Prečo sa vyhadzuje 100 kg potravín na osobu ročne?
Ako je toto možné? Čím je to spôsobené?
Zdroj: euractiv.sk
Stručné zhrnutie
- Štatistika uvádza 100 kg potravín vyhodených na osobu ročne; medzi najčastejšie položky patria „chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla a nerozbalené potraviny.“
- Najväčší podiel potravinového odpadu podľa diskusie tvoria reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce, kde sa nespotrebované jedlá a potraviny po uplynutí dátumu likvidujú automaticky.
- Riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú darovanie jedlého tovaru (napr. Tafel v Nemecku), odovzdávanie na kompost alebo do bioplynových staníc a znižovanie plytvania v domácnostiach zmrazovaním pečiva a plánovaním nákupov.
Q: Prečo reštaurácie a obchodné reťazce vyhadzujú veľké množstvo potravín?
A: Diskusia uvádza, že reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce majú predpisy a interné pravidlá, podľa ktorých musia po uplynutí dátumu predaja alebo z hygienických dôvodov potraviny likvidovať; prípadne im hrozia pokuty alebo platenie za odvoz odpadu.
Q: Kde končí vyhodené jedlo podľa diskutovaných zdrojov?
A: V diskusii sa spomínajú bioplynové stanice (odpady-portal.sk), kompostovanie a čiastočne prasiatka alebo zvieratá v minulosti; zároveň sa uvádza, že v Nemecku obchodné reťazce spolupracujú s Tafel, ktorá rozdáva jedlé potraviny sociálne znevýhodneným.
Q: Ako veľký podiel domácnosti prispievajú k plytvaniu potravinami?
A: Podľa online prieskumu OZV ENVI‑PAK na vzorke 1000 respondentov vyhadzuje potraviny najmenej raz týždenne 39 % obyvateľov Slovenska, denne 7 % a len 27 % respondentov uviedlo, že potraviny vôbec neplytvajú.
Q: Sú potravinové šupky zarátané do štatistiky 100 kg na osobu?
A: V diskusii sa uvádza protichodné tvrdenie: jedna reakcia cituje, že do štatistiky patria aj šupky a zvyšky, zatiaľ čo iná reakcia tvrdí, že „šupky sa do toho nerátajú“, takže výsledok nie je jednotný.
Q: Ako môžu domácnosti znížiť plytvanie potravinami?
A: Praktické metódy spomenuté v diskusii sú nakupovať menšie množstvá častejšie, zmrazovať pečivo, využiť zvyšky ako potravu pre domáce zvieratá alebo kompostovať, a variť „na mieru“ podľa aktuálne potrebného množstva.
Q: Je možné darovať potraviny, ktoré sú blízko dátumu spotreby, namiesto vyhodenia?
A: Diskusia uvádza, že v niektorých krajinách obchody poskytujú tovar pre charitné organizácie (napr. Tafel v Nemecku), ale v inom kontexte sa konštatuje, že legislatíva alebo interné pravidlá reťazcov často bránia predaju alebo darovaniu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Reštaurácie, školské jedálne a obchodné reťazce sú v diskusii označené za hlavné zdroje potravinového odpadu.
- Medzi najčastejšie vyhadzované položky patria chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky a zvyšky uvareného nedojedeného jedla.
- Riešenia zahŕňajú darovanie jedlého tovaru, kompostovanie a odovzdanie do bioplynových staníc.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že do štatistiky sú zarátané aj šupky a kompostovateľné zvyšky; iní tvrdia, že šupky sa nerátajú.
- Niektorí považujú číslo 100 kg na osobu za reálne založené na prieskumoch; iní považujú toto číslo za nepresné bez detailnej metodiky.
Otvorené otázky
- Aká bola metodika a vzorka výpočtu údajného priemeru 100 kg potravín na osobu ročne?
- Koľko percent vyhodeného jedla končí v bioplynových staniciach, koľko sa kompostuje a koľko sa likviduje inými spôsobmi?
Spomenuté značky a firmy
Euractiv,OZV ENVI‑PAK,Jednota,Tescoma,McDonald’s,Tafel,odpady-portal.sk
Spomenuté produkty a metódy
chlieb,pečivo,ovocie,zelenina,mliečne výrobky,zvyšky uvareného jedla,nerozbalené potraviny,kompostovanie,bioplynové stanice,zmrazovanie pečiva,darovanie tovaru,prevádzkové/hygienické predpisy,likvidácia odpadu,expirácia/minimálna trvanlivosť,kŕmenie prasiat (zakázané pri uvarených zvyškoch podľa diskusie),predaj so zľavou
Miesta a osoby
Slovensko,Nemecko,africké štáty
My vyhadzujeme dost. Nejak to neviem ustrazit. Raz sa niecoho nevedia dojest, potom to nakupim a nikto to neje. Alebo nakupim ze budem varit a pridu do toho take situacie, ze niet kedy.
Tak otázka si v obchode a pozeráš balenú zeleninu či ovocie. Vezmeš balenie, kde sú všetky plody v poriadku či kľudne aj také, že veď len na jednom je pleseň?
Asi to prvé.
@beata_k este ako studentka, ked som robila v mcdonalde, sme triedili tie tacky, co ludia odnasaju po dojedeni. A nedojedene jedlo sme hadzali do velkych sudov, ktore sa potom odvazali pre prasce.
Tak isto ked som robila v obchode, tak pecivo brali polovnicke zdruzenia (moj manzel je polovnik, tak aj ten bral 😀)
Inak ohladom toho vyhadzovania "po zaruke" tak to je vec ktora mi nejde do hlavy. Mas uhorky, paradajky, jablka - ktore su po zaruke - datumovo - a nic im nie je. Ale obchod ich ma povinnost vyhodit. Minule som isiel s detmi cez garaze popri Jednote po zavrecnej. A boli tam este nie v kontaineri ale nachystane na zahodenie ktorym koncila zaruka v ten den. Tak som aspon 2 balenia polkilovych cherry paradajok zobral. Nic im nebolo a ani o dalsi tyzden kym sa dojedli. Namiesto toho aby sa zahadzovali potraviny ktore maju uz problem sa zahadzuju podla zakona potraviny ktorych datum je uz po...
@hiro lenže takto sa tie štatistiky netvoria. Tu máš jednu:
,,Z výsledkov online reprezentatívneho prieskumu, ktorý v septembri tohto roku realizovala OZV ENVI - PAK na vzorke 1000 respondentov, sa ukázalo, že až 39 % obyvateľov Slovenska vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Dokonca denne vyhadzuje potraviny 7 % ľudí. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia – od 18 do 39 rokov. A naopak, nevyhadzujú ho hlavne starší ľudia a obyvatelia z menších obcí (do 4 999 obyvateľov)."
https://envipak.sk/clanok/7--ludi-vyhadzuje-pot...
Takže nič relevantné, ako je pri štatistikách zvykom.
@gov https://www.odpady-portal.sk/Dokument/107986/ku...
Na tejto stranke pisu, ze potravinovy odpad ide (zrejme nielen ale aj) do bioplynovych stanic. Urcite nejde vsetko pre prasiatka.
@hiro no v tomto prieskume očividne áno. Napr. u nás nemáme kompostové kontajnere, takže jedlo sa vyhadzuje do komunálneho odpadu. Moji rodičia vyhadzujú buď do kompostéra, ktorý sa na dedine nevyváža, napr. otec s tým obsahom hnojí alebo dávajú sliepkam, morkám, psovi.
To nemáš ako relevantne vypočítať. Určite sa jedná o hrubé odhady.
Je to veľa. Ja sa snažím nevyhadzovať variť tak aby sme to vždy zjedli - a keď už sa niečo ide pokaziť, tak zvyšky idú psom, mačkám. Aby sa to spotrebovalo. Ak niekto býva v byte a nemá zvieratá, tak chápem, že tie zvyšky skončia v kontajneri, lebo nie vždy sa všetko vyráta úplne napresno.
Inak ak niekto mate spolahlivu metodu ako nevyhadzovat a vsetko spotrebovat, sem s nou 😁😁
@kollarovci v Nemecku takýto tovar obchody poskytujú pre tzv. Tafel, kde sa ešte pretriedi a to, čo je ešte jedlé, si môžu prísť zobrať sociálne slabí, matky samoživiteľky, chorí atď. zdarma.
vyhodia sa fakt už iba nejedlé potraviny.
Niekto niečo vyhadzuje ? Keď 100 ročne na jedného, znamená to že niekto vyhodi 200 lebo ja som na nule.
Tiež som sa čudovala, keď som videla tú štatistiku, lebo my doma nevyhadzujeme skoro nič. Varím toľko, koľko zjeme, nekupujeme prehnané zásoby a ak úplnou náhodou niečo ostane, čo už nik nechce, dám psovi. Ale ak by mal žiť na zvyškoch, tak umrie od hladu, lebo to sa stane tak raz za dva týždne možno. Podľa mňa najvyšší objem odpadu tvoria reštaurácie a obchody. Mňa vždy udivuje, prečo napríklad v zahraničí sa k záverečnej dáva ovocie zelenina za zlomok ceny, len aby sa nemusela vyhodiť. U nás dajú do akcie banány, ktoré sa rozplacnu v ruke za cenu, za ktorú ich nik nekúpi. Radšej ich vyhodia, ako by ich dali za pár centov. No a reštaurácie, to ani nevravím. Sused má reštauráciu, občas nám niečo donesie, aby sme zjedli, ale viem, že denne vyhadzuje kvantum jedla. Bohužiaľ. A školské jedálne ani nevravím.
@hiro tiez by som chcela vidiet ako vedia odlisit v tom odpade supky zo zeleniny, ovocia a realny potravinovy odpad. Lebo tych supiek je nahodou celkom dost. Po prepocte na 1 den vychadza 180g odpadu. Staci supat zemiaky, zjest banan, ocistit mrkvu, kalerab, ... a 180g odpadu na den nie je problem "vyrobit".
vyhadzovala som keď som nakupovala vo veľkom, teraz mám potraviny blízko domu tak aj každý deň idem len pre to čo potrebujeme, je to super, nemám zapratanú chladničku
ja napríklad nedávam pečivo do mrazničky, lebo nám to rozmrazené nechutí, taktiež uvarené jedlo ak sa nezje druhý deň vyhadzujeme... snažím sa kupovať tak akurát a variť tiež, ale tak stane sa, že neodhadnem a vyhodím (syn je histaminik, čiže on len všetko čerstvé) a ja s mužom to proste nedokážeme zjesť odstáte alebo rozmrazené
@gov presne tak, stačí, že je piatok voľný deň a pred Tescoma je národa s plnými košíčkami vyše hlavy. Veď budú 3 dní voľna nie? Treba nakúpiť, akoby to voľno bolo len o jedení. My nevyhadzujte jedlo, no nakupujem tak, aby sa to spotrebovalo. Suchý chlebík dávam sestre pre sliepky, rožky meliem na strúhanku.
..sa pozri, ako vyzerajú nákupné vozíky v supermarketoch napríklad pred víkendom, alebo sviatkom.yslis, že to ľudia zjedia? ... Ľudia sú nenažraní, zbytočne sa kupujú nielen potraviny...
@gov Myslela som internetovu stranku, nie ze ty chovas prasata 😀