Mama ma neznáša. Má niekto podobný problém?

aj ja by som rada pridala svoj príspevok o mojej materi, ktorá sa ku mne správa ako ku psovi. Keď som mala 7 rokov zomrel mi otec. Odvtedy mamu zaujíma len môj brat, jej prvorodené dieťa , ktoré bolo viac choré ako zdravé, preto mu musela venovať viac času a ja ked som sa narodila, už od začiatku som musela byť samostatná. O všetkom sa bavila len s bratom, lebo je odomňa starší o 4 roky, ich rozhovory boli tajné a mne roky hovorila, že som ešte stále malá na také rozhovory a aj tak by som ich nepochopila. Občasmi to hovoria ešte aj teraz keď mám 30. Keď som mala 24, predala rodinný dom po svojich rodičoch lebo brat si tam nasťahoval krásavicu a ona z toho bola na práškoch, nevedela ako ich od seba odtrhnúť a chcela mať svojho synáčika nesamostatného pri svojej sukni tak radšej dom predala. Už pri predaji ma šokovala vyjadrením že dom vymení za byt aj s doplatkom s tým, že majiteľom bytu bude len môj brat a ja budem tá hlupaňa ktorá bude platiť nájomné elektriku a plyn a ja s dcérou budem v jej byte a samozrejme ešte aj jej platiť. S tým som nesúhlasila a to ste mali vidieť tie reakcie, brat mi dal facku že čo si to dovolujem a moja mater mi povedala, že kde spravila chybu vo výchove. Po mesiaci mama narhla, že byt teda napíše na mňa ale že nikdy v živote nemám si opovážiť prísť za ňou si pýtať peniaze, alebo nedajbože na opravu bytu, lebo môj brat povedal, že byt financovať nebude, jedine ked tak niekto zaňho. Tak v byte bývam už šiesty rok a šiesty rok počúvam ako mi pomohla. Ja som jej za to vďačná že mi pomohla kúpiť byt, ale už nemám silu sa jej vnucovať za to každý deň. Neustále ma s bratom uráža, ponižuje a pod. Prvá návšteva mojej materi bola keď sedela v kuchyni : Bože ako sa tu zle cítim, už nech som konečne doma, pozrie na brata a povie vypadneme už ? To sú prívetivé slová, že? Moju dcérku vždy sii brávala na víkendy, musela som jej ju dávať, aby som sa vyhla konfliktom s nimi a teraz to už zachádza až tak ďaleko, že moju 7 ročnú dcéru štve proti mne. Je normálne keď matka mi gratuluje k 25 narodeninám a povie miže načo mii bolo decko, keď ma jej otec nechal samú a nemá o ňu záujem? Načo som si s ním líhala do postele ? K 26tym narodkám mi kúpila takú plastovú dózu s cenovkou aa pokladničným blokom vnej? Cena bola 15 korún. Povedala mi vieš aké to bolo drahé? So staršou dcérou som bola roky sama, aj to mi vykrikovala ateraz som si pred 2mi rokmi našla priateľa a momentálnemáme spolu 2 mesačnú dcérku. Na začiatku jej priateľ vyhovoval a teraz je preňu najväčší hajzel. A to priateľ našiel robotu pre môjho neschopného brata. Robia spolu v jednej firme. Ale to je strašne málo pre moju mater. A to nehovorím za seba, že bratovi som našla zhruba asi 20 robôt a ani do jednej nenastúpil, neprišiel na pohovor, neposlal ani žiadosť so životopisom, ale hlavná vec že mater oklamal, že som mu robotu žiadnu nenašla. ešte šťastie že kamarátka mi poradila, aby som si maily, ktoré mu posielam vytláčala ako dôkaz.Ale ani to nestačilo pre moju mater a aj napriek tomu, verila len svojmu synáčikovi. Brata toho radšej nevidím a do žiadneho rozhovoru sa s ním nedávam, nemá to zmysel, lebo mne povie iné a materi iné a vždy som vinná len ja a len ja sa musím im ospravedlniť, aj vtedy keď konflikt začnú oni dvaja. V apríli som bola v 9tom mesiaci tehotenstva a brat vyvolal konflikt samozrejme, že sa s materou opili ako divé svine. Moja dcéra bola u mami a mamin pes zasa u mňa. S mamou som sa dohodla, že môžem mať psa na 4 dni. No na 3tí deň radšej vyvolali konflikt kvôli psovi, brat do telefonu začal vykrikovať ako nepríčetný že si príde okamžite pre psa. No ja som nerátala s tým, že o 5 minút bude stáť ožratý ako doga pred mojimi dverami doniesol mi dcéru. No ale pes sa ani nemal ísť k bratovi a utekal pred ním. Aby som podotkla môj opilý brat si sadol do auta aj mojou dcérou. Môj brat bol šofér. To je trúfalosť, že? Keď brat odomňa odchádzal tak povedal, aby som do rána zdochla a priateľ bol doma. Ja som počula len zašomranie, ale moja mater si dala tú námahu že mi to zavolala a do telefonu povedala. to je skvelá matka ktorá podporí dcéru? Ja som po pár dňoch ked som s materou volala povedala, že čii má brat hrošiu kožu na ksichte prísť pre priateľa do roboty na aute a pozerať sa mu do očí, ked mne prial aby som do rána zdochla. Lebo keby zdochnem ja, tak zdochne vo mne aj moje dieťa. ˇMame som povedala, že či sa brat náhodou nemá za takéto reči ospravedlniť. Mama povedala, že nič také zlé nepovedal a preto sa nemá ani začo ospravedlniť. Momentálne sme zasa v konflikte. Brat si pozval kolegu z roboty do materinho bytu. no káva sa určite nepodávala, ale alkohol tak to je iná reč. Kolega ten s nimi tiež popíjal a moja mater aj s bratom ma pred ním ohovárali jedna radosť, môj brat sa o mne vyjadroval že sestru má akú piču, chuderu a že sa s materou musia za mňa hanbiť. No tento kolega stretol o dva dni môjho priateľa a všetko mu povedal, obaja sme ostali šokovaní. No teraz už viem, čo si v skutočnosti o mne mater aj s bratom myslia. No a aešte takú perličku nakoniec, mater mi celý život vykrikuje, že čo si nasporila peniaze, že ja ani korunu nedosstanem, lebo nevďačnej dcére nič netreba, vôbec sa neviem správať a tak a všetky peniaze dostane len jej synáčik. Vedela by som toho napísať ešte strašne veľa. Hádam má aj niekto iný podobný problém ako ja. Dúfam, že mi poradíte, čo by sme robili ak by ste boli na mojom mieste.

@petula8 och silná káva.dufam ,že spriatelom si dobre rozumieš,ak ano tak maš velku podporu od neho..moj manžel ma matku ktorá cely život chlastala,aon mal pri nej hrozne detstvo,manžel je jedinačik amam u nho velku oporu doteraz ale nechapem preco chcel ostať v rodičovskom dome.možno cítil istúzodpovednosť za matku aj ked taku co ho porodila len nato aby na nom ryžovala .mna ako nevestu nemá rada nesuhlasila som s jej sposobom života,anepustala som k nej deti.mame oddelene domacnosti.deti si vychovavame spolu smanželom.taraz som v takom stadiu že sa snou rozpravam ale len ak ju stretnem anevolam ju na navstevu ona nechodí.nebojim sa už o deti lebo su už večšie ,doteraz som sa bála aby im neubližila.aked su už večšie tak to zomna to napetie opadlo.ale nepustim ju do sukromia ,porozpravam sa snouale do sukromia ju už nepustím je to celkom dobre riešenie myslim,že aj prenu.ked ti môžem poradiť nehadaj sa snou,jednym uchom dnu adruhym von lebo stakymi povahami sa nedohodneš,len večšie peklo bude.aten byt ber ako odškodne za tvoje biedne detstvo 🙂

@petula8 dávno by som s nimi prerušila všetky styky...a basta.. 😠

ďakujem ti za tvoje vyjadrenie. Áno s priateľom sme spolu veľmi šťastný. Síce nie je otcom mojej staršej dcéry ( len tej mladšej) ale on ju akceptuje a berie ju ako svoju dcéru. A zasa na oplátku dcéra mu hovorí ocinko. to som veľmi rada. Vieš len niekedy mám pocit ako keby mi mater s bratom závideli že mám teraz šťastný život. Lebo brat je sám, priateľku si nájsť nemôže lebo to by mater neprežila a brat ten sa zasa o mamine peniaze nechce deliť s nikým. A u materi má brat všetko jej byt je na brata napísaný všetky poplatky platí zaňho, a skáče mu okolo riti. Malú teda mám na mysli staršiu dcéru tam radšej ani na prázdniny nepošlem, lebo to by som potom do vianoc počúvala, že tam musela byť týždeň. do vianoc je dlhá doba a to by už ani pravda nebola, že ona by si ju vypýtala na prázdniny. Vieš len ja si už s materou ani nemám čo povedať. Keď jej volám tak sa maximálne najviac vypytujem na psa, oni dvaja ma nezaujímajú vôbec.
Len škoda že môj otec zomrel, ten ma miloval najviac na svete.

@ootaznik ahoj presne viem o čom hovoríš. Ja mám to isté s mojou materou. Mne toto vykrikovala do telefónu keď som mala práve 26 narodeniny. To bolo akože blahoželanie. Presne to isté mi hovorila, že som neschopná vychovávať dcéru, riešiť všetky problémy v práci okolo dieťaťa, nechodím si od nej pýtať peniaze ( ak by mi náhodou došli) a to všetko štve moju mater. Lebo vie že som samostatná a môj brat starší visí na nej citovo, sedí pri jej sukni. Ak ti môžem poradiť totálne ignoruj komunikáciu s ňou, zredukuj ju na totálne minimum, ja sa mojou materou bavím o počasí, o tom ako som kúpila štipce v obchode a ked mama nahodí tému dieťa, život, peniaze, alimenty na dcéru tak ju odbavím že ja predsa viem najlepšie čo mám spraviť, viem že ju to zakaždým vytočí ale to už neriešim. vyskúšaj to aj ty.

@petula8 a prečo je vôbec voláš? zmeň si číslo a pokiaľ dôjdu za vami k dverám, ani neotvor a rovno zavolaj políciu, že ťa obťažujú .. iné ma nenapadá, okrem inzerátu, že vymeníte byt v inej lokalite, dúfajúc, že oni tento inzerát nenájdu .. či priamo v banke sa spýtať.. vziať si hypotéku, kúpiť iný byt, ten kde ste teraz, predať a z toho doplatiť zvyšok hypotéky .. len mám dojem, že takto sa to nedá, prípadne byt bude stáť opustený a nevyužívaný aj mesiace, no možno na prenájom by niekto vzal

@kizzy mozno ta trochu upokoji, ze ja mam este horsich rodicov ako ty a mam vela kamaratok co maju tiez hrozne mamy a prerusili s nimi kontakt. Skus sa od nej odputat, najst si pracu, odstahovat sa, spoznat novych ludi v praci, alebo napriklad na kurzoch - ci uz anglictiny, alebo na inom, zacni chodit napr na aerobic, do fitka, kde tiez spoznas ludi, proste nesed medzi 4 stenami ale snaz sa stale niekde byt, stale mat nejake zaujmy, niekam chodit, trebars aj do muzea, alebo len tak pozriet vyklady v nakupnom centre, alebo na zmrzku alebo do kina s kamoskou, musis zbierat aj pozitivne zazitky aj ked to budu len malickosti...V zivote sa snaz nestretavat sa s ludmi co ti skodia, dodavaju zlu energiu a nespravaju sa k tebe pekne - to je jedno ci to bude mama, zly frajer alebo falosna kamoska....Verim tomu, ze ked budes zazivat take dni, ze napr cez den v robote, po robote do kina alebo niekam a vratis sa vecer domov plna dojmov z kina, alebo z pokecania si s kamoskami, kolegynami na pizze, kave...tak nebudes mat cas mysliet na mamu, krivdy, rezanie sa...Ked sa ta osoba - matka k tebe tak skaredo sprava, ona sa uz nezmeni, kasli na nu, a mozno ked s nou dlho nebudes si uvedomi ze jej chybas a ze ta ma rada....niekedy je lepsie s ludmi nebyvat len sa s nimi obcas stretnut, aby boli vztahy lepsie...ale len obcas!!!! drzim palce velmi silno a nerez sa, ked mas chut sa porezat, najdi si rychlo daco ine co ta zaujme, zabavi, aby si sa neporezala...chod radsej medzi ludi von

precitala som si aj ostatne prispevky, je to smutne, neviem naco maju niektori ludia deti ked ich nenavidia 😢

@kizzy ahoj,,,ja takýto problém našťastie nemám, pri mne mama stála aj napriek tomu, že som otehotnela v 17-tich,,,,ale ona má rovnaký problém so svojou mamou,,,,už od detstva ju neznášala.kým bola malá, bolo to ok, ale akonáhle starká zistila, že mama m aj vlastný náor začalo sa peklo. mama nič nemohla, bola vždy tá najhoršia, mala 2 mladšie sestry, musela sa o ne starať,,,,to najhoršie sa začalo, keď prišla na strednú,,,,mama nemá hlavu na čísla, ale starká ju aj tak dala na ekonomickú(dnešná obchodná). jasné, že to nezvládala. našla si frajera, ale starkej sa nepáčil, lebo mama chodila na dobrú školu a on bol len "bagrista". chodila sa na ňu sťažovať do školy, profesorka jej vynadala pred celou triedou, že sa jej mama na ňu stále sťažuje,,,,všetci ju v škole neznášali,,,,školu nezvládala a v 3.ročníku prepadla,,,,robila reparát, aj ho napísala dobre, ale nepustili ju ďalej lebo jej triedna presvedčila profáka u ktorého písala, aby jej to nedal,,,,tak opakovala ročník,,,,medzitým ju frajer nechal, lebo starká k nim stále chodila a kričala po jeho mame, aby jej dal pokoj,,,,po pár mesiacoch zo školy odišla a tak dodnes nemá maturitu,,,šla robiť do závodu, tam našla môjho otca a keďže nemala peniaze na žitie, vzali sa,,,,jasné že ho mala aj rada ale nie dlho,,,po tom ako otec zistil aká je starká začal si k mame dovoľovať,,,,vedel že nemá kam ísť a tak ju bil kď bol opitý atď,,,moja mama je už niekoľko rokov nezamestnaná. lebo bez školy nemá šancu,,,,je psychicky na dne, ki mame príde, ale po pár hodinách aj odíde, lebo sa stále hádajú,,,

@petula8 ahoj, ja to takto robim, ked zavola malej, tak telefon dam rovno malej, neriesim to, o com sa bavia, akurat mam potom problem vysvetlovat malej, preco babi nepride :( o nic ju neziadam, nic od nej nechcem, len chcem zit svoj zivot, ju k tomu nepotrebujem, pretoze my sa ani len o pocasi neviem normalne bavit

@petula8 ako baby píšu- preruš kontakty,je to ako keby si si šliapala na kurie oko 😝
prestaň naň šliapať a časom aj to kurie oko zmizne 😉 Súhlasím s babami, preruš styky a to že si odstala od nej byt neznamená,že budeš trpieť psychický teror....

@petula8 tu možno nájdeš inšpiráciu, tam je povedané skoro všetko, čo v takých prípadoch zaberá :
https://www.modrykonik.sk/forum/tema/moje-matka...

díki za inšpiráciu práve som to dočítala, ja by som najradšej vystrelila moju mater aj s bratom do inej planéty čo najďalej odtiaľto, to si asi najviac prajem.

@kizzy co ti napisat?
mas to tazke, asi ako ine zeny, alebo dievcata, ale urcite nie neriesitelne, neviem ci studujes, alebo uz pracujes, ja som mala problemy tiez z mojou mamou, ale tym, ze uz nemam 18, ale 29 ale ono je to problem na cely zivot 😅
z odstupom casu sa na veci pozeram inac, ale to len asi preto, ze moju mamu chapem, aj ked z mojho pohladu ju to neospravedlnuje jej spravanie, ale tym, ze viem preco sa tak chovala, a chova, mam na vec iny pohlad....
Neviem ci to pises preto, aby si nasla kamosku s podobnym problemom, tych je tu urcite vela, alebo aby si to niekomu napisala a vykecala sa....
Nechce sa mi moc rozoberat moju maminu, je to uz pre mna minulost, a chapem ju, mne jedine co pomohlo, a myslim, ze casom pomoze aj tebe, osamostatnit sa ....aj ked u mna to v mojom veku nebolo mozne, mozno mas ty ine moznosti....
mozno by som este skusila to neako riesit cez otca, kedze uz nie si mala, a jemu povedat co ti vadi, ked sa da, a pockala na jeho odpoved a reakciu, aky ma na to on pohlad a nazor, a ci sa mu zda vztah medzi vami okej ak nie tak by som porozúpravala aj s nou aj s nim spolu, aj ked sa mi zdalo, ze tvoja mama moc na debaty nie je co je tazko kecat potom o niecom, ale urcite by som sa jej spytala preco ma medzi tebou teraz ten odsput co sa tyka napr. tych ranajok, a myslim, ze ju nieco velmi trapi, vo vasom vztahu, ale neviem co....
ja si pamatam, ze moja mama na mna raz vybuchla, asi v patnastich velmi ma vtady zbila, a len neskor mi jej sestra moja teta povedala, ze ju to mrzi, medzi mnou a mamou nebola dlho komunikacia ziadna, to len ako priklad, ze nieco ju musi trapit, a nevie si k tebe naist cestu, ....
no a este ma napada k tej psychike, chapem, ze rezanie ti sposobuje ulavu, ale ked sa ti da vyhladala by som odbornu pomoc bud skolskeho psychologa,ked chodis do skoly, alebo do prace, tak uz pre dospelych, tiez mam dobre skusenosti z odbornou pomocou....
viem, ze sa ti problem nevyriesi hned, urcite to vies aj ty, a preto ti prajem vela sily a pochpenie tvojej mami, lahsie sa ti potom bude pozerat na veci z nadhladu, a neriesila nic nasilu, ked nema zaujem, tak si pomaly zariaduj svoj zivot, a tes sa ze raz budes ty mamina, a urcite budes lepsia ako tvoja 🙂 , to mi ver...
ked ma nieco napadne tak ti este napsem...... 😉

@kizzy ahoj nečítal asom si celé príspevky ale presne toto mám pocit aj ja...že ma vlastná matka nenávidí stále sa len hádame a nevieme sa normálne baviť a práve mi povedala že keby mohla sa rozhodnúť znova -nechce deti - tak to mi bolo ozaj nepríjemné ako jej dieťaťu....☹

treba podakovat za zivot a ist svojou cestou

Ahojte! chcela som zalozit novu temu, ale nasla som tuto, tak sa idem vyrozpravat.. je mi zle, z mamy, z pristupu aky ma ku mne aj k celej rodine. no ale od zaciatku..
nikdy som nemala s mamou nejak obzvlast dobry vztah,ale ani nie taky, ze by som ju uz ako mala nenavidela, prave naopak, bola som na nu velmi naviazana, a bolo mi za nou luto aj ked som mala 15rokov a odisla za skolou.. ale potom sa to nejak cele pokazilo.. moja mama je velmi introvertny typ cloveka, cely zivot vzdy niekoo nenavidela, hlavne rodinu mojho otca, pretoze si myslela, ze ju ako nevestu neprijali atd..moj ocino nebol nejak zvlast dobry manzel ked som bola mala, dost pil a flakal sa, ale nikdy nas nebil, ked sa aj stalo ze prisiel domov opity, lahol a aspal, ona mu robila takemu opitemu sceny, zamikala dvere ked mal prist domov, casto osm aj celu noc nespala, stresy, nervy.. mam ajbrata, je o 5rokov mladsi, a samozrejme je to miminkin chlapcek, rozmaznany, nikdy nic nemusel robit, vsetko sa mu prepieklo.. uz je dospely a su s nim len problemy, ale ako si vychovali tak maju.. ako hovorim, s ocinom som mala vzdy lepsi vztah, je to dobrak od kosti, a vzdy som z neho citila viac lasky od nej,, a je tomu tak aj doteraz. ked som dospela, a mala som mat napriklad stuzkovu, povedala mi, ze ona na to nema peniaze ani naladu aby tam isla ☹ ako jedina som tam nemala rodicov, potom som sa mala vydavat, zase nic, vsetko sme riesili len so svokrov, proste sa zobudila, ze sa jej dcera ide vydavat az asi mesiac pred svadbpou ked bolo vsetko vybavene.. ked som bola na praxi na cypre a vratila som predcasne dmov, lebo som bola sprosta, a bolo mi smutno za frajerom, povedala otcovi, ze som sa ratila, lebo ma p..a svrbela, mala som 17rokov, a vsetky peniaze som im dala do poslednej koruny, nic som si nekupila nenechala.. ona si myslela, ze ja to nepocujem, ale pocula som, a doteraz ma to mrzi.. potom ked som uz bola vydata, a pohadali sme sa, mojmu mozovi povedala, ze som posledny clovek ktory ju na tomto svete zaujima! a to je len cast toho vsetkeho zleho, co mi narobila, a este jefdna perlicka.. raz mi od robotymala doniest obed, ale boli pohadani s otcom, tak mi ho jednoducho nedosniesla, nechala ma hladnu!! cely zivot sa len tak premotala popri otcovi, nikdy nepracovala, len este ked sme boli mladi, potom uz nie.. cize cely zivot zavreta medzi 4stenami, nikoho nevidiet, nepocut, nenavidiet cely svet, a aj mna.. a teraz pred niekolkymi rokmi ochorela, choidila som jej pomahat, pokym som mohla, lebo samozrejme uz mam svoju rodinu, ale aspon som kazdy den zavolala, ci ziju, lebo aj ocino je smrtelne chori, a fakt kazdym dnom moze umriet.. proste som ako dcera sa chovala normalne, aj ked je tam vzdy to, co mi nublizovala, a tak nejak sme spolu fungovali, az do teraz.. asi pred mesiacom, sa jej zevraj zhorsil stav, ze ma bolesti a tak, ale ja som si nejakej zmeny nevsimla, lebo ked som aj k nim prisla, vzdy jejbolo zle.. ale ked som tam bola asi pred mesiacom, zacala, ze sa o nu nezajimam, ze nepridem, nepomozem, tak reku ok, pridem, pomozem, prepac, ale nevsimla som si, ze si na tom az tak zle,, prisla osm upratala, malicku 2mesacnu v kociku, ona sedela na stolicke a len giicovala co este mam upratat, a tak, ked som odchadzala, ocino mi nabalil nejake salamy, atd, sak to poznate, ekd idete od rodicov, a ona ani dakujem nic proste nic.. tak reku dobre, ina nebude, aspon ze je klud, potom ani nevolala, ako sa mame, deti, proste nic.. tak ani ja, po tyzdni som tam prisla, malicku na rukach, prihovorila sa len jej, mne nie, odisla do druhej izby, a nic, ani kao sa mas, proste ma ignorovala, ja som sa pytala, ako sa maju, kedy idu k dr, a tak, bola som tam asi len pol hodinu a isla som prec, a cely vecer som plakala..ja som citlivka, po ocinovi, vsetko si pripustam, tak ma to mrzelo, a dneska reku ze idem zase a uz jej poviem co si myslim.. prisla som tam, a zase nic, len sa prihovorila malej, aj som ju dokonca pohladkala po pleci, a slzy mi tiekli ko keby som mala 5rokov, pyam sa jej, preco si namna nasrata? co som ti urobila? ona, ze ani sa nezaujimam, nepidem, tak som jej povedala, ze ked som tam bola ignorovala ma, a proste vsetko co mi vadi, a este, ze nepojde v nedelu na krst malej, lebo ona ma bolesti, tak hovorim, ze tych 20min y tam vydrzala a keby sa potom ospravedlmńila ze nepojde na hostinu, kazdy by to pochopil z muzovej strany, lebo vedia ake ma ochorenie, tak som jej povedala, ze nepojde, lebo je zatrpknuta a nasrata na cely svet, nie kvoli bolstiam, zacala po mne hukat, ze jej je jedno co si myslim, a ze aby som jej dala pokoj a tak, tak som jej pvedala, ze som prisla aby som ju povzbudila, ze ma vnucata, a ze ja ako dcera ze ma to trapi ze je chora a aj ocino, ale ze ju mam nechat tak, tak som odisla, a mozem zodpovedne povedat, ze by som bola radsej keby zomrela, mala by som pokoj,nenavidi ma, je ako kamen, a len mi ublizuje, za to, co mi v zivote navyvadzala, by som ju nemala ani ist pozriet, ja este po dobrom, ale ako chce, povedala som jej este, ze ako chce si najst cestu k niekomu ku mne, k detom, ked sa len uzavrie? vyhodila ma.. som uplne prazdna, sklamana, smutna, a hambim sa za nu, pred celou rodinou, som zvedava ako budem vysvetlovat, ze nepojde svojej vnucke na krst.. ale ako chce, ja som chcela, ona si vybrala. nech ju zozerie ta jej nenavist!!! ☹

Ja som mala rovnaký problem, otec bil mamu,podvadzal ju, ako malých nas nechal. Mama sa s nim roky sudila koli vyzivnemu,nikam sme nechodili, na nic sme nemali. Ak sme sa mali aj stretnut s otcom,tak nam mama zakazovala veci, ktore mu mame povedat a co musime. A ze ak s nim budeme v kontakte, vzivote nas nechce vidiet.
Už od 13rokov sa mama so mnou hadala, vyvolavala svojim sestram a nadavala na mna, ohovarala ma. Nikdy ma poriadne nevedela vypočuť,poradiť mi.Takisto som zavidela kamoške, ktora si tak velmi rozumela s mamou. Ta moja ma vedela len ponizovat ak som nieco urobila,nikdy sa nedokazala so mnou porozpravat a problem vyriesit. Vzdy musela mat pravdu len ona. Porovnavala ma s ostatnymi,pritom som sa nikdy zle neucila. Ked som mala problemy so skolou(pretoze som si vybrala najtahsiu na okoli,ktoru by som zvladala,lenze som musela popri nej este pracovat) nepodporila ma.Iba mi nadavala. Moj brat bol dobry,ale pokial som mu s niecim nevyhovela,tak ma mlatil. A to doslova ako otec bil kedysi mamu. Trpela som depresiami a tak som sa rezala, parkrat, vzdy ked po mne vrieskali alebo ma brat zbil. Zacala som byt na tom zavisla, ale povedala som si ze to uz neurobim. Akoby som chcela vsetku tu psychicku bolest preniest do fyzickej. Vela raz som sa chcela zabit. Ale to nie je riesenie......chyba mi este rok ku skonceniu studia.Pred zaciatkom skoly sa stahujem a budem byvat sama. Osamostatnim sa a snad sa vsetko zmeni k lepsiemu

No tak milí ludia ja by som poradila takto:skus zacat fajcit a raz sa skus opit.Co poviete na moju radu,to ta zahreje 🙂

Ja mam podobný problém...síce mám asi viac rokov ako ostatní tu... kto vie... ale našla som si priateľa sme spolu viac ako 3 roky a čím dlhšie sme spolu, tým mi viac hlavne matka vyčíta sa aký je, čo robí... a tým, že to stále rozpráva, aj tatko už je od toho "nakazený"...
Od vždy rozprávali, že brat je ich "jedináčik"... jeho vychvaľujú ako v bavlnke...bolo by toho toľko čo povedať...také veci, čo mne hovoria...ako mňa a priateľa koľkokrát očierňujú...ako...niekedy mám chuť kričať...niekedy plakať...
Myslím si, že tieto problémy sa vyriešia len odsťahovaním alebo niečím podobným...iné sa urobiť nedá...

Asi sem nepatrím ale čítala som si pár diskusii o tejto tēme. Mám 13.rokov. S matkou mám neuveriteľne otrasný vzťah. Tíra ma psychycky aj fyzicky. Naši su rozvedení a preto neviem ani aký je to pocit žiť v plnohodnotnej rodine. Otcovy na mne a bratovy moc nezáleži. Ani neviem že žije. Zato matku vnímam dosť často ale len v negatívnom stránke.Je mi z toho dosť zle .... Bije ma ,neustále ma buzeruje za úplne kraviny,upracem a vyčita mi ,že som zle upratala,nemám čas ani na učenie,a ani von ma nechce púšťať,vyslovene sa mi smeje ,že pomaly strácam všetkych kamaratov a je to len jej zásluha,lebo ani von nemôžem ísť a musim si stále vymýšlať blbé výhovorky.Bije ma ,aj keď bitkou nič nevyriešime..Pýta sa ma na nejaký názor tak poviem a hneď začne vrieskať. Všetko čo poviem je zlé a otočené proti mne. Nestačia jej ani najlepšie známky... Mám spolužiačky ,ktoré neustále sa navštevuju a chodia ku sebe spať chodia po vonku a hrozne sa učia. Nevedia ani upratovať a iné práce robiť a s matkami maju neuveriteľný krásny vzťah.... Je sobota a ja robim s drevom tak sa mi tisnú slzy do oči keď si spomeniem ,že spolužiačky zrovna vtedy sa niekde začinaju zabávať . Pripadám si len využivaná na prácu. Mám dobrých krstných ale už aj tí podliahaju jej ovplyvňovaniu :/ musím vstávať ráno o piatej aby som sa niečo naučila..Dni ,ktoré by som najradšej nechcela žiť sú časté. Starší brat je neustále upredňosňovaný ...je to jej miláčik ,ten jej môže povedať hoci čo aj ju mlátiť ,nič mu nepovie ešte viac ho má rada.

Takto vám poviem....povedala vám niekedy mama že vás nechcela? ("Keby viem aká budeš, nikdy by som ťa nemala."), obvinila vás niekedy že spíte zo svojím otcom? (Biologickým), bila vás, uhodila vás do ucha tak silno, že ste chvíľu nepočuli? ("Nič nepočujem." "To je len dobre!")
Tak ešte ste na tom podľa mňa dobre. PS.: mám 15 a nebyť všetkých tých seriálov, filmov a kníh kde môžem predstierať že som niekto iný, už by som tu nebola...

@nanka77 @nechcc dievcata, strasne vam rozumiem a je mi velmi luto, co prezivate. Mne pomohlo prezit iba to, ze som sa od toho nejako mentalne odputala, akoby sa to nedialo mne, ale niekomu inemu. Roky som chcela zomriet a sebavedomie doteraz iba predstieram. Zila som knihami, co najskor som odisla domu, vystudovala ... a 5 rokov si odsedela na terapii, aby som sa naucila mat seba aspon trochu rada a mohla nadviazat normalny vztah.
Baby, ste silne, len o tom este neviete.
Kedykolvek piste ip.

Moja "matka" sa ku mne správa ako k handre. Od mala samé výčitky snáď za všetko som mohla iba ja. Vždy pozerala len nato čo povedia druhí a že všade musí byť poriadok. Vlastne ma nenávidí len preto, že nie som v tomto ako ona. Nikdy ma nedokázala brať takú aká som, iba ma stále zhadzovala a ponižovala. Nikdy mi nebola oporou. Ak som sa jej s niečím posťažovala ešte to obrátila proti mne. Hlavne pri hádke. Sebavedomie mám na nule. Vlastne si kvôli nej sama pripadám ako nejaká nula. Je falošná, panovačná, pred cudzími sa vie dokonale pretvarovať a robiť zo seba chudiatko a mňa majú ľudia potom za nevďačnú a tú najhoršiu ale to bohužiaľ nevideli ako dokáže moja matka po mne vybehnúť za kdejakú maličkosť. A ona si to vôbec neuvedomuje, že ma to bolí alebo urazí, o chvíľu sa so mnou ide rozprávať ako keby sa nič nestalo. Veci typu "čo si gramblavá?!" pretože som niečo nechtiac rozliala, "nie si k ničomu" a pod. sú u nás na dennom poriadku. Už mi stihla vykričať aj, že keby vedela akého vyje...ca bude mať tak by ma vôbec nemala, aj to, že ja už pre ňu nie som jej dcéra. Je toho naozaj veľa a veľmi by som sa potrebovala vyrozprávať ale nemám komu. Nemám súrodencov, celá rodina je na strane mojej matky, už som z toho naozaj zúfalá. Ak je tu niekto s kým sa môžem porozprávať o tomto probléme cez ip prosím nech sa mi ozve. Budem veľmi vďačná.

Prišlo mi až nevoľno, ako som to dočítala celé...tie "osudy" ☹ Poniektoré matky by sa matkami ani nazývať nemali....Milujem svoje deti, dala by som za nich život....Vždy sa o všetkom zhovárame...Keď boli v puberte, stále mi rozprávali o frajerkách...o všetkom....deti treba vypočuť...poradiť....povzbudiť.....pochváliť.....Ja už maminku nemám, no stále ju milujem a vždy budem ....a neprejde deň, aby som si na jej úsmev a pohladenie nespomenula.....

@nanka77 tvoj pripad je podla mna suci az na socialku. Mas 13 nie si predsa otrok. Mas sa hlavne ucit, ok, v domacnosti tiez nieco treba pomoct, ale aby si robila s drevom? Aby si kvoli robote nemala cas na skolu? Mrzi ma co prezivas, mrzia ma vsetky vase zivotne pribehy. Jedno dieta by v zivote nemalo zazit od vlastnej mamy to co vy. Ak chces napis mi ip, ktovie ci si este tu, pisala si prispevok este v decembri ale ak by si sa potrebovala vyrozpravat mozno poradit (ak to bude v mojich silach) rada pomozem.

Poznám veľmi dobre,žial...nikdy som pre moju mamu nebola dosť dobrá..vadili jej moje kamošky kt. Bolo aj tak málo, zakazovala mi chodiť von aj v nedelu poobede...a stale ma kritizovala za Všetko a robí to poteraz..prrd nou nesmiem povedať svoj vlastny nazor..nepači sa jej ani moj priatel ale uz mi to je jedno...tiež sa jej nemozem zdôveriť so žiadnym problemom, pretože miesto podpory sa mi ujde nadavanie že je to boži trest zato aka som hlupa a blablabla 😵

Ahojte fuuuaaaah tak nie som sama.už som si myslela ze to ja som ta co ma problem.hoci je ja to mam všelijaké sú tu aj horšie pripady.mne v 10 rokoch rodička ukázali kde je moje miesto:počas oslavy povedal otec všetkým že má mohol radšej vystáť do žihľavy než som sa mala narodiť.matka sa neskôr priznala že zvažovala potrat lenže je kresťanská tak si ma nechala ale ak mám pravdu povedať radšej si ma mala dať preč ako mi celý život dávať pocit ze som nechcena.