Nebojíte sa žiť na Slovensku medzi zločincami?

Autorka, choď sa prejsť večer po Paríži a potom pochopíš, ako je u nás dobre.

A samovraha sa prečo bojíš?

@jaskolka vraj sa snažil otvoriť. Týmto týpkom veľa netreba. Stačilo aby si videla, ako sa hneď natlačil dovnútra. Nepočkal ani kým som vyšla.

@ibrunova bola som na azúrovom pobreží. Veru som sa tam poblíž milionarskych vil veľmi bála v noci.

Hovorím o Paríži,kde stretneš zmesku z celého sveta.

Ty si asi nežila za socíku a potom za Mečiara čo sa tu dialo atď, čo? Neviem, kade sa pohybuješ, že máš potrebu nosiť slzák a kaser keď ideš von, ja bývam v Petržalke a absolútne nemám problém sa tu pohybovať, skôr kedysi to tu bolo iné, nebol problém nájsť striekačky, či občas vo vchode prekročiť narkomana. Ale jj, pri tescu stretnem bezďákov pripitých, ale sú to skôr 50tnici a vyššie ako nejakí zdrogovaní násilníci, na ktorých by som musela vyťahovať kaser či slzák. Ak žiješ niekde pri pentagone, tak odporúčam skôr sťahovanie ako kasery.

@ibrunova vo Francuzkzu všade stretneš zmesku všetkých. S tým nemám problém.

Take ti nenapadlo, ze ten hrubokrky mohol mat hnacku a uz ho moc tlacilo?
A nie nebojim sa, aj ked som obozretna. Ctim sa na Slovensku bezpecne.

@autor
Tak nejaký CR slzný sprej nie je na škodu,keď aj nie kôli ľuďom,ale účinkuje aj na zvieratá. A ja sa skôr už bojím jazdiť a chodiť na bicykli po cestách keď vidím čo sa deje,ja by som bol za to,aby bolo raz tak policajtov a pokuty a tresty raz toľké ako sú teraz. A to som vodič s povolania a šoférovanie ma živí.

Som z BA, byvam pri BA v satelite. Jedine coho sa vecer pri venceni niekedy obavam je stretnutie s diviakom. 🤣

@viestta mohol mať hnačku. Ale ty vieš ako vyzerá extrémne vymletý, nafuknutý 210cm v tielku s naolejovanými svalmi a s funiacou zverskou tvárou? Vieš ako títo anabolický idioti využijú každú sekundu k útoku? Oni naschvál vyvolajú konflikt aby uvoľnili paru, tam už aj mozog je poškodený. Mojej kamarátke tak zbili muža (a to mal štastie že situácia hrala v jeho prospech, lebo by ho dotyčný zabil). Nadavali do jej švagrinej a on si ju zastal čo si to dovoľujú.

Ja sa ešte vyjadrím k situácii na južnom Slovensku, ktorou sa tu strasilo. Bývame v Štúrove, v okolí je niekoľko mostov, a aj kompa premáva do Maďarska každých päť kilometrov. Ani trošku sa nebojím chodiť sama alebo v noci. Manžel je zelezniciar a občas povie, že volal policajtov , lebo migranti začali vyskakovať z vlaku, ale nikdy žiadne problémy v meste nerobili.

Zijem momentalne v ba a vobec sa nebojim ani v noci sama. Nachodila som sa uz po nociach sama v ovela nebezpecnejsich mestach a tu som.

S najväčšou pravdepodobnosťou ťa zabije/dobije alebo znásilní niekto z blízkeho okolia , čiže tých treba mať dobre vyselektované a budeš v cajku :D

Tak vieš, minule aj ja som "sa vtisla" do WC ani som nečakala, kým vyjde dotyčná poriadne, pretože som skutočne už potrebovala ísť ba toaletu, mimochodom nikdy neviem pochopiť, co môžu ženy tak dlho robiť na tej toalete, niekedy to je fakt na porazenie, keď počujem, ze už splachla, ale nie a nie vyliezť von, a ja tam stojím trebárs s dieťaťom na rukách, ktoré už plače, alebo jednoducho aj ja nutné už potrebujem ísť. V tom momente aj ja mam chuť vyraziť tú ženu za krk von.
Teraz si mi to ozrejmila, ze sa tam upravujú. Ok, obliecť sa, a podobne to ano. Ale ako inak sa upravujú? To sa maľujú a cesu pred tým zrkadlom? S vedomím, ze vonku už je možno fronta? 🙈🙈To by som zrušila, najmä ak už klopem, teda dám nahavo, ze niekto stojí a chce tiež využiť toaletu a slečna sa vnútri "len upravuje pred zrkadlom".
Inak ty si aj počula, ze sa ten chlap pokúsil otvoriť dvere? Lebo ak áno, tak skutočne si si mohla švihnut, nikdy nevieš, ci dotyčný nepotrebuje akútne využiť službu toho miesta, kde sa ty už len upravujes.

@laurita285 áno, v tomto máš pravdu.

Ked som bola tehotna, bola som trosku viac ostrazita lebo som vedela ze keby nieco tak by som "neusla" kedze som bola velmi tarbava 😄 Stale mam pri sebe slzny sprej a vreckovy noz, manzel na tom trva :D Ak mam nejaky pocit ze ma niekto sleduje (napriklad vecer ked idem sama cez tmave sidlisko) tak zavolam kamoske/muzovi a mam ich na telefone az kym neprivolam vytah. To sa ale stava vynimocne a vacsinou je to paranoja, kedze som mala zle skusenosti so starsimi muzmi ako mlade dievca. (obchytkavanie v mhd, na ulici, plieskance po riti a podobne chutovecky...) Byvame v bezpecnej stvrti, bezne nad tym nerozmyslam ze "a teraz stretnem vraha" a normalne chodim von aj s malou na prechadzky bez nejakehi pocitu strachu. Ja sa viac bojim ked ne vecer a som sama ako ked idem s dietatom von lebo vtedy mam zapnuty nejaky mod medvedice a dodava mi to velku odvahu 😄

Ako píše @laurita285, vraždy sú väčšinou v rámci rodiny, priateľov, známych, teda "okolia", častokrát aj bitky (domáce násilie), často aj znásilnenia, aj keď samozrejme sú aj náhodné obete, ktoré sa s páchateľom nepoznajú. Samovrah ohrozuje sám seba a maximálne ľudí, ktorí toho budú účastní/ho nájdu, doživotnou traumou. Keď sa pohybuješ sama v noci po opustených uličkách/pochybných štvrtiach, baroch či diskotékach s množstvom opitých ľudí a pod., zvyšuješ riziko, že ťa niekto napadne, ale rovnako sa ti to v živote nemusí stať a môžeš tam byť denne. Akokoľvek drsne to znie, ale zabiť ťa môže náhodný zlodej doma v obývačke, to teraz neznamená, že budem doma sedávať na gauči so sekerou v ruke. Veľakrát sme zažili nejaký konflikt vonku,keď vyslovene druhá strana len naschvál provokovala alebo sa rovno išla bez dôvodu biť, aj priamo nás. V Paríži v Louvri sme zažili uprostred námestia opustenú igelitku,keď polícia ohraničovala priestor a volali pyrotechnika (tiež nie naša jediná takáto osobná skúsenosť zo zahraničia, kedy bolo podozrenie na terorizmus). My sme zažili len viaceré, aj keď pomerne odôvodnené podozrenia na terorizmus, kamarátka, žiaľ, zažila teroristický útok- mali šťastie- boli na opačnej strane dosť dlhej ulice. Nevideli,čo sa stalo, ale keď videli, že všetci ľudia,
doslova dav, beží jedným smerom, plačú a kričia, došlo im, čo sa asi deje a bežali tiež smerom s davom, mala som dosť, keď mi stále roztrasená dávno po udalosti rozprávala, ako sa schovávali v cudzom vchode, nevedeli,či už môžu vyjsť, či sú vôbec v bezpečí tam, kde sú, zablokované ulice, doprava na niekoľko hodín totálne ochromená, ešte stres z toho, že im o pár hodín odlieta lietadlo, nevedeli, či sa dostanú vôbec na hotel, na letisko a neskôr, keď zistili, čo sa vlastne stalo, od toho miesta ich delili doslova metre, stačilo, aby tam prišli o nejakú minútu skôr... Mohla by som pokračovať...Takže áno, aj napriek tomu, že som aj priamo na Slovensku, aj v zahraničí zažila všeličo, na Slovensku sa cítim bezpečne, určite bezpečnejšie ako v iných krajinách. Stať sa môže všeličo hocikde, ale dávam si primeraný pozor a nebudem žiť v strachu, ak by som to tak mala cítiť, spravila by som pre bezpečnosť ďalšie primerané opatrenia...

@1ryba🙈. Videla si niekedy ako vyzerá prirodzene svalnatý človek? Áno diagnostikovala som ho medzi dverami, snáď vidím či ma niekto zastrašuje a ako vystupuje. Nebola som jediná.
Bože vy ste niektoré úplne sliepky. Ste sa tu upli podaktoré na nepríjemnú príhodu a rozoberate ju tu stále dookola ako verklíky. Držte sa témy prosím. Správy a krimy nepozerám už som to tu písala opakovane.

Byvam v mensom mestecku na Morave a nebojim sa tam. Aj ked teda v noci radsej nechodim na vlakovu stanicu a okolie, lebo sa tam zvyknu zgrupovat zivly.
Ked pridem k nasim na Slovensko, tak sa priznam, ze mam strach chodit po tme v noci. Nasi byvaju blizko lesa, kde sa uz vyskytuju medvede, viackrat ich videli aj v dedine a nestojim o blizke stretnutie. Blizko je aj romska osada, neraz na mna pokrikovali za bieleho dna, tak v noci sa radsej netulam. Ale s nostalgiou spominam na casy puberty, kedy sme chodievali v noci domov zo zabavy, ani poulicne lampy nesvietili a vobec sme sa nebali - nebolo coho. Sem tam nejaka srnka alebo liska, ktora hned usla a romov tam bolo par, so vsetkymi sme sa poznali (neraz sme sli spolu domov) a vsetko to boli slusni romovia. Casom sa tam nastahovali taki ti spinavi spoluobcania, ktori kradnu a nepracuju a z tych mam docela strach.

Vieš, autorka, "uplo" sa na tú príhodu preto taj, lebo si v podstate opísala len jeden tento konkrétny prípad kde ti akože niečo (a zrejme ani vôbec nič) hrozilo.
Keď teda nepozerá krimi ani správy, odkiaľ sa dozvedás o tých desivych veciach, vraždách, drogách a neviem o com všetkom? To ch es povedať, že každý deň v tvojom okolí sa niekto udroguje, alebo skočí pod vlak alebo ho zabijú? Lebo inak neviem odkiaľ by si mala také informácie. Zároveň akosi psychologivky to je tak, ze ľudia si vždy viac pamätajú to zlé, ako to dobré. Príklad - je reportáž, ze v nejakom meste sa stane prípad, kde surovo napadnú a zbiju niekoho
Áno, smutné a zlé, ale bohužiaľ, stalo sa. Potom nasledujú rôzne dobre spravy (v zoo sa narodí zriedkavé mlaďatko, iný človek sa úspešne presadí v umeleckej sfére, inému páru sa narodia trojičky a podobne) . No človek si zapamätá najviac tu prvú zlú správu, tie dobré su vnímané ako samozrejmosť.
A zároveň vraždy, bitky, napadnutia boli tu vždy, iba sa o tom menej šírili správy, keďže neboli až tam dostupné všelijaké média ci internet, ako je to teraz

K podobnej téme sa vyjadril aj hosť v ostatnom rozhovore Jordana Petersona:

(čas 1:36:54)

Stručne, v možno nebezpečnom prostredí sa treba pohybovať s istotou "viem čo robím".

@neviditelnypes ďakujem, pozriem to.

To vidno, že nie si starší ročník 😄 v 90 tkach sa bežne odpalovalo na ulici, začiatok 2000 ok bol brutal v Bratislave Albánci, drogy, vraždili sa podľa mňa omnoho viac ako teraz 😄 a bežné vonku medzi ľuďmi 😄 a prežila som vtedy aj nočný život aj nočné vychádzky tak teraz už to nejako doklepem😄
Treba menej pozerať správy

Väčšinou nebojím, ale ja som sa ani vo vegas ani v ny v noci na ulici sama nebála. Len mi je občas nepríjemne. Napr aj dnes som išla z obchodu a boli tam aj rumunski roboši, čo tu kopú niečo a boli fakt hnusní, hluční, grgali jak prasce naschvál 🤮

Vyrastala som na dolných honoch v Bratislave v 80-90rokoch.. nebála som sa po ulici chodiť vtedy (hoci sa mi aj zle veci postávali) nebojím sa ani teraz.. samozrejme som ostražitá ale to som bola vždy a všade, v zahraničí to predsa nie je inak..

Žila som v Anglicku v jednej hroznej štvrti. Takto nejak som si predstavovala koniec sveta. Tam boli teroristi, vyrábali doma výbušniny, to len tak mi taxikár medzi rečou povedal. Ženy, hlavne poľky tam boli vraždené a počas dňa kopec ľudí s mimo pohľadom, nadrogovaní. Raz ma tam prenasledoval domov jeden arab, našťastie mi išiel kamarát oproti autom a nezistil, kde bývam. Permanentne som tam bola v strehu a v strese, chodila som obchádzkami isté miesta a pod.
Utekala som odtiaľ na naše milované Slovensko a ver, že u nás je ešte bezpečne. Takého veci, som tu nikdy nezažila za celý život ako tam za necelý rok. To čo šíria média je manipulácia a okrem toho, zlého a zákerného človeka vieš stretnúť aj na najbezpečnejšom mieste na svete.