Prečo sa niektoré ženy rozhodli nemať deti?
su tu zen, ktore sa zo strachu z porodu rozhodli deti nemat? Alebo zeny, ktore sa snazili a nedarilo sa a zmierili sa s tym ze ich nebudu mat?
@marca12 ja mam obrovsky strach a stale sa snazim behat po psychologoch ale uz mam pocit ze sa nikdy neprestanem bat.... nedokazem si pomoct.
Och bože bolesť hned prejde ked uvisiš svoj túžobny vysledok.Ohromný pocit šťastia prival radosti.Ja som mala dcérku zomrela mi keby mi nebranil vysoky veka choroba rozhodla by som sa ešte risknuť. Ale vek ma už nepusti. Lekár mi už ani po popravde neodporučal zo zdravotných dôvodov musim sa s tým zmieriť.
myslím že je tu skupina snažilky...
A na čo ste prišli čo je dôvodom toho strachu. Aj ja som sa neskutočne bála, bola som v hroznom strese ale zvládla som to....
Ja som napríklad už zmierená bola, lebo to 12 rokov nešlo a 40 klopala na dvere. Jednoducho by sme žili ako doteraz. Vyšiel posledný IVF vklad a ja som nakoniec mama. A pôrod bol úplne v pohode, pre mňa dokonca pekný zážitok. Ak deti chceš a terapiou sa nikam neposunies, vždy môže psychiater odporučiť cisársky rez.
@ada_alica na nic v podstate,vraj to moze suvisiet s hypochondriou a mat veci pod kontrolou...
Ak sa rozhodneš nemať dieťa len preto, že si sa bála bolesti pri pôrode, podľa mňa sa s tým nebudeš vedieť vidieť zmieriť. Ono je to iné, keď žena robí možné-nemožné, a nejde to a iné v tvojom prípade, keď zodpovednosť nemôžeš zhodiť na vyššiu moc.
Ak ti to aspoň trocha pomôže, vieš čo si myslím o pôrode? Hej, bolí to. Ale tá bolesť sa strašne preceňuje. Je to bolesť, ktorá vcelku rýchlo odoznie, ktorá sa dá liekmi veľmi dobre tlmiť a na ktorú je telo pripravené - pripravené je v zmysle, že žene sa reálne prirodzene otupí vedomie. Stačí autonehoda a človek môže cítiť omnoho väčšiu bolesť, z ktorej sa nevystrábi po pár dňoch. Človek môže ochorieť a prechádzať týždňami a mesiacmi omnoho intenzívnejšej bolesti. Nie, pôrod fakt nie je to, čoho by sa moderná žena mala báť. Ak je tvoj blok tak silný, že ho ani s odbornou pomocou nevieš prekonať, je tu možnosť cisárskeho rezu, ale realita je taká, že prirodzený pôrod sa zvyčajne znáša ľahšie.
Cisrský je v tom lepši spiš zobudiš s a máš už na svete dieťa.Ale ťažke bolesti ja som mala po cisarskom následky ešte pred 2 rokmi a dcéra keby žila mala by teraz 17 rokov. Takže normálne mi 4 krát zošivali ránu o 3 rady tiekla mi krv pri menštruácii už nemám ale ked som dostala po pôrode tieklo mi aj z rany. Mala som komplikácie museli mi po pôrode hned operovať hemeroidy.A nie nie je cisársky lepši never.Určite TI tu napíše nejaka žienka čo mala cisársky že mala tiež nejake problémy aj po nejakom čase.Aj narkoza niekomu nerobi dobre ja som vracala veľmi a mala som hnačku ked narkoza vychadzala.
A z čoho kontretne pramení tvoj strach? Z bolesti,či to.zvladnes? Alebo čo presne, ja som sa bála tehotenstva ako takého...
Strach z pôrodu má každá žena.Bolest sa dá už dnes dobre regulovať epiduralkou.Ja som sa bála viac toho čo bude, keď prídeme domov s miminom😉verila som doktorovi, sebe a veľkú nádej som dávala do epi.A vôbec to nebolo strašne čakala som niečo oveľa horšie.Strachu čelime celý život neutekaj pred ním dokážeš viac ako si myslis
Nezvyknes, len sa s tym nejako clovek nauci zit lebo proste musi
Niekde v kutiku duse to tie zeny bude boliet do smrti
@luccija inak hej, epi je super vec. Ja som sa po nej konečne otvorila posledné dva cm 😏
@ada_alica neviem ja mam z toho proste panicky strach a je mi fyzicky zle ked si to predstavim. Moze mi hocikto hovorit te porod je nic, pre mna to je to najhorsie co zena v zivote moze zazit. Nedokazem si pomoct
@ada_alica bojim sa bolesti pri porode to asi najviac
bojim sa ze to bude boliet, ze to neprezijem, ze epidural mi nestihnu pichnut, ze sa natrhnem no proste vsetko
Pôrod? Véd to je nič oproti tomu odkojit, nespat, prísť o svoje telo ktoré sa možno už nevráti do pôvodného stavu, vychovať to dieta atd..
Ty chceš kvôli jednému dňu blbec prísť o to všetko co prináša materstvo, tu lásku co prezijes do konca života lebo si vytvorila potomka vo svojom tele a odovzdas sa mu celou bytosťou?
Daj si to na misky váh a porozmýšľaj
@adeladulova zatial si mi nic pozitivne o materstve nenapisala. Takze materstvo je nic oproti porodu? Cloveka s uzkostnou poruchou neskutocne povzbudis to ti poviem
Porod je nič oproti materstvu tak to bolo myslené a ako áno sorry ale čo čakáš že hneď bude 12 h dieťa spat nerevat poslúchať na slovo a neviem čo? Sú to deti,jasne je to veľmi veľmi náročné ale nikdy v živote by to človek nevymenil a keď ti povie mama prvýkrát ideš sa zblázniť..a veľa veľa ďalších veci kedy sa ti to vráti..a ty pre jeden deň bolesti sa ideš scvoknut..mna to napríklad ani moc nebolelo..a to mám nizky prah bolesti
@alissa1222 ak by to bolo taketo jednoduche, tak by som sem nepisala. Clovek ak ma raz panicku uzkost z niecoho, si veci nevie logicky vysvetlit. Proste sa to deje. Ja sa snazim spojit s niekym kto si to zazil a mozno sa citit viac pochopena. A taketo veci mi vobec nepomahaju... Naozaj cez ten strach neviem vidiet to pekne co dieta dokaze priniest.
Myslím si, že možno ti tvoj psychický stav našepkáva správne. Nie každá žena by sa mala stať matkou, zrejme máš psych.diagnózy, ktoré si zatiaľ len okrajovo spomenula a každé dieťa si zaslúži psychicky zdravú a odolnú mamu. Je to živá bytosť a tehotenstvom a pôrodom to ešte len začína a je to náročné, aj na psychiku.
@lily246 snazim sa to aj tak brat a nechavat to na pana boha len stale tam su otazky preco ja? Snad to coskoro pochopim
Rodit sa dá aj cisársky v úplnej narkoze. Ak to podložis lekárskymi správami že máš takýto psychický stav, podľa mňa ti to tak urobia. Otázka je že ak máš takéto psychické stavy budeš schopná starať sa o dieťa? Aj nad tým treba rozmyslat
Ja som sa tiež veľmi bála, ale otehotnela som prvý raz neplánovane a jednoducho som to musela nejak zvládnuť. Som si hovorila, že toľké ženy predo mnou to zvládli, musím to dajak prežiť.
Myslím, že čo baby písali vyššie, je dobre mienené, nič útočné a súhlasím.
Pre niekoho, kto má "len" z pôrodu panický strach, úzkosť, bojí sa všetkého "čo ak" a ešte si k tomu myslí, že je to najhoršie, čo môže ženu postretnúť, tak takému človeku by som neodporúčala mať dieťa.
Ten strach, obavy a úzkosť sa narodením dieťaťa len začína. Keď je dieťa choré, nepokojné, keď spadne, keď ho prvýkrát necháš s niekým iným, keď ide do škôlky, božechráň keď je niečo vážne a to nehovorím o tom najhoršom, čo si nikto nechce ani predstaviť a ver, že to je už naozaj to najhoršie, čo môžeš zažiť, ak si prežiješ a musíš pochovať vlastné dieťa.
Pôrod je naozaj nič. A to ti vravím ako žena, čo ho mala veľmi dlhý, namáhavý, nestihli epidural, nástrih a následne šitie, bolesti s prsiami a veľké problémy s kojením,...
Takže naozaj nie v zlom. Ale s tvojim mindsetom a problémom by som do dieťaťa nešla.
Ja nemozem mat pre svoje diagnozy.. no nemozem .. skor by to nebolo mudre... Sama som ako dieta, sama potrebujem starostlivost.
A cisársky, ako dievcata píšu, toho sa tiež bojíš? Keď je plánovaná sekcia a kvalitni lekári, tak je velmi bezpečný. Ja mám cisaraky, tie boli super, a 1 vaginalny, a ten keď nevyjde tak to je masaker. Takže ten strach z pôrodu je vlastne opodstatneny, ale asi by pomohlo, keby si vedela pricinu. Môžeš mať možno niečo v podvedomi? Nestalo sa Vám v rodine alebo u babičky, prababky, že pri pôrode zomrelo dieťatko alebo mama? Také traumy sa zvyknú prenasat.
Tiez nerozumiem tvojmu problemu. Ved toto sa da jednoducho vyriesit tym ze si zaplatis sekciu.
Mam svagrinu, ktora sa rozhodla nemat deti preto, lebo vie ze by materstvo nezvladla. Bol by to pre nu prilis velky stres. Nie je to tak nahodou aj s tebou? Ze sa nielen bojis porodu ale najma tej zodpovednosti a nervov ktore so sebou prinasa rodicovstco. Lebo to je skutocne ovela narocnejsie ako porod. Presne ako pisu baby nado mnou.
No ale v dnešnej dobe naozaj nemusíš rodit.....naozaj vedia z xxx dôvodov napisať cisarsky.....
S tym sa clovek nikdy uplne nezmieri,ale nauci sa zit bez deti a potlacit emocie. Podla mna az po prechode si zena uplne vydychne a povie si,ze tak naozaj budem bez deti. Dovtedy asi kazda v kutiku duse vidi nadej.