Predstavy a názory bezdetných žien na rodičovstvo

Tak za prvé - zväčší a aktivuje sa ti po pôrode amygdala - centrum strachu v mozgu. Za druhé - budeš mať niekoľko ročný spánkový deficit a za tretie - porodíš reálneho človeka s vlastnou vôľou, nie bábiku. Takže hocičo si môžeš teraz myslieť, hocijako sa môžeš teraz cítiť, po pôrode to bude úplne inak. Tvoja realita bude úplne iná a neovplyvníš to...

Nemam deti. Ale za mna čo ma vadi na mamičkach, je ked sa neustále stažuju ake to maju tažke všetko je zle, nespia, mali neje, školka nieje, materstvo je naročne, chlap nepomaha. Však do haja spravim si dieta a zariadim si veci a vybavene. Ked niečo nefunguje poriešim. Ale nie vkuse sa len stažovat.

Keď som bola bezdetná, vytáčalo ma na matkách, keď sa rozprávali o tom, koľko mililitrov mlieka vypilo ich dieťa. A moj vypil tolko a tolko, a moja zasa tolko a tolko. Som si vtedy hovorila, že nikdy sa nebudem s nikým rozprávať o takýchto somarinách😍

Ja som nechápala ako niektoré deti vedia byt “nevychovane” lebo kričia, skáču, nonstop sa hýbu- a potom som pochopila 😆 ze rodič aj 100x povie a to dieta sa bude proste hýbať nonstop, ze to nie ze by ich rodič nevychovaval, ale ze to bohužiaľ nefunguje tak ze raz povieš a dieta urobí. Že únava z prebdených nocí je fakt hrozna vec. Pochopila som prečo ženy na materskej chodia v teplakoch, so stipcom a neupravene - toto sa snažím nerobit, ale mám už pre to uuuuuplne pochopenie a nesúdim. Že nesúdim keď dieta chyti hysak vonku, a potichu sa teším ze tentokrát to nie je zase raz moje dieta. Že na materskej nebudem mat vyluxovane a nalestene okna-to bolo veľké prekvapenie. Predtým som sa strašne tešila ze idem si “gule váľať” na matersku a vlastne sa teraz teším strašne do práce, ze si konečne oddychnem (minimalne od toho nonstop mrnčania)y
Na jednu vec som pyšná, nikdy sa mi nepáčili telefóny pri jedení a teda toto sa nám podarilo nerobit. Inak ma to prevalcovalo rovnako, ako asi všetky 🤣

@yoginka231 tvoj príspevok ospravedlňuje tvoja prvá veta. inak total mimo všetkého 🙂 lebo s dieťaťom to nie je riešenie solitérnych a limitovaných problémov - ale nekončiaca reťaz súbežných problémov - jeden vyriešiš a prídu ďalšie 2 - alebo ešte lepšie - ani ten prvý nevyriešiš a tie 2 dojdu k tomu 🙂

@yoginka231 tiež deti nemám, ale nie je to také jednoduché ako si myslíš. Byť rodičom nie je ľahké.

Ja ako bezdetna zena velmi nerozumiem mamickam, ktorych zivot sa prakticky skonci detmi. Mam kamaratky, kedysi sme boli najlepsie, a ten kontakt sa postupne rozpadol, levo ona uz chodi len na akcie pre deti a stretava sa len s ludmi, ktori maju deti, a ich detmi. Ine sa zas uplne vykaslu na karieru, ktoru mali rady a v ktorej chceli napredovat, a miesto toho zakrnu doma a neriesia uz okrem dietata nic. Nerozumiem tomu preto, lebo aj ked chapem, ze dietatu sa treba samozrejme venovat, nemyslim si, ze by si z neho clovek mal robit vazenie a gulu na nohe. Cas straveny bez deti a sama pre seba je myslim dolezitou sucastou psychohygieny.

Okrem spomenuteho....pre mna najtazsie bolo, ze deti sa v noci budili, a casto (posledny aj 25x za noc az do 15tich mesiacov, netusim ako som to prezila 🤣) Pred materstvom som si naivne myslela, ze babo ulozis vecer spat a rano spolu vstanete, idealne po osmej.. 🤣🤣🤣🙈

A este ma prekvapilo, ako zena dokaze stratit sebavedomie po rodicovskej dovolenke, dokym som si to sama neprezila...

Nemám ešte deti a bohužiaľ po čítaní všetkých komentárov som asi aj rada...

Ja som mala zasa predstavu že všetko prediskutujem ,vysvetlíme si , deti pochopia a urobia to čo treba. V krátkom čase som sa naučila používať slová ako - lebo som povedala a Nediskutujem.

Moja predstava bola ze bez problemov vynosim a porodim 2-3 deti...realita: dva porody a jedno zive a zdrave dieta...je to milionkrat narocnejsie nez som cakala ale nemenila by som 🙂 a este tolko ze na materstvo sa.nepripravis...radsej neocakavaj nic lebo potom.si sama.sebe budes robit zle a premyslat preco to nie je tak ako si cakala 🙂

@yoginka231 ako vyriesis dieta, ktoremu staci spanok 4-5 hodine denne a ktore ti vie ist aj 24 hodin bez spanku? A k tomu si prirataj starsie dieta, mobing zo stran, ucitelky, chlap 10hodinovky v praci napriklad. Alebo ako vyriesis uz len ten mobing zo strany ucitelky, ked riadenie bude totalny ignor a z ich strany sa nic nedeje? Ty ako rodic vies vyriesit par organizacnych veci, na ktore mas vplyv- napriklad co bude na obed alebo kedy a kam pojde dieta do skolky (aj to je pri nedostatku miest diskutabilne), ale ci ti to dieta to jedlo naozaj zje uz nemas dosah. Alebo ci ti prijmu dieta do skolky pod oknom takisto. A niekedy uz od velmi skoreho veku nemas dosah ani na to, co si dieta na seba oblecie (aby nechodilo polonahe a vymalovane ako kraslica...). A nie, pripravit sa na taketo veci neda, kedze kazde dieta je original a tym padom aj ine problemy a ine riesenia su nutne. Co fungovalo u mna doma pri detoch, mozno nebude u Dorky a naisto nebude u Kvetky...

@zorienka28 toto nechápem ani ja..ja čakám teraz 2, ale do práce by som sa veľmi rada už vrátila.. mám aj bezdetné kamarátky a rada sa s nimi naďalej stretávam, prave preto, že nemusíme riešiť deti..a čo sa tyka tej kariéry,tak neviem, možno naozaj sa niektoré ženy najdu v tom materstve a že ich už ta kariéra nezaujima..ja čo mám v okoli zname, tak väčšina sa chce vratit do prace a pokračovať v tom, co ich bavilo..ale určite obmedzenia začne robit tak matka ako aj otec, čo sa tyka kariéry.. môj muz napr keby je bezdetný, tak neváha vziat pozíciu manažéra v medzinárodnej firme, ale teraz vie, že nemôže každý týžden niekam lietať na pár dni a nechať ma tu samu an deti..to neznamena, že napr o pár rokov to nebude robit, ale tiež si povedal, že teraz je rodina na prvom mieste..ja napr tiež uvažujem, že sa vratim len na 6 hodín do práce, aby som stíhala byt aspoň poobede s detmi..nedá sa mat asi všetko na 100 % ako pred detmi, ale treba robit kompromisy, ale zas stále by si mal každý z partnerov najst čas aj na seba a uspokojenie v praci, lebo všetko opustiť a venovať sa len detom, tiež nie je správne

Nemám deti, mám predstavu ako by som svoje dieťa vychovávala ale zároveň viem, že život dá tej predstave takú facku, že budem za pochodu meniť a hľadať ako mám fungovať aby som sa nezblaznila ja ani dieťa. Čo sa týka toho čo mi vadí na mamičkách, keď z dieťaťa robia svojho šéfa, idem kedy dieťa chce, kam dieťa chce, v čom dieťa chce, nedajbože aby ho upozornili či zdvihli hlas. Robím v obchode a videla som už aj mamičku čo nechala dieťa behať po celom obchode, všetko chytať, všetko obzrieť, div na neho nepadol stojan, ani raz ho neupozornila na nič, nakoniec kúpila čo ono chcelo a odišla keď ono zavelilo. Ďakujem, takto rozhodne nie.

@predavamknihy 🙂 ale deti ti 100x vrátia čo do nich dáš ...

@biba_18 Občas tak premýšľam, kedy príde ta správna chvíľa (mám ešte dosť času)... Mám súrodencov, ktorí deti majú, počúvam o zážitkoch s deťmi od kamarátok, čítam komentáre na tomto fóre. Avšak neviem si pomôcť, to čo vidím/počujem ma len odrádza. Miestami až desí...

@predavamknihy netreba pozerať ani počúvať, stačí cítiť. Ja zbožňujem čas s neterami a synovcami, a keď mi minule jedno z nich sadlo na kolena a pritulene sedelo desať minút, a to nerobí takmer nikdy, tak mi úplne srdce stislo, že vau, toto chcem. Videla som aj počula x vecí, vidím aké to je ťažké ale aj tak chcem. Lebo by to proste za to stálo.

@zorienka28 Na to ti viem odpovedať. Ja som pri prvom synovi myslela, že doma scvoknem, tak som začala robiť, keď mi skončila materská (čiže on mal cca 8 mesiacov, či tak nejak), vtedy len z domu. Rýchlo som ale zistila, že to dieťa sa medzičasom mení, menia sa jeho zvyky a potreby a ja, aby som to všetko zvládala, som dokončovala robotu v noci. Inými slovami: skoro nič som nespala. Tak som sa v jeho roku a pol vrátila do práce na plný úväzok a on išiel do jasliciek na celý deň. Ono to nejak fungovalo. Lenže som opäť bola na roztrhanie.. lebo keď ochorel, musela som byť doma s ním. Chorý bol pochopiteľne často, naozaj brutálne veľa. Môj zamestnávateľ bol a je super, mohla som robiť z domu, ibaže robiť home office pri tak malom dieťati je skoro nemožné. Aby som bola férová: závisí, čo, aká je náplň tej prace. Čiže ja som do toho dala čo sa dalo, aj som chcela každému vrátane seba široko ďaleko dokázať, že ja to dám, lenže za akú cenu... Buď to išlo na úkor rodiny, alebo na úkor roboty, nedokázala som byť v Tom až tak po uši. Po približne dvoch rokoch som musela uznat a povedať na rovinu: ja sice robím ako kôň, ale nie kariéru. Ako príklad: rozhodla som sa skrášliť si titul a urobiť si rigorozne, z dôvodu, že som mala čo dať do výskumu z rokov praxe, ale najmä vyskúšať sa, ako mi to pôjde: výskum, písanie, a v neposlednom rade štúdium na skúšky. Popri rodine. Lebo ak toto dám, mohla by som skúsiť ďalšie náročnejšie štúdium v rámci môjho odboru, ktoré by ale zabralo viac ako pol roka môjho čistého casu a náročné trojkrokove skusky. Po skúškach už nehovorím, že práca pomaly všetok môj čas a moju pozornost. Musela som si dať prerušenie plynutia lehoty na odovzdanie práce na pol roka, lebo tak sa nakopilo aj roboty v práci plus rodina, že by som to nestihla. Skúšky som robila v siedmom mesiaci tehotenstva s druhým dieťaťom. Dala som to, hura. Aj som so sebou spokojná. Ale uvedomila som si, že ta kariéra sa nedokáže robiť naplno popri rodine (moja nie), to by som musela chcieť od muža, aby sa prispôsobil čo najviac ako sa len dá on ku mne a deti by som nevychovavala ja, ale manžel, starí rodičia, či opatrovateľky - i tak ma už suplovali moji rodičia a často, môj syn bol niekedy aj mesiac u nich a ja som ho chodila prakticky navštevovať k starým rodičom, bola som rozlietana a mimo, tak si to vieš predstaviť... Čiže som si povedala, že mám 35, posledná šanca na ďalšie dieťa, a na to súčasné, ktore som odsunula žiaľ, tak som išla a materskú a chcem si ju užiť a kašľať na svet. Úplne sa nedá kašľať na prácu, lebo ju mám rada, aj teraz som v kontakte, mobil dviham a navigujem, poradím, a budem coskoro opat robiť, ale o kariére vo veľkom sa hovoriť nedá... Proste priority sa zmenili. Treba poľaviť, lebo nemôžeš byť aj v jednom aj v druhom stopercentná a treba si to aj uznať a sa s tým zmieriť. Chcela som mať deti, tak mám byť teraz NAJMÄ matkou a nie rozlietanou handrou, ktorá v noci len padne do postele a po čase začne od únavy a nedostatku spánku robiť v tej práci chyby.. nehovorím kašľať kariéru, len si to rozdeliť. Ja už aj viem pochopit tie, ktoré sa na to vykašlú dlhodobo a vrátia sa k tomu až keď deti dorastu.

A čo sa týka kamosiek... Nemáme sa už o čom veľmi baviť.. mám dve, s nimi môžem, deti to nie sú, jedna ich mať nechce, druhá nemôže - tak tam musím aj opatrne - ale je to tak raz do roka. Lebo keď konečne si nájdem chvíľu pokoja, chcem ho mať pre seba.

Boze ja som bola dokonala mama kym som neporodila 🤣 Doteraz spominam ako som mudrovala sestre ze jaaaa svoje deti nebudem nahanat s jedlom, ked budu hladne tak sa najedia 😃
Realita? Syn bol mega nejedak, on jedol asi 3 roky v kuse iba suche cestovny, alebo cestoviny so syrom. On bol schodpny nejest cely den a vecer sa od hladu pozvracat. Ze v skolke sa nauci, uhm 😁 ani v skolke ani v skole. Az teraz ako 7 rocny zacala jest viac veci ale aj tak
Co ma najviac prekvapilo na materstve je strach, ja sa naozaj o deti bojim. Syn ma za sebou par operacii, zopar ho este caka. Mladsi bol uz tiez par krat v nemocnici a ta bezmocnost je nieco co ma desi.
Inak ma vzdy pobavia reci zien vo vlastne deti nemaju, je ine ked ma niekto dieta na prazdniny alebo par krat v tyzdni a ine mat ho nonstop doma.

Ja mam kamosku, co si este ako bezdetna myslela, ze dieta je ako pes, ze staci nakrmit a pomaznat a uzivat si to. Chodila totizto s nami (kamoskami uz s detmi) kocikovat so svojim psom.

My deti nemáme, myslím si, že dieťa je nie len radosť, ale aj starosť. Vytáča ma keď niekto posudzuje, že dnešní mladí deti nechcú a radšej si kúpia psa. Takéto zovšeobecňovanie. Pritom my by sme dieťatko privítali, ale nie každému sa zadarí.

@zorienka28 je to dolezite ako psychohygiena, ale ked raz nemas tie deti kde nechat, tak proste budes ich mat non stop so sebou, lebo nemozes same nechat doma ani 1, ani 3, ani 6 rocne dieta. Tiez vidno, ze nemas deti, aj keby si to v prvej vete nebola napisala

Mám dva a pol ročného a veru nenechávam ho lietať po reštike to radšej nejdem do reštiky

Ja som sa ako mama naučila nesúdiť a nepozerať tak cez prsty na ostatné mamy a tak celkovo som sa naučila väčšej tolerancii ... A jednu vec som sa ešte naučila, že všetko záleží od dieťaťa niekedy sa môže mama aj roztrhnúť a dieťa si ide svoje..

@zorienka28 pozri nemáš deti... Občas vychytáš také dieťa že v niektorých momentoch života je to ako guľa na nohe ale žiadna mama si to nerobí dobrovoľne.... Jednoducho si tak niekedy vyžutá z toho celého,.že dovi

Tak ja som mala odmalička predstavu že budem mať dievčatko, budem jej vyčesávať vlásky a budeme parťáčky. Mám troch divočákov.

@angeli121212 Prave mam na mysli tie, co to robia dobrovolne - stretavaju sa uz len s ludmi, co maju deti a ich detmi.