Sila modlitby. Zažili ste ju na vlastnej koži?

@h2 modlila som sa na kolenách za uzdravenie mne velmi blízkeho chorého dieťatka. Nepomohlo. Bolo to ako facka. V živote som sa naozaj tak vrúcne nemodlila. Odvtedy mám v hlave taký guláš, či to ma zmysel či nie. Ale snažím ze je všetko ako ma byt, sj keď je to velmi ťažké.

@stanulienkat preco nadavas ludom do fanatikov. za to, ze je clovek veriaci, je fanatik? nahlasujem ta a nemam ti viac co povedat, lebo nediskutujes, ale poistujes si svoju pravdu urazkami

@panelacikova Včera som išla spať skôr, akosi sa to tu rozbehlo. Tebe v prvom rade chcem vyjadriť ozaj za srdca úprimnú sústrasť. Včera som do toho nechcela ísť hlbšie, lebo nie všetci to chápeme rovnako. A hlavne ináč vníma človek bolesť, keď ju prežíva a ináč, keď sa ho to netýka - nedotýka. Dokonca ináč vníma bolesť človek nábožný a ináč človek bez viery. Niekto dokáže bolesť prijať, obetovať, vidí v tom utrpení zmysel, niekto sa pýta kol-dokola Prečo? Asi poznáš: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Poznáme to, ale tomu nerozumieme.
@dagmarovita už spomenula, že utrpenie je požehnanie. Ja som čítala tak, že milosť, dar. Označím aj @h2 , lebo sa pýta podobne, prečo trpí nevinný? Pravdou je, že pri tom ešte trpia aj ďalší ( napr. príbuzní).
Aký je zmysel utrpenia? -to je vážna filozofická otázka.
Prečo trpel Ježiš - Boží Syn? - pýtam sa ako kresťanka. Bol nevinný. Prečo trpela Jeho Matka -bez viny ? Vynechám bláboly. Prečo ja človek (hriešny) chcem život bez utrpenia?
Mnohí automaticky očakávame od Boha zázraky za 1 Otčenáš, či niekoľko ružencov. Nie je povinný nám dávať nič. Asi to tu nevysvetlím tak, aby každý to správne pochopil, ale bolesť je ako "platidlo". V tom zmysle je to milosť a požehnanie. My Bohu nevieme dať nič, čo by sme nedostali od neho. Za peniaze u Boha nič nekúpiš. Apoštoli nevedeli niekoho uzdraviť, tak im Ježiš poradil: modlitbu a pôst. Zriekanie sa, obeta, láskou prijať bolesť. Bolesťou a utrpením môžeš od Boha niečo získať. Ja som presvedčená, že Tvoja teta to chápala.
Ak som to nepodala zrozumiteľne, tak sorry.

@panelacikova dovtedy? Bez auta na dedine kde je najbližšie mesto 30 km. V noci. Nemala som ako ísť na pohotovosť. Dala som jej doma lieky obklady co som len mohla. Nesudit

@dagmarovita áno počas modlitby 🙂 strhla som sa vtedy som otvorila oči a nikde nikto.. Bolo to nádherné

Modlitba ma urcite velku silu. Len malo kto si uvedomuje, ze duchovny svet nie je hmotny a hmota (materialno) je zakladom sveta temnych sil, systemu, satana a pod., kazdy moze pouzit vyraz, ktory sa mu viac paci. Boh, Univerzum, najvyssi rozum a pod. (co kto chce) je nematerialny, t.j. duch, duchovny a pod. a na urovni o akej sa nam nesniva a navieme si ani predstavit. On nema zaujem o materiu, ale takmer vsetci ludia vo svojich motlitbach pytaju materialne veci (zdravie, deti, partnera, bohatstvo, byvanie a pod.) Az na vynimky sa tym modlitba stava neucinnou. Malo kto prosi za cudzie dobro, posilnenie lasky, odpustenie hriechov, spasu duse a podobne.

@martinmmartin motlitba možno, modlitba nie. Veriaci sa modlí, nie motlí

@sszuzu8 prepáč, že úplne mimo témy, ale keby moja dcéra bola v horúčkach, kde nič nezaberá a ona už pomaly ani nevníma, volám záchranku.... mala si ohromné šťastie, že jej organizmus zvládol boj s vírusom či baktériou a že ti neumrela.... želám jej aj celej rodine veľa zdravia, to je na nezaplatenie. ale druhý raz už radšej takto neriskuj.... nemusí to vyjsť a bolo by ti to podľa mňa hrozne ľúto :(

@palicka to čo si napísala? 🙂

@panelacikova ahoj, casto som uvazovala nad tym, ake je to zomriet hned a ake je to trpiet alebo umierat pomaly. minule som v meste stala nedaleko dvoch velmi stsrych zien. ibe zrejme vdovy, v ciernom. rozpravali sa pokojne, asi sa len stretli a hovorili o detoch, vnucatach. presli k teme smrt a obe vyjadrili zelanie zomriet co najskor. aby nezatazovali rodinu a aby sa blizki nemuseli pozerat na ich dlhe umieranie.
starsi clovek mozno viac ako na seba, berie ohlady na inych. aby nebol pritazou, ved mladi maju svoj zivot. clovek nechce zavadzat. no mal by mysliet aj na svoju pripravu pred odchodom.rychla smrt vyzera mozno ako najlepsia moznost. ale zaroven dava najmenej casu uvedomit si svoj odchod, rozlucit sa. clovek by chcel este tolko povedat svojim blizkym. mozno by si urobil poriadky vo veciach, vo financiach, poriesil by majetky, no najma vztahy a vlastnu dusu. no pri nahlej smrti clovek odide z domu, od rodiny a uz sa nevrati. nedopovie, nedorobi, nedokonci. myslim, ze taka smrt jeho blizkych zasiahne hroznym sposobom a nedokaxu ju prijat.
dlhsie umieranie pomoze cloveku pripravit sa, nakoniec mozno aj prijat nevyhnutnost smrti.

ludia umieraju aj hroznym sposobom -opusteni, odvrhnuti, umierajuci zbytocne na banalnu chorobu, zomieraju po rokoch vazenia ci tyrania.
Jezis zomieral na krizi po nespravodlivom rozsudku, krutom muceni, ponizovany, vyzleceny, zavrhnuty, pribity na kriz s prepichnutym bokom.

preto si trpiaci spomenie na to, ako Kristus zomieral na krizi a svoje utrpenie potom vnima inak

@janetinka27 ešte som kdesi zahliadla tvoj príspevok v zmysle, že aj tí, čo bijú svoje ženy a rodiny a iní tyrani a zlí ľudia, možno nemôžu za to, že sú zlí, lebo nepoznali lásku ako deti... tak s týmto tvrdením nesúhlasím absolútne. ja pochádzam z hrozného manželstva, či ako to nazvať.... dodnes si tam "trhajú" vlasy, hoci už majú úctyhodný vek a za celé detstvo ak som dostala pohladenie párkrát, aj to od mamy, lebo nemala čas, boli sme 4 ona robila na 4 zmeny, foter ťažký alkoholik s agresívnymi sklonmi... no hotová katastrofa. môj manžel pochádza z podobne šibnutej rodiny. ani jeden z nás sa nechová k iným zle. áno, máme asertívne správanie a nenecháme si skákať po hlave, ale nie sme vyslovene zlí ľudia. čiže tvrdím, že aj ten, čo mal zlé detstvo, musí na prahu dospelosti rozoznať, čo je dobré a čo je zlé a podľa toho sa správať. tak ako neospravedlňuje neznalosť zákona, nemala by si ospravedlňovať ani tých zlých ľudí, lebo ktovie, ako chudáčikovia vyrastali.. toto je na samostatnú kapitolu a skôr smerovanú k psychológii, než k viere či modlitbe 😉

@janetinka27 s drvivou väčšinou tvojho príspevku súhlasím (ten o 20:42) až do chvíle o ježišovi, tam sa naše názory rozchádzajú, hoci neoponujem, ale nesúhlasím, lebo ja keď trpím (a to trpím s vedomím, že na 99% neumieram, len mám svoje dni - cháp to tak, že mám nejaké diagnózy, ktoré mi nesmierne strpčujú život a sprevádzajú ma silnými bolesťami), tak mňa by teda vôbec akosi neupokojovalo, že niekto iný trpel tiež. naopak, mne je ľúto všetkých, ktorí trpia. vrátane mňa :(

@panelacikova ano, je to uz skor mimo temu, bola to skor len reakcia na to, co si napisala, ze prevo trpia nevinni a nie ti, ktori trapia deti, opustaju manzelky atd.
je mi luto, co si prezivala ako dieta a je obdivuhodne ze si sa dokazala rozhodnut zit inak a vybrala si si inu cestu ako tvoji rodicia. neviem, ci si mala oporu v niekom blizkom, kto ti aspon ciastocne nahradzal to, co ti rodicia nedavali.
dnes uz vieme, ze rozne nespravne pristupy, bitky, vyhrazky, nelaska mozu mat zly vplyv na vyvin centralnej nervovej sustavy ci socialny a emocionalny vyvoj cloveka. ja zas chapem, ze niekedy clovek vyrastajuci v zlom domacom prostredi moze byt poznaceny a reaguje podla nespravnych vzorcov. nechcem tym povedat, ze ho to uplne ospravedlnuje, no prispevkom som chcela povedat, ze takeho cloveka casto odsudime mysliac, ze to robi naschval ci z rozmaru

@panelacikova ano, aj mne je luto tych co trpia, vratane mna, tiez mam bolestive diagnozy🙂 mne predstava trpiaceho Jezisa prinasa pokoj, ale chapem, ze inym ludom nemusi.

@panelacikova necudujem sa ti, ze ta zdvihla zo stolicky veta, ze utrpenie je pozehnanie. Ja som veriaca a ked som to prvy raz citala, tiez som nechapala a musela som si to cele viackrat precitat (V knihe od polskej mysticky Alície Lenczewskej - mala mysticke stretnutia s Jezisom a aj inymi svatymi a ich rozhovory si zapisovala. Jezis jej medzi inym povedal aj tieto slova: Vsetko v zivote je milost. Jedni maju milost zdravia, druhi utrpenia. Jedni milost pohodlneho zivota, ini milost namahy. Jedni telesnej krasy, ini telesneho postihnutia. Jedni milost inteligencie, druhi mentalnej zaostalosti. Vsetko v zivote je milost dana na to, aby viedla ku mne. ) Vo mne sa vtedy vsetko akoby burilo. Ako moze byt nieco "zle" milostou? To sa neda lahko prijat a pochopit. Ale zrejme je to tak. Lebo ludia, ktori mali blizko k Jezisovi, trpeli. Svaty Frantisek Assisky bol obdareny stigmami. Pater Pio tiez. Aj Alicia mala neviditelne stigmy a dostala rakovinu obliciek, umrela dva roky po jej diagnostikovani. Ludia blizko pri Jezisovi a trpeli. Okrem tychto spominanych aj mnohi dalsi. Naozaj je to zvlastne, ale oni asi vedeli, preco to na nich Boh dopustil a su nam tak prikladom. Ja sa utrpenia bojim. Ale ucim sa ho obetovat. Ked idem k zubarovi, modlim sa, aby som to zvladla, aby som bola uchranena bolesti a neprijemnosti, ale zaroven sa snazim Bohu svoju bolest a strach ponuknut ako obetu. Bud za odprosenie mojich hriechov, alebo za niekoho ineho. Ale som slaba, prosim tiez Boha, nech ma bolesti zbavi. Mame to vo svojej prirodzenosti, ze mame z utrpenia strach.

@maja22 Čítala si Cestu dozrievania, či niečo iné?

@loliki Tento rok som o nej pocula prvy raz. Citam Myslienky na kazdy den: https://www.martinus.sk/?uItem=1682105&gclid=Cj...

@maja22 Díky. Pozriem. 👍

Ano. Ale ak niekto chape motlitbu tak ze poprosim o porsche a dostanem ho takto nie :D motlitbu ako rozhovor s Bohom, tak ano , tu silu som zazila. Napr.vo forme pokoja , vyrovnania sa so situaciou, pocitom Bozej pritomnosti a pod. A napr. casto cestujeme s detmi a pred cestou sa pomodlime. A verim ze to nas ochranuje. Aj zoznamenie s mojim muzom bolo vysledkom motlitby - z jeho strany

@maja22 ja som tu milost utrpenia pochopila v knihe Evanjelium ako mi bolo odhalene a tiez sa namto inak pozeram. Zvlastne je, ze pri tretom porode (na zaciatku) som obetovala vsetky nadchadzajuce bolesti za jendu osobu . Bol to treti porod ale kontrakcie boli snad najsilnejsie a najunavnejsie 🙂 verim se.to utrpenie malovzmysel

@cecilia29 Pekná kniha. Toľko vecí sa z nej dá pochopiť.

@martinmmartin úbohý si ty.

@panelacikova reagovala som na konkrétnu reakciu pána, ktorý sa celkom sarkasticky vyjadroval l tom, že motlitba…. Tak som mu napísala, že ja sa modlim, nie motlim… Rešpektujem každého s iným názorom, každý verime v niečo iné, neveríme… ale myslím, že keď niekto verí v silu modlitby, má na to rovnaké právo

@palicka aha 🙂

idem zaradom, je tu toho moc 😀

@dagmarovita ja sa na boha nehnevám, nedá sa hnevať na niečo v čo vlastne už dávno neveríš.... ja sa len opakovane pýtam, že ak ten boh existuje, podľa veriacich, prečo toto dopustí? ale vy to viete vždy tak elegantne obkecať, vždy dookola to isté. ja sa ani nečudujem, máte to na tanieri od malička, boli ste k tomu vedení, nemysli si, ja takisto. chodiť do kostola, denne sa modliť, to bolo prikázané a povinné. tak ako bol otec alkoholik, tak bola matka fanatická katolíčka (možno preto sa celý život nenávidia). mama sa veľmi zmenila za posledných 15 rokov. aj názorovo. ba dokonca zmenila aj názor na cirkev. stále verí v boha, stále rôzne utrpenia odôvodňuje ako napríklad ty, čo sa vždy tak mierne posekáme 😀 ale beriem to tak, že ona už iná nebude. od mala jej to bolo vtĺkané do hlavy, jej otec bol neskutočný tyran v tomto. akonáhle niekto neposlúchol, zbil ho ako žito, cheš-nechceš, musíš veriť a nečudujem sa jej, že sa jej to vsugerovalo do mozgu absolútne. naopak, som prekvapená, že "na staré kolená" mnoho názorov zmenila (z môjho pohľadu pozitívnym smerom a bez nátlaku).

@janetinka27 vieš čo, ja som sa tak nejak sama pretĺkala. mám síce súrodencov, ale tam tie vzťahy nie sú bohvieaké, možno pre veľké vekové rozostupy. vlastne teraz už nie sú takmer nijaké, dôvody rozpisovať nebudem. ale v čase, keď som definitívne odišla z domu a zakrátko aj z rodného mesta, som si pomohla sama. bola som veľmi tvrdá a cieľavedomá a vždy som si hovorila, že keď si sama neporadím, tak mi iný nepomôže. akože, boli nejaké vzťahy a tak, ale až dnes viem, že som si myslela, že som ich milovala 😀 alebo oni mňa.... takže tam nebola nejaká opora či už v zmysle materiálnom alebo duchovnom. v podstate som si zaumienila, že tak ako rodičia, ja žiť nechcem. aj preto som bola taká (a dodnes som), že keď som videla, že ma vzťah nenapĺňa a ani po 2 rokoch dohovárania či prosenia nebol záujem o zmenu, partnera som opustila. teraz mám muža, je svojský, veď už je starý 😀 ale aj ja ho vnímam inak ako tých pred ním a vidím, že aj keď inej by sa to nezdalo a neverila by, ja vidím, že ma úprimne miluje. aj keď ma aj naserie, ale miluje ma. viem, že by bol z celej tej škály jediný, ktorý by reálne smútil, keby som napríklad nečakane umrela. nesmútil by zo zúfalstva, ale z lásky, neviem, či mi rozumieš... nebol by hotový, lebo si neporadí, ale preto, lebo už tu nie som ja. a toto na ňom vidím, cítim a až teraz, posledné roky mám takúto oporu. veľakrát som sa zamýšľala nad prístupom veriacich k bohu, ako to tu už veľakrát odznelo a dovolím si napísať, že asi tomu rozumiem, lebo to, aké máte pocity pri myšlienke na boha, mám ja pravdepodobne pri myšlienke na manžela. bezpečie, láska, istota (v zmysle duševnej opory), príjemný pocit.....
skrátka mne je fakt jedno kto čomu verí a čomu nie. napríklad ja verím v nejakú vyššiu moc, ale nie v rámci duchovna, ale v rámci fyzikálno-chemickej oblasti či ako to nazvať, že niečo sa deje, áno, sama som zažila zvláštne javy, ale ja ich pripisujem ešte neprebádaným možnostiam. verím napríklad v presun v čase. smiešne, ale verím. netuším, ako to môže fungovať, ale verím, že sa to deje 😀 no povieš si: krava 😀 ale je to tak. a iný si môže klopkať po čele podobne, ako si zase druhí klepkajú, keď počujú, že niekto verí v boha (to nepíšem o sebe, len ako príklad).

@maja22 dokonale rozumiem tomu, čo píšeš, neboj. len mne to nejde do hlavy proste. a ešte keď uvádzaš jednotlivcov, v poriadku. ale napríklad taká vojna aj teraz sa dejúca. to sú kvantá ľudí, ktorí za nič nemôžu, či už na jednej či druhej strane. kopec rodičov bez práce, peňazí, žijúcich na pokraji biedy (tí, čo tam ostali predovšetkým), kopec detí žijúcich v strachu, strese.... to sú kvantá detí.... všetky boli predurčené na to, aby trpeli? vieš, toto sú veci, ktoré mňa osobne presvedčili, že som zmenila názor. alebo keď vezmeš ten covid do úvahy. áno, umierali hlavne starí a oslabení... ale aj mnoho ľudí 30-45 umrelo, mali rodiny (píšem celosvetovo), deti, ktoré ostali sirotami... je mi z toho smutno veľakrát, ako je toto veriacimi zdôvodňované, pretože napríklad také nevinné deti si fakt nezaslúžia trpieť vojnou, že? čo urobilo také 6 mesačné až povedzme 4-5 ročné dieťa komu zlé, že musí trpieť? takže ja sa naozaj staviam skepticky k tým názorom, že je to istým spôsobom nejaká milosť :(

@palicka a samozrejme, že každý má právo sa modliť a veriť tomu rovnako ako to nerobiť. o tom netreba ani diskutovať, to som napísala inými slovami ako úplne prvý príspevok v tejto diskusii 🙂

@panelacikova vieš,viera v niečo(hocico) sa nedá vysvetliť.
A viera v Boha tiež nie.
Lebo keď človek začne vysvetľovať slovami,je to nevysvetliteľné. Vôbec pri nej nejde o argumenty.
Buď to zacítis v živote alebo nie.
A aj keď je človek aktívne veriaci,tiež ma rôzne obdobia. Má aj slabé chvíľky,cíti a niečo silné,aj dotýka sa to jeho srdca,atď.
Hocikedy sa zamotal do podobné j diskusie a chem vysvetľovať,čo cítim,ale nedá sa to úplne.
Preto už teraz nebudem.
Viera však nie je niečo zle,či nanútené bitkou.
Či hlúpe,či vymyslené,či čokoľvek.
No Boh dáva slobodu,ponúka niečo,ale nenúti človeka tomu veriť.
Tu nejde o to,kto je lepší a horší.

Áno, vymodlila som si dieťa.