na to, že mám strach zo života iných nie z detí.Tie sa na mňa usmievajú a nie je to s nimi tak strašné.To rodičia z toho robia katastrofu lebo niekedy tú starostlivosť až preháňajú.
Povedala by som, že tie deti vychovávajú k tomu, že oni sú páni a ako zarevú tak bude.
Takže som si zobrala príklad z mojich krstných rodičov.S deckami chodili hore dole a nijak ich to neobmedzovalo.Deti im zaspali všade a nebol problém.Nebehali im non stop okolo zadku a vôbec nevyseli na cecku do 5 rokov.Proste žili normálne len mali deti.
Ako si zariadime tak máme.A ja si z dieťaťa nemienim urobiť prekážku.
Vadia mi len cudzie, rozmaznané deti a viac ako deti mi vadia ich rodičia ktorý nemajú absolútne žiadnu autoritu len ich mojkajú a aj keby im decko facku dalo tak nevadí.To je náš miláčik vymodlený.Ten môže všetko.
Myslím si, že ja osobne mám strach len z toho, že nechcem mať tak úbohý život a nudné manželstvo ako iný ľudia s deťmi ktorých poznám a riešiť celý deň s mužom hovienka a iné veci okolo toho.
@modrykoniicek v podstate s tebou suhlasim, ze dieta sa ma prisposobit zivotu rodicov a nie naopak, len chcem povedat, ze takto povrchne nemozes hodnotit manzelstvo a zivot ineho cloveka. Ze im preskocilo a pod. Je normalne, ze kamosky, ktore sa stanu matkami, si prestanu s tymi bezdetnymi uplne rozumiet, stratia spolocnu rec. Neznamena to, ze vsetko sa uz toci len okolo deti. Ja som sa napr.tiez odcudzili s mojimi kamoskami, s ktorymi sme boli partacky vyse 20 rokov, ale sorry, mna uz nebavia zas ich temy o psoch, ci im chuti papat, ci kakali a ako 😂 ani o tom, ako sa cez vikend ozrali. Proste za tie roky mame ine zaujmy a je to v poriadku, ludia sa menia. Nasla som si nove kamaratky, ale neznamena to, ze sa s nimi bavim vylucne o detoch, normalne preberame spolu rozne temy. S manzelom sa tiez bavime o hocicom, jasne, ze mu poviem, co bolo s deckami, kym vol v praci, ale neviem, kde beries, ze ludia s detmi maju ubohe manzelstva a pod. My spolu travime skoro kazdy vecr, med deti zaspia a sexu mame viac ako mnohe bezdetne pary. A na vonok by si si mozno myslela, ze sme prepnuti rodicia...
@modrykoniicek toto je hrozne hodnotenie inak, lebo nie všetky matky sú otrokmi deti a partnerský život sa im skončil, že to vidíš v okolí neznamená, že to je automaticky vždy tak.
Dieťa nie je prekážka ale člen rodiny.
Ale možno je fajn, keď to ženy vedia takto v sebe zhodnotiť a potom deti radšej nemajú, keď nechcú. Je to samozrejme otočka o 180 stupňov, život sa príchodom dieťaťa zmení, ale nie k horšiemu, skôr sa otvorí kopec nových obzorov. Keď je niekto šibnutý, tak to poväčšinou ma v sebe už pred príchodom dieťaťa...
Inak baby, radsej nech niektore deti nemaju ako sa k tomu nutit. Mala som v skolke matku, co tyrala dieta. Az tak , ze som raz hrubo zakrocila aj so sefkou a zacala sa pani krotit. Ona tu malu obvinovala z toho, ze jej vzala tym tehu krasu, slobodu, ze ju skoro zabila pri porode, ze neni tym cim ona chce z meh mat. To chudatko uz malo 5 rokov a dobre citila, ze co sa deje. Aspon otec ju mal velmi rad. Ale raz so mnou cakala do vecera v robote a mama si davala na cas. A pytala sa ma, ci ju s muzom neadoptujeme, ze ja po nej nekricim. Skoro som isla do revu. Potom na rodicku som zase sp sefkou tej mame nalozila, lebo zase isla kvakat ako je to jej decko retardovane. Jej hovorim, ze si nevazi, ze ma zdrave dieta. Ze jej rada ukazem postihnute deti, nech sa uvedomi co ma doma. Tak ked ma niekto takto nicit zivot dietatu, nech ho radsej nema. Ved znici niekomu psychiku, to nie je pes na 10 rokov zivota.
To sa az tazko cita a teraz budem dumat, co je s dievcatkom. No aj take vedia byt matky nematky. Je asi fakt, ze clovek ktory ma takyto postoj k detom, by ich v ziadnom pripade mat nemal
@janulik2008 nastastie viem, trosku to podchytil ten otec a na sa fajn. Teda mama je stale psycho, ale uz malu nebije. Lebo ten otec bol tiez taky fackovaci panak. Ona hlavne zneuzivala jeho sluzobky dlhe a vtedy ju bila.
Sú ženy, čo jednoducho nechcú deti, lebo majú proste svoj štýl života, kde sa dieťa "nehodí" cestujú, pracujú na vysokých postoch, či len skrátka nemajú tie bunky pre materstvo. Je to v poriadku, je to ich rozhodnutie, keď to akceptuje aj partner a urobia aj patrične opatrenia (interrupciu za to patrične opatrenie nepovažujem) Určite lepšie nesplodit ho, ako potom sa hnevať, že dieťa ma obmedzuje, zanedbávať ho, či úplne sa vzdať výchovy.
@lindusss2016 Moje známe majú väčšinou do 30.Ani jedna 28 ročná deti ešte nemá.Tie čo majú deti majú po 33.
Môj muž má sám dávno po 30tke.
Nemám pocit, že so ženou ktorá má deti si nemám čo povedať.Ja na diskotéky nechodím.A ani sa s takými ľuďmi nestretávam.Sama nepijem.
Takže debaty o chlaste a podobných pubertálnych zážitkoch ma fakt nezaujímajú.
Ja si práveže rada vypočujem ženu čo má deti.Zaujíma ma to.Ale divili sme sa s mužom keď naši známy za 4 dni prehodili slová len o dieťati.
Prišlo nám to dosť čudné, že ich jediná debata bolo dieťa.
S nami sa bavili normálne samozrejme ale nevedeli sa uvolniť.Pritom to dieťa je kľudné keď spí tak spí.Ale oni boli non stop na ihlách.
Raz sa zamrvilo v kresle a už juuuj miláčik môj poď na rúčky zlé sa ti tu sedká.Zaspievam ti.
Furt s ním manipulovali a keď sa hralo tak ho nenechali.Jasné, že bol rev potom.
Ja si myslím, že človek vie aj navariť aj sa umyť bezproblémov.
Nič by sa nestalo keby to dieťa bolo chvíľu pri otcovy napr.
My s mužom žijeme inak.Ja som mladšia ale nie som študentka takže takéto párty veci ma nezaujímajú.
Nemám pocit, že s deťmi sa skončil život.
Skôr mám pocit, že niektorí rodičia to tak berú a mne toto nejde do hlavy.
Proste nevedia sa uvoľniť a brať to dieťa ako živú bytosť.Obskakovať ho furt keď zamrnčí? Pritom len sebe niečo bľaboce.Proste dá sa fungovať aj inak.
Poznám páry ktoré chodia hore, dolu s malým dieťaťom a žijú na plno.
Lenže tie druhé prípady mi naháňajú strach a hrôzu.
Preto píšem, že u mňa to bol blok zo zlého vzoru rodičovstva.Chválabohu si to s mužom môžeme zariadiť lepšie. 🙂
@modrykoniicek na toto len jediné - keď si nevieš rady s výchovou, spýtaj sa iných, lebo cudzie dieťa sa vychováva najlepšie 😅 -(sa hovorí...). Ono, z vlastnej skúsenosti, hovoriť, čo a ako ja budem robiť inak, keď budem mať dieťa a co isto robiť nebudem... na 90% nevychádza 😁 Nehovor hop. Vlastná skúsenosť je neprenosna...
@klarka56 Žila som s novorodencom a ajtak som toto nerobila.Nemusím byť biologická matka.
@modrykoniicek tak jasne, ze su vselijake extremy, ale to neznamena, ze sa toho mas obavat ty. Ved ked budete rodicia vy, zariadite sa podla seba a vychovate dieta, ako vy uznate za vhodne. Treba sa vzdy riadit instinktivne. Ak sa niekto nevie uvolnit, jeho smola, ale to neries. Nemusis to ani chapat a ani hodnotit. Kto si ako zariadi, tak ma. Ja som napr.vzdy mala zvierata, ale nikdy som sa nimi nenechala obmedzovat. A teraz mam aj bezdetne kamosky, co kvoli psovi nejdu tam a hentam, popripade mam aj taku, co so svojim starym psikom sedi doma a nechodi uz mesiace vobec nikam mimo prace. A to su bezdetne!!! Ja sa kvoli detom neobmedzim. Bud idu so mnou, alebo ostanu doma s muzom, ale program mam. Akurat co zatial nevieme, je ist niekam s muzom sami dvaja, ale tak zas nestracam nadej a verim, ze k tomu raz dospejeme 😁
Ja nemusím malé deti, teda bábätká, batoľatá a tak, nepovažujem ich za rozkošné a desí ma že by som ich mala celé dni prilepené na sebe, menila pokakane plienky, krmila, riešila prečo zase revu. Ale nejakého partaka od 5 rokov vyššie by som brala ihneď. Možno som v tomto skôr ako muž lebo chlapi si tiež vybudujú vzťah až keď je dieťa väčšie. Ale ak sa podarí a bude partner ktorému budem dôverovať chcela by som mať aspoň jedno. Tie prvé roky tým že to bude moja krv by sme hádam zvládli a potom bude lepšie