• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Krst dieťaťa

19. marca 2016 
Potrebovala by som poradiť.ja pokrstená nie som a moj muž je a teraz sa hádame či dat alebo nedať naše dieťa pokrstiť.malá sa narodí každým dňom .mňa by zaujímal váš názor.
Ja by som to chcela nechať na dieťa nech sa rozhodne ked bude staršie.ide o to ze ani manžel a ani ja do kostola nechodíme a ja ani nie som krstena.ako je to ak by sa chcelo dieťa dat pokrstiť napr. Ked bude mat tak 10 rokov?je s tým nejaký problem?
15. feb 2009 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj sloto, my s manželom sme pokrstený, ale nikto z nás nechodil do kostola, a neboli sme tam už dááávno, dokonca sme sa v kostole ani nebrali, ale malého sme dali pokrstiť, je to na vás, musíte sa dohodnúť. Inak keď bude dieťa chcieť sa dať pokrstiť samé, nie je problém, len musí chodiť na prípravu, keďže je staršie (nie mimčo). Inak je to v pohode, sestranica dala dcéru pokrstiť minulý rok a to už má cca 12 rokov, presne neviem.
15. feb 2009 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sloto,je uplne jedno,kedy das dieta pokrstit.ani my sme este malu nedali.. :wink: :slight_smile:
15. feb 2009 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nasa nie je...do kostola nechodime a ani nepatrime k nejakej konkretnej cirkvi...
podla mna je tiez lepsie nechat krstenie na cas, ked si to dieta uvedomuje...
15. feb 2009 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moja neter sa krstila ked mala devat a problemy niesu ziadne.
15. feb 2009 o 20:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som bola krstená keď som mala 6 môj brat mal 4 tuším tam bol problém rodičia neboli zobratí v kostole a mama nebola pokrstena v deň nášho krstu sa brali v kostole mam neni pokrstená do dnes a ľutuje teraz na staré kolena by sa chcela dať :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
15. feb 2009 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, my sme krstili ked mal syn 2 roky...inac ja som krstena v evnjelickom..manzel v katolickom...
a krstili sme, ked sme neboli manzelia, brali sme sa vlani na urade...a nemali sme problem pri krste..len jeden z krs. rodicov musel byt pokrsteny..
15. feb 2009 o 20:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ja si tiez myslím ze to dieťa by malo ked tak vedené k viere a nie len tak krstiť
15. feb 2009 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som bola krstena ako 12 rocna :grinning: a bol s tym neeeeeeeskutocne brutalny problem kedze moji rodicia sa nebrali v kostole. ale neskutocny!

inak moji rodicia do kostola nechodili ani nie su veriaci, a ja ani neviem ako som k tomu prisla ze som - od nich urcite nie. aj manzel je a preto sme malu pokrstit dali, ale az po troch mesiacoch. Ked uz nic, aspon nebude mat zbytocne opletacky a papierovacky a neviem co ak sa nahodou v buducnosti rozhodne vydavat v kostole a vsetko okolo toho.

aj moja kamaratka nie je pokrstena ale jej manzel je a velmi chcel aby sa brali v kostole...lenze to vobec nebolo take jednoduche vybavit, nakonies mali nejaky zvlastny dvojity obrad....ako civilny a potom nieco á la cirkevny :unamused:
15. feb 2009 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ukmima a kde ste nakoniec pokrstili dieťa?ako ste sa dohodli?
15. feb 2009 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj,
ja som pokrstena od narodenia ale priatel sa dal az ked mal 18 a maleho sme nedali, nechame to na nom, ak raz bude chciet nech to spravy, pretoze do kostola nechodime a nechceli sme ho davat len tak"pro forma". Moja cast rodiny to sice brala dost tazko, ale nakoniec to nechali tak :wink: myslim tie otazky typu "a preco nie ked ste aj vy?","nechate ho v dedicnom hriechu?" a podobne...o tychto veciach si myslime svoje, tak mozno aj preto sme sa rozhodli nechat to na malom, nech je to jeho vlastne rozhodnutie.
15. feb 2009 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sloto,nejako nechápem,teraz sa neviete dohodnúť na krste a potom vo výchove sa viete dohodnúť? dieťa predsa treba nejako viesť aj v duchovnom živote,ak myslíš na 10 rokov ako vek kedy sa bude vedieť rozhodnúť,či chce alebo nechce byť krstené a teda byť veriacim čo vtedy čakáš? rozhodne sa tak ako mu poradíte vy rodičia resp. ukážete svojim postojom,či vieru treba alebo netreba...myslím si,že treba porozmýšľať nad výhodami resp. nevýhodami krstu /neviem to správnejšie vyjadriť/-a to nemyslím len na papierovačky a vybavovačky pri neskoršom krste ale aj na duchodnú stránku veci :wink:
15. feb 2009 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Jani ved práve o to mi ide.načo krst ked ja v to neverím a nebola som k tomu ani nikdy vedená.muž sice ma krst aj to ostatné ale tiez nechodí do kostola.svadbu sme v kostole nemali,vtedy to nikomu nevadilo.ja hovorím o tom ze by sa v takomto pripade malo dieťa rozhodnúť samé.co ak si nájde evanjelika a ono bude katolík?
15. feb 2009 o 20:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja tiez nechodim do kostola ale deti mam pokrstene,keby bolo na mne tak ani nebudu ale babky by to neprezili.u nas na vychode je zauzivane ze svadba je tam akej viery je nevesta a deti sa krstia v kostole po manzelovej viere.
15. feb 2009 o 20:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja do kostola nechodim ani moj muz, a syna idem krstit o dva tyzdne. v boha verim, tak preco nie? aj ja som pokrstena a aj moj muz. preco by nemalo byt moje dieta.
sloto asi by si mohla trosku ustupit manzelovi. on nechce vasmu babetku zle, ale ak on veri v boha tak ho nechaj urobit co poklada za najlepsie.
v zivote budu este vaznejsie kompromisy a tento neublizi ani tebe, ani babetku a manzel to isto oceni :wink:
15. feb 2009 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sloto, urobte ako citite a dohodnite sa :wink: my sme s manzelom pokrsteni, svadbu sme v kostole nemali, ani tam nechodime, nie sme veriaci. deti nemame pokrstene, moja babka s tym mala problem. preco by si nemohlo najst dieta cestu k nejakemu nabozenstvu bez krstu, az spozna viac zivot a rozhodne sa? moja spoluziacka sa davala krstit v 18r. a zije vo viere mozno viac ako mnoho inych, ktorych k tomu rodicia viedli, pritom tak nebola vychovana. bohaty duchovny zivot sa da viest aj bez cirkvi
15. feb 2009 o 21:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslím si, že ak chce niekto pokrstiť svoje dieťa, mal by si uvedomiť aj to, že ho to aj k niečomu zaväzuje /myslím tým aj kresťanskú výchovu/. Krst nie je iba formalita alebo cesta k papieru na bezproblémový sobáš v budúcnosti. Krst = zodpovednosť.
15. feb 2009 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Suhlasim so Simou.. A len podotknem, ze ti, co sa brali v katolickom kostole, tak predsa pri sobasi slubovali, ze budu dieta vychovavat v krestanskom duchu... mam pocit, ze mnohi si to neuvedomuju... tym nechcem nikomu nic vycitat, len tak trochu to dat do povedomia.
15. feb 2009 o 22:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suhlasim...bohuzial cirkev je v tychto veciach tak skostnatela ze sa mi az rozum zastavoval.. a krst sa stava aj cestou k bezproblemovemu sobasu (ani to nemusi byt az tak bezproblemove).... preco som ja mala problem s krstom, len preto ze rodicia neboli sobaseni v kostole. keby boli mrtvi, tak by ma pokrstili...je to obludne, ale je to tak :rolling_eyes: akosi sa ten povodny vyznam krestanstva straca co sa tyka uradnych veci. skoda :pensive:
15. feb 2009 o 22:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslím, že nie je dobré krstiť dieťa pokiaľ ani jeden z manželov nežije "vo viere", je to akoby sme zasiali semienko, ale nechceli ho polievať.
A zároveň nesúhlasím ani s názorom, že dieťa sa má v staršom veku samo rozhodnúť, akou cestou sa má uberať. Náboženstvo je pre človeka súčasťou života presne tak, ako napríklad rodný jazyk. Nemôžme si povedať, že s dieťaťom nebudeme rozprávať, aby sa mohlo neskôr samo rozhodnúť, akou rečou chce hovoriť.
Samozrejme, že v dospelosti sa dieťa môže samo slobodne rozhodnúť, ako sa to len z kontrétnej situácie dá. Ak sa chce vybrať inou cestou, v tom by zrelý rodič nemal podľa mňa brániť.

Napríklad dnes večer sa ma najstarší syn pýtal, čo s ním bude, keď zomrie... Som zvedavá, čo by na toto odpovedali ľudia, ktorí nechcú dieťa zaťažovať náboženstvom... A je to denne tisíc otázok, odpovedí a rozhodnutí, ktoré sú silne ovplyvnené mojím presvedčením.

sloto, asi by ste sa mali s manželom rozprávať nielen o tom, či chcete alebo nechcete dať svoje dieťatko pokrstiť, ale hlavne o tom prečo to chcete.
Či tvoj muž chce dať malého pokrstiť len preto, lebo sa to má,
preto, že ho do toho tlačí príbuzenstvo,
že chce urobiť veľkú oslavu
alebo preto, že túži vychovávať vaše dieťa v kresťanskej viere.
15. feb 2009 o 22:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mracik - krasne si to napisala :slight_smile:
15. feb 2009 o 23:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mracik - krasne si to napisala :slight_smile:
15. feb 2009 o 23:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jééj, ďakujem kočky, :slight_smile:
15. feb 2009 o 23:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa dala pokrstit pred dvoma rokmi, takmer ako 30 rocna... nasim som ale vycitala, ze ma nedali ako malu, lebo teraz som musela dva roky chodit na poucenie a pod... podla mna to cirkev prehana, babtka sa nikto nepyta a krstia, a dospely, ked sa sam rozhodne, tak nie ze by ho brali vsetkymi desiatimi, ale naopak, kladu si tisic podmienok... ale nechcem aby mala aj moja dcera taketo problemy raz, tak som ju dala pokrstit ked maa rok ( skor mi ju nechceli, lebo som nebola ja ani svadba nebola v kostole...) nakoniec je pokrstena, ja som si dala spravit vsetko aj birmovku v jeden den, ale bolo mi fest trapne, ze tam stojim dospela a vsetci na mna cumia...
ale mam priatela a ten je zasadne proti tomu, ze ked budeme mat dieta, aby sa dalo pokrstit... ja si hoaj tak chcem dat pokrstitk, a jeho este o tom presvedcim, vysvetlim mu , preco to chcem, ze je to pre mna dolezite... v tomto smere sme ako ohen a voda... nie som velmi fanaticky veriaca, ale krst nikomu neuskodi.. naopak, raz sa baba moze chciet vydavat v kostole a bude problem.. ani ja som nebola vedena k viere a viera smi ma aj tak nasla... takze tak... a co ked si raz moja dcera najde veriaceho chalana a bude mat s tym problem, ze by nebola pokrstena ? to by ju od viery akurat odradilo, viem o com hovorim, kedze som si to presla...
podla mna ma cirkev az moc velku moc a zneuziva to..... ja preto nerada chodim do kostola niekedy, lebo maloktorý knaz je taky ako ma byt.... viera je pre mna jedna vec a cirkev druha...
16. feb 2009 o 08:22  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katrin - presne tak :wink:
16. feb 2009 o 08:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som vychovávaná tie kresťansky, ale moc do kostola nechodím, lebo ako katrin píše, viera je jedna vec a cirkev druhá ... tiež som dala dievčatá pokrstiť aby v budúcnosti nemali na mňa ťažké srdce
16. feb 2009 o 08:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katrin, ak sa krstí malé dieťatko, rozhodujú za neho rodičia /ako vo všetkom ostatnom, nie?/ takže aj ony absolvujú prípravu na krst /teda aspoň by to tak malo byť/, aby si boli vedomí toho, čo idú v mene dieťatka urobiť. Ak sa už krstí starší človek, už za neho nerozhodujú rodičia ani nikto iný, rozhoduje za seba on sám a preto on sám musí /by mal/ absolvovať prípravu nie pre parádu, ale na to, aby si bol vedomí toho, čo krst znamená a hlavne by mal mať jasno v tom, prečo to ide urobiť, aký to má v jeho živote význam. A také dôvody, že aby som nemala problém, keď sa budem chcieť vydať v kostole, ... sú podľa mňa vypočítavosť. Človek sa krstom zaväzuje aj k vedeniu a výchove dieťatka vo viere, bez toho je krst naozaj iba také "zneužitie" sviatosti krstu.
16. feb 2009 o 09:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mracik, tu paralelu co si pouzila o rodnom jazyku a nabozenstve som pochopila :wink: ale takto to v skutocnosti nefunguje, mozog cloveka je taky zlozity, ze nic nie je nevratne. v nasej rodine sa stal pripad, ze dedkova sestra odisla do usa v 17 rokoch a ked sa vratila ako 70-rocna na slovensko, vo svojom rodnom jazyku vedela len jedinu basnicku a nerozumela jej, svoj rodny jazyk uplne zabudla. tiez je vela ludi,ktori napriek vychovu na vieru zanevreli alebo zmenili vierovyznanie. ako vysvetlim smrt detom predsa nesuvisi s krstom :confused:
16. feb 2009 o 09:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
co? my sme veriaci a malu sme dali pokrstit bez nejakej nauky.... zavolala som knazovi co nas sobasil ze co treba ku krstu, ja by som nemala problem ani s naukou a neviem cim, a on na to ze nie je problem, mozeme sa dohodnut na termine. a to nie je len taky fararik, ale opat :slight_smile:
myslim ze ten tko berie krst ako formalitu nebude mat tazku hlavu ci nieco zneuzil a ten kto to tak neberie, bude svoje dieta podla toho vychovavat.
My do kostola nechodime, prestahovali sme sa na dedinu, kde nie je kostol :grinning: omse sa robili, ale len evanjelicke...boli by aj katolicke, ale evanjelici sa vzburili ze ako to ze katolici maju castejsie, tak radsej nebude mat nikto. A hotovo! :grinning: tomu vravim miluj blizneho svojho.
16. feb 2009 o 10:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bambusko, práve tá tvoja príbuzná tiež krásne zapadá do tej paralely. Človek samozrejme môže zabudnúť na svoj rodný jazyk, ale keby sa v útlom detstve žiadny nenaučil, tak sa nenaučí ani ďalší. Myslíš, že bolo zbytočné, že sa ho v detstve naučila, keď ho potom nepoužívala?
Alebo dám ďalšiu paralelu, nebudem dieťaťu púšťať Mozarta, lebo čo ak by chcelo v dospelosti počúvať Bacha? Nebudem ho učiť hrať na klavír, lebo v dospelosti by možno chcelo hrať na gitaru?
Samozrejme, že každá paralela má svoje úskalia...

Jednoducho som chcela povedať, že dieťa sa nedá vychovávať vo vákuu. Nemôžme dať dieťaťu pohľad "zhora", keď sami kráčame po Zemi, vnímame svet z určitej perspektívy.

A o tej smrti som písala ani nie v súvislosti s krstom samotným, ale s názorom, že dieťa sa nemá viesť k žiadnemu náboženstvu, ale má sa až v dospelosti samo rozhodnúť. Ale to jednoducho nie je možné. No teoreticky môžeš dieťaťu povedať, že vieš čo, je na to množstvo názorov, však uvidíš ako to budeš cítiť, keď narastieš.
Lenže skutočná viera v Boha neovplyvňuje len názory na život a smrť, ale každodenné rozhodnutia a činy, aj výchovu samotnú.
16. feb 2009 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslím, že v otázke krstu, či dať dieťa pokrstiť alebo nie, by som sa v prvom rade pýtal, aký názor má na to Boh v Biblii a nie čo si o tom myslia tí druhí, spoločnosť, učenie nejakej cirkvi, kultúra a pod. Pokiaľ sa jedna o vzťah k Bohu, tak sa mi jeho názor na to zdá byť to najdôležitejšie. Ak je to však až na druhom mieste, tak je to v podstate jedno - krstiť či nekrstiť a kedy. Akurát z tých spoločenských, kultúrnych a pod. hladísk je výhodnejšie dieťa pokrstiť.
16. feb 2009 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
1 2 3 ... 5
Tvoj príspevok