icon

Je vhodné dať dieťaťu výprask na verejnosti?

7. máj 2024

Aký máte názor na to ak by ste videli niekoho vonku ako dáva na zadok dieťaťu ? Minulý týždeň som videla matku s chlapcom ktorý skoro vbehol na bicykli na cestu ( chápem rozhorčenie matky,kvôli bezpečnosti) potom keď prešli cez prechod ,vzala chlapca z bicykla ,stiahla mu nohavice a dostal výprask priamo pred ľuďmi na holý zadok,avšak neplakali ani nič no matka bola veľmi nahnevaná,okej beriem veď aj my sme dostali ako mali,avšak keď sme niečo vonku spravili(bolo to už minulé storočie ) tak až doma sme dostali na prdel,ale toto mi príde divne takto vonku a vôbec už v dnešnej dobe je to také no...čo si o Tom myslite ?

Strana
z3
avatar
crazy_cat_lady
7. máj 2024

ja som ako decko par krat dostala od rodicov na zadok (nepamatam si, viem z rozpravania) a ziadnu traumu to na mne nezanechalo..

avatar
gab1sol
7. máj 2024

Dám náš reálny príklad - kráčali sme po chodníku, zrazu sa malá (vtedy asi 4 roky) rozbehla za holubom smerom na cestu, kde sa blížilo veľke SUV. Tam by nemala šancu. Našťastie, šofér predvídal. Ja som v tom momente reagovala tak, že som ju chmatla za ruku a stiahla naspäť (keby sme obaja neboli pohotoví, auto by ju zachytilo). Nebola to síce bitka, ale vyzeralo to naozaj ako násilné zdrapnutie akoby som jej išla zlomiť ruku. Samozrejme, malá sa vystrašila a začala plakať ako zmyslov zbavená. Keď už bolo všetko. Začala som plakať s ňou a silno som ju objala, lebo sa našťastie nič nestalo a bola v poriadku. Tým chcem povedať, že toto sú emócie a vypätie nervov. Ja som si tiež až potom uvedomila, aká násilná bola moja reakcia. Aj keď teda bitka to nebola…

avatar
marianarem
7. máj 2024

Kvoli tomuto konkretne sudit nebudem, sama neviem, co by som robila. Nikdy som mojho nezbila, ale vie ma niekedy neskutocne vynervovat, ked mu prepne, zacne sa jasit a prestane si na seba davat pozor. Vtedy ja mozem jedine striehnut a snazit sa, aby prezil. To sa zatial dari, ale ruku si uz zlomil pocas dvoch sekund odvrateneho zraku. Takze ak si predstavim, ze chlapec uz asi 20x skusil vbehnut na cestu a mama je z toho uz znervovana, zufala, cesta je fakt nebezpecna...nesudim.
Co mna raz dostalo, ked som videla jednu mamicku s kamoskou a ich dvomi dcerkami asi 3r v kaviarni. Mamicky klabosili, dcerky ani nejako nevyvadzali, ale potom jedna z nich zacala chodit okolo stola a podarilo sa jej rozliat nejake pitie. Na co sa jej dostalo velkeho kriku a oslovenia "ty sprosty pankhart". To mne osobne prislo horsie ako ta bitka po vbehnuti na cestu.

avatar
sheila121
Odpoveď bola odstránená
avatar
mimka1402
7. máj 2024

Úprimne si myslím, že toto je u danej pani normálne. Väčšina každý kto reaguje skratovo, by udrel max dieťa cez oblečenie v afekte a nerozmyslal nad tým stiahnuť oblečenie a podobne. Toto mi skôr príde, že toto nebolo prvýkrát a ani poslednýkrát čo dieťa dostalo výprask.

avatar
pieksamaki
8. máj 2024

@hederamonstera. ... môžme sa chytať za slovíčka....alebo aj nemusíme.......ďakujem za reakciu 🙂

avatar
anouschka5
8. máj 2024

Včera som započula " mamičku " troch detí približne vo veku 5 - 8 rokov citujem: keď to neurobíte odtrhnem vám všetkým trom hlavy - tak sa potom ani nečudujem, že tu mnohé píšete, že nechcete mať s rodičmi kontakt

avatar
tamitamitami
8. máj 2024

Niektoré už naozaj preháňajú....netreba z dieťaťa robiť malého boha. Potom tu ženy plačú ako si nevedia dať rady s deťmi v puberte. Ja som proti fyzickým trestom, myslím si že naozaj sa veci dajú riešiť ináč. Nie, nie je vporiaku používať fyzicky trest ako bežnú výchovnú metódu.
ALE sú situácie kedy bohužiaľ treba zasiahnuť rázne aj jednou po zadku/ruke. Nie, dieťa naozaj nebude mať traumu z toho že ako malé dostalo 2 krát po zadku.

Malá začala mať odbodie že nás packala rukou, 100 krát som jej vysvetlila že sa to nerobí lebo nás to bolí a budeme plakať. Zahrala jej divadielko s bábikami aby pochopila, hrala sa že plačem keď to spravila, chytila ruky na znak že sa to nerobí. Až ma raz capla po tvári tak že mi pychla do oka, vtedy som jej capla späť po ruke. Hneď pochopila že to bolí a nerobí sa to. Ospravedlnila sa mi že už tak robiť nebude, ja som sa ospravedlnila jej a vysvetlila prečo som takto konala.
Traumu určite žiadnu nemá, všade kade chodí rozpráva že som najlepšia maminka na svete a milión krát cez deň mi hovorí ako veľmi ma ľúbi.
Áno, radšej by som bola keby to skončí pri tom vysvetľovaní ale snáď sa nenechám cápať od malého dieťaťa.

avatar
annm81
8. máj 2024

@mimka1402 Rozhodne. Vychovávať deti je náročné a naozaj sa niekomu môže stať, že zlyhá a udrie. Na verejnosti má človek ale oveľa väčšie zábrany ako doma. Nechcem si predstaviť, čo zažíva to dieťa doma, keď ani na verejnosti sa matka nedokáže ovládať až do tej miery, že dieťa vyzlečie a zbije.

Je hrôza sledovať, ako je násilie na deťoch v našej spoločnosti všeobecne akceptované (zdravím detského ombudsmana). Lebo jedna vec je zlyhanie dospelého, ktorému sa to stane raz, či dvakrát v živote - taký sa k tomu prizná s tým, že to bola jeho chyba, dieťaťu sa ospravedlní a urobí všetko pre to, aby sa chyba neopakovala - a niečo iné rodič, ktorý suverénne vyhlási, že občasná na zadok neuškodí, lebo je účinná a ktorému je potom ťažko uveriť, že to nepoužíva pravidelne, ak je to podľa neho také účinné.

Už som tu o tom mala pár výmen názorov, ale zopakujem to. Občasná na zadok (=nie raz alebo dvakrát za život) nemá dlhodobý pozitívny vplyv na správanie dieťaťa a naopak, môže mať celú radu negatívnych dôsledkov. Tieto tvrdenia máme overené na obrovskej vzorke detí. Prestaňte považovať fyzické násilie za užitočný výchovný prostriedok!

avatar
lenkakravcova
8. máj 2024

@annm81 prečo máš pocit, že tvoj názor je jediný správny v tejto téme a jediný akceptovateľný? (Píšeš to takým štýlom). Vychovala si už aspoň zo 3 deti do dospelosti?
Ja nie, mám jedno dieťa navyše ako ty, inak deti v podobnom veku ako ty, ale takéto závery kto je dobrý rodič kto nie a čo je a čo nie je akceptovateľné pri výchove nemôžem napísať. Nikto z nás nemá rovnaké podmienky a rovnaké deti. Ešte aj deti v jednej rodine môžu byť diametrálne odlišné. Na jedno môže platiť vysvetľovanie a na druhé jedna po zadku. Pritom ich môžu rodičia vychovávať rovnakej. Proste temperament, iné preferencie, vnímanie, to všetko treba brať do úvahy. Ak dieťa nie je týrané (rozumej bitky na dennom poriadku také že má modriny alebo psychické týranie ponižovania slovného), tak by sa nemal nikto starať do výchovy toho druhého.

avatar
slovakboy
8. máj 2024

Viem pochopiť že mu dala po zadku a že bola rozčúlená ale prečo mu sťahovala nohavice? To už nie je vporiadku. To nie je rýchla reakcia hnevu ale snaha ponížiť dieťa. Pre deti sú rodičia ako bohovia a bohovia milujúci a ochraňujúci. Dieťa očakáva, že mu rodič nedovolí robit zlé veci a zasiahne. Ale nikdy mu jeho boh nesmie povedať ani dať najavo že dieťaťom opovrhuje alebo mu povedať že je zlé, že ho nema rád že je vinné atď. Rodič má len vytvárať mantinely a keď naň dieťa narazí povie jasné nie, zamračí sa, nahnevá sa, pohrozí no no no. Ale nebije nedáva po zadku ani žiadne facky.

avatar
annm81
8. máj 2024

@lenkakravcova Moje dve deti a tvoje tri nie sú práve dostatočná vzorka na vynášanie takýchto záverov. Ale desiatky tisíc detí už áno - a na základe toho tvrdím, resp. tlmočím tvrdenie odborníkov, že dávať dieťaťu po zadku je minimálne neúčinné, často až škodlivé.

avatar
marsmykkok
8. máj 2024

@mimka1402 ja si myslím, že zase z toho že dieťa ostalo prekvapené a ani nemuklo tak možno také niečo zažilo prvýkrát a bolo prekvapené. Podľa mňa to teda matka nepraktizuje pravidelne, práve naopak. Ale len môj pocit, nepoznáme matku, situáciu doma u nich, ťažko povedať kto má pravdu.

avatar
gribka1
8. máj 2024

@marsmykkok Prvýkrát dostalo na zadok, a nezabudlo sa na stiahnutie nohavíc, aby to zacítilo čo najlepšie naostro.

avatar
oliolijanka
8. máj 2024

@lasona Keby to urobila v zahranici, tak jej zoberu dieta??
A daju ho do detskeho domova alebo na vychovu nejakej bezdetnej rodine, najlepsie pozostavajucej z dvoch chlapov??
A tym by chceli pomoct dietatu, ktoremu matka naplacala na rit kvoli tomu, ze vbehlo pod auto?😆

Co si nam svojim prispevkom chcela oznamit?
Ak v zahranici, v nejakej arabskej krajine, zavru do väzenia zenu, ktora mala kratku suknu, maju sa aj slovenske zeny obavat nosit suknu, aby niekomu nepripadala prilis kratka?

avatar
slovakboy
8. máj 2024

@marsmykkok ani raz udriet takto nie je vporiadku. To ako keby ti dal len raz muž facku. Veď len raz sa nahneval. Mení to vzťah. Viem tú matku pochopiť ale nemôžem súhkasit s tým čo urobila. Hnevať sa dá aj inak. Báť sa dá aj inak. Moja mama ma raz pred celou triedou vyzliekla dohola, lebo som mal rozgajdanú košeľu. Stiahla mi nohavice pri katedre úplne aj trenky. Zabudol som na to. Úplne. Až mi to niekto zo spokužiakov pripomenul v ôsmej triede. Môjho brata skopala na zemi pred inou učiteľkou a potom sa rozčuľovala na ňu že sa len prizerala a nezabránila jej v tom. Aj brat na to zabudol. Prečo asi? Báť sa vlastnej matky to s tebou niečo urobí. Vyrastal som v úplnej a milujúcej rodine. Chodili sme na výlety dovolenky lyžovačky. Otec mi nikdy nič také neurobil a nikdy ma neudrel nikdy mi nepovedal nič zlé na moju osobu keď tak komentoval čo som urobil alebo neurobil. Aj na mne a ešte viac na bratovi toto zanechalo stopy. Netrpeli sme ako iné niektoré deti. Ale nie je vporiadku to čo sme zažili. Odpustil som už vtedy aj brat. O to nejde. Ide o to, že deti sa nemajú biť a nesmú sa ponižovať.

avatar
zuzulka558
8. máj 2024

Ja nebijem ale neuznávam ani ako zažívam na ihriskách prosiť sa dieťaťu nech ide dole z preliezky lebo chce ísť aj niekto iný,,, stojí pri nom dohovara mu, rozpráva a prosí ho nie ze by ho schmatla,, ako matka sa prosí dieťaťu no choré tiež

avatar
tomasisa
8. máj 2024

@thoughtfulweirdo presne to ma napadlo,ze myslim si ze ta matka ma telesny trest ako beznu vychovnu metodu...a holy zadok na verejnosti?Take ponizenie, moze mat za nasledok problem v sexualnom zivote..

avatar
tomasisa
8. máj 2024

@slovakboy mam to podobne,otec trpezlivo vychovaval,mama nas mlatila,ja som uz ani neprosila aby prestala,brat sa jej smial do oci...dokazala besniet niekolko minut...ja som odpustila ale nezabudla,roky sme mali zly vztah,az teraz posledne dva roky sme nasli k sebe cestu..

avatar
elizabeta56
8. máj 2024

Ja by som deťom nedala na zadok ani tam, ani doma. Už sa mi taká situácia stala, nie s bicyklom, boli sme pešo a syn vybehol na cestu práve, keď išlo auto. Veľmi som sa zľakla, okríkla som ho a stiahla ho na kraj. V tej chvíli som mu dosť zvýšeným hlasom vysvetlila, prečo nesmie takto behať, a že nechcem kričať, ale inak to v tej chvíli neviem. Syn bol veľmi vyľakaný, lebo nie je zvyknutý na veľký krik. A môžem povedať, že sa to už neopakovalo. Dieťa by som neponížila tým, že by som ho trestala takto na verejnosti. Dospelí myslia, že deti necítia poníženie, ale opak je pravdou, zostáva im to v podvedomí a vyjde na povrch v dospelosti v rôznych situáciách. Ale rozumiem, ak niekomu prasknú nervy a v tej chvíli to inak nedokáže riešiť.

avatar
natalia1337
Odpoveď bola odstránená
avatar
vladka521988
8. máj 2024

Je to stara výchova, inac to ta matka nevedela.Chapem jej emócie..ale toto nič nerieši.Len dieťa má strach.Bitkou len strach vytvárame.a ničíme dôveru. V živote som za toto deti nebila. Nemá ísť s takým cez cestu na bycikli.Ak aj,tak ma ho držať za ruku.Nasho syna učím od mala,že je to nebezpečné. TIEZ AKO 2 ROCNY chcel ísť do 4 prúdovky.A naučil sa.Ale nie bitkou. A ešte na holý zadok.To je poníženie pre dieťa. Extrém no.Nesudim,sme len ľudia.

avatar
klip0
8. máj 2024

Neznášam akúkoľvek bitku dieťaťa (aj jemné capnutie po zadku je neprípustné).
Ale stiahnuť nohavice a tak dieťa udrieť, z toho mi je normálne na grc, to normálna matka nespraví

Strana
z3