Rímsko-katolícka cirkev
Požehnaný Zelený štvrtok🙂 Pozývam sem všetkých, ktorým sa rímsko-katolícke vierovyznanie stalo súčasťou života a chcú aj tu na MK zažiť radosť zo spoločenstva🙂
@vejula určite má tvoj muž trochu pravdu, iné je, keby niekto ublížil našim milovaným, ale predsa len uspokojenie z pomsty je iba chvíľkové a dočasné, to Božie (odpusť) dáva v konečnom dôsledku naozaj uspokojenie, i keď je nesmierne ťažké a bez Boha nemožné
tiež nemám rád, keď sa stanú zločiny, a ľudia v diskuii pri tých správach vypisujú, čo všetko by tomu človekovi urobili (akoby ho pomaly rezali a iné hrozné veci). Vtedy neviem, či by tí ľudia vlastne neboli horší ako ten vrah sám.
@irriss to je ťažká otázka, určite je veľa odpovedí, páči sa mi napr. myšlienka jedného známeho:
"Najhoršie nie je zomrieť mladý, najhoršie je zomrieť bez nádeje."
k tomu by som dodal, že dokonca nie je najhoršie stratiť dieťa (aj keď to je už akoby ten vrchol najhoršieho), ale ešte horšie je, stratiť ho bez nádeje na stretnutie
alebo za najhoršie na svete by som tiež mohol označiť "hriech". Hriech ale nie vo význame, ako sa často o ňom posmešne hovorí (užiť si - zhrešiť) alebo vo význame urobiť nejaký zlý skutok, ale hriech v plnom slova zmysle vo význame narušenie vzťahov, narušenie vzťahu s Bohom, vzťahov s ľuďmi...
Alebo konať proti svojmu svedomiu
a určite sú aj iné vyjadrenia, čo je to vlastne najhoršie na svete
@jaron človek sa da velmi rychlo pohltiť zlosťou, niekedy aj opravnenou, ale ako pišeš, neviem či pomsta dokaže ukrivdenemu človeku skutočne vratiť pokoj do duše. Neviem, či by som sa menej trapila nad smrťou môjho blizkeho, keby jeho vrah umieral pomalou bolestivou smrťou. Asi ani nie.
Tu v žiline sa stalo otcovi môjho kamarata, bol taxikar, a raz v noci k nemu do auta nasadli chlapici, zastrelili ho a okradli. Bol to mladý muž. Ale čo ma najviac šokovalo, že jeho žena sa za tych vrahov ešte aj modlila... Bola silno veriaca. Píšem bola, lebo o par rokov na to išla na bicykli a spadla, tak nešťastne, že bola v okamihu mrtva. A z toho môjho kamarata sa stal v druhaku na strednej sirota...
Ešte jeden príklad zo života, na krstinach mojej tety pri žiline zrazilo auto maminu sesternicu - prebehla cez cestu, tak mamina (vtedy mala asi 6 rokov) išla rýchlo zavolať niekoho dospeleho, domov, nech ju prevedie na druhu stranu. Kym zavolala pomoc, sesternicu zrazilo auto. To auto šlo nepovolenou rychlosťou cez obec. A predstav si, že mama tej zraqzenej sesternice sa s tym šoferom ani nesudila so slovami, že to že ten šofer bude sedieť jej dceru nevrati. Tiež silno veriaca žena.
@vejula určite pomsta nedá človekovi pokoj, chvíľu áno. Ale potom, ak nepríde skutočné odpustenie, zmierenie, uzdravenie, človek zatrpkne a vlastne sa stane ešte väčšia nespravodlivosť, nielen že niekto zničil život jeho blízkeho, ale ešte si trpiaci nechal zničiť život aj sám sebe
@jaron 😲 😲 😲 😲 😲 😲 tak to tu prodychavam.. 😒
Dneska z tebe jde doslova strach...mne se tyka tento kousek Tveho prispevku...
srovnani je DOKONALE..nosim "v srdci oboji"
citace:
k tomu by som dodal, že dokonca nie je najhoršie stratiť dieťa (aj keď to je už akoby ten vrchol najhoršieho), ale ešte horšie je, stratiť ho bez nádeje na stretnutie
Toto je k prvnimu celku Tve vety..
https://www.modrykonik.sk/forum/o-tom-se-tezko-...
a ten Konec, je mym duvodem, okterem jsem Ti psala, ze prave prozivam.. ☹
.....ale ešte horšie je, stratiť ho bez nádeje na stretnutie
@jaron
Mym snem je delat ve veznici..prosla jsem si nekolika kurzy,naposledy vloni ...ale jeste se mi "nadherna brana veznice" neotevrela..
Zdejsi situace je tezka...nechtela jsem do zenske veznice, odmitla jsem a cekala na muzskou cast..., pak zase si to rozmyslela, a bylo pozde.. 😒
Vzrusuje mne to prostredi..naplnuje..vim, ze je to misto, kde jsem schopna DAT i DOSTAT..ale asi tezke k poroumeni..😉
@zuzkat1 v zátvorke som písal, že záleží aj na tých skutkoch, ale že to nie je to prvoradé, nestačí, že v "neho veria" pretože viera nie je iba nejaké presvedčenie, že niekto je, ale skutočná viera je vzťah
Boh určite rieši aj spravodlivosť, je spravodlivý, len trochu inak, ako sme zvyknutí my. Určite mu nie je jedno utrpenie obetí vraha. Je to niečo, ako keby sa jedno tvoje dieťa postavilo proti druhému tvojmu dieťaťu, je to veľmi ťažká situácia.
@irriss je mi to ľúto, hlavne tá neistota je bolestná, ale, nemá zmysel zotrvávať v neistote, zmysel má odovzdať to Bohu, uveriť, že on to má v rukách, on má v rukách aj život tvojho milovaného už nežijúceho dieťaťa, on má v rukách aj tvoj život, on bude mať posledné slovo nad smrťou
nie nemám v úmysle nejaké lacné uspokojenie sa, ako som už písal, plač je dôležitý, je dôležité prijať bolesť (pozri si mnohé žalmy - depresie, plač, volanie k Bohu), ale zároveň dôverovať Bohu, že on raz utíši tvoj plač, tvoju bolesť, on bude mať posledné slovo nad každým trápením, zotrie všetky slzy... to je skutočná spravodlivosť.
Zároveň pokoj a zmierenie môže prísť už teraz v tomto živote.
@zuzkat1 - práve čítam vašu debatu o hospicoch...tak by som chcela predať svoj postreh...umrieť v nemocnici (teda ak sa bavíme o progredujúcej, nevyliečiteľnej chorobe) je to najbolestnejšie umieranie. Nemocnice a mentalita a konanie personálu sú stavané, programované na zachraňovanie, o snahu napraviť zdravotné ťažkosti, preto tam nie je miesto, ani čas, ani peniaze na sprevádzanie evidentne umierajúcich ľudí ich poslednými chvíľami. Ak tam umierajúci nemá príbuzných, čo býva dosť bežné, umierajú sami, alebo sa na ich posledné chvíle len niekto pasívne prizerá, alebo sa ho snaží z posledných síl zachrániť....na pokojné umieranie, aké si želá každý, je treba málo, a predsa nie každý vie túto službu sprostredkovať. Dokonca niekedy (alebo častejšie) ani príbuzní nie. Bojíme sa smrti, chceme ju izolovať niekam.
V hospicoch ale sú na sprevádzanie umierajúcich zvyknutí, a myslím (dúfam), že túto bazálnu vec ovládajú a zvládajú. Preto chápem, o čom píše @werumka
Samozrejme ideál je umrieť doma, v pokoji a tichosti, v čo najmenších bolestiach, medzi svojimi, ale nie každému sa táto posledná túžba vyplní. 😔 😔
@jaron
Jak se Buh diva na mamu, ktera se rozdala, dala vsechno i kdyz se manifestovaly nezdary. spojene s temito "Dary"...neprestala davat. 😔 .v domneni dobreho "skutku"-umyslu a kompenzace "biologicke"Lasky, o ktere se domnivala ze dotycnemu chybi...
I kdyz videla,ze dotycny dostava vice nez je "realne"..neprestala se "rozdavat"i na ukor sebe same.."sacrificandosi"
Je to jeji vina, kdyz se od ni stale jen ceka...ale kdyz uz nemuze a nema co dat, tak kdysi pouze manifestujici se nezdary se stavaji realnymi a skutecnymi bodnymi ranami?
p.s. nemluvim jen o darech hmotnych.. 😉 ☹ 😔
@jaron hej to by bola tazka situacia
@irriss prepac pozrela som ten link. Je mi to velmi luto. Obdivujem ludi ktorych taka tragedia posilni v ich viere. Viem ze mnoho ludi zacne verit po niecom zlom co sa im stalo,ja naopak.to zle co sa mi stalo ma utvrdilo v mojom presvedceni.
K tej vaznici.chapem.ja som tam tiez chcela robit.ale rozhodne s muzmi,nie so zenami. Ale potom som stretla muza a nejak ma to preslo... No zle som sa vyjadrila. Proste som to prehodnotila a rozhodla sa pre casovo menej narocne.
@juliakocka na www.nebojtesa.tv su recenzie na takmer 200 krestanskych a inych dobrych filmov
@sabiatko len doplním, čo som už povedala k očistcu. Náznaky v Biblii sú, napr. ten 1 Kor. V Biblii sa nikde nepíše, že očistec neexistuje. To znamená, že samotná Biblia toto nevylučuje. Potvrdzujú to aj modlitby za mŕtvych. Spomínajú sa i v knihe Machabejských a je známe už z 2. či 3. storočia, že raní kresťania sa za mŕtvych tiež modlili. Existujú nápisy v katakombách, ktoré to potvrdzujú. Čiže od najstarších čias, odkedy máme vlastne aj najstaršie útržky z textov, z ktorých potom Cirkev zostavila Nový zákon, prvotná Cirkev považovala za dôležité sa modliť za mŕtvych. Ak by neexistovala možnosť, že aj po smrti môžeme dušiam pomôcť, tieto modlitby by boli absolútne zbytočné... Preto ja verím, že existuje také miesto, ako je očistec, kde sa duša pripravuje na stretnutie s Otcom. 🙂
milé babenky,
ak este nemáte info, je tu na MK aj skupinka pre veriace zienky https://www.modrykonik.sk/skupina/2055/
😀 😀
@maja22 ono a očistcem je to opravdu zvláštní...silnou stopu ve mě zanechalo, a že už je to let, když jsem četla přepisy fatimských zjevení...a, to právě jsem si zapamatovala, protože to na mne zapůsobilo, že když se Jacinta ptala P.Marie, jak se "daří" jejím zesnulým souputníkům Františkovi a té holčičce (jméno už nevím, prostě to třetí dítě, co Zjevením prošlo), tak P. Maria řekla, že František bude v očistci do konce světa 😕 Takové malé dítě...a do konce světa. A vyvolený ke Zjevení...a přesto do konce světa. Odhlédnu-li od toho, že pro Boha je minuta jako tisíc let a tisíc let jako minuta, tak stejně touto informací muselo být "těm nahoře" jasné, jak to lidé na zemi budou vnímat, že je to zasáhne.
@zuzkat1 "takze boh chce mna a nie moje moralne zasady. Teda kasle na to kto co robi hlavne ze v neho veria. " Nie je to celkom tak. V Boha verí aj diabol, resp. on veriť nemusí, on ho pozná. Napriek tomu je na opačnej strane. Len v Boha veriť nestačí. To je veľmi málo, to ešte človeka nemusí nijako "poznačiť". Viac ako viera v Boha je viera Bohu. Veriť, že Boh vie, čo robí. Veriť, že aj keď je mne zle, on stojí pri mne. Veriť, že aj keď ja seba za niečo nemám rada, Boh ma má rád. Ak niekto v Boha verí a zároveň mu aj dôveruje, hovoria za neho aj skutky. Ide to ruka v ruke. 😉 Na druhej strane sú ľudia, ktorí majú morálne zásady, sú to dobrí ľudia, ale Boha odmietajú, nechcú byť "Boží". Tým si vlastne sami volia zatratenie. Lebo nebo znamená byť aj vo večnosti s Bohom, peklo znamená byť aj vo večnosti bez Boha. Miesto bez Boha je peklo. Peklo je temné miesto, je to miesto diabla. A diabol je zlý. V zle sa vyžíva. Preto je peklo miestom utrpenia.
@zuzkat1 - dočítavam ďalej...pokiaľ by si mala malé, nezabezpečené dieťa, ani v smrteľnej chorobe by si nechcela umrieť, vzdať to, práve naopak, bojovala by si ako lev. A vek, dokedy rodič vníma svoje dieťa ako malé, je individuálne rôzny...je veľmi ťažké opúšťať tých, ktorých milujeme, práve táto láska a puto, ktoré nás k nim silno viaže, nám nedovolí len tak ľahko odísť, napriek bolestiam a beznádeji. 😔
@zuzkat1 - ešte stále som nedočítala dnešok, šípim, že ide byť reč o očistci....takže bez ohľadu na to, či v očistec veríš, či nie, ako si ho prípadne predstavujeme....Majka Ti napísala na Tvoju otázku, či sme si pred Bohom rovní, že sa líšime svojim vzťahom k Nemu....ale Boh je milosrdný aj v tom, že nám dovolí a umožní dorásť v tomto vzťahu k Nemu, dovolí nám to práve vtedy, keď už si budeme na istom. Možno to bude bolieť, ale cez túto bolesť tríšti nesmierna nádej. Očistec nie je len nejaké miesto, je to stav duše. A ak táto duša bude uzdravená Láskou a pripravená v láske vidieť svojho Boha z tváre do tváre, tak už bude úplne jedno, či sa celý svoj život nazývala ateistom, budhistom, či katolíkom...Jediná podmienka, aby sa dostala až sem - neodmietať Boha tak tvrdošijne ako to robili padlí anjeli 😔
@werumka - zaujala ma jedna Tvoja veta: " když někdo i při pohledu na samotného Boha řekne, že s ním být nechce, tak on mu nemůže bránit a tlačit ho do nebe."...pre nás to vyznieva trochu komicky, neveriaci človek to môže chápať tak, že fakt ten Boh je nejaká relatívna hodnota, o ktorú vlastne ani nemusím stáť, aj keby som ho teoreticky uvidel, že by nebolo za čím banovať 😖 😒 ...radšej zavrieť oči a nič nevedieť. 😔
Mám potrebu preto napísať, že verím nielen v dokonalého absolútneho Boha, v najväčšiu Lásku, a verím, že nás stvoril tak, že toto absolútno my nie sme schopní len tak ľahko vzhliadnuť....práve preto, lebo my tak milovať nevieme, ALE ZÁROVEŇ, ako povedal sv.Augustín "nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, Pane."...a to neplatí len pre veriaceho, ale pre všetkých ľudí, ktorí sú si na istom, čiže po smrti. Nemyslím, že naša duša, čo by milovaná Bohom, by vedela len tak ľahko sa vzdať Toho, od ktorého pochádza a kam túži ísť. Veď je o tom veľa svedectiev, najčastejšie počas klinickej smrti (hoci Majka písala, že týmto osobným svedectvám veriť nemusíme), ale mne sa páči napr. príbeh Glorie Polo alebo Iana McCormacka....obaja ich vydali v knižnej podobe, ale sú aj voľne dostupné na nete, napr. na tejto stránke:
http://www.modlitba.sk/ - treba kliknúť na lište vpravo na "Svedectvá", potom na odkaz ""Klinická smrť", Gloriin príbeh je v 3 častiach "Zasiahnutá bleskom" a Ianov je dlhší, treba si stiahnuť v PDF "POHĽAD DO VEČNOSTI" . Obaja už tuším navštívili aj Slovensko 🙂
@katja78
@maja22 ja ako uplny laik v tejto teme si koniec predstavujem ako padla a hotovo.no ak pripustim ze boh existuje tak neviem ale jedine co u mna prichadza do uvahy je to co napisala @werumka inak to nedava zmysel. Lebo ked je ako nasa "matka" teda kazdeho nielen veriacich tak ma kazdeho rad rovnako. Vrahov,pedofilov,dobrych ludi veriacich aj neveriacich a teda po smrti ma mat podla mna kazdy rovnake sance.to ako ich vyuzije je na nom. Existuje predsa posledny sud ci nie?
Inak k tomu nebu este.
@jaron nedalo mi to,stale som na to myslela. Ak sa napr.spominany priklad-obete t.bundyho a ich rodiny dostanu do neba,kde k tomu pridu ze tam stretnu jeho. Ok boj odpusta atd.ale aj matky zavrazdenych tak lahko odpustia? ci za to ze nedokazu odpustit pojdu do pekla?
@jaron
dekuju 😉 🙂
..co pokladas za nejhorsi na Svete?